Historický schematizmus slov. farností
Citáty k tejto farnosti:
| Číslo záznamu : | 9124 |
| Meno farnosti : | Brezno |
| Pcmeno farnosti : | brezno |
| Názov knihy : | Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894. |
| Skratka knihy : | nem1894 |
| Strany : | 336 |
| Poradie : | 107630 |
| Citát : | Breznóbánya. (Briez, Brielen, Breznó.) Olím in ADioecesi in ADtu Zoliensi, VADtu Zoliensi. Nunc in Dioecesi Neosoliensi in ADtu Cathedrali, VADtu Breznobányaensi. Antiqua Parochia.1) Ecclesia ad Assumt. B. M. V. Matricae ab 1656. 1381. occ. - - - - Petrus. 1405. occ. - - - - Joannes de Gyba. 1673. Oct. 4. - - - Patres e Scholis Piis. 1678. Apr. 19. coll. accepit. - Kovácsics Andreas. 1) Ludovicus I. rex hospitibus de Brizna a. 1380. libertates contulit, inter quas et jus sibi eligendi plebanum. Fejér, C. D. X. V. 391. - Sigismundus vero rex plebanis ecclesiae B. M. V. parochialis montanae terrae de Brizna universas decimas et civitatis et villarum aliquarum a. 1405. contulit. Ibid. X. IV. 376. - Civitas 1538. vastis muribus circumdata est, qui tamen arcere non potuerunt quominus inserperent novatorum conamina. Aug. confessioni addicti jam 1579. ministrum ibi habebant: Andream Szoczovszky. Hunc secutus 1599.- †1620. 29. Aug. Samuel Melikius, 1620. Melchior Rohács, 1623. Petrus Sexti, 1643. Gregorius Lányi. Assistente duce Collalto 4. Oct. 1673. parochia et ecclesia occupatae et patribus e Scholis Piis traditae sunt. Ecclesia hodierna 1782-1794. aedificata fuit. Antiquiorem copiae Bethleni distrubarunt. Historia continetur in Schem. híst. Dioec. Neosol. 1876. 164. |
| Číslo záznamu : | 27373 |
| Meno farnosti : | Brezno |
| Pcmeno farnosti : | brezno |
| Číslo knihy : | 1044033 |
| Názov knihy : | Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976 |
| Skratka knihy : | Zar1 |
| Strany : | 26-29 |
| Poradie : | 60 |
| Citát : | Brezno Brezno bolo v dávnych časoch veľká občina. Osídlenie bolo síce dávne, ako to dosvedčujú vykopávky, ale listinné doklady osídlenia sú len z dosť neskorej doby. V listine Belu IV. vydanej r. 1265 pre poľovníkov z Liptova, sa spomína lokalita Berezun, ktorá sa môže vzťahovať na Brezno. Prví osadníci sa venovali poľnohospodárstvu. Čoskoro sa však našli podnikavci, ktorí sa pokúšali nájsť rudy. Ryžovali zlato v bacúšskom potoku. Aj inde začali ťažiť kovy, preto dostalo meno „Banské“. Podľa toho dostalo r. 1381 privilégium slobodnej voľby richtára a farára. V ostatných veciach sa malo riadiť štiavnickým banským právom. Do spoločenstva banských miest sa však nedostalo. Mesto vlastnilo obrovský chotár. R. 1405 kráľ Žigmund tento chotár ešte zväčšil, k nemu pridal lokality „Lucha a Plantatio Pauli“, z ktorých mal brať desiatky kňaz. R. 1406 daroval mu svoj mlyn. V tom čase bolo B. v úpadku, lebo mu znížil poplatky. Nepriatelia B. boli v stredoveku Dóczyovci – Lipcseyovci, ľupčianski zemepáni. Týmto boli výsady banských miest tŕňom v oku, potláčali ich ako mohli a neštítili sa použiť aj ozbrojené násilie. Vyvolávali hraničné spory. R. 1514 boli od vrchnosti napomenutí, aby s b. baníkmi nakladali spravodlivo. Kráľ vyslal Pavla Literára z Várdy, aby spory osobne urovnal, ale ten nepochodil. Dóczyovci sa usilovali dostať mesto do svojho feudálneho zväzku, ale mesto si bolo vedomé svojich privilégií, preto také snahy odmietalo. Keď Dóczyovci nemohli cestou práva dosiahnuť svoje dielo, volili cestu pomsty. 30. apríla 1517 prepadli mesto ozbrojenou silou, vyrabovali ho a podpálili. najprv vylúpili komorský dom, v ktorom boli zásoby. Potom udreli na drevený kostol, ktorý bránili kňazi, ale týchto nerešpektovali. Nakoniec mesto podpálili. Mnoho ľudí pritom prišlo o život. Z horiaceho kostola zachránili drevenú sochu P. Márie, ktorá je teraz umiestnená na oltári kostolíka. Mešťania sa sťažovali u panovníka. Vrchnosť stála na strane mesta, ale vydávala len dekréty na jeho ochranu, že nik nemá znepokojovať mešťanov, ktorí nie sú poddaní ľupč. zemepána. Doba tureckej okupácie postihla aj B. Fiľakovský beg vyzval B., aby sa poddalo a platilo daň. Mesto sa obrátilo na panovníka a žiadalo ochranu. On volil, aby tu bola posádka a mesto sa opevnilo drevenými palisádami. Za náboženských vojen nemalo B. tiež pokoja. Vodcovia žiadali peniaze. Kuruckí povstalci sa zase túlali po horách a prepadávali osady. Proti ním bolo vysielané cisárske vojsko, labanci. Ale ako jedni, tak aj druhí len drancovali. Tak sa mesto dostalo na kraj úpadku. V 17.st. založením nižšieho piaristického gymnázia vzrástlo kultúrne. Žila tu skoro čistá slovenská pospolitosť. V 18. st. nastal rozvoj mesta. Ku základnej poľnohospodárskej výžive pribudli ešte remeslá. Vo väčšom merítku bolo garbiarstvo a modrotlač. Vo Vagnári bol od r. 1742 malý závod na výrobu železného náradia, sekier, rýľov a pod. V Bujakove bola založená r. 1790 železiareň, ktorá zanikla r. 1902. V jej budovách otvorili r. 1910 lepenkáreň. V Halnách bola parná píla. R. 1894 sa osamostatnili osady mesta Bystrá, Mýto, Jarabá, Michalová a Polhora. Mestu ostal chotár 12058ha z pôvodných 36358ha. Významným k rozvoju bolo otvorenie železnice Podbrezová - Polhora r. 1895 a r. 1903 železnice do Červenej Skaly. Za časov memorandových bolo mesto vyhliadnuté za sídlo Matice Slovenskej. Po prvej vojne nastala dôležitá zmena. Ďaleké polia sa nevyplácali mešťanom obrábať, preto ich začali predávať. Kupovali ich najviac lazníci z okolia Detvy. Okolo r. 1930 ich už bolo do 400. To bol nový katolícky živel. R. 1938 bola tu založená reálka, ktorá r. 1940 bola zmenená na gymnázium. R. 1895 bola založená Stredná poľnohospodárska škola, ktorá prosperuje doteraz. R. 1929 bola otvorená škola pre ženské povolania. Táto bola zmenená na Strednú školu spoločenského stravovania, ktorá jestvuje aj teraz. R. 1945 po vojne nastal najväčší rozvoj mesta. Bola tu založená „Mostáreň“, veľký železiarsky podnik, v ktorom našlo prácu veľmi mnoho ľudí. Obyvateľstvo vzrástlo za 6300 na 9800 r. 1968. Staré mesto bolo zachované v pôvodnom vzhľade, ale vyrástli celé nové štvrte veľkých obytných domov. Farnosť. Počiatky jej sú veľmi obskúrne. Nenachádza sa v decimačných protokoloch, ani ju nespomína Pazmáňov katalóg. To je však ťažko pochopiteľné, lebo keď malo r. 1381 privilégium slobodnej voľby F, nebolo bezvýznamnou lokalitou. Bolo by muselo byť závislé na duchovnej správe ľupčianskej hradnej farnosti. Ťažko si predstaviť, ako by mohol kňaz z Ľupče obsluhovať veriacich až po Bacúch. V decimačných protokoloch je vedený Peter, plebán s. Crucis de Solio, ktorý zaplatil decimátorom 4 marky. Ľahko to môže byť kňaz Brezna, kde je kostol sv. Kríža na Bráničke, bývalý farský. Königsbergov testament pozná brezniansku farnosť. R. 1405 dal kráľ Žigmund F decimu. /2/ Ako iné banské mestá, tak aj B. prijalo skoro reformačné hnutie. Všetci prešli na novú vieru. F Gašpara Malicha vyšetrovali, lebo bol podozrivý z herézy; ale sa osvedčil, že chce byť pravoverný. Na synode v Trnave nebol, lebo nemal na to prostriedky. Po ňom nasledovali už ev. F. Na žilinskej synode skoro všetci vykonávali funkciu superintendentov. Rekatolizácia sa stala naraz. 4. okt. 1673 prišiel do B. gen. Matúš Collalto so svojím chorvátskym vojskom a podľa cisárskeho nariadenia pridelil kostol, faru a školu katolíkom. So sebou priviedol piaristickú misiu z prievidzského domu s predstaveným Mikulášom Hauzenkom. Mešťania ich prijali s nevôľou. Začiatky mali veľmi ťažké, lebo nemali vyriešené veci dôchodku. Sľúbili im decimu, tú však už dávno prevzala Komora a tá im ju neskoro dávala. Zobrali si žobrácke kapsy a chodili po okolí vyberať milodary. Na zákrok arcibiskupa Kollonicha ju konečne dostali a to tým titulom, že otvoria školu, čo hneď aj urobili. O rok im zverili duchovnú správu mesta. Už predtým prevzali duchovnú správu v Lopeji, Predajnej, Hornej Lehote a Dubovej. Po Tököliho povstaní sa zriekli duchovnej správy v týchto farnostiach, B si však ponechali. R. 1674 vikár Gubaszóczy potvrdil ich jurisdikciu. /3/. Prišli ako na púšť, ale darilo sa im. Za tri roky konvertovalo viac ako 300 ľudí. R. 1675 dosiahli reformu aj reformu magistrátu. Richtár, notár a polovica senátorov bola katolícka. Tak mali zaručenú aj podporu mesta./4/ Arcibiskup Szelepcsényi listom z 13. júla 1676 nariadil magistrátu, aby sa postaral o vrátenie pozemkov a iných náležitostí patriacich kostolu. Poslal kremnického F. J. Delatha, aby na to dohliadol a žiadal magistrát, napraviť aj neporiadky, ktoré sa ukazovali v odvádzaní decimy, neochote obrábať cirk. polia a narušovaní sviatkov. Ďalšie účinkovanie piaristov bolo narušené tököliovským povstaním, ktoré malo aj pre samé mesto neblahá následky. Najhoršie boli nepravidelné partizánske oddiely, ktoré bojovali na vlastnú päsť, ale najviac zabíjali. Už r. 1677 išli o nich chýry /5/. R. 1678 povstalci zaujali banské mestá, ľupčianske panstvo, aj B. Všade brali katolíkom kostoly, ale tu im ho ponechali, lebo tu ostal rektor P. František Hanák, ktorý s nasadením vlastného života konal službu ďalej. Od Tököliho dostal list, v ktorom mu oznamuje, aby zostal, kým sám nepríde do B. Keď povstalci pod tlakom cisárskeho vojska ustúpili, vyžiadal si od veliteľa cis. vojska list pre richtárov obcí, v ktorých oni vykonávali duchovnú službu, aby títo plnili svoje hmotné povinnosti voči reholi. Keď sa neskoršie na Tököliho usmialo vojenské šťastie, jeho gen. Ján Horváth vyhnal piaristov z B a faru odovzdal evanjelikom. R. 1685 doniesol valaštiansky F M. Miriss a bývalý richtár Tomáš Padlicius list cis. komisára Abeleho, ktorým vyzýva magistrát, aby prijal nazad piaristov. Magistrát odpovedal, že piaristi nie sú v meste potrební. Oni však kostol zaujali. Prišli však potulní kuruci a kostol vyrabovali. R. 1688 cisárski komisári vypovedali ev. F a učiteľa a piaristi znova zaujali svoje pozície v B. Pomohol im AB Széchényi, ktorý ich zastal u komorskej vrchnosti, lebo mešťania žiadali, aby im nebola priznaná decima, čím by boli bývali zbavení základne svojho hmotného zabezpečenia. Za povstania Rákoczyho II. znova im odobrali kostol, hoci sa preukázali listom gen. Bercényiho. Nič to nepomohlo a r. 1705 museli odovzdať kostol ev. Pre katolíkov vytýčil magistrát pozemok, kde si môžu postaviť kostol a školu. Po porážke Rákoczyho gen. Heister piaristom všetko vrátil. Potom kúpili dom, ktorý upravili na školu. Šírili evanjelium a osvetu v tomto odľahlom kúte hôr. Duchovná správa, ktorú vykonávali, bola nadmieru ťažká. Mali na starosti okrem mesta aj Biele a Čierne Handle s ich početnými osadami /Beňuš, Bacúch, Čierny Balog, ďalej Bystrú, Bujakovo, Jarabú, Polhoru, Michalovú/. Najbližšia osada bola vzdialená 5km, najodľahlejšia 18km/. R. 1786 boli zriadené v Beňuši, Č. Balogu a Polhore farnosti, čím odpadlo najodľahlejšie územie a duch. správa sa uľahčila. Účinkovanie piaristov sa skončilo r. 1856. Po zrušení decimy stratili základňu svojho dôchodku. Za sedem rokov ešte živorili, ale keď nebolo výhľadu na nové usporiadanie ich dôchodku, boli nútení opustiť Brezno. Bola to bašta, ktorú po 182 rokoch svojho účinkovania neradi opúšťali. Nižšie gymnázium zaniklo. Budovu odovzdali štátu. V dome bol zriadený okresný súd. Kaplnka, ktorá v prízemí domu jestvuje, ponechaná bola cirkvi. Faru odovzdali ordinariátu, ktorý sem poslal 13.5.1856 V. Zeisela za SF. Nasledujúceho roku bol zvolený mestom za F Anton Májovský, miestny rodák. - Posledná zmena sa stala 1.7.1948, keď bola v Mýte zriadená expozitúra, ku ktorej boli pripojené obce Bystrá a Jarabá. Kaplánske stanice boli systemizované dve, keď piaristi opustili mesto. Zriadením expozitúry odišiel jeden kaplán konať službu do Mýta pod Ďumbierom. Kostoly : Prvý kostol, ktorý sa spomína, bol drevený. Zhorel r. 1517, keď Dóczyovci vyplienili mesto. Druhý kostol sv. Kríža stál na návrší, ktoré sa volá Bránička. Stavaný bol v neskorogotickom štýle. Mešťania museli byť chudobní, lebo kostol síce stavali veľký, ale mal len drevenú povalu. Svätyňa je polygonálna. Okná majú gotickú formu. R. 1619 ho zaklenul bb staviteľ Vavrinec Musla dvojpólovou hrebienkovou klenbou s lunetami. 9. apr. 1779 kostol zhorel spolu so 113 domami. Zhorelo aj celé vnútorné zariadenie. Potom kostol už neobnovili, ale zbúrali múry lode a svätyňu vo víťaznom oblúku zamurovali. Kostol bol súčasťou mestského fortalícia. Postavili ho r. 1518 - 1519. R. 1967 bol celý renovovaný a určený pre funebrálne ciele. Tretí, farský kostol Nanebovzatej stojí na námestí. Jeho štýl je neskorobarokový. Rozmery: d. 30m, š. 8,20m, v. 13m. Svätyňa kruhová, zaklenutá kupolou, víťazný oblúk výrazný zaklenutý elipsovou klenbou. Loď je obdialníková, zaklenutá valenou klenbou, ktorú na stene lemuje rímsa. Okná sú umiestnené vysoko. Organový chór je kombinovaný s telesom veže. Veža je zakončená barokovou helmicou. Slúži len na ozdobu, zvony sú v inej zvonici na námestí. Hlavný oltár má stĺpové retabló na zadnej stene s obrazom P. Márie. Pôvod kostola. Projektoval ho bb staviteľ V. Grossmann. Postavili ho r. 1792 - 1793 na náklad patróna a veriacich. V prízemí domu okresného súdu je kaplnka P. Márie. Je to kláštorná kaplnka piaristov. Rozmery: d. 18m, š. 6m, v. 4,5m. Na novogotickom oltári je socha P. Márie zachránená z prvého kostola. Zvonica. Stojí na námestí. V nej sú štyri zvony. Postavili ju r. 1792 - 1793 v klasicistickom štýle. Projekt. Grossmann. Poznámka: Pramene cirkevnej histórie sú veľmi nedostatočné, lebo vo farskom archíve sa nenachádza žiaden listinný materiál zo staršej doby. Všetko vzali piaristi, keď opustili faru a nie je známe, kde by sa mali listiny hľadať. |
| Číslo záznamu : | 31517 |
| Meno farnosti : | Brezno |
| Pcmeno farnosti : | brezno |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 166 |
| Poradie : | 18070 |
| Citát : | BREZNO 977 01, tel. 21 12, o. B. Bystrica, (8.000), k. P. M. Naneb (1786), k. sv. Kríža (1619), kap. P. M. (1708). — K 219, p 81, s 49. Duchovný správca: Milan Krajan. Kaplán: Štefan Žilka. |