Historický schematizmus slov. farností
Hranovnica
Starobylá
Titul kostola:
Kostol sv. Jána Krstiteľa (1398)
Iné mená:
1294 ako Granich, neskôr ako Grenic 1321, 1773 Grenicz, Grönicz, Hranowce, 1786 Grenicz, Grenz, Hranowcze, Hranownicza, 1808 Grénicz, Gränitz, Hranownice, 1863 Grenic, 1873–1888 Grénic, 1892–1913 Szepesvéghely, 1920– Hranovnica
Filiálky podľa schematizmu z roku 1978:
Vernár (30).
Diecéza podľa schematizmu z roku 1978: Spišská
Stručné dejiny:
Hranovnica patrila od svojho vzniku do Spišského prepošstva a od roku 1776 do Spišského biskupstva. Farský kostol pochádza z obdobia Cistercitov, ktorí už v 13. storočí zakladali osady ako Hranovnica a Kubachy. Pôvodne bol postavený v neskororománskom slohu, neskôr v roku 1398 bol prestavaný v gotickom slohu. V priebehu času bol viackrát poškodený požiarom a opätovne obnovený. Pôvodne bol zasvätený Márii Magdaléne, v čase reformácie sv. Martinovi a po vrátení katolíkom ho biskup Lukáš Natalis 22.5.1715 posvätil ku cti sv. Jána Krstiteľa.
Zobrazenie citátov k farnosti
Zobrazenie farárov, administrátorov a kaplánov
Schematické zobrazenie kňazov pôsobiacich vo farnosti (farári a administrátori):
| Od: | Do: | Meno: | Funkcia: | Poznámka: |
|---|---|---|---|---|
| 1811 sp. - | 1838 sp. - | Habovszky Joannes | farár | |
| 1839 sp. - | 1843 sp. - | Schellengh Mathias | farár | |
| 1952 - - | - - - | Vasilík, Štefan | správca farnosti |