logo
bannermaria

Časopis: Cyrill a Method, rok 1869, číslo 37


Obsah:



: Úvod a záver
Miloslav Tepliansky. : 8-ho Decembra 1869.
: Slovenský Errungenschaft. 1)
: Dopisy.
: Cirkevné Školské a Zprávy.
: Večerné Zábavy.
: Zoznam podpisov a príspevkov
: Oznam


Úvod a záver


CYRILL a METHOD.

Katolícke Noviny pre Cirkev, Školu a Literatúru.

Číslo 37. V Trnave dňa 14. decembra 1869. Ročník XVI.

Predplatná cena s „ Vojtechom,“ celoročná: 4 zl. 50 kr ., polročná: 2 zl. 25 kr., samého „Vojtecha“ celoročná: 1 zl., polročná 50 kr., i s poštovou dopravkou.

„Cyril-Method“ vychádza každých osem dní; Vojtech ale len za mesiac raz. Predpláca sa u redaktora Štefana Rúčky v Trnave (potočná ulica čislo d. 264)

Redaktor a Vydávateľ Štefan Ručka. V Trnave 1869. Tlačou. Žigmunda Wintera.




8-ho Decembra 1869.

Miloslav Tepliansky.


Prestaň šialba štrngať zbraňou
Zastrč v pošvu meč krvavý!

Prestaň! a mlč a čuj s nezviklanou
Ochotou čo Rím ti vravi!

Taký v šíre svety
Anjela pokoja
Hlas leti.

Rím povedal a sťa treskom hromu
Ohromená šialba čo váľa v pohromu
Ľud , ztichne a ten ospalý
Precitne a na Rím oči vyvalí.

Rím povedal a noci šerej druhovia,
Čo si v rozkošách sveta volkalí
Vybúrení, po storočiach zlí duchovia
Ohlušení na znak popadali.

Rím povedal a sťa ľubej matky
Dobrým znie hlas jeho sladký;
A tou vňadou hlasu volaný, sťa prúd
Bystrých vôd sa hybe na hruď mesta ľud;
I z tade, kde žiara rudá deň tvori,
I kde dlhé ťahajú sa hory
A zošívajú trhanú zem morom
A sú ľudom i domom i dvorom;
I kde beduin si hovie v stánu
A kde Sámum dusi karavánu
A národy do hôr skalných útrob
Vložené svoj dávny majú hrob;
I kde Boh jazyky smatil ľudom
A Ind umýva sa svätým prúdom;
I kde Arab, siedmeho to dedič raja

Na vetromcvičenej paripe
Piesok pere iskry že len sype;
Slovom zo štýr vetrov kraja
Všetko čistej v deň Bohonevesty
Nepočtujúc ťarchy cesty
Do Rímu zavíta
A otcovský hlas
Ešte raz
Čuť pýta.

Ale hlaďže! veď pri samom Ríme
Druhov nocí vidíme!

Nič sa neboj! veď vieš že zákonom prírody
Za svetlom vždy i stien chodí,
A keď svetlo oblak zastiení
Ani stienu viacej tu neni!

A hľa jeden jak svoláva v jedno
Tie sitna sveta bastardy
Škrečiac biedno!

Nuž hladže: veď je to Ricciardi
A hneď za ním postava mátohy

No! no !
a hľa veď ti ma dva rohy!
„Sloboda“ „osveta“
Im vraj vetia!

A ešte raz Ricciardi zavolá
A jeho družina sbieha sa do kola.

No len rič! čárdy temnej synu
Však hneď tvoje škreky zhynú
A vetra, čo priestorami fúka
Uchytí ich silná ruka
A roztrhané

Na kriedlach po každej strane:
Po trní rákoší
Roznosí!

Rič len čo ti plúca stačia,
Preraz trebárs sopky hrmenie!
Veď to tvoje celé umenie!
Veď to tebe hovie
Keď sa vresky sovie
Do ušú ti tlačia!

No rič. a krič a vrešť! a ozrutu
Svoju vyšli svetom na pokutu!
Lež ku Vatikánu
Ani len v tú stranu,
Neriaď kroky mátohy
Bo tam vytruští si
Ľud búracie rohy!

Neraz sa spenilo, bludu, zlosti more
Od tej školy, na nejž v rannej zore
Bliští sa kríž svätý
V ňu napratý.

Nejeden vyčerpal sily umu,
A ešte sa mnohým v mysli pletie
Jakby trojakú korunu
Zrútili, a na jej postati
Zbudovali chrám zlatý
Blúdu a bludnej osvete.

No len rič čárdy červ veď tie hlasy
Čo besná chrlí hruď
Čo búra pokoj, ľud
Udusia časy!

Biješ na Rím? No bi šelma podlá!
Veď ti um tvoj vlastný zkázu hodlá!
Bo od žuloskaly
Uder tvoj sa odrazí,
A na vtesná padne ti väzy,
A zrúti ta v tmavú pekla chyžu.

A vetry čo chodia v sveta končiny
Tvoje a tvojej družiny
I tie stopy slížu!

A Rím? Ten stáť bude stále
Lebo nie na piesku lež na skale
Je založený.

A darmo zloba doň udiera
A pochodeň zbury zôkol nosí
Bo že skape jako kvapka rosy
Slncom vysušená,
O tom nás nezmenná
Uisťuje viera.

A Ten čo Cirkvi položil základy
Mocnou hradbou ju ohradí,
A Rímu hlas prez tie šíre svety
Sa rozletí
A ľud prebudený zvolá
Až doly a hory znieť budú do kola,
Až sa strasie zem i bydlo Pána:
Kristu, Rímu Hoššianna!!!

Miloslav Tepliansky.




Slovenský Errungenschaft. 1)


Mohli by ste extra Hungariam prisahať, nikdo by Vám neuveril, že v našom veku, v ktorom každé odvetvie umenia, každá politická, a priemyselná snaha, každý národ, reč, a náboženská sekta, svoje verejné orgány má, že pravim v našom veku, slovenský kath. národ duševne i duchovne na najvyš zanedbaný nemohol, a nesmel požívať prostriedky, ktorými sa vzdelanosť, nábožnosť, a povedomie kath. najvýdatnejšie budí, a rozširuje; rozumieme „Cirkevné Noviny“, a cirk. Spolky, tam tie, zanedbávané, opovrhované, prekažané, prenasledované, tieto, môžeme riecť z rovná zakázané.

Jesto v Uhrách, na stá, a tisíce kňazov (ale i laikov) ktorí by kath. Noviny, a to síce; Slovenské zriadovať podporovať, a tak bedlivo čítať mali, jako diplomat „Times a Moniteura“ jako obchodník, „la bourse de Paris“ a „Lloyda“ a ktorý predca buďto pre strach židovský, alebo z besnej nenávisti národnej, tieto najsvätejšie své povinnosti, a záujmy slov. Katolíctva šlapali.„ Slultorum infinitus numerus,“ domnieval sa, že slov. Katolík, len maďarskou cestou do neba priňsť môže, na toľko, že nijako neváhame, tvrdiť, že by i dnes, nie jedon uhorský biskup, na vyhlásenie učenia o tejto „una salvifica“ za dogma, bez rozpaku hlasoval. A kdo mal z toho škodu?
V prvom rade zajiste slovenské Katolíctvo vo svých svrchovaných záujmoch zanedbané, a ubijané, v druhom rade ale, i Cirkev, a Vlasť, v millionoch údov svých takto ohromená. V treťom rade, ale i tí, o ktorých rečeno: „animam eius de manu tua requiram“!

Rozličným politickým, a cirkevným vlivom pripísať nutno, že táto hyerarchicko-maďaronská snaha, na niekoľko sa zmiernila; ale jestli všetko neklame, mení sa len taktika, a robia sa len niektoré nevyhnutné concessie duchu času, a duchu boriacej sa u Katolíkov národnosti, a skutočne jádro veci zostáva to starodávne, preto: Slováci katolícki pozor!

P. Dr. Andrej Radlinsky z jednej, a „Magyar Állam “ z druhej strany, mali podstatnú principielnu pravotu; (blahý ten, ktorý by sa domnieval, že v nej neväzelo inšie, len cesta p. R. do Moskvy, podlé a kredit už utrativšie predhadzovanie russismu, a poklona, u pravosl. biskupa Rajevskeho): neni pochybnosti žeby ju p. R. bol vyhrál a bol mal príležitosť „Magyar Állama“ tohoto pod plášťom biskupov stojáceho škodca a utrhača kňazstva a Slovenstva kath. na niekoľko natrestať. Ale čo sa stalo? Po mnohom hluku, pred samým záverečným pojednávaním, po niekoľko telegrammoch z Ostrihoma na p. Radlinského, pravota, na miesto porotcov, pri Sv. Stolici, t. j. u. p. Prímaša „ganz privatim“ sa pokonávala, a pokonala! item bene!

My si tú pravotu pred Sv. Stolicou predstavujeme, jako by jedna stránka, druhú „ de adulterio“ bola obviňovala, a najmienej hovorila: Eiice ancillam, et filium eius, non enim haeres erit filius ancillae, cum filio liberae. A súd jako vypadol? Vzal Abraham chleb, a nádobu vody, dal a prepustiť svoju manželku otrokyňu, ktorá pri tom všetkom, keď anjel boží neprispeje, bola by aj s dietaťom zahynula! a p. Prímaš? riekol: No Vy Slováci! však Ste Vy dobrí, mierumilovní ľudia, podajte tomuto pánu „Magyar Államovi ruku, a keď už toľko kričíte, majte si ten p. . . S. Vojtechský Spolok, a jakési „Katolícke Noviny“, ale buďte pri tom moresné; a poriadné deti, vezmite si niekoľko „spoľahlivých ľudí; pekne švárne sa poraďte, tu máte aj Redaktora, aby ste snáď voľajako zadkom nevyhadzovali, a pánu „Magyar Államovi“ et Consort. zuby nevyrazili, však uvidím, keď priňdem z Rimu, a dobré Stanovy vypracujete, potvrdím jich!

Takéto precedencie Spolku S. Vojtecha, a jeho Novin, nám to podezrivým urobiť musia, a to tým viac, že do počtu radcov, a riaditeľov jeho, jako sa hodnoverne dozvedáme povolaní sú niektorí páni (snáď preto že sú veľkomožní?) ktorí sa slov. Národu ničím, ani len običajnou láskou nepreukázali; ale povždy, všade,všemožne prekážky, jemu v cestu kládli, patrioticko-národné kňazstvo z panslavismu potvárali, a ľud svoj do táboru maďaronskeho naháňali!

Povie niekdo: „No sú to tí Slováci za ľudia! Toľko sa namodlikali, nažaluvali, že sa jim cirk. spolok nepovoluje, a včuľ keď ho už majú (???) neľúbi sa jím“ !!! Na to odpovedáme: „Timeo Danaos, et dona ferentes“ ! Odúvodnime to obšiernejšiej:

1. Môžemeli mať dúveru ku Spolku, pod ferulou maďarskou postavenému, v ktorom z čiastky nie dúverou Slovákov povolaný ale ta poslaný duch maďaronský, zasedať, previevať, účinkovanie spolku viac jako pravdepodobne hamovať, prekážať, a ho do koľají maďaronských napravať bude? My chceme mať spolok, v ktorom zasadnú mužovia, čo národ milovali, zaň pracovali, obetuvali, trpeli, pracujú, obetujú, trpá; apage s tými, ktorých slov. národ nezná, a len včuľ keď sa to snáď čestným zdá, za stôl zasadnuť chcú! Ale snáď zaškodíme týmto nepolitickým jednánim samému
spolku? a cela hierarchia” proti nemu brojiť bude? I nu nech brojí, dúfame že ho už dnes neodbrojí, „elegit Deus fragilia. “

My chceme mať spolok samorostlý, zo samého národa pošlý, od každej kúkole čistý, ktorý by buďto hneď pri dovolení ministerstva, alebo keď nie inač po utvorení zákona spolkového nikým netutoróvaný, nemassréglovaný, účinkovanie svoje započal.

My chceme mať spolok, ktorý zakaď národ neskúsi, že v biskupoch svých, nie horlivých Apoštolov maďarismu, ale opravdivých, Arcipastierov a laskavých Otcov ctiť môže, a musí, týmto by len svoje jestvovanie jednoducho oznámil, a jich za sväté požehnanie poprosil, až by slov. Národ, vidiac jich opravdivé Otcovstvo, vrhol sa jim do náručia, bez všetkej reservy, jako dieťa, do rúk otca, a matkyných nebojác sa, že z nich vypadne a urazí sa.

My chceme mať spolok, ktorý biskupom nepovolí viac práva, jako riecť: „tento akt, tento článok, toto učenie, táto sada, je cirkevno haeretická (lebo ňuchanie politicko-haeretickeho učenia, patri k pánu Staats-Anvaltovi, ktorý iste nepremešká) ktorý ale spolok ovšem dá právo obetuvať, a síce každému p. biskupovi, aspoň po 20,000 fl. k dobrému spolku, a národa slov. aby mohli z čiastky zplatiť to, čo od mnohých století z potu Slovenstva katolického požívali, a k dobrému jeho vynaložiť príležitosti nemali, zakaď politický Satumus, bez toho náramne hladný všetko nesožerie.

2. Možemeli mať dúveru ku spolku? ktorý p. R. pod tak nešťastnými auspiciami započína, že na miesto niektorých pánov i Debrecinčanov do rady navrhnúť mohol, a ktorému, snáď od 20 rokov, tušim ani jedno podujatie sa nezdarilo, až do najnovšieho Cyrillo-Methoda.

3. Možemeli mať dúveru k Novinám, odblesku za to a výtoku spolku?

Raďi dopúštame, že designovanie p. Pavla Blahu, za redaktora tohože časopisu je podarené, bo vieme, že nachádza sa u neho, laska k Cirkvi a Národu, i dobrá vôľa, a z praecedentii života jeho nádejeme sa že, i schopnosť k dielu. Ale toto neni dosť! P. Blaho nebude redaktorom neodvyslým a toto je veliká chyba. Úloha cirk. kath. slovenských Novín, majúli cieľu zodpovedať, musí byť tá aby: okrem prísno vedeckých článkov, bežne cirkevné otázky pretriasaly, neriady v Cirkvi kdekoľvek sa javiace, bez ohľadu na osoby karhaly; rozličné krivdy, na slov. kňazstvu, a ľudu, posavaď tak husto páchané zavracaly: potreby, nároky a práce slov. Katholictva odhalovaly, v platnosť uvádzaly, zastávaly atd. atd.

Pri takomto, nevyhnutne potrebnom učinkováni našich cirkevných Novín, môže zobrať redaktor, všetku svoju pastoralnu prudenciu, modestiu, a filiálnu devotiu nevyhne tomu, aby neobrazil útlonosú, nedotknuteľnú hyerarchiu, a jej, až po dnes maďaronskeho ducha; a v tomto páde pošepnú pánu redaktorovi, že zabíva na pdlžnu úctu, že sa ženie po chúťkach panslavistických, a dopustili sa toho ešte ráz „nedostane fáru“ až do smrti, „nezmúdre-li ešte, rozpráša ho do všetkých vetrov sveta, jako p. Eôtvôs, našich výtečných professorov bánskobystrických! V protivnom páde: nezodpovie-li požadavkám a potrebám slovenského katolíctva, bude na ťarchu spolku, bude živoriť túlajúc sa po kalužách hyerarchicko- maďaronských, a konečne čo ani teplý, ani studený upadne.

Toto sú prozatymné perspectívy naše, a preto ešte ráz: Slovenskí Katolíci pozor!

Medzitým porobené su už kroky ku zriadeniu Spolku, a pravdepodobne vykoná sa volačo; a tak povstáva otázka, jako sa slovenske Katolíctvo, k tomuto chovať má? Jako z jednej strany, za predvčasné, a detinské považujeme tomuto nenarodzeňatku na Slávu vyvolávať, a halleluja prospevovať; tak z druhej strany nesmieme factum ignorovať, netečnými byť, a spoliehať sa, že však to p. Primáš všetko dobre vykoná; samá udalosť nakláda nam tú neodbitnú povinnosť, aby sme jedenkrát daného a von z hraníc slov. národnosti neodškriepne namereného impulsu, mužne sa zmocnili, a do vlastných svých kolají ho upravili; zanedbáme-li toto; povede sa nám, jako so slov. Gymnasiumom bánskobýstrickým, na ktoré medzi inými katolickými národovci, sme i my 200 fl. odoslali, s ktorými dnes jakýsi p. Klamárik et Comp. šafári ku zkáze a záhube mládeže slovenskej, a ktoré by sme dnes pre naše Kláštorské Gymnasium pri nedostatku potrebnej clausule márne reklamovali.

Aby teda tento slov. Errungenschaft nezostal pre Národ planým, alebo i záhubným, máme jedno slovo k tým slovenským Mužom, čo pri zriadovaní spolku zasedať budú, aby udatnú, ale i obozretnú Stráž držali pri národnej Svätyne katolíctva slovenského, aby snažili sa vydobiť a založiť pre Národ spolok nie zakrpatelý ale života katolícko-slovenského schopný, žiadnými hodvabnými aneb i zlatými nitkami nepoviazaný, svojský, zo všech strán neodvislý!
To isté ohľadom Novín; druhé naše slovo platí samému Národu, aby on každé hnutie, každý krok, v záležitosti spolku tohoto, bedlivým pozorom sprovádzal, zakáď bez všetkej obavy nebude môcť riecť: „Chvala Bohu, už je kôš hotový.“ J. B.

1) Tento článok máme z pera jednoho vážneho a výtečného Muža, Red:




Dopisy.


Pruské 4-o Novembra.

Prejšlý už dva týdne po svävoľnom 17-o oktobrovým školskom vladárení, a nazdáli by sa mnohí, že veci lepši obrat dostaly. Aj my sme si tak žiadali; ale darmo je, lôs učiteľov je smutný, a jejích na zákon sa odvolávanie je márne. Učitelia sú mimo zákona; proti ním sa na zákon odvolať môže kdo chce, učiteľ, aby seba zastal darmo cituje zákon. Tuto, jako som to dokázal v dopise od 17-o Okt., bolo najsurovšie bezprávie skutkom verejne prevedené, a všecko mlčí, len ja idem zas do verejného boja, a ukážem svetu jak konsequentne si zlômek výboru v otázke učiteľa Korínka počína (jesli v zlom ďalej pokračovať consequenciou nažívať možno.)

Konsequencia táto v tom záleží, že právneho učiteľa št. Korinka p. rychtár Koys faktične vyhádzal z izby, ktorú násilne otvoriť dal; po mestečku dal vybubnovať, aby sa všecky povinné dietky na 4-o Nov. v škole ustanovily (prečo to v predošlých rokoch takou horlivosťou nerobil?) a od neho vyvolený učiteľ, jakýsi Falír tuším zo Žiliny pochádza, ktorého tu mnohí aj bližšie znajú a svedectvo nepriam priaznivé vydávajú, už dnes školu započal. Aby si ale ct. Obecenstvo nemyslelo že ten výchyrný Falír je snáď nejaký z viedenskéj vzorkovéj modeli školy u sv. Anny vyšlý, učený, diplomovaný učiteľ, musím podotknúť, že neviem či nejaký diplom má, ale to viem istotne že z preparandie žiadného nema.

Čo sme my, ktorí sa jako vo všeckých ohľadoch tak aj v tomto páde zákona pridržame, v tejto veci učinili? Jako som podotknul, od patričnej vrchnosti sme vyšetrovanie žiadali. Toto dovčulka neprišlo, ale nádej máme že v týchto dňoch nám vyslanci auton. výboru príňdu. Na počínanie tej zákon rušiacej partie sme sa len so založenými rukami dívať museli, lebo nezákonitosti sa dopustiť, v úmysli nemáme. Na násilné otvorenie učiteľského bytu a hrozné tam šafárenie p. učiteľ Korinek nasledujúci protest na úrad, v ktorého mene sa všecko konalo, zadal:

Osvedčenie sl. úradu mestečka Pruské, do 3-o Nov.

„Následkom dnešného násilného účinku mne v mojom bydlisku pod Nr. 111 v Pruskom skrz p. rychtára prevedeného, kde sa mne izba odtrhnutím plechu, či otvorením násilným izby mojej, jako bytu učiteľského, otvorila, cítim sa byť pri núteným proti takejto násilnosti protestovať, jako aj mocou tohoto písma verejne protestujem; s tým doložením, že já sa za zákonitého učiteľa dekrétom vymenovaného v Pruskom považujem, a moje právo na túto učiteľsku štáciu neskladám, áno sebe toto aj na budúcne zadržujem. Pod jedným protestujem aj oproti násilnému zatvoreniu komory ku bytu učiteľskému patriacej, jako aj násilnému zatvoreniu školskej izby, čím sa mi otvorenie školy a vyučovanie prekazilo, tým viac, že tieto účinky proti jestvujúcim krajinským zákonom namerené sú, kde zákon školský moc k takým záležiťostam len výboru školskému pod predsedníctvom rady školskej okresnej povoľuje, a za následky pri týchto účinkoch odpovedných činim tých, ktorí prítomnosťou svojou alebo rozkazom účinliví boli.

Štefan Korinek, m. p. učiteľ pruščanský.

Náhodou som prišol aj ku tomu úkazu, ktorý bol mienený Korínkovi, ktorý ale jemu predca doručený nebol.
Tento zneje:

„Na Pána Štefan Korinek v Pruskom Jako sa im už s dňa 17-o O któbra b. r. pisebne skrz Armeckého Štefana Jankoviča doručilo tak sa im Pán Korinek aj s týmto ešte jeden raz opakuje že poneváč sa im jejich Učiteľská Služba Úradne výpoveda tak ich Úradne povolávame aby oni s kvartilu v Škole zajtra to jest 2-o iste odťjahli inač nechsi sami sebe nasledki pripíšu.“

V Pruskom dňa 1-o Novembra 1869. z Úradu mestečka Pruská. Jozef Koyš m. p. richtár. Teszelszky Antal m. p. uradni Buday Ján uradni, Johan Bartáky m. p. uradni, Greguška Štefan m. p. uradni, Jano Budagi uradni, Košut Jozef m. p. uradni, Lang Johan m. p.

Toto sú tie dokumenty uradujúcich pánov v Pruskom, ktorí majúc zákon udržovať ten oni sami tak zrejme rušia.

Kde je teda spravedlivosť? V zákone. Čo nám je spravedlivosť zákona v živote? Ochrana proti nápadom, Utlačeniu slabšieho od silnejšieho. Zdaliž teda zákonné §§-y budú, a kedy budú zastávať Korínka proti násiliu, nápadom, ano proti faktičnému sa prehrešeniu proti úradu učiteľskému, proti majetku jeho? Pobúrenie ľudu týmto zapríčinené je veľké, on sebe nevie vyložiť prečo by pruščanský úrad mestský mohol mať právo zhadzovat učiteľa dľa svävôle, a iné obce nie? Uchovaj nás Bože od toho, až by sa malý aj iné obce, v tomto ohľade na pruščanskú obec (pardon! len niektorých z obce, a to úradných, sláva tým, ktorí vec spravodlivú zastávajú) podať.

Medzitým obec pruščanská je len zmámená, poneváč jej niektorí vysoko postavení zlomyseľne vec tak predložili, že majú právo učiteľa si zhodiť, a aj sami nového vyvoliť. U našeho ľudu panujúce dôvody, rozumej tu vyhrážky, sľuby, peniaz, pálené etc. učinkujú; ale my sme takýto spôsob vysvetľovania pravdy zákonitéj za nehodný držali tak spravodlivéj veci.

Ačkoľvek sa vyšetrovanie trochu oddialilo, úfam predca, že až tá vec pri súdoch pretriasaná bude, spravedlivosť, tak hanobne spotupená zvíťazí. K .

Starý Tekov, 18-ho Októbra. Z našich strán sa dosaváď ešte nikto neohlasoval v našom „Cyrille.“ Začnem teda já, jestli ct. redakcia dovoli, z času na čas podivať života katolického tykajúce sa zprávy.1) Dobre známo, že v našich obcách žije ľud slovenský, čisto katolícky, k tomu ešte dodávam, že ľud ten je i nábožný, čo vlastne ďakovať musíme tým ,čo sa oň starajú, a tu stojí v prvom rade dôstojný p. farár Jozef Szitkey, o ktorom do 80-tého roku vstupujúcom Simeonovi len to poviem, že je muž Slovák, v ktorom neni zlosti, jeho dobrota učinila zhromaždenie tejto porady Vojtešškej, aby môjho Otcom chudobných a sirôt, ktorí su každodenými hosťmi v jeho príbytku; čo kňaz je on podľa srdca božieho, ktorý i pri svojej najvätšej telesnej slabosti neprestáva plniť pastierské povinnosti, bo chlebíček slova božieho ešte i teraz láme dietkam svojím; on je okrasou nášho vidieku.

Dobrotu túto vidime spojenú s činnosťou, keď pridáme k nej meno tunajšieho mladého p. kaplána R. Fr. Osvald, ktorého dobre pozná ct. Obecenstvo, jako činného dopisovateľa Cyrilla a Vojtecha, usporiadateľa Cyrillského Pamätníka, ktorý teší, karhá a vynaučuje slovom vážnym a úprimným veriacich v Matre Starom Tekove a v dvoch filialkách, Veľkých Kosmálovcách a Kľačanoch. V každej zo spomínaných obcí účinkuje tiež pri zaslúžilom učiteľovi školská stolica, pozostávajúca z čelnejších umom a rozvahou občanov, avšak nebolo ešte rozhodnuto, jakú školu chcú mať naši otcovia. Za touto príčinou zhromaždili sa obyvatelia Matky filiálok 17-ho Oct. Do Starotekovskej školy, kde sa určite vysloviť mali. Po hodnom, skrze velb. rybnického. p. farára predloženom uvážení veci, vyslovili sa naši hodní gazdovia ta, že oni obecnú čili beznáboženskú školu nikdy nechcú, poneváč o krásnom ciele týchže škôl dobre poučení boli, jak p. kaplánom v kostole, tak zase tiež velb. p. farárom. Uzavrenie toto dané bolo i písobne, s obecnou pečaťou a podpisami predstavených obcí. Poznamenať musím že už predtým rozdal bol p. kaplán niekoľko výtiskov svojho diela „kto pán vo škole“ do každej obce.

Ľud náš nedá sa tak ľahko chytiť, nach len má človeka, ktorý ho proti podfuku zlého slobodno zedníckeho ducha chrániť vie. Pri tejto príležitosti som sa aj o tom presvedčil, že sem patriace Kosmálovce nie su Nagy Koszmály, ale Veľké Kosmálovce, poneváč stará pečať obecná tento nápis nosí. S Bohom.

Janko Orban, podučiteľ.
1) Vítajte v rade našich pp. Dopisovateľov! Bohdaj by sa pp. učitelia zo všech strán ozývali v „Cyrille a Methode“ Red.


Z Banskej - Bystrice. „Návrh.“ Na deň 14-o decembra, b. r. úradne zvolávajú sa naši výteční. Mužovia do Trnavy k porade Vojtešškej. Výbor pozostávajúci z 12 kňazov duchovnú správu vedúcich má vypracovať stanový pre spolok sv. Vojtecha, ktorý má byť na Slovensku Staviteľom „toho zlatého a diamantového mostu“, po ktorom by rozdrobené náboženstvá nekatolícke do Cirkve svätej prejsť mohly. Uctive teda prosím i slávny Výbor i slávne skromný náhľad a návrh do ohľadu vziať ráčilo, a nádejnému nášmu Spolku podobnú. „Cyrillo-Methodejskému“ Spolku naloženú úlohu, totižto: pre našich nekatolíckych Bratov „Ten zlatý a diamantový most“ vystaviť, naložilo.

Posiaľ mal spolok sv. Vojtecha vo svojich stanovách úlohu velikú; to je ale nie dosť. On musí mať úlohu spolu i hlbokú a ako nebo vysokú a tá je: „Bratov nekatolíkov do lôna Cirkve svätej s modlitbami údom Spolku naloženými uviesť.“ 1)
Ježišov.
1) Návrh váš prijal sa na porade Vojtešskej. Red.


Trnava. V predošlom čísle „Cyrilla – Methoda“ spomenulo sa, že návrh pl. t. p. dr. O. Radlinského, ktorý bol do porady Vojtešskej navrhoval 12 Výborníkov, duchovných to správcov z každého slov. biskupstva, v Ostrihome sa neprijal. To isté opakujeme aj v tomto čisle a síce najviac preto, lebo dopis „Od Bielej Hory v čisle 98 „Pešť-Budínských Vedomosti“ mýlne udáva a mámi náš slov. národ tým, keď menovite vypisuje z každého biskupstva pp. Výborníkov, ktorí vraj sú povolaní do porady Vojtešakej. My z prvého a najhodnovernejšieho prameňa máme toto:
Do porady Vojtešskej dňa 14. decembra odbývať sa majúcej úradne povolaných bolo 10 kňazov z ostrihomského arcibiskupstva a dvaja z nitr. biskupstva. Z oatrih. arcibiskupstva povolaní boli: Pl. t. pp. Juriga, Ollhauser, Obermayer, Pekarovič, Valentovič, Munkay. Mráz Galbavý, Blaho, Palárik, Viktorin. Z nitr. ostatních biskupství slov. žiadon nebol povolaný. Z biskupstva pl. t. pp. Lemeš a Závodník. Z týchto odopreli príchod svoj: pl. t. pp. Valentovič, Mráz, Munkay, Viktorin, a na miesto nich povolaní sú: pl. t. pp. Keller, Michálek, Škarnicel, Králik. Posavaď oznámili príchod svôj: pl. t. pp. Závodnik, OllhauBer, Obermayer, Blaho, Palárik, Škarnicel. Pl. t. p. Keller odoprel príchod svôj; miesto neho povolaný bol p. t. p. Haluš. Túto zprávu podávame s heslom: „Nedajte sa mýliť a mámiť.“




Cirkevné Školské a Zprávy.


Jáger. Najdôsť. p. Vojtech Bartakovič arcibiskup jágerský vo svojom na jágerské mestské zastupiteľstvo zaslanom prípise sa ohradil proti tomu, že všetky školy jágerské vyhlásily sa za bezvierovyznanské školy, kdežto predca Jeho predchodcovia jako tiež i kapitula jágerská a on sám iba čo len pre konfessionálne katk. školy záložili základiny (fundácie). K tomuto protestu pripojilo sa 14,000 kath. mešťanov jágerských a slávnostne odmrštilo
rozhodnutie magiatratu, a zvolilo si výbor v tomto ohľade.

Dússeldorf. V prvých dňoch septembrových odbýval sa tu 20-ý valný zjezd nemeckých spolkov katolíckych. Rokovalo sa tu v prvom verejnom, zhromaždení o pomeroch v Indii východnej, kde missia utešene zkvetá, síce, avšak vinica táto veliká málo má deľníkov a výloh tak mnoho, že nádobno sa jej vrelejšej ujímať a jednotu k rozširovaniu viery vätšmi podporovať. Missia vo východnej Indii teraz číta 46 kňazov z tovaryšstva Ježišovho. V druhej ale súkromnej schôdzke podaly sa zprávy o spolku sv. Bonifácia a podotklo za že vláda bavorska nedovolila v prospech spolku tohoto v chrámoch zbierky konať; kdežto spolku (nekatolíkov) Gustava Adolfa že žiadných prekážok v cestu neklade. Spolok nekatolíkov vystavil vraj v Rakúsku behom 10 rokov 230 chrámov; spolku sv. Bonitácia toľko činiť nemožno; založil vraj síce behom jednoho roku 64 stanovišt missionárskych, no že sa predca ešte mnoho nedostáva; nadobno teda, aby sa spolok ten stal spoločnou záležitosťou celého Nemecka. V druhom verejnom zhromaždení rečnilo sa o moci, o pôsobení a o kráse i užívaní literatúry. „Literatúra vraj, je časť života národov. Toto treba nám náležite oceniť. Nenariekať, no jednať, konať konať nám nádobno! Jedon nepomôže, budemeli ale všetci pomahať, podarí sa istotne dielo toto. (Spolok sv. Vojtecha i u nás k zvelebeniu literatúry kat. dopomôže, jako i to, jesli nikto z katolíkov nebude odobierať špatné proticírkevné spisy a časopisy.) Ďalej rokovalo sa tu o pomeroch Švajčarska, kde tiež liberalismus a slobodomúrári Cirkev a kňaza prenasledujú, kláštory rušia, a bezkonfessionalné školy budujú.
Pretriasala sa otázka robotníkov, ktorýchžto i v hmotnom ohľade dlužno náležite podporovať, aby sa oni naučili zase Cirkev milovať. Konečne rokovano o všeobecnom sneme cirk.

Válny zjezd ustanovil: „Predovšetkým znovu pripomenúť všetkým katolíkom nemeckým povinnosti jejich ku sv. stolici sv. Petra, okolo ktorej zo všech strán nepriateľmi otočenej majú sa všetci katolíci zhromaždovať, svätopeterské haliere odvádzať a čo verní bojovníci bojovať za práva, za slobodu a neodvislosť Cirkve. Valný snem víta s úctou najhlbšiou všeobecný snem dňa 8. decembra b. r. zvolať sa majúci a nadeje sa že vlády budú sa varovať krokov, ktoréby v ceste stáť mohly slobode porád. Valné zhromaždenie s bolasťou hladí na kruté prenasledovanie katolíckej Cirkve v Ruskopolsku. Kojí sa nádejou, že žiadon katolík nebude odobierat a podporovať spisy a časopisy protikatolícke. Vyzýva katolíkov, aby sa všemožne ujimali deľnikov a o hospodárske a mravné ich blabo sa starali. Konečne válne zhromaždenie vyhlasuje zakladanie škôl bezkonfessionálných za útok na práva cirkve a všetkých vyznaní, za útok na prirodzené a kresťanské právo rodiny, za útok na slobodu svedomia, za škodu a krivdu pre vychovanie náboženské. Uznáva teda za povinnosť každého katolíka, aby zridzovaniu takých škôl všetkými zákonnými prostriedkami odporoval. Po prečítaní, týchto uzavretí podal predseda ešte krátky prehľad predmetov, o ktorých rokovano bolo, oznámil tohoročný valný zjezd za skončený, prosil arcibiskupa o požehnaní, ktoré prítomní pokleknuvše prijali. (Kedyže sa slovenskí katolíci takto k cirk. poradám zhromaždovať budú okolo svojich biskupov v stredišti svojom v Nitre alebo v Trnave v prospech Cirkve kath. a Národa i Vlasti?)

Západne Česko. Pl. t. p. knieža Lovenstein od dobročinnosti a katolíckeho zmyšlania ďaleko známy potvrdil zase skutkom obe tieto vlastnosti, ktoré kath. kresťanovi najkrajšiej ozdoby dodávajú. Vzbudil totižto, on v učiteľoch okresu Dvorištskeho myšlienku, aby sa títo v prázdninách zjednotili ku konaniu duchovních cvičení (exercícií) Myšlienka tá nedávno do života uvedená bola. Zišlo sa k. duchovním cvičeniam 68 učiteľov, ktorí v kniežackom zámku pohostinne prijatí boli. Pobožnosť túto viedol kňaz z tovaryšstva Ježišovho vlb. p. Schmudea, o ktoréhožto exercitatora bol sa postaral sám knieža. Učitelia na tretí deň vykonali spoločnú spoveď a prijímanie. Že sa takýmto duchovným cvičením oživuje a utužuje katolícke zmyšlanie medzi občaňmi netreba dokladať. Ktož z uhorských magnátov takéto zásluhy o Cirkev a školu klade? Quis est hic et laudabimus illum? Ktož sa súčastňuje vo verejných prôvodoch a v iných cirk. výkonoch? Ktož milosrdené sestry uvádza a sa stará o ich vydržovaní, jako to všetko knieža Lôvenstein robí? Jeho dielom je i to: že sa špatné, bohuruhavé a proti sv. náboženstvu a Cirkvi kath. namierené časopisy medzi obyvateľstvo okolia svôjho vlúdiť nemôžu, lebo krčmárom jednotlivých osad na vlastné útraty katolícke časopisy posielava. (Takýchto velikášov a hodnostárov cirk. treba nám na Slovensku a vtedy by zkvetala i u nás katolícka literatúra. (Vatl.)

Rím. Dennik „Zeit“ prináša z Ríma zprávu túto: Najdôstojnejší konsekrovaný biskup z Prahy Peter Krejči na deň sv. Petra a Paula v basilike sv, Petra slávil svoje druhotiny, pädesatročiu pamiatku kňazstva svôjho. Keď jubilant včasné ráno prišiel do chrámu Pána, predstavili sa mu dva preláti pápežskí a oznámili mu, že dostali od sv. Otca rozkaz, aby biskupovi pri sv. mši assistovali, a že sv. Otec narídil, aby prst kníežaťa apoštolského v basilike tej čo drahocenný ostatok (relikvia) chovaný medzi mšu sv. na oltári vystavený bol. Po skončenej mši sv. mal najdôst biskup česť, že smel a mohol drahú relikviu pobozkať. Jubilant má dostať vyznačenie za domáceho preláta Jeho Sviatosti.




Večerné Zábavy.


Rozlúštenie hádky 6-ej z čisla 34: Krok, rok.

Hádka 7.
Sedlák mňa nechce mať na letnú robotu;
U pánov bijú mňa s prútami v sobotu.
Čitaj mňa jako Žid budeš mať list drahý
S ktorým sa jak sedlák tak Pán rád bavi,
Keď črevá vybereš, bachoru mojemu,
Nad ktorým ja stojim, beda je už tomu;
A preto varuj sa účinku takého
Aby si neprešiel do saku mojeho.




Zoznam podpisov a príspevkov


XXXV Zoznam podpisov a príspevkov na samostatné katolické gymnasium Kláštorské.

XXXIV Zoznam obnášal podpísaných 23248 zl. slož. 8618 zl. 92 kr .
Ďalej podpísali a zložili pl. tit. pp : 100 „ „ 169 „ 24 „
Úhrnom podpísaných 23348 zl. slož. 8788 zl. 16 kr .

VII Zbierka príspevkov na Alumneum pri katolíckom Gymnasiume kláštorskom.
Ďalej obetovali 24 l/ 6 merice raži, 6 1/4 mer jačmeňa, 7 3/4 mer. hrachu, l 77/1oo mer- šošovice, 34 ½ meric zemiakov, 80 Pf. lekváru a 143 zl. 80 kr .

Zbierka na svätopeterské haliery. Motto: „Bis dat, qu i cito dat“

Pl. t. p. Jozef Mattavovský prepošt, dekan a farár v Gáesfalve (Nógrad) obetoval: 5 zl. r. č.




Oznam


U Redakcie „Cyrilla-Methoda“ ešte je k dostaniu: „Trnava“ čili historicko-miestopisný opis tohoto mesta slov. Cena s 5 obrazy 80 kr. r. č. Tých pánov, ktorí „Trnavu“ odobrali, a ešte za ňu nezaplatili, alebo ktorí ju na sklade majú, úctive prosíme, aby nám za odpredané výtisky utŕžené peniaze do konca tohoto roku láskavé zaslali. Spolu a zároveň snažne prosíme a žiadame tých pp. Odberateľov „Cyrilla-Methoda“ ktorí nám posaváď ešte svôj predplatný dlh na tento celý rok, alebo na polroka nezapravili, o zapravenie a doposlanie tohože ich nedoplatku. Red.