Časopis: Cyrill a Method, rok 1869, číslo 33

Obsah:

Úvod a záver

CYRILL a METHOD.

Katolícke Noviny pre Cirkev, Školu a Literatúru.

Číslo 33. V Trnave dňa 16. oktobra 1869. Ročník XVI.

Predplatná cena s „Vojtechom,“ celoročná: 4 zl. 50 kr., polročná: 2 zl. 25 kr., samého „Vojtecha“ celoročná: 1 zl., polročná 50 kr., i s poštovou dopravkou.

„Cyrill-Method“ vychádza každých osem dní; Vojtech ale len za mesiac raz. Predpláca sa u redaktora Štefana Rúčky v Trnave (potočná ulica čislo d. 264)
Redaktor: Štefan Rúčka. Vydávateľ a majiteľ: Dr. O. Radlinský farár v Kútoch, ostatnia pošta Búr St. Georg via: Hohenau.
V Trnave 1869. Tlačou. Žigmunda Wintera.

Chronostica.

Pro Concilio Oecumenico sub Pio nono Pontifice Max. Romae die 8-a Decembris 1869 celebrando.

CONCILIO VNIVERSALI
SVB PIO IX. PAPA.
HOCCE ANNO CELEBRANDO.
ADSIT! ATQVE SVBVENIAT EI!
VIRTVS SPIRITVS PARACLITI!

DA DEVS!
VTECCLESIA TVA!
SVB PIO IX. PAPA.
HOC ANNO
SPIRIT V SANCTO CONGREGATA.
HOSTILI NVLLATENVS!
INCVRSIONE TVRBETVR!

Videat Beatissimus Páter! grandis sui moliminis, pro Matris Eoclesiae Catholicae Glória, Concilii Oecumenici laetum et felioem exitum! pace Ecclesiae, ettranquillitate populi Catholici reddita! Stephanus Nemecskay. Praepositus et Cap. Tirnav. Canonicus.

Úprimné slovo k ctenému katl. Obecenstvu.

Štefan Rúčka.

Na sklonku nášho cirkevného roku, keď nám v našom občanskom roku, jako i v našom časopisnom ročníku poslednia, a to štvrtá nastúpila štvrť, já nižedoložený za povinnosť redaktorskú si pokladám dakoľko úprimných slov. k veľactenému kath. Obecenstvu prehovoriť.

Keď Katolícke Noviny „Cyrill a Method“ r. 1865 svoju 15-ročnú púť, po prestatých mnohých osudoch, dokonávaly, vtedy som sa já nižedoložený po tažkej mojej nemoci vyslobodil z pražského špitála a od c. k. vojska navrátil som sa zpätky domov do Vlasti mojej, k rodine. Vlb. p. Dr. Andrej Radlinský vydal vtedy k vlct. kath. Obecenstvu tohože „Cyrilla a Methoda“ „poslednie slovo“ obsahu tohoto:

„S týmto (30-ym) čislom dokonáva náš „Cyrill a Method“ svoju 15-ročnú púť, a lúči sa bolestne s tými, ktorí mu až do konca verní zostali. Snáď len Cirkvi našej a nám Slovákom v nej bláženejšie časy svitnú, že bude môcť náš teraz pochovaný „Cyrill a Method“ zase z mrtvých vstať a medzi svojimi spásonosnym životom žiť. Má-li ale z mrtvých vstať . . . . prosíme, aby, kto z našich národovcov má k redigovaniu, a vydávaniu časopisu tohoto i vôľu a schopnosti, i spôsob a príležitosť, nám to čím najskôr, najdial ale do konca mája r. 1866, ohlásil.“

Keď sa ale po tomto vyzvaní nikto k prevzatiu redakcie výšudaného časopisu neprihlásil, a vlb. p. Dr. Andrej Radlinský z mnohých strán požiadaný bol o dalšie jeho redigovanie a vydávanie, opakoval on zase v „Ozname“ svojich kníh dňa 22. novembra r. 1867 preduvené vyzvanie týmito slovami:

„Redakciu cirk. časopisu buďto „Cyrillo-Methoda“ alebo „Vojtecha“ pre veľkú vzďalenosť od kníhtlačiarny
(v Skalici) a pošty, a pre veliké s tým spojené obtížností nemôžem vziať na seba. Jestli by ale kto, cíťiac sa byť spôsobným takovú chcel prevžiať, nech mi to do konca tohoto roku (1867) oznámi. Už popredku takého uisťujem: že bude dostávať z fondu Vojtechovského ročite 180 zl. r. č. čo honorár a podporu“. (Viď „Úvodné slovo od vydávateľstva“ v Ohlase.)

Medzitým pokuď sa toto všetko dialo a oznamovalo, já nižedoložený dostal som sa na odpočinok, a mal som dosti práce a namáhania, pokým som si aspoň takú, jakú mám, malú penziu a subsistenciu nezabezpečil. Súc jako tak materialne zaopatrený a zdravý pustil som sa obrábať pole cirkevné, a dedičnú roľu národa. Po zostavení môjho diela „Trnava“ potom, jako aj druhé horespomenuté vyzvanie vlb. p. Dr. Andreja Radlinský odznelo bez ozveny, a já som v loni zamýšlal najsámprú vydávať časopis kazateľský na spôsob časopisu „Slov. Sion“ alebo len samého „Vojtecha,“ vtedy súc na onen vlb. p. Andreja Radlinský „Oznam“ upozornený vlb. p. p. Štefanom Chovancom učbárom, ktorý práve bol premenil a v Slov. Novinách oznámil svoje predsavzatie straniva vydávania cirk. časopisu „Cyrill a Method ,“ obrátil som sa listovne na vlb. p. dr. Andreja Radlinský, a tomuto som dôverne vyjavil mojú vôľu a úmyseľ v redaktorskej záležitosti . . Dr. Andrej Radlinský poctil ma vzácnym listom odo dňa 23. oktobra r. 1868 ktorý obsahoval dôležité síce návrhy, no ktoré návrhy já som z dôkladných príčin prijať nemohol.
Obsah toho listu je (s dovolením) tento:

Drahý Brat môj! Vidiac nevyhnutnú potrebu orgánu cirkev, a školného, vidiac svrchovanú dobu k vydávaniu obojeho, pritom ale cíťiac moju nemožnosť, pre neblahé okolnosti, totižto: pre vzdialenosť tlačiarne a pošty odo mňa toto vziať na seba: zamýšlal som už prvej, a síce už vtedy, jako p. Chovanec professor z Trnavy bol u mňa, a jako som aj s ním zostal na slove, zamýšlal som Vás, drahý Brat môj! jako jednoho z najčinnejších mojich nekdajších spolupracovníkov a najhorlivejších dopisovateľov, jako o tom svedčia mnohé Ročníky „Cyrilla a Methoda“ a Priateľ Školy a Literatúry, zamýšlal som Vás listovne čestne vyzvať k prevzatiu redakcie „Cyrilla a Methoda“ a „Priateľa Školy a Literatúry.“ Lež prv než bych já bol Vám toto vyzvanie poslal, radostne ma prekvapil Váš vzácny list, ktorým mne Váš šlechetný úmysel, takovú prevziať zdeľujete. Uistený už o Vašej vôli a ochote, nemeškám Vám k predbežnému dorozumeniu zdeliť nasledujúce:

Vedľa „Cyrillo-Methoda“ duchovenského časopisu, každých 8. dni, jako predošle, na hárku vychádzať majúceho, vydávať sa musí i „Priateľ Školy a Literatúry“, tym viac, že si tohoto učiteľstvo jak naše tak evanjelické vzkriesiť žiada, jako orgán, ktorý voľakedy tak znamenite pôsobil, tak znamenite so svojimi dopisovateľmi, áno i predplatiteľmi stál, tak že až dosaváď zostáva v blahej pamäti, a neraz sa už v našich polit. Novinách, že ho škoda byť, spomínal, a že za jeho potrebu a nezbytnosť hlasité hovorí tá veliká nezpokojnosť s Listami pre národ, učiteľov, ktorá sa na všetkých stranách javí, tak že k. pr. Na poradách učiteľských dekanátu šaštinského sa uzavrelo: ztažovať sa u p. prímaša, že predmenované Listy nič od a pre slov. učiteľov neprinášajú a vysloviť žiadosť, aby sa iný školný časopis pre slov. učiteľov založil. Budeli teda Priateľ Šk. a Lit. znovu vzkriesený jakožto orgán dobrej povesti, poženú sa za nim úvalom predplatitelia a dopisovatelia nie len naši, lež i evanjelickí a medzi týmito mnohí, ktorí jako výborní pedagogovia, znamenite vládnu perom. A toto by bol tak, jako Cyrill samostatným orgánom, nie ale tohto prílohou, vychádzajúcim tiež každých 8. dní. S Cyrillom a Meth. vydával by sa pre ľud „Vojtech“ jako Príloha, každých 14. dní alebo každý mesiac raz v predošlej podobe; na ktorúžto prílohu by sa i osobitne predplácať mohlo.

Zľaknete sa snáď drahý Brat môj! pri vypočítaní toľkých časopisov, ktorých redakciu Vám obmýšlam navaliť na ramená. Avšak neľakajte sa! Jestli som já za viac rokov tu v Kútoch, na 4 hodiny od tlačiarne a 2 hod. od pošty vzdialený pri mojich úradných povinnosťach farárskych, pri poľňom hospodárstve a pri vydávaní iných knih, bol v stave pravda len s velikým seba obetovaním trojo novín, jako: Cyrilla, Vojtecha a Slovesnosť: tedy 3 harký každých 8. dni odrazu redigovať a vydávať: tým viacej Vy, ktorí nemáte iného zamestnania a iných starosti, pri Vašej mne známej usilovnosti, pracovitosti, trpezlivosti, pri Vašich výborných schopnostach, pri pomoci a spolupracováni mnohých druhých ktorí pod mojou správou Vám na ruku pôjdu (a já sám chcem Vás prácami mojimi niakoľkomi možno podporuvať, tým viacej vy budete v stave predmenované Noviny redigovať. Kde vôľa pevná a usilovnosť i trpezlivosť železná, tam každá prekažka a tažkosť snadno premožená býva. Čo sa ale vydavateľstva týče: já toto prevezmem, a jako vvdávateľ a majiteľ menovaných orgánov o ich materialnu existenciu sa starať budem. Krom honoráru 300 zl., ktorý odo mňa (respektíve 200 zl. z fondu Vojtechovského) ročite dostávať budete, budúli Noviny dobre stáť, chcem sa i so ziskom, jakby po zapravení všelikých tiskových a dopravných nákladkov, jaký zbýval s Vami a s dopisovateľmi deliť.

Aby sme ale jeden k druhému čo najbližšie boli, ža primerané, áno za nevyhnutné držím zvoliť mesto Skalicu za miesto Redakcie menovaných Novín už i preto, že Skarniclova tlačiareň je dobre opatrená i literami i dobrými sadzačmi; a tak čím skôr by ste sa museli presídliť do Skalice; kde za levnú cenu byste nášli byt a stravu tak že by Vás tam menej jako v Trnave živobytie koštovalo, a já by som Vám mohol vždy byť pri ruke. Odpíšte mi, ale hneď: či sa s týmito mojimi návrhmi shodujete, aby sme potom hneď k vydaniu Programu prikročiť mohli. Nástin tohto Vám ja pošlem, ktorý dľa ľúbosti potom sosnovať môžete.

S Bohom! Vám oddaný brat v Kristu a Národe.

V Kútoch, dňa 23. oktobra 1868. A. Radlinský.

Keď som ja nižedoložený tieto inač dôležité a v liste uvedenom obsažené návrhy z dôležitých príčin neprijal, a narádzal som vlb. p. A. Radlinskému, aby sa nie dvojo trojo cirk. časopisov odrazu, ale len jedny cirk. Noviny a to v Trnave vydávaly, dostal som od neho list obsahu tohoto: Drahý Brat môj v Kristu a Národe! Zo zdelenými vo Vašom liste od 5. nov. Vašimi náhľadmi som spokojný. Pre vzdialenosť Trnavy nie som v stave v materiálnom ohľade starosť viesť o vydávanie Vojt.; to už na Vás, na Vašu múdrosť opatrnosť a svedomitosť nahávam; lež nakoľko som plnomocník Vojtechovskej základiny a zástupca nádejného spolku a nakoľko Vy zo základiny tejto úroky čo honorár a podporu dostávať budete jako redaktor orgánu tomuže spolku budúcne vlastného, na každý pád už i pre konsequenciu, už i pre získanie dôvery u obecenstva k tomuže časopisu, podržujem pod menom mojim právo spolku vydavateľstva a majiteľstva ohľadom na časopis cirk. Vámi redigovaný, a tak privolujem, aby ste i program i časopis mojim tiež menom jako vydavateľa a majiteľa opatrili.

Zdravstvujte Váš brat v Kristu a Národe.

V Kútoch dňa 13. oktobra 1868. A. Radlinský.

Odpustí mi ctené kath. Obecenstvo, že já tuná súkromné listy tieto uvádzam, však prichodí mi čo chvíla sa na ne odvolávať. Takto stály veci keď som já nižedoložený, prevzal na seba v loni redakciu „Cyrilla-Methoda“ a „Vojtecha“ a prijal som ju vdačne, ochotne a z lásky k Cirkvi a Národu! Keď ale som sa programom mojím uviazal v trudné poriadateľstvo týchto tu menovaných cirk. listov, urobil som to preto, lebo som nie v chatrných silách a duševných mojich schopnosťach dôveroval, no dôveroval som viac v pomoc Božskú a v podporu ľudsku, ba spoliehal som sa na tú velikú nadšenosť, ktorá sa v loni pri vnovezkriesení a „kath. týchto Novín“ všade na Slovensku zápaliste javila; a tak opieral som sa o nádejnú podporu a pomoc velebného kath. duchovenstva vôbec, zvlašte ale dôveroval som v podporu vlb. p. dr. A. Radlinského, ktorý mi vo svojich mnou uvedených listoch, jako i vo svojom vydávateľskom úvodnom slove a ohlase tak sílnu podporu a rukovodcovstvo sľuboval. Ano žil som v tej spravodlivej viere, že z tak velikého počtu katolíckych Slovákov a vlb. duchovenstva prihlásia sa ku mne čo k redaktorovi aspoň toľkí, s ktorýchžto duchovnou i hmotnou pomocou budem môcť postupovať po nastúpenej tŕňovej ceste redaktorskej k vytknutému cieľu, a že s pomocou Božskou i spojenými silami katholíckymi pri živote udržím vnoveskrieseného „Cyrilla-Methoda“ s „Vojtechom.“

Lež s bolastným srdcom vysloviť musím, že táto silná moja viera a nádej ma sklamala, ostalo to len pri mnohých sľuboch, nuž a skutkov? Týchto bolo málo alebo niežiadných. Však zápalistá horlivosť a nadšenosť za vec svätú pomály sa čo dým v povetrí roztratila, dopisovatelia utíchujú, z odberateľov ( 110 ) neporiadne platí predplatky svoje a tí, ktorí by „Cyrilla a Methoda“ ex officio duševne i hmotne podporovať mali, nuž ho na hambu a potupu k nemalému žialu kath. Slovenska zase opúštajú. a mne jedinému i pojedinným ináč nadšeným pp. kaplánom na naše chatrné sily, na naše slabé ramená uvalujú. A k týmto velikým chybám a nedostatkom, k tejto tak velikej netečnosti a ľahostajnosti a nevytrvánlivosti prichádza ešte i to, že sa vlb. p. dr. A. Radlinský majiteľstva na čisto zrieka, nuž vydávateľstvo verejne dolu skladá, jako to tuna pripojený jeho list, a k uverejneniu zaslané jeho návestie dokazuje. Píše on tak to: Drahý Priateľu! Poneváč mňa pre niektoré veci v Cyrille pouverejňované mnohí vážni mužovia vinia a špatné posudzujú, 1) len priam preto, že moje meno na Novinách Vašich čítajú jako vydávateľa: neráčte sa mrzieť na mňa, keď Vás prosím, by ste moje meno z Vašich Novín vynechať ráčil a síce pri uverejnení tu priloženého Náveštia:

Náveštie.

Poneváč já jako čestný bez všetkých práv a povinností 1) vydávateľ „Cyrilla a Methoda,“ jako tiež i „Vojtecha“, nemôžem byť zodpovedným za všetko, ba za nič čo a jako sa v týchto Novinách podáva, z čoho ma ale veľmi mnohí zodpovedným činia, už priam za to že moje meno jako vydavateľovo tam čítajú: prosím slavnú Redakciu: by toto z nich napozatým vynechať ráčila, ku ktorého vytlačeniu som bol privolil, majúc na zreteli Noviny tyto jako budúci orgán nádejného spolku sv. Vojtecha, ktorého zaležitosť zastupujem. V Kútoch dňa 27. augusta 1869. Dr. Radlinský farár kútsky.

Vyše mesiaca čakal som na odvolánie hore-uvedeného Náveštia, ale nadarmo. Teraz ujavňujem ho preto, aby kath. Obecenstvo ho porovnalo s vyš-udanými listami a s programom vlb. p. dr. Andreja Radlinského, a aby samo nad ním spravodlivý a nestranný úsudok vynieslo. Já z mojej stránky vlb. p. dr. A. Radlinskému pekne ďakujem za takú podporu, pekne ďakujem za to, že toho roku len samými Oznamy a Návešty tak velice pomahal, na nohy postaviť a udržať „Cyrilla a Methoda“!? Qui perseveraverit usque ad finem, hic salvus erit“ „Non qui bene coepit, sed qui bene finit, habet“ Já aspoň nikdy som nevidel čestného, bez všetkých práv a povinností vydávateľa, najmä na
sklonku starého roku. Já len v Cirkvi našej znám čestné význaky a titule: čestné kanoníctva opátstva a praepositúry; a keby to v moci mojej stálo, já bych takých vážnych a vysokoučených mužov, jako je náš veterán
vlb. p. dr. Andrej Radlinský pre veliké ich zásluhy o Cirkev, Vlasť a Národ nie za čestných ale za skutočných kanonikov vymenoval. No náveštím Vaším predca ste sa zle zadržal.! Pán Boh Vám zaplať za sľúbený mne v Ohlase“ a vo Vašich listoch horkotažko zaslúžený honorár, ktorý já na národnie a cirkevné naše ciele milerád obetovať chcem.

Zo všetkého horeuvedeného vysvitá, že mi s našim Cyrillom a Methodom zle nedobre stojíme, nie preto, že vlb. p. dr. A. Radlinský majiteľstvo a vydávateľstvo pekne rúče resignovať chce ale a nadovšetko preto: že máme málo dopisovateľov (mali sme v prvých mesiacoch 5, teraz ich máme iba celých 2,) a málo odberateľov našich Novín.
(Do polroka bolo odberateľov: 360, z týchto od polroka odpadlo: 10 pre a kroz Obranu oproti M-Államu uverejnenú, jako i preto, že „Cyrill a Method v duchu národnom si hrdo počínal. Ostalo teda odberateľov: 350. Z týchto asi 30 dostáva „Cyrilla-Methoda“ buďto zdarma alebo na zámenu, a 120 jakosi nič neplatí, alebo zle neporiadne platí svôj predplatok. A preto na takýto spôsob len 200 odberateľov máme (ktorým, jako i naším dopisovateľom tu verejne voláme: „Sláva“ a úprimná vďaka! —)

K tomuto všetkému jesli pridáte toľké výdavky a tažkosti s ktorými spojené je vydávanie a redigovanie jednoho časopisu najmä tam, kde je nedostatok odberateľov a dopisovateľov a kde je v nedobre usporiadanej tlačiarni ešte i nemecky sadzač slov. časopisu, nuž máte hotový obraz a vysvetlenú príčinu toho, prečo náš cirkevný časopis i čo do ustrojenia nepriam dobre mohol vyzierať, nepriam vyhoveť mohol žiadosťam cten. kath. Obecenstva. Já nižedoložený odkázaný súc iba na pojedinné sily s pomocou Božskou i pri slabých sohopnosťach mojich učinil som predca mnoho no dosť na udržaní pri živote Cyrilla Methoda a bol bych vykonal s radosťou ešte i viac, jesli by mi spojená armáda katolíkov bola bývala na pomoci.

Katolíci pozor! Napravte, dôverne k Vám volám napravte veliké chyby vaše; prestaňte byť netečníci a ľahostajní k cirk. a náboženským vecám; predplácajte sa húfne na nášho „Cyrilla a Methoda“ (aspoň do 500) a dopisujte horlivé doňho; (aspoň do 10) plaťte poriadne a na čas vaše predplatky naň; darujte mi dôveru vašu i v budúcom roku, a uvidíte vätšiu rozmanitosť a bohatosť v časopise našom, uvidíte, že Cyrill a Method ktorého nevýhnuteľne keď potrebujeme, skvele sa udrží bez toho, žeby sa úroky fondu Vojtechovského hýbaly na vyplácanie honorárov.

Katolíci pozor! Tu je doba, v ktorej sa vyvíňa autonomia Cirkve katolíckej, ba o nedlho nastúpi nám i všeobecný snem cirkevný v Ríme. Všetko toto zaujimať má každého katolíckého kresťana, teda každého katolíka interresuvať má i časopis náš, však tento si pri všetkej svojej malučkosti, za úlohu vzal úplné zprávy donášať o tam tých snemoch cirkevných. A predca čo že robíme? My katolíci na poli cirkevnom len tak živoríme, cudzé pola obrábame, no naše vlastné cirkevné pole úhorom ležať nechávame! My vidíme a skusujeme, že zvlášte naša cirk. literatúra mizerne stojí a predca sa jej málokto zaujíma, málokto ju podporuje; a predca spolok sv. Vojtecha nezakladáme!

Trojo politických Novín sa jako tak udrža pomedzi národom slovenským, a katolícky časopis nemá ani toľko podporovateľov a dopisovateľov, aby sa pri živote udržal. Oj to je verubože smutno! Naše národnie kňazstvo, a učiteľstvo radšej má politiku, než Cirkev a náboženstvo. Koľko je takých kňazov a svetských katolíkov, ktorí často podporujú neužitočné ba proti katolicismu smerujúce podujatie, no katolíckemu podniknutiu jakokoľvek spasiteľnému padnúť dajú? Koľko je farárov, ktorí tučné fary (benefícia) majú, koľko máme kapitulníkov, ktorí verubože majú odkiaľ a predca nepodporujú našu cirk. slov. literatúru, nedržia nášho Cyrilla? U niektorých kňazov slov. nájdeš na stolíku „šematismus, direktórium a breviár, a to je celá ich kath. literatúra. U iných a to síce rodených Slovákov nájdeš stolíku „Szabad Egyház M. Állam, Pester Lloyd, M. Ujság Társulati Értesitô“ atd. atd. ale žiadného slov. kath. časopisu nevidiš. Farské, okresné (distriktuálne) a kapitulárske knižnice neni sú preplnené slov. kath. knihami a časopisami. (A veru „Cyrill a Method“ mohol by sa nachádzať v každej farskej a okresnej knižnici na Slovensku, najmä keď farári majú milostivé arcipastýrov svojich dovolenie môcť na Cyrilla-Methoda predplatiť pre chudobnejšie obce choc i z kassy kostolnej.) Či div potom, nad tak biedným stavom našej cirk. literatúry od rokov v hlubinách duše našej skrytú bolesť verejne vyslovujeme? Či div keď nad touto nedbalosťou, kňazov a svetských katolíkov bedákame najmä teraz, keď nám nastáva spoločný boj, spoločné vystupovánie proti rozmáhajúcemu sa neznabožstvu, proti nevere, a ľahostajnosti náboženskej, proti znemravneniu všeobecnému, ktoré vede ľud k časnej i večnej záhube, a nie k životu večniemu?

Nikdy prenikdy to bych nebol myslel, že tak veľmi zle je zastúpené slovenské katolíctvo. A jesli by to i na ďalej malo tak zle nedobre stáť s naším cirk. časopisom, s našou cirk. literaturou, vtedy mi prichodí dobrú noc dať Slovákom, dobrú noc dať slovenskému peru, a zaplakať si nad tymi, ktorí sa zasvätili obrábať pole slov. cirk. literatúry, lebo pre netečnosť a nedbalosť katolíkov poľutovania hodné je ich veliké namáhanie a obetovanie sa pre česť Cirkve, a Národa! Ah nie to nemôže, to nesmie byť tak i na ďalej! Katolícki Slováci pozor! Katholícka veda a literatúra zkvetá kde inde za hraniciami a v stave je s odpornou stránkou o závod bežať statočne, a pevným krokom. U nás cirkevná veda a literatúra len tak živorí. Nebezpečenstvo hrozí ľudu nášmu nesmierné; nepriateľ jeho duše stojí blízko. Katolící Slováci! My nesmieme byť nepripravení k bojom duchovným; my sa musíme spoločne rádiť, spoločne poučovať v cirk. orgáne našom o tých prosriedkoch, ktoré slúžia k spáse našej!

Hore sa teda hore z hnusnej lethargie z dlhého spánku, ktorý je obrazom našej smrti! Hore sa k práci, hore sa k činom! Zrieknite sa kňazi, zrieknite sa svetskí katoľici (laikovia) a nedajte Cyrillovi a Methodovi zahynuť, ale početnými predplatkami ochráňte ho od smrti, od úpadku a horlivým spolupracovaním a dopisovánim pozdvihnite vňútorniu cenu jeho, zdokonálte ho, a povýšte ho hmotnými a duchovnými týmito hýbadlami! Nedajte sa upomíňat v Novinách straniva bezodkladného dopravenia podlžných predplatkov, aby sa mohli vynahradzovať s prílohami vystaté čísla a nemuselo sa pre nedbalosť vašu narušovať svedomie naše! Základajte spolok sv. Vojtecha. Ustanovte si výbor, ktorý v porozumení so všetkými dekanáty slov. dôraznými petíciami cestou biskupskou všemožne by sa postaral o vydobytie spolku sv. Vojtecha, ktorýby manipulovanie fondu Vojtechovského na seba prejal, ktorý by sa na čelo postavil a všemožne by pracoval i na udržaní pri živote „Cyrilla a Metkoda“.

Ani nám to vlb. p. dr. A. Radlinský nezazlí,že my tuná slušne a spravodlivé navrhujeme: aby sa kapitál fondu Vojtechovského, ktorý sa r. 1861 dľa vôle a narídenia pp. zakladateľov uložil na kauciu „Pešt-budinských Vedomostí, k manipulovaniu napozatým preniesol buďto na slávny Výbor kath. gymnaziuma Znyovského, alebo na nový Výbor v prospech nádejného spolku sv. Vojtecha ustanoviť sa majúci. Darmo je to, musíme raz s farbou vyňsť von. Však vlb. p. dr. A. Radlinský vydávatelstvo, a majiteľstvo časopisu nášho tiež verejne dolu skladá, k tomu
smrtedelní sme; a naše staršie sily slabnú; nádobno teda po toľkých prácach odpočievať, treba záležitosť
Vojtechovskú zveriť mladšim silám; treba ponechať i práce manipulovania fondu Vojtechovského celému novému výboru, aby keď sa staršie sily pominú, neležalo úhorom naše pole cirkevné, naš nádejný spolok sv. Vojtecha, ale aby sa pílne obrábalo v prospech kath. ľudu veriaceho.

A potom kapitál fondu Vojtechovského r. 1861, kedy sme ešte „Maticu Slovenskú nemali, mohol sa na kauciu „Pbudinských Vedomostí“ uložiť, no teraz, keď „Matica Slov.“ má 62, 000 kapitálu, keď sa nádejeme, že i na dom „Matice Slov.“ potrebných 22, 000 sa zosbiera; keď „Matica Slov.“ Redaktorovi P. b. Vedomostí ročitý honorár vyznačila myslíme že národní ústav tento skorej môže dať kauciu P. b. Vedomosťam, nežli aby ju skladal náš teprv ešte nádejný, a od „Matice Slov.“ omnoho menší fond Vojtechovský; myslíme že „Slov. Matica“ neni utisknutá na to, aby uložený bol kapitál fondu Vojtechovského na kauciu „Pešťbudinských Vedomostí,“ ale učiní potrebný v tomto ohľade poriadok, jaknáhle sa utvorí nový výbor, ktorý prevezme manipulovánie fondu Vojtechovského, a ktorý všemožne pracovať bude na vydobýjaní spolku sv. Vojtecha a tým samým i na udržaní pri živote „Cyrilla Methoda.“

Štefan Rúčka, c. k. vojanský kňaz a redaktor Cyrilla-Methoda.

1) Aj mňa pre Vašu Obranu proti M. Állam-u v čisle 15 Cyrilla Methoda na žiadosť Vašu ujavnenú vážni mužovia obviňovali, a zo všech strán bolo mi písano: aby, kto chce osobné repliky podávať v Cyrille, aby ten nie na konto predplatiteľov, ale na svoje vlastné útraty v prílohách napozatým to robil. Redaktor.

2) No a predca ste oznamoval, by sa, kto chce, u Vás hlásil za redaktora, predca redaktorovi honorár prisudzujete daktoré predplatky ste zinkassoval; predca manipulujete fond Vojtechovský. či sú to neni práva a povinnosti? Redaktor.

Dopisy.

Prievidza, dňa 10. sept. Preč s kláštorami, preč s cirkevnými školami! . . . . také hlasy rozliehajú sa v najnovšom čase našou „slobodomysľnou“ rakusko-uhorskou dŕžavou? Či div teda, keď si i náší ultraliberaliste náboženský hlas tento povšimnuli? Či div, že 20—30 hláv počitujúci klub „intelligencie“ prievidskej vzdor veľkej opravdivé katolícky zmýšľajúcej vätšine meštanstva predca beznáboženskú školu stoj čo stoj sa usiloval uviesť?
Či div, keď sa proti tomuto „duchu času “ p. farár náš, Michal Juriss, prehrešil tým, že nechcejúc byť považovaný čo „canis mutus,“ odhodlane čo svedomitý kňaz a opravdivý pastier duchovní veci spravodlivej sa zaujal a tak chúťky týchže pánov, z ktorých snáď žiadon dietky do školy súce nemá, pokazil, či div, hovorím, keď ho slobodomyslný duch XIX. stoletia obskurantom, besným rečníkom atd. atd. štemploval?!

Z listov týchto dobre známy židovský poloúradní časopis „Pester Lloyd “ uverejnil po tieto dni medzi inším i maličkosťami nasledujúci pod nadpisom „Pfaffenwirthschaŕt“ famósny článok (v č. 202): „Ellenôru “ píšu z Prievidze veci ozaj k neuvereniu. Tam uzavrelo sa Vzdor všetkému jedu obskuranta a farára M. Jurista (chybne) s veľkou vätšinou zo strany mestského zastupiteľstva u vedenie beznáboženskej školy. No. p. farár Jurist preniesol svoje účinkovanie z dvorany zastupiteľstva do kostola; aranguiroval každodenne, v besných rečiach veriaci ľud k burácaniu školského zákona a zapríčinil to, že mnohí podpísali petíciu proti uzavretiu zastupiteľstva mestského. Toto malo svoje najbližšie zasadnutie v sobotu vydržiavať: avšak mešťanosta obávajúc sa rozhorčenosti a rozdráždenosti ľudu zaďakoval za úrad, aby tak všeobecné zasadnutie prekázil. Farár Jurist o to veľa nedbal; on zhromaždil ľud v kostole, viedol ho v húfe pred mestský dom, prinútil prítomných zastupiteľov hrozbou zasadnutie držať, ktorému on sám predsedal a zapríčínil, že postrašení odvolali predošlé uzavretie. Úfame sa, že vláda nebude nečinnou oproti takémuto pokračovaniu.“Tak lamentuje, hrubianí, šmatári, denunciruje ultraliberárny „Ellenôr“ a p. ujčok „P. Lloyd.“

Aby ste ale poznali, že článok ten infernálnou žlčou kypiaci a pravdu veci špinavými nohami šľapajúci, puhú bezočatú lož obsahuje, podám v krátkosti beh celej veci. Na 21. aug. povolaní boli pp. zastupitelia mestskí k porade, či sa má i druh á trieda pre dievčence otvoriť, či nie? K zasadnutiu tomuto povolaní boli i dost. p. Juraj Slota, školdozorca a miestny prv. p. farár, Michal Juriss, horlivý to, svedomitý a vzdelaný duchovní pastier. Sotva sa ale zasadnutie počalo, vstal istý pán, úd to zmienenej spoločnosti, a narádzal, by sa prv rozhodnulo, či tá škola má byť cirkevnia či beznáboženská. Na slová tieto nastal hrozný krik.

Keď sa utíšilo, začal ten istý aj s iným odovôdňovať prednesenú interpeláciu a odporúčal beznáboženskú školu. Medzi krikom vstal. p. predseda, miestný meštanosta, Ondrej Škopecz, ktorý tiež za beznáboženské školy bol, a riekol, že kto chce beznáboženské školy, aby hore vstal. K „ liberálnej“ (??) „intelligencii“ patriaci pri stole sediaci páni počtom 20-30. vstali, ostatní ostáli sedieť; páni mešťania ale v hojnom počte zhromaždení, nemajúc si kam sadnuť, museli ostať stáť. Alebo či snáď myslel p. Škopecz, že si statočný mešťan, keď sa to jeho veľkomožnosti zachce, i na zem sadnuť musí?! . . . Na to riekol, že vätšina stoji a preto, že škola tá bude beznáboženská. Darmochytil sa slova p. J. Slota s. p. M. Jurissom, oba museli umlknuť a ustúpiť surovosťam, ktoré sa im do očú metaly. Na to zrušený bol predošle vyvolený školský senát a zvolený je nový, do ktorého i 2. židia prišli. P. farár s p. učiteľom neprijali vyvolenie.

Meštanstvo po udalosti tejto síce veľmo rozhorčené podpísalo v behu 36 hodín v počte 341. protest proti tomuto u zavretiu, a podalo spolu prosbu na magistrát, aby tento nové zasadnutie k pre trasu tej. veci oznámil. P. farár nemohol ostáť nečinným. On poučil v chráme ľud, čo je to tá náboženská a beznáboženská škola, áno rozdali brožúru: „Či ozaj majú byť beznáboženské školy?“ A keď mestský senát sessiu povolil, vyzval p. farár ľud, najmä zastupiteľov, aby sa 28. aug. v hojnom počte v chráme dostavili, že ztade po sv. Omši a po „Veni Sancte“ do sessie pôjdu; áno napomínal, aby sa pokojne držali. V zasadnutí senátu vidiac p. Škopecz, že sessiu pre kaziť nemôže, zaďakoval z úradu a potom zakázal sessiu! „O Coridon, Coridon! . . . . On sa nazdával, že bez neho nebude sa môcť zasadnutie odbývať; no, prerátal sa. Dňa 28. aug. zhromaždili sa pp. mešťania v chráme a po odbavenej pobožnosti išli s p. farárom na mestký dom. Tu, keď p. meštanosta Skopecz sa nedostavil a k nemu odoslanej komisii rečeno bolo, že odcestoval, narádzal p. Ž., aby dľa práva a obyčaje p. mestský richtár, Andrej Krajcsík bol požiadaný ad hoc presadzovať. Tento s ochotou zahájil zasadnutie, keď sa dokázalo, že zo 40 zastupiteľov 32. sú prítomní. Miestny p. notár poznačil rečnikov. Prvý chytil sa slova p. farár a bojasni svoje stanovisko a dokázal nepotrebu beznáboženskej školy z mravného stanoviska, p. Živný to samé z materialného. P. Gramantik vidiac predmet dosť objasnený, vzdal sa slova. Na to narád zal p. Ž., aby sa predošlé nezákonité uzavrenie zničilo, zložený školský senát potvrdil a škola sa za náboženskú vyhlásila, čo s jasotom prijato bolo. Po slovách tých vstal p. predseda a tázal sa: „Či chcete mať náboženskú školu? zrušenie predošlého uzavretia? starý školský senát?!“

Keď sa zo všeobecným „ áno “ odpovedalo, riekol: „Kto je stým to nie uzrozumený, nech predstúpi!“ A keď sa nik. nehlásil, zaznačeno je toto do zápisnice, ktorú 32. zastupitelia mestskí podpísali. Tak to sa vec má. A hľa, jako jú p. „ Ellenôr“ a „P . Lloyd “ svojmu obecenstvu predstreli! Čo tu má už človek obdivovať či hlúposť, či zlosť pekelnú, alebo čo?! Páni moji, keď takouto zbrojou bojovať budete, neprídete ďaleko; lebo dnes zajtrá bude vás vaše vlastné obecenstvo obškurantami, buričami, besnými rečníkmi štemplovať. Či nežijeme radostné časy?! . . . Slovensko!

1) Má stáť: „Jurissa. Red.

Literatúra.

Dedicťvo sv. Jána v Prahe, (ktoré teraz do 25,000 údov počituje) obradovalo svoje údy pre tento bežiaci rok výbornou knihou, která podľá výroku samého spisovateľa v predmluve obsahuje: „najdôležitejšie a najzauímavejšie udalosti a osudy Cirkve Pána za celých 18 století jej trvánia na zemi.“ Názov knihy tejto je: „Obrazy z dejepisu Cirkve Pána.“ K poučeniu a vzdelániu katolíckeho ľudu spísal Tomáš Novák, kaplán v Lužci u Melnika. Díl I od počiatku cirkve až do XI stoletia po Kristu. Nákladom dedictva svätojánskeho. Spis tento pre jeho výbornosť všetkým verným katolíkom snažne odporúčame. (Kedyže započne nás spolok sv. Vojtecha vydávať podobné na základe výtečných a znamenitých historických charactérov zostavené spisy katolícke)?

Od Mája toho roku v Prahe vychádza: „Čech“ politicko-katolícky týdennik pre ľud českoslovanský „každý štvrtok.“ Predpláca sa naň v redakcii na fáre „sv. Vojtecha“ v Prahe. Predplatná cena i s poštovou dopravkou celoročná: 4 zl. 60 kr. r. č. polročná: 2 zl. 30 kr. r. č., štvrťročná: 1 zl. 15 kr. r. č. mesiačná: 40 kr. r. č.

„ Poutník “. Kalendár pre katolíkov na r. 1870 Ročník II. Vydávateľ: Ant. Skočdopole prof. na bohoslov. ústave v Budejovicách. V Jindrichovom Hradci, tis k Alojs. Landfrassa a syna. Na čele svojom má podobizeň výtečného biskupa, Exc. Jána Valeriana Jiršik. Obsahuje: dôkladný životopis terajšieho veľpastýra budejovického, ktorý založil zvláštne gymnázium v Budejovicách, (obraz seminara a gymnazium a podaný je v kalendári) Obsahuje „Poutnik“ dôležité časové otázky, jako: či sa zrovnáva osveta s náboženstvom? Obecný snem cirk., učme sa múdrosti z dávnych udalostí; potom rozličné poučno-zábavné články, povesť: „ knihár Hranač “ a životopis zvečnelého Vinarického starostu dedictv a svätoprokopského. Cena menšieho vydánia je: 30 kr. r. č. vätšieho: 50 kr. r. č.

Cirkevné a Školské Zprávy.

Požuň (Prešporok). Tuná s pričinením osv. grófa Alberta Apponyho do života sa uviedly porady spolku sv. Vincenta z Pauly, ktorýchžto porád úlohou je: chudobným, ktorí si vyživenie svoje zapracovať nevládzu, a žobrať sa stydia, dľa ich potrieb podporu v plodinách poskytovať, týchto poriadne navštivovať, a v ich zármutku a trapeniach tešievať Podobný spolok sv. Vincenta z Pauly a jehož porady dávno predtým v Šoprone a v Pešti zavedené blahodarne učinkujú.

Rím. „Giornale di Roma“ úradne sdeluje, že Jeho Sviatosť r. pápež schválil ten návrh, podľa ktorého v kláštore-Certosi má sa usporiadať výstava z kresťanských úmeleckých predmetov za čas trvánia všeobecného snemu cirkevného. Táto vidina zrodila sa v Pariži a za to sa má, že takýmto spôsobom podarí sa aspoň z čiastky zapraviť nesmierné útraty snemovné. Aby sme mali jaký taký pochop o týchto útratách, povážme, že len zríadenie dvorany, kde sa bude koncilium odbývať na 100,000 škudov koštuje. (Pekná by to summa bola pre náš spolok sv. Vojtecha? Apropos jakože stojíme s týmto Spolkom? Jakýže prosím kapitálik máme už naň? Dokedyže odkladať budeme s týmto spolkom sv. Vojtecha?“ Či by nebolo dobre aby sl. Výbor kath. gymnáziá Znyovského manipuloval základinu Vojtechovskú pokým sa nový nezriadí spolok sv. Vojtecha?)

Rozlúštenie hádky 4:
Vrana vezmi hlavu: rana.

Večerné Zábavy.

Hádka 5.
Kto mňa má na krkoch, tam jeho sloboda,
Lebo stav takého rabstvu sa podobá.
Utni mne dve nohy, keď môj čas nastane,
Hneď všetko ožije a z hrobov von vstane.
Čítaj mňa naopak, hľa z kraju mojého
Všetci sa rozešli do sveta celého.

Rozlúštenie v budúcom čisle.

XXXII Soznam podpisov a príspevkov na samostatné katolícke gymnázium Kláštorské.

XXXI Soznam obnášal podpísaných 20618 zl. slož. 7718 zl. 58 kr.
Ďalej podpísali a složili pl. tit. pp: 980 „ 374 „ 19 „
Úhrnorn podpísaných 21598 zl. slož. 4092 zl. 77 kr.

IV Sbierka príspevkov na Alamneum pri katolíckom Gymnasium kláštorskom.
Ďalej obetovali pl. tit. pp.............................49 zl.