Časopis: Cyrill a Method, rok 1869, číslo 24

Obsah:

Úvod a záver

CYRILL a METHOD.

Katolícke Noviny pre Cirkev, Školu a Literatúru.

Čislo 24.
V Trnave dna 11. julia 1869.
Ročník XVI.

Predplatná cena s „Vojtechom,“ celoročná: 4 zl. 50kr., polročná: 2 zl. 25 kr., samého „Vojtecha“ : celoročná 1 zl., polročná 50 kr., i s poštovou dopravkou.

„Cyrill-Method“ vychádza každých osem dni; Vojtech ale len za mesiac raz. Predpláca sa u redaktora Štefana Rúčky v Trnave (potočná ulica čislo d. 260)

Redaktor: Štefan Rúčka. Vydávateľ a majiteľ: Dr. O. Radlinský farár v Kútoch, ostatnia pošta Búr St. Georg via: Hohenau.
V Trnave 1869. Tlačou. Žigmunda Wintera.

11. April.

Ctiteľ Boromeov.

Ta za obzor ďialny tratí sa noc šerá!
Raňajka ešte hor na blankyte neba
Tajuplne na zem z výšky si pozerá,
A čarovné ticho, krása a veleba
Oku môjmu zúkol vúkol sa rozkladá.
Vánok útly krovím sotva že ovláda.
Obzerám sa, čujem zvuky roztomilé,
Zo sna zobudený slávičok deň víta,
A tlupa ospalcov švitorí pochvíle
Zobudená hláskom, že už k spevu svitá.

Čo to tak tajomne dušou mojou prúdi?
To jakási zvláštna slávnosti predtucha.
K čomuže deň tento zas ľudstvo zobudí?
Na to duša s túžbou odpoveď naslúcha.
V tom v ružovej kráse slnko zajasalo
A tisíce bleskov zemou rozosialo.
Chvíľami čuť z diaľky jakoby hrmenie
Čo to? Čuť slávnostné mažiarov dunenie!
A hľa ta na kopec stúpa ľudstvo smele
Kde do chrámu Pána zvoláva zvonenie.

Iste zvláštna doba zbožné húfy tiahne.
Tam nízke chalupy biedu nechávajú,
Tam na vršku volňom blíž neba sa snažne
Mysle hor k nadzemským výšinám vznášajú.
O jak milo, ľubo musí to tam hor byť!
Jakých rajských slastí srdce môže zažit!
Ta pôjdem nech mojej duše vrelé hlasy
Splynú s toľkým množstvom v jednu harmóniu
A srdce nech cíti sladkosť božskej krásy
Kde sa zásluh večných svieže vence vijú.

Bystrým krokom stúpam k posvätnému miestu
Nebom daná túžba ľahkosť telu dáva.
O duch zápalistý ten nemerá cestu
Ozrutnou prekážkou ľahko si zahráva.
Už noha na miesto posvätné stúpila
A zriedkavý výjav duša tu zočila.
Sviatočné tu hlasy z chrámu von zavznely:
„TE DEUM “ chór spieva v radostnom nadšení
Hrmotné mažiare dali ohlas skvelý
A celý kraj razom v slávnosť sa premení.

Sotviže významné Te Deum odznelo
Vo velebnom forte chôr hymnu začína,
Tu zaplesa srdce, srde tu tisícero,
Tu dňa sväteného javí sa príčina:
„CHRISTI VICARIO“ tak sa to rozlieha,
„SIT SALUS GLORIA“ spev srdca cit stieha.
Vieš už duša moja, vieš čo znamenalo
Keď Tebou nebeská predtucha prúdila?
Dobrotivé nebo tmy strašné zahnalo
Po 18 vekov v Petra skale sila.

Kde sú svetochýrne národy, dŕžavy?
Kde sú svetovládni, kde pyšní Rimania?
Kde Hunovia, Gothi Vandalské ohavy?
Kde Dáci, Avari dejstvo svoje bránia?
Dávno ich výbojné hlasy odoznely
Zachvátil ich silou prúd času ten smelý.
Lež Petrova skala nepohnutne stojí
Daromné hlboké peklo jedom sypí
Vrah pekelný skučí padlý v krutom boji
Na vlastnú mu hlavu vrácajú sa šipy

Ponad hradby Ríma stráži mocná ruka
Anjeli miláčka nebies ochraňujú
Milión sŕdc oddaných „MU“ pomoc ponúka
Darmo sa smrtiace zbroje v svete kujú.
Jako stál Rím slávny tak stojí stáť bude,
Lež večná poroba pekelnej oblude!
Nemáme my prachu nie gúl nie ocele
Nie v krvavom boji leží spása naša:
Striebrovlasý starčok ten nás vedie smele
A preca sa svetom hlas jeho ohlása.

Tak Pius IX. drahné časy stojí
A zmija pekelná hľa pod ním sa zvíja!
50 liet vítaz stály v mužnom boji
Nezvratným ho robí nebeská hostia.
Bodaj by vysoké nebo Cirkvi dalo,
By takéto slnko svietilo jej stálo!
Tak sledujú v duši myšlienky i city.
Zabúdam čo kolo mňa v chráme sa deje,
Až ma množstvo sebou z neho von zachytí
A hrmot mažiarov na slávnosť odzneje . . . .Ctiteľ Boromeov.

Mariansko-Vatikanský Snem.

Redakcia.

Keď v krajinách a obcách dôležité a zvlaštné príčiny to požiadujú aby sa v jedno zišli velikáši, hodnostári a vysokopostavení krajinskí, o všeobecné dobré najvyš zaslúžilí mužovia; vtedy obyčajne títo vlasti Otcovia a národní vodcovia zhromaždujú sa k spoločným poradám, k pokonaniu závažných svetských záležitosti krajinských; a my týto jejich schôdzky menujeme: krajinské zjazdy, snemy, diéty kongressy a meetingy atd. Podobne i v Cirkvi našej kath. keď sa strhnú dôležité a mimoriadné prípadnosti a biskupia s pápežom a s kňazmi na istom ktoromkoľvek mieste spolu sa zidu, aby sa spoločne radili o vecách týkajúcich sa Cirkve, viery a mravov; aby rokovali o sporoch náboženských a nad týmito rozhodovali a aby čo sa ím zdá byť užitočne pre Cirkev, slávne ustanovili; vtedy takto zhromaždená Cirkev kath. tvorí cirkevný snem čili po latinsky concilium alebo po grécky synodu; ktorý snem cirkevný môže byť buďto všeobecný alebo národní; buďto provincialný alebo diecesanský.

My na teraz máme len všeobecný snem cirkevní pred očami našima (concilium oecumenicum) na ktorom rokuje sa o pravom krest. učení, alebo o vecách ktoré sa týkajú blaha a úspechu celej Cirkve; do ktorého sa zvolávajú všetci biskupia z celého kresťansko-katolíckeho sveta a na ktorom pápež buďto sám alebo jeho poslanec predsedá. A takýto všeobecný snem cirk. bude sa vydržiavať toho roku v Ríme, i započne sa dňa 8 decembra vo sviatok Nepoškvrneno počatej Bohorodičky a Panni Márie, ktorý deň pre nás katholíkov je pamätný aj preto že osmeho Decembra r. 1854 velebil Pius IX. v prítomnosti 250 biskupov a stotisícov veriacich Boha za to že On čo Námestník Kristov hodným sa stal učenie o nepoškvrnenom počatí bl. Panni Márie ku cti trojedínného Boha celému kath. svetu zvestovať a vyriecť ex cathedra sua. V ten deň zhromaždení v Ríme biskupia a kňazi všetkých národov kresť. počuli z úst pápežových slávne vyhlásenie nepoškvrneného počatia bl. Panni Márie, na článok viery; a svet kath, skúsil a sa poučil: čo to znamená: že pápež je neomýlnym „ quando ex cathedra sua locpiitur“ . Tak teda budúci všeobecný snem cirk.
dňa 8 decembra b. r. započať sa majúci berie na seba ráz Marianského snemu cirkevného.

Všeobecných snemov cirk. máme dosaváď už počtom 19. První sa odbýval r. 325 v meste Nicea za pápeža Sylvestra a císara Konštantína k vyvraceniu bludu arianského ktorýžto zapieral božstvo Ježiša Krista. Vtedy 318 biskupov bolo pohromade. Iné snemy všeobecné slávily sa v Carihrade, v Efezu, v Chalcednou v Lyonu v Kostnici v Bazilei a v Ríme.
Poslední všeobecný snem cirk. sa zešol pred 324 rokami v tyrolskom meste Tridentu a trval od roku 1545 až do roku 1563 s dakoľko prestavkami. Tu na tomto sneme Tridentskom zavržené boly bludy prívržencov Lutherových.

V Ríme sa vydržiavalo veliké množstvo synod ktoré sa z vätša nazývaly Concilia Romana. Z týchto, pätero, ktoré sa spolu i za oekumenické považujú dostalo zvláštne méno svoje totižto: snem Lateranensky preto že sa ony slávily pri lateránskom paláci pápežovom a v lateránskej bazilike. Lateranska synoda V. trvala 5 rokov a dňa 16 marca r. 1517 sa skončila bez toho žeby úlohu svoju bola úplne dovŕšila. Teraz nám nastávajúci snem cirk. v Ríme sa vydržiavať majúci menovať sa môže Vatikánskym za to, že v chráme sv. Petra vo vatikánskej basilike má sa sláviť, kde veliké sa robia prípravy k tomu. Je síce pravda že chrám Lateránsky sv: Jána je hlavou a Otcom všetkých ostatních kostolov v Ríme a na ceľom okršleku zemskom; je on biskupským chrámom pápeža; predca však do r. 1625 kedy sa dovŕšilo slávne a nádherné budovisko chrámu Petrového, bazilika sv. Petra vyzýskala si prednosť pred všetkými chrámy b. v Ríme a na celom kresť. kath. svete. Chrám sv. Petra táto basilika Vatikanska spomína nám onen vrch vatikanský v Ríme ktorý meno svoje obdržať mal za časov pohanských od hadačov a veštcov pohanských (ab oraculis et vaticiniis.) A teraz z tohoto vatikanského chrámu sv. Petra ústami sv. Otca oznamujú sa opravdivé zjavenia a tajomstva božie a tu na poradách biskupov ustanovené a pre celú Cirkev prospešné poriadky ustanovizne a uzavretia pápežom potvrdené roznášajú sa a posielajú sa do všetkých končín sveta aby sa všade úplne zachovávaly.

Budúci snem Vatikanský odstránil má všetky nehody a nedostatky Cirkve; má vyhovieť jej potrebám a o to sa postaral čo by jej bolo prošpešne. Pius IX. čo námestník Kristov a dobrý pastýr zvoláva do všeobecného snemu i rozkolnikov i odpadlíkov (Schismatikov a Protestantov) vo vzlaštnom liste a otcovsky stará sa o každú ešte i o poblúdilu dušu podľa tých slov Kristových: „A jiné ovce mám ktoré nie sú z tohoto ovčinca, a tie musím priviesť a hlas môj slyšať budú a bude jedon pastýr. (Ján 10, 16.) Jako prijali Gréci a Protestanti Jeho pozváciu listinu; či vďačne a s jakými poznámkami, to nám udávajú“ listy z pod Siona“ v tomto časopise z času na čas podávané; o tom rozpráva: Mohúčšky Katholik a „Civilta Romana. “Rozkolníci a odpadlíci dali odpovede na pozváciu listinu pápežovu z ktorých sa dá pochybovať či vari pozvanie pápežové inovercov na vatikanský snem bude mať a či nie zdarného výsledku. Je síce pravda že pomery do 8 decembra všakovak môžu sa popremínať; politická situácia môže sa zmeniť, a inovercí z protivníkov môžu sa stať našimi priateľmi; lež či môžeme očakávať tak rýchle preporodenie? Aby sme dôkladne na túto dôležitú otázku odpovedať a ju rozriešiť mohli; treba sa nám podívať na stav Cirkve gréckej jako tiež aj na stav iných cirkvi protestantských na západe. Avšak zatiaľ kým obšírnejšej predstavíme v tomto našom orgáne stav Cirkve na východe a na západe, nadobno nám je spomenuť, že tupá a hrubá nevedomosť, surové mravy na východe nedopúščajú to, žeby východ porozumel a porozúmeť mohol pozváciemu ohlasu pápežovému, žeby sa Cirkev grécka
s latinskou Cirkvou vyrovnala tak na chytro. Cirkev rimsko-kath. (latinska) mnohorazy sa pokúsila o vyrovnanie sa s Cirkvou gréckou, avšak nadarmo.

Rímski pápežovia za ustavičnu povinnosť si pokladali kath. vieru na východe v úplnej celosti a neporušenosti udržať a zachovať. A aj podarilo sa im ešte v starobylej dobe vytrhnuť Nestorianov a Monophysitov z propasti blúdov jejích; lež títo zase znovu do blúdov upadli pre vpády Peržanov pre výboje Musulmanov a pre slabosť a roztopašnosť gréckych cisárov. Ba ešte i neskoršie keď Michal Cerularský r. 1052 politikou napomožený rozdvojil a odtrhol celý východ od západu rímski pápežia ustavične o to len dbali, a ta účinkovali žeby koniec urobili gréckemu
rozkolu. Roku 1274 lyonský snem pokúsil sa o uniu. medzi východom a západom lež nepriam so žiadúcim a úplným výsledkom. Roku 1439 pošťastilo sa florenskému snemu viac vykonať v tomto ohľade. Snem tento nie len Grékov, no oj Arménov, Jakobítov, Ethiopov priviedol do náručia Cirkve kath. Lež sotva sa domov navrátili Gréci zo snemu, sotva carihradský patriacha Metrophanes naložil žeby sa uzavretia florenského snemu výkonné do života uviedly, na posudzovanie a huckanie Marka efezcjského všetko namáhanie o úniu na bok sa odložilo a rozpadlo. Lež tu i tam nachádzali sa Gréci Armény, Syri a Kopti ktorí i na ďalej s Rímom držali a dopisovali. Podobne tiež aj západní missionári (vierozvestovia) mnohých obrátili na pravú cestu, a vyzýskali si nemalé zásluhy o Cirkev kath. Za časov Klementa VIII, r. 1595 litavské kmeny opustili blúd a až do r. 1839 ostali v lone Cirkve kath. Kolonič arcibiskup ostrih. podporovaný súc od vlády vyše 100, 000 sedmihradských rozkolnikov priviedol do prístavu jednoty.

R. 1522 nestorianský patriarcha Sulaka s viac bratami a súdruhami svojimi zanechal kaciertvo. Ostatne v každej sekte boli takí ktorí uznali pápežovu nadvážnost (supremaciu) a len obrady svoje a svoju reč podržali. Takýchto menujeme zjednotených jako sú: zjednoceni Gréci sj. Arméni, sj. Bulhari, sj. Chaldeji, sj. Syri Kopti atd.

Pius IX. potom jako na trón svoj vysadol ihneď uzavrel konkordát s Ruskou vládou ktorej veliké dal koncessie, avšak žiaľ Bohu Rusko upotrebilo koncessie tieto k utláčaniu a prenasledovaniu zúfalého Polska. Medzi Rímskou stolicou a ruskou vládou udržuje sa priaznivý pomer trebárs i stolica pápežská všetkým sľubom rusským neverí naskrze. Valujeff ruský komíssár ešte posavaď v Ríme býva; a bedlíve pozoruje a ta učinkuje, žeby sa úlyšna taktika Russka neprezradila pred stolicou rímskou, a žeby sa ku tejto nedostaly všetky ztížnosti biedneho Polska.
Čo všetko nemálo snepokjuje Polsko najmä biskupa Sosnovského a iných kňazov polských, ktorí jakusi nedôveru k Rímu počínajú v sebe chovať a slábnuť v oddanosti a vernosti k stolici svätej.

Svätý Otec podporuje spolky poľachčeniu smutného stavu kresťanov východných a k podpore unie bulharskej utvorené a v Ríme v Paríži založené. Otec Schuvaloff založil modlitebný spolok k zjednoceniu Rusov a Grékov. Aj missionari na žiadosť sv. Otca rozmnožili sa na východe. V Palestíne a Sýrii teraz sú jezuiti; v Mossulu dominikáni; v Bagdadu
karmelíti; v Perzii mechítariste; v Jerusaleme v Allepóve a Abyssínii sú františkani; v Carihrade, v Egypte a kde inde sú lazariste atd. Títo missionari a mnísi vystavili mnoho kostolov škôl semenišť, kolleji mnoho ústavov. Jejich horlívosť a neunavené práce obdivujú muzulmani a rozkolníci: Oni sa vyznačili najmä v cholere v krímskej válke a v sýrskych šarvatkach. Roku 1854 kedy všeobecná pozornosť obrácená bola k východu-fakulta theologična vystavila odmenu za najlepší spis ktorý by zretedelne vyviňuval výrovnanie a zjednocenie nezjednocených schismatikov s rimsko kath. Cirkvou.

Roku 1862 založený Spolok sv. Ladislava v Pešti i to si medzi iným za úlohu vymeral: pomáhať východným kresťanom. Či by to isté nemal na zreteli tiež aj nádejný náš Spolok sv. Vojtecha? Duch veku a slobody okrem spomenutých a na
západe započatých pokusov únie veľmi spasitedeľne pôsobí na východných kresťanov. Bohu buď chvála turecká vláda pomály upúšča od utláčania týchto národov; tamojši kresťania rovni sú už pred právom a majú prístup i do najvyšších úradov. Turecká vláda nedávno uznala bulharskú Cirkev za neodvislú. Roku 1867 kedy sa biskupia celého sveta kresť. v Ríme zhromaždili k slávnosti 18 storočniej pamiatky umučenia Petra a Paula; vtedy v tomto slávnom zhromaždení bolo vídať 34 biskupov východného obradu medzi ktorými boli: tria arménski patriarchovia a 12 biskupov tohože obradu. Kresťania na východe od jakživa vykonávali služby božské voždy v národnej reči svojej. Rimsko-kath.
Cirkev ktorá v tomto ohľade usilovala sa všade jednotu a jednotvárnosť zaprovodiť niekdy sa netýkala obradov východných iba čo len odporúčala latinskú reč.

Obrady východnie sú tieto:

a) grécky ritus ktorý tureckí grécki a jonickí Gréci, Bulhari a Srbi Valasi Černohorci Georginci a Rusi zachovávajú a nasledujú: a ktorého sa pridržajú aj zjednoceni Gréci a síce títo zachovávajú grécku reč pri rituse (obradoch) Rusi Bulhari Srbi Černohorci majú slavonsku lyturgiu; Valasi a Georginci svojú vlastnú národniu reč užívajú. Zjednoceni Bulhari a Rutheni tiež slavonsku; zjednoceni Valasi staro romanskú. Melchíte čili sýrski a egyptskí zjednoceni Gréci arabskú reč upotrebujú v liturgii.

b) armenská liturgia (rítus) ktorú v ármenskej reči užívajú Arméni v Rusku v Turecku v Perzii v Uhorsku
a v Benátkach.

c) Chaldejský rítus ktorý užívajú Nestoriani v Turecku v Malabaru, a v Perzii; to iste činia i kurdištanskí a perskí zjednoceni Chaldeji.

d) Sýrska lyturgia Jakobitov v Sýrii a Mezopotámii.

e) Koptická lyturgia pre egyptských zjednocených a nezjednotených Koptov; títo poslední sú monophisíte tak jako Jakobite.

f) abyssinská lyturgia ktorú v reči gheezskej potrebujú zjednot, a nezj. Abyssíni. Nezj. Abysínii práve tak jako Kopti a Jakubiti zapierajú: dvojakú prírodzenosť božskú a ľudskú J. Krista. (Redakcia.)

Zahájenie kath. kongressu antonomného v Uhrách a prvé Zasadnutie poslancov v tomže kongresse.

Redakcia.

Stalo sa a bolo vo štvrtok dňa 24 junia vo dvorane magnátov pod predsedníctvom Jeho kniež. Svetlosti najdôst. prímaša Jána Šimora. Svetskí Zastúpitelia zvätšia ľavé, a duchovní Zastúpitelia pravé zaujali miesta. Predseda otvoril kath. tento kongress autonomičný asi týmito slovámi: „Predovšetkým musím vysloviť Bohu srdečnú moju vďaku že mi popriať ráčil svolanie kongressu tohoto, ktorého povolanie je: Autonomiu kath. Cirkve v Uhrách zriadiť a usporiadať. Musím sa srdečne podäkovať i pp. Zástupcom ktorí sa semka sišli aby sa podrobili mnohým a ťažkým prácam. K najdôležitejším úlohám kongressu počitujem: priviesť predovšetkým autonomiu do súsvuku so zásadami kath. Cirkve; tí mužovia ktorí snami ruku svoju položia k tomuto tažskému dieľu, vysoké nadobudnú si zásluhy nie len o Cirkev, no i o Vlasť (Pochvala.)

Aby sa ale podujatie toto podarilo, aby sa idea autonomie čim najskôr do života uviedla musí popri požehnáni Božiom panovať a vládnuť nenútená dôvera, a prostosrdečnosť v pojednávaniach a rokovaniach kongressových. Násilie núcenosť nemá tu miesta. Rečník víta svetských Zastúpiteľov kath. Cirkve v méne biskupov ktorí v spojení so svetskými žiadajú si riešiť tak dôležité otázky autonomie a vplyv tejže na Cirkev a školu jako i s týmito spojené práva rozlúštiť v slušných hraniciach svojej moci jaké i svetskí Zastúpitelia zaiste neprekročia. Rečnik spomína loyálne jednanie vlády ktorá schválila a potvrdila dočasný poriadok volebný na jehožto základe prítomný kongress sa zvolal ktorého úlohou bude: ustáliť určitý a dokonály spôsob volenia poslancov pre tú avšak príčinu najnovšie volby nemôžu utratiť na svojej cene a dôležitosti však každému plnoletému katholíkovi slobodno bolo voliť. Úloha kongressu bude: usporiadať a sriadit ústrojnosť Cirkve. Keď my za autonomiu našej Cirkve bojujeme hovorí rečnik vtedy šetrime si a pestujeme konštitucionálne právo. Čo my dobrého na tomto poli vykonáme to bude prospešne i pre národ a vlasť.“ Ja teda vyhlasujem tento prvý kongress za otvorený a som presvedčený o tom že my čo vlasteneckí synovia čo verní privrženci jednej Cirkve čo mužovia a vyznavači viery Krista skončíme tažké toto dielo s pevnou vôľou s ochotnosťou a prostosrdečnosťou ohapolnou. A tak pristúpme už v mene Boha k práci. (Dlhotrvánlivý potlesk.)

Po tejto asi reči Predseda žiadal aby z najmladších svetských a duchovných Zástupcov jedon a jedon prevzal na seba úrad zápisníka. Zo stránky svetských zaujal miesto zápisníka Eugen Zychy. Ďalej predseda za potrebne držal aby sa prv nežli sa zriadí a usporiada kongress, volby poslancov verifikovaly a k tomu cieľu navrhoval sedemúdový výbor.
Predseda vymenoval do tejto komissie. Grófa Juraja Károlyiho, baróna Šimona Révaiho, Jána Zalku biskupa z Rábu; Demetra Horvátha, Ján a Paczolayho Paula Palásthyho, Virgila Szilágyiho a po tomto vymenováni odovzdal posavaď naňho došlé a na volby sa vstahujúce akta fakta. Grof Juraj Károlyi za to má že verifikácia volieb skončiť by sa mohla za jadinú hodinu. Fraňo Deák je odpornej mienky. Musí sa vraj do povahy vziať to, že mnohí spoluúdovia kongressu (jako npr. i sám rečnik ) vyvolení boli na dvoch alebo viac miestách a posaváď sa ešte neosvedčili ktorú voľbu prijmú ktorú nie. S verifikáciou volieb nedá sa to náhliť. Dľa jeho nahľadu úloh a kongressu tá je jediná aby sa pre budúce kongressy poriadok velebný určite zaviedol a ustálil. Za vedenie takéhoto poriadku a štatutu volebného požiaduje rozvahu a mnoho pomôcok jako známosť pomerov a menovite štatistických dátok (prisvedčili všetci). A tak netreba sa nám naskrze a na žiadon spôsob mýliť lebo tuná nič nového nebudeme slyšať a videť no pracovať budeme museť priveľa. Vec táto nedá sa jedným šmarom sfúknúť. (Úsmech.)

Strhla sa z toho dlhotrvánlíva debatta. Rečnili pro et contra gr. Apponyi gr. Czíráky a Eugen Kuk a konečne prijal sa návrh Somssichov ten žeby sa v tejto veci čakalo na referát verifikačnej komissie v tomto ohľade vystrojenej. Na to nasledovala súkromná konferencia v ktorej sa rokovalo o volbe jednoho podpredsedy a dvoch zápisníkov ktorážto volba sa i previedla v druhom zasednuti. I vyvolený bol s 82 hlasami za podpredsedu: Gajzágo, a za zápisníkov zvolení sú: Ján Pollák a Anton Zichy. Na to nasledovalo poďakovaníe sa zo stránky vyvolených, a gróf Apponyi pozdravil predseda, primáša ve meno ostatních zhromaždených Zástupcov a vyslovil vrelú vďaku za jeho horlivé a neunavené vedenie a spravovanie záležitosti autonomničnej: Potom prečítal sa poriadok snemovní a gróf Apponyi navrhoval: aby sa utvoril z 18 údov záležajúci výbor ktorý by pre budúce kongressy autonomničné určitý a istý poriadok volebný vypracoval a tomuto kongressu k pretrasu predložil.

Odtiaľ povstala dlhá debatta. Hilibi Gálu dával mnoho zákonov ktoré sedmohradským katholíkom (jíchžto Zástupcom on je) za bezpečovaly neobmedzenú samosprávu. A predca víta on návrh grófa preto že v roku 1848 zjednaná ústrojnosť v Sedmohradsku naskrze je nedostatočná. Návrh Apponyiho jednohlasne prijatý bol a hlasovánim z volený sú: Ladislav Bíró biskup; Pankovics biskup, Karel Veszeli, Kovács, Suppan, Palásthy, gr. Aponyi, Gajzágo Zichy, Szilágyi, Konek, Nehrébecky, Vlád , Horváthy, Ockay, Ferd. Zichy, Bartha a Majovsky. Predseda týchto Výbornikov vyzval aby sebe sverenú prácu čim skôr započali, a keď ju dokonajú aby mu ju v známosť uviedli, žeby svolať mohol zhromaždenie k ďalšej diskussii. Konečne predseda upozornil zástupcov autonomičných a ich požiadal, žeby sa títo na deň sv. Petra a Pavla do kostoľa seminarského k službám božím dostavili a tým slávnostne otvorili kongress tento autonomičný. (Redakcia.)

Listy o všeobecnom sneme.

List štvrtý.

Pod Sionom 9 apríla 1869.

Ct. čitatelia našich cirkevných novín doista dobre znajú výplyv moderného Aufklärungu, tajné tovaryšstva. Že tyto sovy našého stoletia v jejích nočních hniezdach velezradné a zákernické plany kujú proti všeob. snemu, to jest: že ho vyhlasujú za taký zjezd, ktorý by bol pokroku, slobode, a modernému spoločenstvu eminentne nepriateľský, to je prirodzená vec, poneváč neni možno, aby nehýbaly sa brány pekelné, keď zhromaždiť sa chcú biskupia celého katolíckého sveta v Ríme okolo Pápeža. V Neapoli zamyšlajú hrať komédiu: concilium. 8-ho dec.t. r. pod Garibaldim. Táto komédia privodí nám v pamäť oný konvent, ktorý svolalo knieža temnosti so svojimi radcami za časov sv. Františka. Uvidíme jak vypadne. Jestli je čo veriť „Risvegliu“ orgánu evanjelickej sekty a Gavazziho (apostata) vtedy cgce i vlasská „kresťanská cirkev“ (tak sa volá oná sekta) svolať concilium. Opravdivá žaba z Aesopovej bájky!

Protestanti musíme zoznať sa bedlivo namáhajú odradiť, svojich spoluveriacich od cesty na všeobecný snem do Ríma, nútno nám však pochválne sa smieniť, že jejich reč je uznanlivejšia, než bola reč jejich predkov za časov tridenského všeobecného snemu. Toto aspoň vyzerá z toho, čo cteným čitateľom dnes podám: „Venéráble Compagnie des Pasteurs de Géneve“ rozposlala obežník na všetky francúzske synody, v ktorom vyznáva, že pápež Pius IX. je lepší, pápešstvo však je ešte len voždy, jaké bolo za časov, reformácie, a preto vystrýha všetkých evanjelických kresťanov, ktorým by napadlo posluchnúť pozvaniu pápežovmu.

Máme ešte dva protestanské osvedčenia. Vo Philadelphii (v Amerike) vystúpil verejne jedon prot. kazateľ v katolíckom orgáne „ Catholic Universe“. „Pápež zaslúži hovorí od každého protest, kazateľa odpoveď; môžete teda vykričať môj krok, za čo chcete, ja nedbám, ja len svojho osobného práva použijem.“ „Pozvanie Pápežovo na Protestantov je pre mňa najväčšou udalosťou XIX ho stoletia, ja neuznávam jeho primáty avšak kto môže upierať to, čo hovorí o našich (protest.) sporoch (rozpolteniach)? V šeobecný snem zasluhuje pozornosti našich všetkých biskupov. Ja silno očakávam že snem nezostane bez následku. Rím nezná cúfania.

Nadovšetko ufám, že pre nás (protestantov) dve veci donesie concilium: že s ordináciou udeluje sa opravdivá kňazská moc, a že zavedený bude celibát medzi naše kňazstvo. Jako len pristojí duchovné rúcho bez kňazského charakteru, a jako sa dá spojiť kňazská dôstojnosť s manželstvom?“ Druhé osvedčenie je latinská odpoveď zaslaná pápežovi od groningenského všeučelišťa, (v Hollande) Oni vraj nemôžu priňsť na všeobecný snem; poneváč neuznávajú katolícku cirkev za pravú, a pápeža nie za hlavu celej Cirkve; avšak v osnove čítať i nasledujúce „Neber však vysokoctený Mužu túto s boľesťou danú odpoveď v tom smysle, jako keby sme v Tebe neuznávali početné a vznešené kresťanské čnosti, poneváč nie tak stojí vec. Ani to never jako keby sme my v tej Cirkvi, ktorej hlavou si Ty, nectili mnohé a ozaj kresťanské živle Stará kresťanská Róma si ovšem mnoho zásluh vyzýskala o ľudské spoločenstva, a v tomto ohľade nie nová Róma nezaostala za ňou. Prosíme Ťa teda, neber súd náš o tvojej Cirkvi v tom smysle, jako keby sme to verili, že evanjelická cirkev je bez škvrny a slobodná od všetkého bludu.“

Protestanti cíťia, že v jejich cirkvi mnoho chýba že žijú process, dľa nich vyvinutia, dľa nás a pravdy však mravného cúfania, tej hroznej negácie, ktorá vrcholí v náboženskom atheisme. Protestantismus je čo náboženská mocnosť dávno už mrtvý, a preto počína sa to hýbať medzi prot. ľudom, v tiež cudzozemsku. Že držanie sa prot. kazateľov je rozličné, toho príčinu nájdeme, buďto v racionalistickom rojčení, buďto v materiálnom položení, alebo v rodinných zmotaninách pojediných, ktoré proti: kňazstvo činí odvislým. A naši Protestanti? Ctení čitatelia „Cyrilla“, ktorí majú príležitosť poznať zmýšlanie našich Protestantov, mohli by nám oni sami dať odpoveď na túto otázku. Zavrem list slovámi jednoho protestanta 1): „Najvyš žiaduco je, aby všetci protestanti, ktorí milujú pravdu, poslúchli pozvaniu svätého Otca, To to je jediná cesta, na ktorej môžu ujísť ostrému súdu histórie. Keď z protestantismu už len hroby povstanú, katolická Cirkev bude stáť nepremožiteľne; v nej dôjdu naplnenia tie slová: „a bude jedon pastier a jedno stádo.“

Otvorený List.

Prevelebný Pane Redaktor!

Viem že mnohí z Vašich predplatiteľov pri obnovení svojich predplatkov vyslovujú žiadosti, jako by si priali vidieť Cyrilla a Vojtecha vystrojeného; 1) viem i to že sa Vám častejšie dostanú špičky, ktoré ste si najmenej zaslúžili. A preto nenazdavajte, sa že snáď sa aj ja k tým chcem pripojiť, ktorí vyslovujúc svoju nespokojnosť, neposlúžia tak veci, jako obrážajú Vás. 2) Jedno ale je predca, čo pri tejto príležitosti spomenúť si dovoľujem. Len radosť musí pocítiť každé rodolubne srdce, keď zazre s jakým úspechom napredujú chovanci semenistskí k práci do vinice Pána povolaní. Vidieť to z článkov, ktoré už v Cyrille už vo Vojtechu uverejnené často čítať možno; keď teda s uznanlivosťou ba s radosťou musí každý sprevádzať každý krok nádeje plnej mládeže, zaiste už počínanie týchto samo v sebe vzbudzuje v každom katolíkovi žiadosť by neustávali lež postupne sa zdokonaľovali, a tak sa pripravili k času, kde povinnosti svojej na poli literárnom lepšie budú môcť zodpovedať, jako včul.

S radosťou čítam podpísané meno zo školy Ostrihomskej abo zo Spolku B. Bystrického, lež vätšej by som si žiadal vidieť mená starších podpísané, ktorí vätšou pracou vätšou zkusenosťou si mohli nadobudnuť vätší poklad vedomosti, z ktorého by sme my, čo sa teprv učiť máme, čerpať mohli. Prial by som si aby v Cyrille ukazovali cestu, a prvé mali slovo tí, ktorý ďalej vidia, a tak nezpustiac z očú cieľ. katolíckemu Časopisu vytknutý, dľa obšírnej skúsenosti svojej, by vedeli udať i prosriedky ktorými by sa cieľ ten ľahko dosiahnuť mohol. Nechže si píše i mládež, nechže sa jej neodjíma spôsob, ktorým sa viac a viac cvičí, a zdokonaľuje, lež aby sa jej popustilo takmer zcela miesto, aby sa mimo p. Redaktora len chovanci b. bystrickí a ostrihomskí starali o zaplnenie stĺpcov Cyrilla, to sa mi jako si nezdá. Keďby bol Cyrill časopis pre klerikov, nechže by sa starali klerici o to, jako zaplnia svoj časopis. Lež Cyrill je Časopis pre Cirkev a tak myslím by sa mali v ňom ozývať hlasy najmä tých, ktorí sú ustanovení medzi slovensky katolícky ľud za učiteľov.

Abo majú azdá tí, ktorí sa teprv chystajú za učiteľov a vodcov slovenských katolíkov cestu ukazovať vodcom, učenci učiť učiteľov? Bol by to zaiste svet prevrátený. Verte mi, že som sa častejšie zaoberal s tou myšlienkou dačo napísať do Cyrilla lež odstúpil som odtoho, bo som nechcel stať sa učiteľom tých, ku ktorým voláme: Starši učte nás; tu nás máte dychtivých žiakov na vaše slovo.“ Kaď pri dajakej budove sú stĺpy silné, čo by aj tie tehly ktoré medzeru medzi jedným a druhým vyplňujú neboly tak obozretne vkládané, usilovne spájané budova nespadne bo veď silné stĺpy tomu hatia. Keď stĺpce Cyrilla uvidíme menami Radlinský Mallý Sasinek Palárik, Galbavý Závodnik, Emmanuel, Munkay, Ondrisik Šteffány, Machay, Tisz, Učnay, Čulen, Chrásťek Slota atd. atd. ozdobené, či sa pod záštitou týchto výtečníkov nebudú hlásiť i mladši nadšene a radostne volajúc: Pánovia, veď i my sme váši.“?

Lež odpustite Prevelebný Pane ja som len zprávu strany nášho predplatku podať zamýšlala som sa tak ďaleko zatáral. Či by nebolo dobre kedby sa tí výbornejši mužovia k práci listovne povolali? aby azdá ste to už urobili? 1) či by sa nemohli verejne vyzvať spomenúc i ct. ich mena? Avšak sa azda na to len nenahnevajú; medzitým čo by sa i nahnevali, keďby len dopisovali. Lebo verte Prevelebný Pane, ma to veľmi bolí, keď sa takmer v každom čísle a to iste nie bez príčiny žalujete už na odberateľov už na dopisovateľov. Ja myslí, že od týchto posledních najviac závisi, bo keď Cyrill bude prinášať články je mu príslušné, iste i kruh čitateľov sa rozmnoží, a tak sa postavenie Naše i Vaše v každom ohľade zlepší. Medzitým Vy sa tomu iste lepšie rozumiete, jako já prečo ani rady mojej nepotrebujete 1) lež keď radu upotrebiť nemienite, aspoň prosbu moju vyslyšte, ktorá je: Aby ste len trpeli, volali o pomoc leň aby ste Cyrillu padnúť nedali. 2) S týmto Vám prajem zdaru vo Vášom namáhaní a sa značím . Vašej Prevelebnosti. Uprimný Š. P.

1) Reinhold Baumstark grosh. bad. Kreisgerichtsrath: Gedanken eines Protestanten úber die Einladung zur Wiedervereinigung mit der rómisch-katholisehen Kirche. Regensburg. Dosavád' už 12-te vydanie.

1) Samučičké „pia desideria“ nám nespomôžu nič ak sa len všetci s ochotou nepribereme i k skutkom. Hmotná i duchovná podpora nesmie nám schádzať chcemeli sa rezkejšie pohybovať.
2) Ani sám pán Boh nevyhovie všetkým ľudom, a Boh dopúšta na človeka len toľko koľko môže zniesť. Red.

1) My i našej stránky listovne a s úctou sme požiadali všetkých osvedčenejších národovcov a našich pp. Bratov v Krista hore vyše Vami menovaných o dopisovanie do tohoto orgánu a nemôžeme sa dosti prenačudovať nad tým že okrem pl. t. pp. Sasinka, Sásika a Závodnika ani jedon z nich nám nedopisuje. Pánovia ešte raz i verejným týmto Listom snažne voláme k Vám: „Nedajte padnúť Cyrillu!“ Red.

Cirkevné a Školské Zprávy.

V Trnave. „ Autonomia“ podáva z Pešti zprávu tú že tam vychádzať bude nový cirkevnopolitický časopis pod názvom: „Szabad Egyház “ Redaktorom bude: pl. t. p. Tadej Prilezsky ablegat a pl. t. p. Peter Hattala professor. (Trnavský okres hrdý je nad tým že si vyvolil tak spôsobneho ablegáta ktorý i ústam na sneme i perom zastávať bude jeho záujmy.) Na zdar. Red.

Z toho istého prameňa dozvedáme sa že na autonomničnom kongresse vyvolená 18 údová komissia ktorej úlohou je: vypracovať úrčitý poriadok volebný pre budúce kongressy cirk., zostavila asi tieto punkta strániva budúceho volebného poriadku, a síce: čo sa týka ablegata duchovného „Všetky kapitule do hromady budú si voliť štyroch poslancov, biskupy 24 budúcne. Nižšie duchovenstvo bude hlasovať napozatým tájne na kongregáciách a vyvoli si 40 poslancov do ktorejžto volby kapitula nebude sa miešať. Svetským voličom je každý 24 a vyše ročný poctivý katolík. Svetskí podelia sa na volebné okresy; a dľa týchto budú si voliť ešte raz toľko poslancov do kongresu; koľko si ich vyvolilo duchovenstvo. Na každých 60,000 duší má padnúť jedon a jedon poslanec atd. atd.

Pešt. Po tieto dni mnohé dámy predložily snemovne krajinských poslancov petíciu v ktorej sa uchádzajú o založení vzornej prípravovny (preparandia) pre ženské pohlavie. Nútna potreba takéhoto ústavu je neodškriepiteľná u nás prehovoril vysoko postavený muž Fr. Deáka záležitosť túto odporúčal snemovnikom, ktorí nadrečenú petíciu pretrásali a medzi samými éljeňami a všeobecným potleskom chválili a prijali.

B. Bystrica: 6. julia 7. h. r. (prijato 1 h 40 m. popol.) Jeho Excellencia Pán Štefan Moyses následkom mŕtvice 5 julia večer umrel! Večná pamiatka a sláva Jemu! (Zvláštna príloha k č 54. P. b. Vedomosti tak to v čiernom rámci podáva. Red.)

Z Hradišťa dostali sme nasledujúci Telegramm :

Redakce Cyrilla a Methoda Trnava (Tirnau in Ungarn.)

Poutnici Velehradšti slávicí 5/7 tisícletou pamatku umrti svätého Cyriila na Velehrade spomínají si utlačených Slováku v uherských.

XXII Zoznam podpisova príspevkov na samostatné katolické gymnasium Kláštorské.

XXI Soznam obnášal podpísaných . . 16058 zl. slož. 4665 zl. 45 kr.

Ďalej podpísali a složili pl. tit. pp:

Juraj Novosad prof. bohoslovia v B. Bystr. na podpis, v Soz. II 100 zl, a slož. 12 zl....… ,, 12 ,,

125 Ján Kluch, farár španodolinsky..............................100 ,, ,, 12 ,,

Kaločská kapitula.......… ,, 20 ,,

Julius Plošic, farár vo Vieske na podpis,v Soz. X. 150 zl. a slož. ............18 zl…. ,,18 ,,

Alexander Konisch kr. n. berný v Martine na podpis, v Soz. IV ...50 zl. a slož 6 zl.......,, 6 ,,

Andrej Rojko, farár na Lôme na podpis, v Soz. VIII .............100 zl. a slož. 12 zl.. ,, 12 ,,

Móric Alster, farár v Račisdorfe na podpis, v Soz. X ..........100 zl. a slož 12 zl. ,, 12 ,,

Redaktor: Štefan Rúčka. Franko Krajčovič richtár račisdorfský ......… ,,1 ,,

Sbierka v Račisdorfe , . . . ............................................................... ,,21 ,,

Štefan čulen, farár pernecký na podpis, v Soz. V ...............100 zl. a slož. 12 zl . ,, 12 ,,

Sbierka v Perneku .......… .......................................................4 ,, 20 ,,

Poznamka v Soz. XIX chybne sa udáva: že Josef Potkan zložil 10 zl.
on zložil 12 zl. čo sa pritom neopravuje .,, 2 ,,

Úhrnom podpísaných ......16158 zl. slož. 4835 zl. 65 kr.

1) Ba Vás údive prosím o ďalšie a častejšie dopisy. Viac oči viac vidí. Red.
2) Len spojené sily nedajú nám zahynúť. Bratia moji! Spojme sa. Starši skúsenejší s mladšími v jedno k jednomu cieľu. Podelme si práce medzi sebou a nedajme sa toľko nukať ku nim. Jedná sa tu o autonómiu cirk. o Spolok sv. Vojtecha o gymnáziách slov. atd. Žatva je horúca ale málo delnikov. Red.