Časopis: Cyrill a Method, rok 1869, číslo 31

Obsah:

Úvod a záver

CYRILL a METHOD.

Katolícke Noviny pre Cirkev, Školu a Literatúru.

Číslo 31. V Trnave dňa 5. septembra 1869. Ročník XVI.

Predplatná cena s „Vojtechom.“ celoročná: 4 zl. 50 kr., polročná: 2 zl. 25 kr., samého „Vojtecha“ : celoročná
1 zl., polročná 50 kr., i s poštovou dopravkou.

„Cyrill-Method“ vychádza každých osem dní; Vojtech ale len za mesiac raz. Predpláca sa u redaktora Štefana Rúčky v Trnave (potočná ulica čislo d. 264)

Redaktor: Štefan Rúčka. Vydávateľ a majiteľ: Dr. O. Radlinský farár v Kútoch, ostatnia pošta Búr St. Georg via: Hohenau.
V Trnave 1869. Tlačou. Žigmunda Wintera.

Slovenská tlačiareň Minervy? v Pešti.

Ježišov.

(Pokračovanie.)

V kráľovstve Ježiša Krista je základ všetkého poriadku, všetkej spokojnosti, všetkej spravedlivosti takže keby všetci do jedneho zákony Ježiša Krista od Alfa až po Omega na vlas zplnili, skutočne by sa už na tejto zemi začínalo nebeské kráľovstvo; toto som stručne podotknul v Čisle Cyrillo-Methoda, dnes mi nasleduje zpomenuť, že jedine v kráľovstve Ježiša Krista je základ osvety a vzdelanosti opravdivej, takže osveta vzdelanosť svetská ako sviečky pred svetlom slncovým zmizne, zmiznuť musí pred osvetou a vzdelanosťou, ktorú najosvietenejší, najvzdelanejší, najslávnejší Bohočlovek Ježiš Kristus z neba vysokého na tento svet priniesol.

Prv nežli toto preberiem, musím ešte ku predošlému článku to doplniť a poznamenať, že Ježiš Kristus nielen základ spravedlivosti ale zvlášte i základ obecne pochopenej, ale zvlášte i základ zprávnosti (jusisprudencie) položil, takže všetky í tie najtäžšie a najpomätenejšie zprávnosti vyplývajúcich tak múdre; tak dokonále rozsúdené byť, že ich žiaden právnik na svete podľa pravosudia svetárskeho spravedlivejšie a spolu chytrejšie rozlúštiť nie je v stave. Hlavný uhol zprávnosti Ježiša Krista je tá nezboriteľná, večná zásada: „Čo nechceš aby ti činili ini, nečiň ani ti iným.“ Zásadu túto božskú nemôže žiaden snem, kráľ; žiaden Likurg ba ani žiaden Antichrist zlomiť a zboriť, inačej sa zlomi, zborí zniči sám.

Ježiš Kristus je sám v sebe a vo svojich božských dokonálosťach nesmierny Ideál nielen božskej krásy, múdrosti a slávy ale i všetkých sudcov, všetkej zprávnosti sudcovskej; bo Ježiš Kristus je večný sudca ktorý riadi súdi a zpravuje, nielen jedno mestečko alebo jednu krajinku, ale všetky mestá, krajiny a národy; a nielen to, ale ktorý súdi sudcov, a kráľov; ktorý príde tak istotne súdit živých i mrtvých jako skutočné je, že zvyšin nebeských na zem prišiel aby nás spasil, vzdelal a nám cestu života časného i večného prstom božím ukazal; ktorý odpláca všetkým nie podľa uhorskej, ani podľa amerikánskej, ale podľa svojej božskej a nekonečnej spravedlivosti; pred ktorým sa dostavia na súdny deň všetci sudcovia a právnici, či Ho za života vyznávali a či nie, či podľa spravedlivosti božskej sa rídili a či nie, to je všetko jedno, to nebude od nikoho závisieť. Podobne, jako od nás nezáviselo, že nás Pán Boh stvoril, tak sa veru ani Voltaira ani Renana ani nikoho z nás spravedlivých a bezbožných nebude Ježiš Kristus pýtať, či veríme v život večný, či nás má súdiť, a tak alebo zatratiť alebo spasiť, a či nie? Ku všetkému tomu ustanoví Ježiš Kristus jeden deň, na ktorom odsúdi na raz celý svet. Tu budú všetky akademie a fakulty bez platnosti, tu sa zhromaždia všetci sudcovia a právnici; tu nebudú leda dva a to hrozné už síce vyslovené, ešte nie prevedené princípy mať svoju platnosť a to sú: „Chodte Vy zatratenci; poďte vy vyvolení!

Bože môj Pane môj! Jaký rozdiel! ako medzi nebom a peklom a obidvoje na večnosť! Čo nás tu ospravedlní, kto nás zastane v tento deň od ktorého večnosť večná závisieť bude? Kto iný, a čo iné ako skutky naše!
Sv. Thomáš Kempensky tento deň najlepšie v duchu videl a preto vopred vraví: na súdny deň sa nás nebudú pýtať: „Kto sme boli, čo sme čítali, lež čo sme činili, nie či sme vedeli krásne vravieť, lež či sme krásny a bohumilý život viedli.

Z príčiny tejto až národ slovenský večnú úlohu chce previesť, musí už vo svojej spanilej útlosti a nevinnosti hľadieť, právosúdie Ježiša Krista do svôjho života, ktorý sa mu otvára a na podiv sveta krásne rozvíja, uviesť lebo len tak má budúcnosť zabezpečenú, keď si večné kráľovstvo Ježiša Krista vo všetkých svojich ustanoveniach založí. Už bude 2000, rokov čo kráľovstvo toto Ježišom Kristom na zemi založené je, ale keď bohužiaľ! ešte ani jeden národ ho v živote nepreviedol, musí ho uviesť do svojich kostolov ale i do občanského života národ slovenský, a potom mu zakvitnú časy akých svet ešte v žiadnom národe nevidel, lebo sa mu vyplnia všetky túžby a žiadosti ohľadom pokoja, vzdelanosti požehnania zemského; lebo to Ježiš Kristus zretedelne, poveda že zretedelnejšie, obecnejšie povedané byť nemôže, keď nás týmto božským slovom oslovuje: „Hľadajte najprv kráľovstvo božie a spravedlivosť Jeho, Math. 6. 33. A božským slovám len viac uveríme ako ľudským.

Dvojnásobné teda sú následky zprávnosti ( jurisprudencie) Ježišom Kristom zloženej a síce jeden: že podľa tejto sa celý svet uspokojí, bo sa tak spravedlive zpravovať, súdiť, a riadiť bude, ako ešte nikdy súdený a riadený nebol; a druhý a to je ten najzvláštnejší následok: že vtedy len otvoria sa brány Slovákom úbohým ku blahoslavenstvu časnému a večnému. Keď budú chceť akademie, nuž budú mať; akademie, keď sa im zažiada ministrov slovenských mať, budú mať; keď budú chcieť byť národom najslávnejším na svete, to budú keď budú chcieť zvítaziť nad celým svetom, to zvíťazia, lebo to Ježiš Kristus všemohúci a vševedúci Boh tak hovorí: a toto všetko vám pridané bude!

Bratia moji v Kristu a národe! Kto nám dáva takýto slávny zárodok slávy slovenskej? Kto nám kladie také podmienky a výhľady života a vítazstvá? Nemec? Francúz? Turek? Rus? Madar? Len jediný Ježiš Kristus ktorý nás z nekonečného milosrdenstva svojeho na kríži vykúpil a skrze svojich Apoštolov sv. Cyrilla a Methoda ku nikdy nezaslúženým ovociam vykúpenia svojho pozval, rukojemstvo nieministerské ale božské na slávu slávnej našej budúcnosti, dáva, keď ku všetkým národom vraví: Hľadajte najprv kráľovstvo božie a spravedlivosť Jeho a toto všetko Vám bude pridané. Nasledovne nehladajme prosriedkov k životu, ani v kráľovstve francúzskom ani v tureckom alebo nemeckom; lebo ako rimanské, grécke, perské, egyptské, kráľovstvá sa minuly tak sa pominú kráľovstvá spomenuté; lež jedine kráľovstvo Ježiša Krista je večné, preto dľa zasad kráľovstva tohoto zakladajme úrady a súdne stolice, a keď budeme na základe spravedlivosti právosúdia a zprávnosti Kristovej náš občansky život zakladať, vtedy a len vtedy, nám bude ako nám nikdy prenikdy nebolo.

Rovne nehladajme inde osvetu a vzdelanosť najvyššú a najslávnejšú, nežli v kráľovstve Ježiša Krista. Myslia Francúzi, Nemci,( a Maďaronom sa tiež počína snívať) že najvyšší stupeň osvety dosiahli. To je síce pravda z jednej strany, lež ktože tieto národy pozdvihol ku osvete tejto, kto zachoval osvetu vo vojnách od úpadu a zkazy? Kto iný ako kresťanstvo? Bolo by zdĺhavé abych to s prikladami mnohými dokazoval, preto len to podotkýnam , že krajiny, v ktorých kresťanstvo panovalo i vo vedách, umelstvách a vôbec v osvete sa nad iné nekresťanské národy pozdvihovaly. Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Uhorsko je toho slávnym dôkazom, lebo len kresťanstvo zavdalo maliarom, rečníkom, rezbárom, hudcom a muzikantom myšlienky krásy, vznešenosti, maľby a vedomosti božej o ktorej nikto nikdy pred kresťanstvom nechýroval.

Naprotiva tie krajiny a národy z ktorých Pán Boh lebo za pokutu kresťanstvo vyhostil, alebo ku ktorým vo svojich nepochopiteľných cestách ešte nedal slncu viery Kristovej zasvietiť, ohľadom osvety sú tam kde národy pred Kristom žijúce boly. Tamtej skutočnej pravdy je súsedné Turecko, tejto, ale sú doteraz ešte pohanské a preto divoké národy závažným síce smutným dôkazom. Toto sa najslávnejšie i u tamtých i u týchto časom dokáže, keď najláskavejší Pán Boh skrze milosť Ducha svätého i tých tam do sv. Cirkve nazpäť uvedie i týchto svetlom viery Kristovej osvieti. Potom i v Turecku i v afrikanskych a v asiatických pohanských krajoch zasvieti i občanska osveta kresťanskej Európy To dokazuje dejepisné vyvinutie osvety kresťansko-občanskej v Amerike. Čo bola Amerika pred tristo rokami? Celý svet vie, že nič iné, ako veľká pustatina divokov. A čo je dnes? Dnes počína byť svetovým strediskom svety, tak že jestli tak bude pokračovať obrovským krokom ako doposiaľ to dojista, nepoviem o sto, ale o pädesiat rokov, prevýši vo všetkom Europu a potom pôjdeš si pekná Európo, do takého spánku v jakom na príklad Asia väzí. Tento postup osvety v Amerike je tak patrný a zrejmý ako je tam na vidomoči patrný východ slnca viery Kristovej.
A naopak západ osvety Europejskej je zase tak zrejmý a jasný, ako je zrejmý západ viery Kristovej. „Quí potest capere capiat.“ Jako to môžem tvrdiť, veď sa proti tejto výpovedi oborí protest celej západnej Európy?

Povie sa mi akože to môžeš tvrdiť v osvietenom 19 -tom storočí!? A predca proti tomuto Europejskému protestu opakujem, že s kresťanstvom zapadajúcim, zapáda i osveta svetská. Vidno je to v Europejských snemoch, z ktorých nič iné nevychodí, ako pomätenosť a nespokojnosť národov, vidno to z krajín, ktoré sa na nič nežalujú, ako na núdzu, a biedu velkú, vidno to z akadémií, a universít europských, z ktorých nič iné nevychodí, (s malou výnimkou) ako vycivené tváre, a prevrátené rozumy a zkazené srdca, vidno to z novín, ktoré sú plné o zbojstvách, samovraždach a ukrutenstvách, vidno to z tých krvavých válek ktoré na východe a západe krvavým akoby Dunajom zaplavily Európu, po ktorých vojnách milliony syrôt a vdôv na obtíž Bohu a svetu ostalo. Z tohto všetkého vidno na jak vysokom stupni stojí Európa ohľadom osvety občanskej. Toto nech bude odpoveď na ten protest celej Európy. K čomu ešte to dokladám že veru zaslúži 19 - te storočie nazvané byť„osvieteným “ lež? osvieteným faklou ohňa pekelneho, ba ešte peknejšie, zaslúži nazvaným byť a síce „sodomským“ osvietenie sýrky ohnivej z neba zvolávajúcim. “Výpoveď túto vdačne odvolávam, lebo je už napísaná. Páni moji a bratia moji! Národ slovenský je tiéž Europský národ. Len teraz sa zmáha podivným riadením božím do chrámov osvety dostať. Bude si onedlho stavať akademie, fakulty, parlamenty; či si ma zapádajúcu osvetu Európy osvojiť aby s ňou rovnako západol, a máli takýmto činom západ osvety Európskej dovršiť, rozmnožiť a dopomôcť, aby Pán Boh čim skôr výrok svôj nad bezbožnou Europou vyslovil? Keď nie to, lež či o 50 rokov má podobné jeremiady nad osvetou slovenskou niekto vyriekať? Až by tak malo byť, to radnej po tretí raz vyzývam prestaňme Slovákami byť, lebo lepšie je ničím nebýť, ako s hanbou a s potupou večnou z obzoru sveta vytretým ostať.

Z týchto príčin hľadme nie na dnes len, ani na zajtrá, ani na 10 rokov, lež na 50 rokov, ba do súdneho dňa a síce tak, aby národ slovenský na súdny deň sa s vavrínom osvety svojej opravdivej pred národami oproti Bohu nevdačnými vyznačil a s víťaznou zástavou si zaslúžil počuť ten výrok blahoslavenstva: „podte vy vyvolení.“ Preto, keď sa jedná o to národ náš úbohý zdvihnuť, nemôže sa inak pozdvihnú! ako skrze kresťanstvo. Nasledovne všetko čo sa konať započína, musí sa konať a zakladať na kresťanstve a skrze kresťanstvo, inačej národ náš z výš uvedených príčin nijako nemôže mať výhľadov na budúcnosť svetovú. Keď ale si všetko bude skrze kresťanstvo a na kresťanstve konať a zakladať, to ver ďaleko prídeme a sice, s pomocou božou budeme všetkým národom východným, západným a najmä susedným vzorom a zrkadlom do ktorého národy sa dívať a pozerať budú. Ba za to mám, a tak verím ako v pritomnosť božskú Ježiša Krista v prevelebnej Oltárnej sviatosti, že keď budeme všetko na podstati večnej kresťanstva večného stavať, Maďari za desäť rokov, za nami o sto rokov tak budú, ako my teraz za nimi o sto rokov stojíme; nota bene až Maďari svoje neznabožské stanovisko nepremenia.

Čiňme to tak a započnime život Slovenstva na kresťanstve rozvíjať. Rozpamätajme sa na všetky milosrdenstvá božie v najprihodnejšom čase národu slovenskému udelené, a konajme všetko ku sláve a cti božej v tej prevnej viere, že ako Pán Boh je Stvoriteľ náš, tak On dáva národom osvetu opravdivú a síce dar múdrosti, dar rozumu, dar vedomosti atd.
Toto si pamätajme a nezabudajme nikdy na tie slová Ducha svätého: „Nie ten kto sadí a polieva, ale ten ktorý dáva zrast je nečo Boh.“S takýmto úmyslom sa zakladala roku 1863 Matica slovenská, jejž otvorenie sa vykonalo zo slavným „Venisancte a so sv. Omšou skrze Moysesa predsedy vykonanou. Od tých čias sa každoročné zhromaždenie Matice slovenskej, začína sv. Obetou, lebo národ slovenský, ktorý sa na vidomoči len milosťou božou ku životu zdvihol, povedomý je dobre, že na rozkaz boží skrze Mojžiša z pod járma ukrutného Fáraona ku zaslúbenej zemi vyvedený bol. Podobne sa musí zakladať každý podnik národa na kresťanstve, inačej nemáme základu pevného, a tak bárs by sme sa aj dostali na vrcholec osvety, chrámy slovenskej vzdelanosti by musely sa zboriť a zpadnuť ako Rimanské, Grecké zpadly. Preto keď začíname nečo, začnimeže to tak zakladať, aby to trvalo nie na desať ani nie na sto rokov, lež aby to trvalo do skončenia sveta; a to sa stane keď každý podnik budeme stavať na kresťanstve, ktoré až do súdneho dňa ma zabezpečenú budúcnosť tými slovy: „a já som s Vami po všetky dni, až do skončenia sveta. Math.28 .20. Na týchto uhelných skalách kresťanstva večného sa musí zakladať i tlačiareň slovenská v Pešti a kdekoľvek inde, ináčej tak zmizne ako všetky chrámy Minervy zmizly.

Néchcem pochybovať o tom, že ju z čisto-kresťanského úmyslu zakladali rázni pôvodcovia a sl. zakladatelia; ani o tom nepochybujem, že otvorenie tejže tlačiarne sa vykoná so sviatočným „Veni sancte, so sv. Obetou, a s tou vrúcnou modlitbou, aby sa všetko, čo sa v nej tlačiť bude s vnuknutím Ducha svätého písalo; ani proti klassickým stanovám nemám zholanič, ba len praktickú súcosť a zrelosť týchže stanov schvalovať musím; ani proti mestu stredisku to Uhorska nemôže nikto nič nadhodiť, bo to musí každý uznať že jej v Pešti viac svedčí, ako kdekoľvek inde, len jedno jej nesvedči a síce to pohanské meno „Minerva.“ Z príčin nadštrknutých so všetkou uctivosťou narádzam teda aby slávny výbor spomenutej tlačiarne to pohanské meno „Minerva“ premenil na kresťanské. Snáď by bolo dobré pomenovanie: Tlačiareň slovenská sv. Ľudmily, sv. Kathariny, alebo sv. Therezie. Snáď by jedno z týchto mien každému kresťanovi milšie a pre náš úbohý, potlačený národ radostnejšie bolo meno kresťanske, ako to meno Minervy? Spolu prosím ako predplatiteľ a možno dopisovateľ (a ž p. Boh dá ) i sl. Redakciu „Slov. Novín,“ jako aj tých p.t. pp. ktorí dnes „veslo v národe vedú“ aby tento vrúcny a srdečný návrh môj perom a skutkom podporovať ráčili.

Myslím, že i sl. Výbor tejže tlačiarne, i sl. Redakcia „Slov. Novín“ i slávni Vodcovia národa slovenského vyslyšia moju úctivú prosbu. Za to mi ručí, vzájomnosť slovenská, bez ktorej ani krok k životu zpraviť sa nemôže. Bo, čo z toho, bárs by sa zjavila nejaká myšlienka v národe, keby ju nepodporoval nikto? Čo by bolo z tých myšlienok: Katholícke Gymnasia, školy, tlačiarne, čítace spolky zakladať, keby sa za tieto myšlienky nikto nebol zaujal? Boly by pekne zmizly ako bublina na vode. Preto vzájomnosť musi byt inačej budeme tam kde sme boli. O tejto vzájomnosti slovenskej presvedčený súc myslím, že ozvenu moju za tlačiareň sv. Ľudmily (prvej mučedelnice Slovanstva) alebo až sa lúbi, sv. Kathariny sv. Theresie, národ slovenský radostne privíta, tým viac, keď žiadnu podstatnú premenu, lež len premenu pohanského mena žiadam a prosím.Toto vyjaviť som si za kňazskú povinnosť pokladal. lebo tak si môže tlačiareň slovenská vyhrať súhlas kresťansko-katholíckeho sveta v Uhorsku, a tak bude môcť časom svojim aj bohoslovecké diela pod tlač prijímať. Tým ešte najviac o toto prosím, bo v pohromách, ktoré sa na národ náš ukrivdený sypú nevoláme: „Minerva oroduj za nás“ lež:„Bože pomáhaj nám, vysloboď nás, Matko Kristová nedaj nám zahýnúť, sv. Cyrille a Methode, sv. Ľudmila orodujte za nás! Nádejem sa, keď o túto premenu ešte raz prosím, že premena tá nebude mýliť sl. Výbor, veď: „Consilium mutare sapientis est.“
Ježišov.

Prehľad Časopisov.

Redakcia.

Otázka kláštornia čo deň to viac sa pretriasa, a trebárs „V. Ztg.“ doniesla po tieto dni ministerské nariadenie ohľadom dozorstva nad kláštorami trebárs i minister Giskra vo svojom obežníku na úrady a dikasteria zaslanom pod ochranu štátnu bere kňazov, a reholníkov protestujúcich oproti prísnej ostrosti a disciplinárnemu pokutovaniu v kláštoroch; predca avšak vzdor všetkému tomuto minísterialnému nariadeniu neurobil sa koniec ďalšiemu pretriasaniu tejto otázky kláštornej. Ultraliberalistská židovská privilegovaná žurnalistika v Cislajtanii vyfabrikovala, a pustila do behu dakoľko úvodných článkov za vyzdviženie všetkých kláštorov, a za konfiškáciu kláštorného imania perorujúcich, ktoré sa stály ohlasom verejnej mienky. Viedenský ľud, ľud bez všetkej mravnej zásady, v spolkoch a zhromáždeniach vyslovil sa oproti kláštorom, a praje si reformu v nich. Však si zatancoval tak jako mu privilegovaná žurnalistika zahudla. Dnes v Rakúsku otázka kláštornia sa pohybuje na právnom poli štátnej a cirkevnej korelácie. I v Uhorsku počínajú sa ozývať hlasy za zrušenie kláštorov a istých rádov.

„Sz.“ podáva nasledujúci passus z petície kolujúcej po Pešti pre odstránenie kláštorov v Uhorsku: „Naša prosba znie, aby ministerstvo nariadilo, 1) čím najrýchlejšiem u prehladnutiu všetký kláštory v Uhorsku podrobiť, 2) najbližšiemu snemu návrh zákona predložiť, v smysle ktorého by sa všetky kláštory, jejíchzto údovia sa s opatrovaním nemocných nezaoberajú, vyzdvihly; kláštorské majetky by sa upotrebily k učebným cieľom. Rády vedúce opateru nad chorými majú sa pápežskej moci odňať a v zmysle spolkového zákona pod správu štátnych orgánov a obcí uviesť.“V Presse dňa 24. julia dostala telegramm z Krakova: že v kláštore Karmelitánok najšli Barboru Ubrik v jednej komôrke za 21 rokov zavrenú, poľonahú, a pomätenú na rozume“ a už na druhý deň Pester Lloyd s celou prosopopejou vyrukkoval s jedným článkom pod (H.) na ktoréhožto zostavení pôvodca musel bez pochyby upotrebiť polnočniu chvílu dobu tu duchov. Veď on vidí spomenutú mníšku pod zemou kde si kamsi zamuruvanú.! (Medzi: „Zavrený a zamuruvaný“ je veliký rozdiel.) V tom pôvodcovi onoho článku dopisovatelovi do Pester Lloydu ihneď padá z rúk pero a službu vypovedá! (Jesli by sa dakde v kúte monarchie nachádzali, ľudožruti, slávožruti, to by ho tak nebolo dojalo! Hrúza ho prejíma, keď si pomyslí na tak mnohých „ktorých svet drží za mŕtvych, a ktorých rodina oplakala a na nich už aj dávno zabudla! Koľko vraj môže sa nachodiť ešte popodzemou kláštornou takto za živa pochovaných a roky a stoletia v takýchto žalároch stonajúcich?

A tu rozžatá obrazotvornosť pôvodcová utvorila plán: „zaviesť všade vo všetkých kláštoroch mocnárstva to najprísnejšie vyšetrovanie, zdáliž sa ešte i viac jednotlivcov nenachodí tak jako Barbora Ubrík v podobnom položení. Toto ale vyšetrovanie musi sa stať z nenadála a spiešne, pokým sa táto z práva kláštornia nedostane do všetkých skrýš samostanov, a do dier duchovného ztreštenstva. (My za takéhoto vyšetrovacieho komissára navrhujeme ihneď p. pôvodca článku pod (H), a poneváč v kláštoroch sa nečítavajú také časopisy, jaké sú „Pester Lloyd“, tedy radíme, aby si sám pôvodca plán svôj zavesil na cengáč kláštorní.) Konečne „Pester Lloyd“ narádza: aby sa po takejto visitácie komissárskej všetky kláštore a rády zrušily, lebo vraj to požiaduje duch času a politik a slobody. A jesli posaváď to sa nestalo, jesli posaváď sa nevyzdvižily tieto hradby násilia a duchovného otroctva, tomu je len nedbalosť na príčine. Od včulka sa to musí stať, ináčej je to ustavičným zločinom ľudskej spoločnosti!

Potiaľto dopisovateľ „Pester Lloydu“ (H.) My z našej stránky všetkým za vyzdviženie kláštorov sa zasadzujúcim Novinkárom, najmä ale „P. Lloydu, odpovedáme: „Buďme len spravodliví, a pre jednoho dato non concesso vinného neodsudzujme i hneď od razu všetkých i nevinných kláštorníkov. Veď položme i to, žeby sa v Krakove všetko tak bolo prihodilo, jako nám to liberálne časopisy udávajú, ba položme, žeby to pravda bola, (čo „Pester Lloyd “ mákavo luže o zamuruvaní mníšky Barbory;) vezmime jakúkoľvek pohnútku, ktorá by bola pohla Karmelitánky k onomu činu, nuž toto všetko čože nám by dokázalo? Nič iného, iba len to, že patričný kláštor, a rád sa tažko previnil, za čo pokutu, ktorej ani v tomto pádo, neujde zaslúžil. Ešte sa s istotou nevie o výsledku inquisície, a pokým úradný výrok sa nevynesie na obžalovaného; zatiaľ vzdelaný svet v obžalovanom vidí len obžalovaného; lež „Pester Lloyd“ je veľmi humanitný pôvodca článku (H) láme palicu svoju nie len nad obžalovaným, (kto vie či vinným), ale i nad nevinnými, a to len na puhý telegramm na „V. Presse“ zaslaný, ktorý veru nenosí na sebe ráz úradný, neni officiósny. Vezmime i to, že sudcovský úrad hlavniu paniu, a celý kláštor vyhlási za vinný a ho pokutuvať bude; nuž vtedy ktože dal po vodcovi článku (H) právo k tomu aby on pre jedon kláštorní pád s tak neslušným a zlahčujúcim spôsobom narádzal zrušenie všetkých kláštorov, a rádov?

Sú Novinkári, ktorí upotrebujú svoje Orgány, na politickom, sociálnom a cirkevnom poli k formálnemu pobúreniu a buckániu ľudí; sú, ktorí daromnosťami, zlou radou a bohaprazdným poučovaním svojím, iba čo len svet k zkaze mravov a k záhube vedú, lež či sa má preto, že daktori redaktori sú výstrední, že naduživania tropia, alebo tropiť môžu, či sa reku preto má žurnalistika všeobecne a naskrze zakázať a potlačiť? Obchod, hra na burze na stá a stá rodia na žebrácku palicu priviedla, k samovrážde dohnala, a skoroby vylučne v rukách židovských sa nachádza; či ale pre to majú sa burza, a židia zničiť a vykoreniť? Jedna Opozicia na krajinskom sneme svojim neobozretným a nerozumným výstupom môže celej krajine škodu velikú priniesť, lež či ona za to má byť ex principio výhodená zo všetkých zasednutí snemovních? Mnohí advokáti svojou neobratnosťou, alebo zlosťou najvnivoč obrátili svojich vlastných klientov, mnohí sudcovia dali sa zakúpiť, či ale preto už žiadných advokátov alebo úradov nemá byť, nemáme trpeť na svete?Jesli samoláskou vedený žid v obchode svojom naproti mne a blížnemu mojemu veľmi malú lásku preukázal; alebo s inými slovámi: jesli by ma žid oklamal, či mám právo preto tvrdiť: že všetci židia sú klamári? Jedonkaždy odpovie: Nie! Teda dobre! Za našich časov vyslovená je rovnoprávnosť občanská a náboženská, židia sú urovnoprávnení, či teda len katolíci majú byť bez práva? či katolícke kláštory a rády religiósne majú byť bez práva, majú byť zrušené práve preto, lebo ultraliberaliste čihajú a závistlivým okom škúlia na ich statky, imania?

A jesli sa nezrušia kláštory a rády, či sa to billagovať má: „ustavičným zločinom spoločnosti ľudskej? Železný voľakedy vek takto neštemploval židov, a povodca článku (H) v „ Peater Lloydu“ vyhlasuje to za zločin permanentní spoločnosti ľudskej, jestli sa kláštory a rády nevyzdvižia; čím sa zaiste katolícke práva, i pokoj kláštorni a občanský narušujú. Reholníci západu za 18 století dvarazy zakúsili pohromu. Dejiny Cirkve naznačily nám zrušenie Templárov v 14 století a vyzdvíženie Jezuitov v druhej polovici 18 stoletia. Na začiatku včulajšieho desatročia pustošily sa tiež kláštory v Taliansku a Španielsku, avšak tohoto nadužívania a tejto výstrednosti príčinu treba hladať v politických a lokalných pomeroch a ohladoch; pustošenie toto nebolo všeobecné. Nie ináč sa to má i so zrušením Templárov a Jezuitov.

Vyzdzíženie týchto rádov nepošlo odtiaľ, jakoby rády tieto odporovaly spoločenským pochopom, jakoby všeobecné zmýšlanie a verejná mienka boly to požadovaly; lež toto ich zrušenie pošlo z opposície liberalistov, ktorá sa bola utvorila oproti" absolutistickej politike, pošlo z podnecovania k revolúcie, pošlo odtiaľ, že svet závidel im veliké ich statky. Filip Pekný bažil po velikých bohatstvách a statkoch Templárov. Opposicia Joannitov dopomohla mu k ním. A vtedy, keď poslední veľmajstor Jakub Molay na hranici dokonal históriu kolossálneho rádu povstaly a povniesly sa druhé rády, a svet oduševnený nerozlúčil sa naskrze so životom kláštorným. Terajší vek je viac menej praktický, ba materialistický. Ľudia nehladajú viac v kontemplatívnom živote sošlechtujúci princip a vyšši cieľ, lebo sa nazdávajú, že v pracovitosti sa vynájde princip seba zaprenia a obetovavosti. Teraz miesto modlitby zastupujú dobré skutky. Terajši vek požaduje kláštornie reformy, nie ale ceľkovité rádov vyzdvíženie. Je teda za potreby, a žiaducno, aby cirkevná pravomocnosť vozrela sa do tejto záležitosti, aby popredku zaviedla užitočnú visitáciu, a času primeranú opravu kláštorov, lebo kedykoľvek Cirkev váha, alebo sa zdráha zaujať svoje vlastne a patričné pole, štát i hneď zaujíma jej miesto, a činí vo svojom zaujme to, čo Cirkev pre seba činíť premeškala.

Cirkev má právo rozhodovať nad kláštorami a reholami, štát čo koafessionálni živel práve nemôže sa miešať do nich, zabraňuje to konštitucionálne-korporáčne právo, a úcta slobody. Štátu prislúcha právo aby on, keď každý spoločenský ústav drží a považuje za paritativný aby zákony (stanový) reholníkov, a ich ustrojnosť vzial pod dohliadkou a kontrolleriou, a aby dozieral, žeby ony v odpore nestály s cieľatni štátu, a s právami i povinnosťami občanskými. A súli dostatočné politické a štátne príčiny k tomu, štát môže sa zmlúvať a s Cirkvou vyjednávať na ceste zákonnitosti a dorozumenia straniva redukcie a kassacie kláštorov, lež samovolne a vlastnomocne bez všetkej príčiny naskrze vyzdvížiť kláštory a rády to štát nemá v moci svojej, leda by sa dopustiť chcel tyranstva a protizakonnitosti. (R.)

Kláštorní pád.

Sb. Egy.

Po strašnej i udalosti ktorá sa v Krakove prihodila po tieto dni s mníškou karmelitanskou Barborou Ubrik skoroby už do módy prišly agitácie protikláštorné, a pretriasanie a skúmanie tajemství kláštorních; však novina za novinu dochodí o kláštorních panniach. Tam v Nitre dľa „Slov. Nov jedna mniška s milencom svojím zahradníkom mala vraj z kláštora „čiernych Sester utiecť. Tu zas v Rábe jedna Uršulínka s pátrom Ireneom dľa maďarských ba aj dľa inorodých časopisov so spovedelnikom Uršulinok mala do tak úzkej a hlbokej známosti priať, že biskup rábsky na ten čas terajší knieža-arcibiskup ostrih. a primáš uhorský prinútený bol milého p. Irenea z Rábu na iné miesto preložiť. V tom čase vraj rozchýrilo sa po meste, že kláštornia pani táto nachodiaca sa v nádejnom stave príležitostne preč utiekla z kláštora, a matkou sa stala. V tom do seba vstúpila, do kláštora sa navrátila, a na druhom poschodí pokánie činila súc odsúdená skoroby tak jako Barbara Ubrik karmelitanka v Krakove do väzenia.

Celý román celý kus divadelný o „Zalúbencoch“ dal by sa z tohoto zostavit. Lež ľud takýmito Novinami i v Uhrách omámený dal by sa ľahko zviesť a od ultraliberalistov ktorí i tak vo Viedni agitujú za zrušenie všetkých kláštorov a za konfiškáciu kláštorného imania, ktoré dla ich rozpočtu v Cislajtanii asi 63 miiliony obnáša) dal, by sa ľahko nakloniť k tomu, aby kričal: „dolu s kláštorámi“ a svojimi výstrednosťami tak jako v Krakove rušil by kláštorní pokoj, a inquisíciam nebolo by konca kraja. Žiadúco je teda aby a Slov. Noviny náležíte objasnily celý pád kláštorní v Nitre. My to isté robíme straniva kláštorného pádu v Rábe dľa Sz. Egy. Sám knieža primáš najdôsť. p, Ján Šimor o páde rábskom jednom u z vysokopostavených ablegatov takto rozprával: „Isto je, že on (primáš) čo nekdajši biskup rábský vymenoval za spovedelnika Uršulínok rábských istého Patra Irenea (lepšie Alfonsa) vysokej a krásnej postavy s dlhou bradou. Tento páter verne a na vlas plnil svoje povinnosti a možno že i znal jednej alebo druhej mnišky v jej srdci skryté nevinné tajomstvo, lež vzdor tomuto nemohol prísť do spomenutých okoličnoati. pre ktoré ho maď. Noviny nepravdive potvárajú; lebo Páter Ireneus (rectius Alfonsus) už r. 1863 opustil Ráb, do Viedňa odišiel, odtiaľto v jaseni úradne do Ríma bol poslaný, kde sa posaváď zdržuje.

Horepodotknutý pád mníšky ale padá do roku 1866 28. decembra, kedy isto je, že jedna Uršulínka z rábskeho kláštora utiekla, uskočila, ale nie z príčiny uvedenej, ale preto jako sa to stáva obyčajne v každom kláštore lebo sa nemohla znášať so sestrami, teda chcela týmto spôsobom ujsť vexam kláštorním Uskočila teda do Viedne, kde kláštor Uršulinok tiež jestvuje. Úskok tento prišiel v noci do Viedne a poneváč ju Uršulinky v noci prijať a k sebe pripustiť nechcely, nuž prinútená bola sa zložiť u milosrdných sester. Pred týmito vyponosovala sa o svojich krivdách a trápeniach, o príčine svojeho z kľaštora uskočenia, lež tieto ju nahovorily k tomu, aby sa zpiatky na vrátila do svôjho kláštora, a aby bola trpezlivá. Poslúchla a ráno na druhý deň odobrala sa do Rábu, vydavše počet z každého okamženia svojej cesty. Za a pre uskočenie vyhrešená a napomenutá však iného nebolo vo veci nebola odsúdená jako sa hovorí k trápnemu pokániu, sestry jej i hneď odpustily a teraz ešte žije s nimi v úplnej sesterskej harmónii a láske, dnes ešte roku 1869 dňa 3. augusta, kedy a to síce maď. Noviny to boly o nej rozniesly, že ona trpí a hladuje na druhom poschodí. (Sb. Egy.)

Cirkevné a Školské Zprávy.

Redakcia.

Trnava. Tuná dňa 4 a 5. augusta b. r. vydržiavala sa prvá; dňa 16. aug. druhá; a dňa 22. aug. tretia porada v záležitosti zriadeniakon, alebo bezkonfessionálnych škôl. A len poslednia porada viedla k žiadanému výsledku. Pri prvej porade, potom jako sa zastupiteľstvo mestské „pro et contra“ za konfessionálne a bezkonfessienálne školy, narečnilo, uzavrelo sa: aby k tomu zvolený výbor náležíte preštudoval školský zákon, a potom v budúcej porade sa určite a rozhodnuté vyslovil za jakovitosť škôl elem.“ Pri druhej porade katolícka strana zriadenie bezkonfessionálnych škôl rozhodne zavrhla, evanjelička strana bola by náklonná prijať bezkonfessionálné školy, ale len pod istými výnimkami, židia zase nadhodili, žeby sa najprv dosavádne prekážky odstrániť musely. Rabín udával, že vyučovanie židovských deti pozostáva najviac z náboženstva a hebrejskej reči, že židovské deti nemôžu v sobotu, ale skorej v nedeľu školu, navštevovať, a konečne že židovské dievčatá nemôžu navštevovať školy kláštorné atd. Pri poslednej porade, v ktorej účasť brala vätšina kath. mešťanov slov., a v ktorej rečnilo sa vätším dielom po slovensky a po nemecky, dňa 22. augusta všetci sa osvedčili za konfessionálne kath. školy elementárne.
To isté učiniľy i okolité obce katolícke.

Viedeň. Rakússky minister vňútorných záležitosti Giskra vydal následkom krakovského pádu nariadenie: aby miestodržiteľia prísne preskúmali všetky mužské i ženské kláštory; ďalej miestodržiteľom naloženo je: na vedomie dať svetskému duchovenstvu, že okrem svetskej vrchnosti nikto nesmie proti kňazom upotrebiť násilia. Všetci tí kňazi, ktorí následkom sádu cirkevného uväznení sú, majú sa prepustiť na slobodu; konečne naloženo je miestodržiteľom: z času na čas vyšetrovať kláštory. Jeho Veličenstvo Apošt-kráľ najvyšším rozhodnutím ododňa 30. junia vymenovať ráčil dôst. p. Imricha Szabó kanonika a opáta ostr. za biskupa Szom batbelyského.

Solnohrad. Arcibiskup tunajši a prímaš Nemecka, biskupov nemeckých, (sem rozumiac i rakúsských biskupov,) na september povolal do Fuldy k poradám. Nemecký kath. kongress toho roku v Dťisseldorfe zasedat bude dňa 3-6. septembra.

Krakov. Dopisovateľ z Ríma toto píše „Czasu“ „Hrozný výjav prihodivší sa v krakovskom kláštore karmelitánok bolestne dojal Rím, ktorý nemôže pochopiť jako sa to stať mohlo, že cirkevná vrchnosť tak dlho nič nevedela o tomto činu; tu v Ríme jedinké dostiučinenie vidia v prísnom a príkladnom pokutováni. Podobný pád spomínajú tu z časov sv. Ondreja avellinonského. Spomenutý Svätý s úplným plnomocenstvom od pápeža vyslaný bol, aby vec vyskúmal; vyslanec energične zakročil, prísne pokarhal hriešnikov, a kláštor na večná veky zrušil.
Nezadlho v Ríme vychádzať bude nový katholícky časopis v latine redigovaný z toho ohľadu, aby latínska reč na toľko zanedbaná sa pozdvihla, a aby celého sveta katolíci svoje záujmy tu v stredišti si opatrovať a zastávať mohli.

Carihrad. Récka hellenská synoda odpovedá Patriarchovi na jeho list v ktorom tento dolieha na odlúčenie bulharskéj Cirkve od réckej Cirkve. Synoda ľútosť svoju vyjavuje nad týmto krokom Bulharska, a teši sa iba s tou myšlienkou, že podobné žiadosti musia sa považovať viac za následok blúdneho pochopu, nežli za opravdivú potrebu, a za výraz kresťanského svedomia. Bulhari nech nezabývajú na to, že prvé kresť. dobrodenia od Cirkve réckej zakúsili. Že bulharské duchovenstvo požiaduje, a chce užívať, svojú materinskú reč v Cirkvi svojej, to je slušná vec, a spravodlivá žiadosť, ale preto ešte nemá pominúť a zapovrhovať úplne récku reč. Synoda hellenská za to má, že iba len protivníci ortodoxnej viery v Bulharoch vzbudili podobné myšlienky, a preto že bude prosiť všemohúceho Boha aby On zachrániť ráčil ortodoxnú Cirkev od rozdvojenia.

Večerné Zábavy.

Hádka 2.

Či som mrtvý, a či živý
Stojím hájim zahradu,
Aby do nej cap škodlivý
Nepreniesol svú bradu
Vybod druhú, strach mňa plodí,
Aj slniečko pálčivé,
Nemocnému liek to robí,
Ľudu práce horlivé.

Hádka 3.

Milý som pocestným na velikej vode,
U pánov majú mňa pre krásu v zahrade;
Ked vidiš pri mne stáť Matúša s tabulou,
Len zaplať čo pýta, a zavri papulu.
Hlavu mne odsekni, trapievam človeka,
Keď vietor uhodí mňa v lete do oka.
Keď pätu odrežeš, vozba nič nestojí,
Jesli sa netočia společnici moji.
Emmanuel.

Rozlúštenie v budúcom čisle.

Úctivé prosíme všetkých pl. t. pp. Odberateľov našich Novín, ktorí ešte nevyplatili ani prvo ani druhopolročný svôj predplatok, (a takých je vyše 100 Odberateľov) žeby dlh svoj bezodkladne zapravili, ináč prinútení budeme ich mena rad radom verejne udať v tomto orgáne, alebo budeme museť buďto pretrhnúť vydávanie našich Novín, alebo umenšiť počet čisiel. Veľactené Obecenstvo naše nám láskavé prepáči, jesli z horeudanej príčiny, jako i pre a kroz ťažkú našu nemoc budúce čislo Cyrillo-Methoda nevyňde. Redakcia.

XXVIII Soznam podpisov a príspevkov na samostatné katolické gymnasium Kláštorské.
XXVII Soznam obnášal podpísaných 19408 sl. slož. 6785 zl. 48 kr.
Ďalej podpísali a složili pl. tit. Pp: 250 „ 154 10 ,
Úhrnom podpísaných 19658 zl. slož. 6939 zl. 58 kr.