Časopis: Cyrill a Method, rok 1869, číslo 27

Obsah:

: Úvod a záver
: Pozvanie.
Dr. Andrej Radlinský. : Provolanie.
Redakcia. : Dejiny kath. autonómie v Sedmohradsku.
: Učebný návrh
Martin Čulen, v. r. : Úvaha.
: Dopisy.
: Cirkevné a Školské Zprávy.

Úvod a záver

CYRILL a METHOD.

Katolícke Noviny pre Cirkev, Školu a Literatúru.

Číslo 27. V Trnave dňa 4. augusta 1869. Ročník XVI.

Predplatná cena s „Vojtechom,“ celoročná: 4 zl. 50 kr., polročná: 2 zl. 25 kr., samého „Vojtecha“ : celoročná
1 zl., polročná 50 kr., i s poštovou dopravkou.

„Cyrill - Method“ vychádza každých osem dni; Vojtech ale len za mesiac raz. Predpláca sa u redaktora Štefana Rúčky v Trnave (potočná ulica číslo d. 264)

Redaktor: Štefan Rúčka. Vydávateľ a majiteľ: Dr. O. Radlinský farár v Kútoch, ostatnia pošta Búr St. Georg via: Hohenau.

V Trnave 1869. Tlačou. Žigmunda Wintera.

Pozvanie.

Predsedníctvo nádejného samostatného kr. katol. reálneho gymnasia v Kláštore pod Znyovom za milú povinosť si pokláda p. t. pp. Zakladateľom, riadnym Členom a Podporovateľom tohože gymnasia oznámiť, že sa druhé valné patronátske zhromáždenie dňa 5-ho augusta b. r. v Kláštore pod Znyovom vydržiavať bude, ku ktorému zhromáždeniu nielen členovia, lež i ctené, Cirkev svätú a slovenský národ milujúce Obecenstvo s úctou sa povolávajú. Významnosť zhromáždenia da sa medzi iným už i z toho posúdiť, že sa v ňom rokovať bude.

1. O uverejnenom nákresu stanov, jejich priemene, doplnku a úplnom ustálení.
2. Koľko triedami od razu má sa započať s budúcim školským rokom otvorené naše gymnasium.
3 Posúdenie, oprava, doplnenie vypracovaného učebného návrhu a rozvrhnutia učebných predmetov.
4. Voliť sa bude riaditeľ gymnasia, jestli sa ono s budúcim školským rokom otvorí.
4. Určí sa spôsob a prosriedky k zabezpečeniu našeho nádejného gymnasia.

Tí p. t. pp. patronátski členovia, ktorí by sa na valnom zhromáždení osobne zúčastniť nemohli, môžu svoje náhľady a žiadosti písomne oznámiť predsedníctvu, čo ono potom valnému zhromáždeniu sdelí. Takéto oznámenie musí sa stať prinajmenej 24-mi hodinami pred valným zhromáždením.

V Kláštore pod Znyovom dňa 15 -ho julia 1869.
Lud. Sartoris Predseda.
Martin Čulen, v. r. výbornik a dočasný jednateľ patronátu.

Provolanie.

Dr. Andrej Radlinský.

Už je svrchovaná doba, aby sa našemu slovenskému katolickému ľudu pri terajšej nakazenosti sveta zlými bezbožnými knihami zaplaveného, k zachráneniu ho od tejto morovej rany a k udržaniu v ňom náboženského ducha a dobrých mravov, daly dobré nábožensko-mravné knihy do rúk a k tomuto cielu aby sa už raz založil „Spolok Sv. Vojtecha“ pre vydávanie nábožensko-mravných knih slovenských pre ľud. Čo všetko už od roku 1857 za tento spolok porobilo, popísalo, memorandami, representáciami reflexiami a prosbami u prímaša, napetitionirovalo, nemohlo sa viac, porobiť, popísať a napetitionirovať.

Neprajnosť sveta nám v obsiahnutí cieľa prekažala. Ostatní krok bol minulého roku v mesiaci máji z kongregácie kútskej dekanatu šaštinského k Jeho Kniežacej Svetlosti p. primášovi učinený; ku ktorémužto s prosbou bol i návrh stanov menovaného spolku poslaný strany ich potvrdenia; lež posavaď neprišlo žiadnej odpovede z jakej príčiny? je tajno. Teraz, kde kdejaké spolky sa dovolujú: kde, Cirkev katolícka si autonomiu vydobyť sa snaží; kde jej smutné časy i v našej Uhorskej krajine nastávajú; kde nábožnosť a mravnosť z palácov už temer zcela vyobcovaná je, odkázaná len na príbytky a chalupy ľudu pospolitého; kde všetky katolícke národy majú svoje spolky na vydávanie mravných, náboženských kníh: my katolícki Slováci nemôžeme nesmieme byť ďalej bez podobného spolku a to bez spolku Sv. Vojtecha.

Ja nie som za to, jako v Cyrillo-Methode narádza, Ježišov v článku „Diamantový most“( č, 21 ) aby sa na budúci snem cirkevný do Ríma poslala zťažnosť a prosba za vyšmenovaný spolok podpísaná od čo najviac katolíckych Slovákov.
To by neviedlo k cieľu. To by len obrazilo tých od ktorých predca konečne závisí jeho potvrdenie. Lež držím za cieľu primerané aby sa ešte vystrojila žiadosť k primášovi, čím najpočetnejšími podpismi katolíckych veriacich z celého Slovenska opatrená.

Ku riadeniu sa teda o tejto tak dôležitej veci a k prehliadnutiu i kde bude treba, k opraveniu a zmeneniu stanov spolku sv. Vojtecha, primášovi predošlého roku predložených a v Pešť. Bud. Vedomosťách ((č. 49. 50 atď. 1868 ) a Slov. Novinách (č. 74. 77— 81. 1868 ) uverejnených, za najpríhodnejšie miesto a dobu držím mestečko Kláštor pod Znyovom v turčianskej stolici a deň 5. Augusta t. r . v ktorý sa bude druhé valné patronátske zhromaždenie strany zriadenia samostatného kresť. katol. reálneho gymnasia tamže vydržiavať.

Ponevač k tomuto patronátskemu zhromaždeniu i ja sa dostaviť hodlám: všetkých pl. tit. pp. sa ta chystajúcich, o tomto mojom predsavzatí popredku uvedomujem a jak týchto tak i všetkých ostatních ktorým založenie spolku Sv. Vojtecha na srdci leží, ktorí by ináč snáď ta neprišli, uctive povolávam: by dostaviac sa dňa 5. Aug. do mestečka Kláštora, po ukončení vyšpodotknutého valného patrón. zhromaždenia, v predumyslenej porade, o spolku Sv. Vojtecha a jeho založení, kde sa aj dočasný výbor záležítosť túto spravujúci zvoliť má, sa láskavé súčastniť ráčili. Ktorí by sa osobne ta dostaviť nemohli, môžu i listovne svoju mienku porade tej zdeliť.

V Kútoch dňa 25. Júlia 1869. Dr. Andrej Radlinský.

Dejiny kath. autonómie v Sedmohradsku.

Redakcia.

(Pokračovanie.)

V kresťansko – katholíckej Cirkvi hneď od jej koliesky náchádzame stopy toho že svetskí veriaci malí vplyv na cirk. záležitosti. Corpus juris canonici hovorí toto: „Presbyteri res negotia Ecclesiae tangeimes cum fidelibus súis pertractent.“

Tento princíp prešiel aj do uhorskej Cirkvi kath. lebo počnúc od sv. Štefana I krála uhorskéhovšade prichádzame na jeho stopy. Kálman kráľ v 2 hlave zákonika hovorí: „In festivitate apostolorum Philippi et Jacobi et in Octavis Michäelis synodum in uno quoque episcopatu celebrari constituimus, in qua tam comes quam comites et aliorum magistratuum dignitates et potestates ad suum episopum conveniant. “

Vladislav III dekr. artik. 68 dokazuje to: „že biskupovia a preláty zaviazaní boli synody vydržiavať a každý jedon musel sa na ne dostaviť, nik sa nesmel vyhovárať a dišpensovať od nich.“ Z roku 1559 artikul 41 Zakoníka ustanovuje: vydržiavanie synod ktoré boly buďto generálske alebo partikulárne.

Po separácii Sedmohradska od Uhorska r. 1534, 1572, 1573, 1579 z artikulov vidíme: „že keď sa prijalo a v Sedmohradsku ustálilo štvero vyznaní viery vtedy zákonom zabezpečné bolo, aby každá Cirkev rokovala o svojich vecách; pertraktuvala svoje vlastné cirk. a školské záležitosti a nad týmito rozhodovala; kňazia mohli vydávať konklusamy mohli ustanovovať in minoribus, to jest: vo vecach cirkevného poriadku sa týkajúcich, ktorežto avšak ustanovizne dostaly platnosť svoju vplyvom a potvrdením generálského snemu: cirk. patróni vonkajšie stavy (laici) s kňazmi mohli vydržiavať generálske snemy, mohli vydávať zákony. V approbat. Constit. I R. 1 tit. v artikule 3 je zložený základ cirkevnej representácie v Sedmohradsku.

Toto právo katolíci sedmohradskí nepretržene užívali. Oni čo veriaci vydržiavali kath. štátne snemy cirk. na ktorých sa s duchovenstvom stretali a sa vzájomne radili, obapolne rokovali o vecach školských a cirkevných.
Odtiaľ povstala, bez všetkej pochyby tá horlivosť a zaujatosť za spoločné veci cirkevnoškolské, ktorá udržovala a zachovávala kath. Cirkev v Sedmohradsku v tých dobách, kedy na vzdor zákonom náboženskú rovnoprávnosť zabezpečujúcim veriaci katholíci boli utlačení a prenasledovaní, keď totižto nemali svojich biskupov, keď vikára moc a vláda častokrát príliš obmedzená bola atd. vtedy veriaci katholíci zachovali vieru svoju a jej inštitúcie; vtedy udržala sa disciplína medzi kňazmi, a veriacimi, ktorí spoločne bránili na krajinských snemoch a mimo nich vieru, a práva cirkve kath. a spojenými silami udržovali dobré mravy.

Katholícky status vydržiaval tieto cirk. snemy a síce r. 1668 , r, 1669 , r. 1695, 1697, r. 1710, r. 1717 ,
r. 1721 , r. 1739 , r. 1740 , r. 1747 , r. 1750, r. 1751 , r. 1760 , a r. 1767. V tomto posliednom roku vymenovala sa kath. komissia ktorá manipulovala z počiatku len lusitánsky lond. a kath. status z času na čas sa zhromaždoval a na sneme zasedal. Neskoršie potom r. 1772 tejto katolíckej komissii odovzdaná bola manipulácia všetkých fundácií; a r. 1775 zverené jej bolo riadenie cirk. a školských záležitosti; a od týchto dob kath. štátus riedkave síce vydržiaval zasadnutia svoje; avšak biskupovia po čas krajinského snemu voždy zvolali kath. štatus na snem cirkevní. Z týchto snemov najpamätnejšie sú: r. 1791 a r.1848 vydržiavané. A poneváč kath. komissia práve to vykonávala čo predtým konal snem štatusu; z tej príčiny kath. štatus r .1791 prosil a žiadal krajinských snemovníkov aby katolíkom prinavrátená bola ich predošlá autonomia; a aby túže autonomiu snemovníci vyprostredkovali u Jeho c. k. Jasnosti.

Roku 1792 dňa 26. mája Jeho Jasnosť c. kr. práve preto že i tak zákonom zaručená bola autonomia vyriekla: že k tomu cieľu netreba druhého zákona: „admissum, ut catholicietiam sua: negotia schola-stica et ecclesiastica et fundacionalia, exceptis iis, quae directe episcopo reservata sunt, tractent.“

Avšak vzdor tomuto, kráľovskému slubu všetko pri starom ostalo. Na to zavítal rok 1848 osudný a v ňom politické príbehy revolúcie svetom zatriasly, teda dotkly sa ony i Sedmohradska. Tehdajší veľazaslúžilý biskup sedmohr. Jeho Excellencia Mikuláš Kovács nahliadnuvše že následkom premeneného systému vlády prestane špeciálna katholícka jakovosť a ráz, prestane špeciálna od vlády ochrana katholíkov; a tak že nemožno nechať kath. záležitosti pod manipuláciou vládnou nahliadnuvše ďalej že cirk. a školská záležitosť klesá, k pádu sa ženie bez zaujatosti, zajímavosti katholíkov; aby pozdvihol ducha katholíkov a týchto oduševnil za veci tieto spoločné r. 1848 zvolal cirk. snem, na ktorom pod jeho predsedníctvom bolo sa uzavrelo: od vlády odobrať a do rúk kathol. štatusu odovzdať užívanie práva autonomníckého na základe zákonov a prípisu z roku 1792 ,aby totižto manipulácia a riadenie cirk. a školských záležitosti; prináležalo cirkvi t. j. katholíckemu štatusu; laikom a kňazom. Pre tú teda príčinu že Cirkev kath. sa bude napozatým sama spravovať ustanovilo sa: a ) aby sa každý rok kath.snem-synoda vydržiavala.
K tomu účelu biskup zvolá takýto miešaný snem cirk. v prázdninách, v lete, a jesli by to biskup učinil premeškal, alebo jesli by to vikár sede vacante urobiť zanedbal, vtedy tenže miešaný snem cirk. svolá kath. miešaná komissia ktorážto b ) odoberie od predošlej vládnej kath. komissie všetky fundácie, a ona sama miešaná to komissia kath. ich manipulovať bude.

Potom jako kath. tento snem všetkie svoje uzavretia predložil na patričnom mieste nastala revolúcia pre ktorú uzavretia tieto síce nedošli svojho uskutočnenia; predca avšak platia ony a sa zachovávajú čo do samospravy cirkevnej; lebo ich kath. snem vystavil, biskup ich prijal a potvrdil. Lež k tomu potrebný bol snem kath. štatusu a tento sa vydržiaval r .1866 dňa 10. jan. kedy sa mal cisárovi pánovi tento asi prosbopis predložiť: „žiadame (my katolíci) aby sa kath. snemu štátnemu prináležajúce záležitosti cirkevnoškolské a fundácionálské od kath. vládosúdnej komissie preniesly a zverily rukám manipulácie to kath. štatusu; slovom aby sa zákonom prinavrátila autonomia kath. Cirkvi v Sedmohradsku. K čomu máme tým vätšiu potrebu čím vätšia nedôvera panuje oproti kath. vládosúdnej komisii, trebárs táto je viac údami rozmnožená Vašou c. k. Jasnosťou. Táto kath. vládna komissia je taký ústav taká inštitúcia, ktorú kath. štatus sedmohradský nepovažoval za zákonnitou; ba v ktore on videl onen ústredný odbor ktorý v ceste stál uskutočneniu kath. autonomie; a potom táto kath. vládna komissia sostavená bola z úradníkov teda z auktorit, a bola vystavená volbám ktoré tiekly z politických fluktuácií tak že v nej chybuje pevný a stály základ toho žeby sme mohli už raz tak jako to treba náležíte bezpečne a cieľu primerane voždy riadiť naše fundacionálské, a cirkevno-školské veci.

Toto sme skúsili za posledních 10 rokov, keď hlavní kráľ. súd vládni sa rospustil a prestal, a riadenie cirkevnoškolských záležitosti prejšlo na také korpus, ktoré výlučne záleželo len z katolíkov a predca behom onoho desaťročia sa prihodilo: že naše kath. fundácie na úkor úmyslu zakladateľov rozdávaly sa inovercom a upotrebovaly sa na ciele ktoré sú od cirkevných záujmov odchodné. To ani tu nespomíname: že nášho majetku manipulácia a dozorstvo našich záujmov dostalo sa často do rúk inovercovi alebo takému jednotlivcovi ktorý nepriam naklonený je k viere našej. Lež čo sa i hneď počet údov tohoto výboru rozmnoží tým ešte neni odpomôženo biede, tým ešte nevzbudí sa v katolíkoch ten súzvuk ducha spolkového, ktorý jedine súci je k tomu žeby prestal medzi nami panujúci indifferentismus, a žeby vzbudila sa v nás zaujatosť za naše spoločné veci. Žiadame teda na základe zákonov: žeby sa fundacionálske a cirkevno-školské, záležitosti z rúk erárských vydaly a dostaly sa do našich rúk pod našou manipuláciou kath.“

Už roku 1572 a r. 1573 urobil sa základ toho zákona ktorý r. 1576 v 3 artikule tak nazvaný approb. Const. I R. I ustanovil úplné právo samosprávy každej konfessii teda aj r. katolíkom zaručené; z ktorého práva vytekalo to: že sedmohr. kath. štatus neodvysle riadil, neodvysle od inovercov usporiadaval svoje fundácionálske a cirkevno-školské veci na svojich vlastných snemoch. Mnohé takýchto kath. štatusu snemov cirk. stopy nachodíme od roku 1692-1848. R. 1791 poneváč autonomia Cirkve kath. urážala sa z mnohého ohľadu; pre tú príčinu kath. štatus žaloval a ponosoval sa na krajinskom sneme, a Stavy a Rady usniesli sa nad tým: predložiť návrh zákona Jeho ckr. Jasnosti k potvrdeniu žeby sa totižto kath. autonomia prinavrátila a žeby sa manipulácia cirkevno-školskýeh záležitosti dostala do rúk kath. štatusu a biskupom. Roku 1792 Jeho c. k. Jasnosť nepotvrdila tento návrh zákona; lebo vláda držala za zbytočne zákonom zaručiť kath. autonomiu i tak toľkými zákonami dosti zaručenú. A preto kráľ a p. císar v prípise svojom len vyslovil: „admissum ut catholicí etiam sua negotia scholastica et ecclesiastica et fundacioualia exeptis iis quae directe episcopo reservata sunt, tractent adinstar consistoriorum reliquarum in Transilvanía receptárum religionum sub suprema nostra inspectione regia, solitisque circa illa Majestatis juribus seorsim pertractent;conficienda vero desuper protocolla authentica tam Catholici quam reliquarum religionum consistoria Majestatinostrae medio Gubernii nostri regii de mense in mensem substemant.“

I tento vysoký kráľovsky prípis zretedlne zabezpečuje na základe zákonov nec non et in usu ac praxi sankcionirované autonomnické právo samospravy kath. Cirkve, podľa ktorýchžto zákonov žiadame prinavrátenie katk. autonomie, žeby sme. totižto my všetci katolíci spoločne pracovať mohli na rozšírenie Cirkve a sa zaujímať sa spoločné zajmy cirk. tak horlivé jako sa zaujímali prví kresťania v prvých stoletiach a jaká zaujatosť patrná je i u inovercov.

Fondy ktoré sa nás katholíkov týkajú sú: fond školský, náboženský, Terézianskosirotný potom štipendia fondy elementarných škôl a fond pensionálský pre učiteľov. Toto sú čistočíre kath. fondy ktoré posaváď stojá pod vládnou manipuláciou kath. komissie a ktoré aby sa dostaly do rúk biskupom kath. a aby sa sverely kath. miešanej komisii a jej manipulácii, to žiadajú, a o to sa uchádzajú biskupia ktorí i s ostatnými katolíkmi chcejú jich manipulovať a administrovať. O týchto fondoch Cirkve jak sedmohradskej tak aj uhorskej zkratka pojednávať budeme budúcne. (Redakcia.)

Učebný návrh

Učebný návrh a rozdelenie nčebných predmetov pre samostatné kresť. katol. reálne gymnasium v Kláštore pod Znyovom na 1869—1870-tý školský rok

I. Trieda.

a) Riadne predmety.

1. Náboženstvo týdenne 2 hodiny: katolícka viero a mravouka, dľa katech. od spolku sväto-štefanského.

2. Latinská reč tyd. 6 hod. Tvaroslovie: ohebné pravidelné čiastky latinského jazyka; nominativ a accusativ s infinitivom theoreticky a prakticky.
3. Slovenská, reč týd. 3 hodiny. Jednoduchá veta a na jej základe tvaroslovie až po sloveso.
4. Maďarská reč týd 2. hod. Na základe slovenskej rečí tvaroslovie až po sloveso.
5. Nemecká reč týd. 2 hod. Na základe slovenskej reči tvaroslovie až po sloveso.
6. Zemepis týd. 2 hod. stručný zemepis math. a pbys., prehľad zemegule. Zemepis Uhorsko-rakúskej dŕžavy.
7. Počtoveda týd. 3 hod. Počítanie s celými a lomenými číslami.
8. Názorné mernictvo týd. 3 hod. Mernické tvary až po shodu jejich theoreticky i prakticky na papieri a v prírode.
9. Prírodopis týd. 2 hod. Živočíšstvo.

b) Mimoriadne predmety.

Krásopis týd. 2. hod. Ovocinárstvo, a včelárstvo týd. 2 hod. Telocvik týd. 2 hodiny. Spev, hudba a francúzska reč po 2 bod. týdenne.

II. Trieda.

a) Riadne predmety.

1. Náboženstvo týd. 2 hod. Posvätné obrady katol. Cirkve.
2. Latinska reč týd. 2 hod. Pokračovanie a dokončenie tvaroslovia. Najpotrebnejšie zo skladby.
3. Slovenská reč. týd. 3 hod. Na základe složenej vety pokračovanie v tvarosloví až do konca.
4. Maďarská reč. týd. 2 hod. Pokračovanie a dokončenie tvaroslovia.
5. Nemecká reč týd. 2 hod. Pokračovanie a dokončenie tvaroslovia.
6. Zemepis týd. 2 hod, Európa, Azia, Afrika, Amerika, Australia.
7. Počtoveda týd. 3 hod. Jednoduché a složené srovnalosti, trojčlenný, spoločensky, smiesový a reťazový počet.
8. Názorné mernictvo týd. 3 hod, shoda, podobnosť a plocha obrazcov. Objem telies. Nastínenie merťuchov, homolových čiar a klenbových oblúkov. Počiatky priemetného nastinenia pri polohe a stavbách. Praktické mernictvo pozemku.
9. Prírodopis týd. 2 hod Rastlinstvo.

b) Mimoriadne predmety jako v I-ej triede.

III. Trieda.

a) Riadne predmety.

1. Náboženstvo týd. 2. hod. Biblický dejepis starého zákona, a z nového zákona až po rozoslanie Apoštoľov.
2. Latinská reč týd. 5. hodin. Skladba: Padoslovie. Auctor Cornelius Nepos a Phaedrusové bájky.
3. Slovenská reč týd. 2 hod. Skladba slov. jazyka. Jednoduche písomnosti.
4. Maďarská reč týd. 3 hod. Tvorenie slov. Vetoslovie až po složenú vetu.
5. Nemecká reč týd. 3 hod. Tvorenie slov Vetoslovie až po složenú vetu.
6. Dejepis starobylých národov na terajšom územi Uhorska. Dejepis Uhorska až do terajších časov týd. 2 hodiny, s patričným zemepisom.
7. Počtoveda týd. 2 hod. Úroky z Úrokov. Miery, váhy a peniaze cudzích štátov. Jednoduché rovne.
8. Názorné mernictvo týd, 2 hod. staviteľstvo.
9. Kreslenie týd. 2 hodiny. Kontúry a tienenie.
10. V I-om polroku prírodopis týd. 2 hod. nerostopis.
11. V II-om polroku lučba 3 hodiny.

b) Mimoriadne predmety.

Prosto-národné hospodárstvo a lesníctvo, 2 hod.; telocvik 2 hod.; spev, hudba francúzska reč po 2 hodinách.

IV. Trieda.

a) Riadne predmety.

1. Náboženstvo týd. 2 hod. Biblický dejepis nového zákona od rozoslania Apoštoľov až do konca; stručný dejepis katol. Cirkve.
2. Latinská reč. týd. 5. hodín. Skladba lat. jazyka dokončenie; rimanský kalendar prosodia a metrika.
Auctor: Cornelius Nepos á Phaedrusove bájky.
3. Slovenská reč. týd. 2 hod. Slovesnosť. Stručný dejepis literatúry slovenskej.
4. Maďarká reč týd. 3 hod. Vetoslovie, dokončenie. Jednoduché pisemnosti.
5. Nemecká reč týd. 3 hod. jako maďarská.
6. Všeobecný dejepis v stručností popisujúcim spôsobom s patričným zemepisom týdenne 2 hod. jednoduché kupecké, a priemyslnicke účtovníctvo. Názorné mernictvo týd. 2 hod. staviteľstvo, pokračovanie.
9. Kreslenie týd. 2 hod. Kontúry, pokračovanie.
10. Silozpyt tyd. 3 hod. Rovnováha a pohyb hmôt, svetlo, električnosť, magnetismus a teplo. Výjavy v povetrí.

b) Mimoriadne predmety.

jako v III-ej triede.

Pozn. Reč vyučovacia v smyslu stanov vo všetkých triedach bude slovenská; aby sa ale 3-ej točke odseku II už i v nižšom gymnasiume dľa možnosti vyhovelo, bude sa k tomu hľadieť aby sa nielen mluvnica, maď a nemec. jazyka základne prednášala, lež aby už I-ej a II-ej triedy žiaci pravidlam maďarskej a nemeckej mluvnice v madarskej a nemeckej reči sa priúčali a rozoberania viet v spomenutých rečiach prevádzali, čo i pri latinskom preklade po pri slovenskej reči zachovávať sa môže. V III a IV-ej triede ale má sa dejepis v istých čiastkách maďarsky, a počtoveda nemecky parallelne s upotrebením slovenskej reči prednášať, a žiaci budú povinovatí týmže spôsobom odpovedať.

Úvaha.

Martin Čulen, v. r.

Poneváč milodary na samostatné katol. reálne gymnasium Kláštorské, buď Bohu chváľa! na toľko postúpily, že otvorenie tohože gymnasia s budúcim školským rokom možným učinily: za svätú povinosť som si pokládal zostaviť učebný návrh pretože gymnasium, aby budúce valné zhromaždenie gymnasialného patronátu na základe tohože návrhu zaviesť sa majúci učebný plán ustálilo. K snadnejšiemu a dôkladnejšiemu posúdeniu a cieľu primeranej priemene za dobré som uznal mnou zostavený návrh tlačou uverejniť a pre obmedzenosť priestoru cirkevného našho časopisu návrh ten vo výťahu, v hlavních jeho a podstatných čiastkach i v tomto časopise ct. kath- obecenstvu zdeliť.
Ku zostaveniu návrhu viedla ma len láska oproti Cirkvi národu a pravej vzdelanosti; a preto nech nikto nemysli, ako by som já, návrh tento buď slavnému patronátu buď ctenému obecenstvu, natisknúť chcel. Ba práve prosím o všestranne posúdenie a o náradu, jakoby sa jedno lebo druhé opraviť alebo ceľkom vynecháť a niečo iného do návrhu prijať malo; lebo viac očí viac vidí. Pri zostavení mojho návrhu držal som sa nasledujúcich zásad.

1. Mládeži našej poskytnúť príležitosť ku všestrannej vzdelanosti, a učiniť ju schopnou pre spoločenský život, obchod, priemysel a hospodárstvo z jednej, pre vyššie gymnasialne a technické vedy z druhej strany. Z tej príčiny za cieľu primerané pozdávalo sa mi k náboženstvu i cirkevný dejepis, k slovenskej reči dejepis literatúry, k počtovede, peniazomenné kupecké a priemyslové účtovníctvo, k názornému merníctvu praktické, meranie poľa a počiatky staviteľstva pripojiť, ovocinárstvo, včelárstvo, prostonárodné hospodárstvo ale a lesníctvo, čo žriedla zveladenia hmotného dobrobytu tým väčšmi prijať do návrhu, že žiadnej hospodárskej školy nemáme. Nakopenia učebných predmetov je síce odstrašujúce; ale dobrý a múdry pedagog bude vedieť tejto zdanlivej ťažkosti odpomôcť, keď vyučovanie svoje učiní zajímavým a príjemným, a keď celú náuku prevedie v škole; pre domáce zanepráznenie ale len také práce ponechá žiakom, pri ktorých sa i učenie z pamäti požaduje. Mnohoročná skúsenosť nás uči,že nie predmety samé, ale neschopný učiteľ zapríčiňuje žiakom ťažkosti a protiveň oproti jednému lebo druhému predmetu. Už ale silne verím, že na naše gymnasium len takí mužovia sa hlásiť budú, ktorí učitelsko-paedagogickej úlohe úplne zodpovedať, v stave budú.

2. Maďarskej a nemeckej reči má sa udeliť nielen theoretické, lež i praktické vyučovanie, keď sa v III a IV triedy okrem mluvnice i jedon predmet, a síce dejepis v maďarskej a počtoveda v nemeckej reči prednášať bude.

3. Hľadel som k tomu aby sa v učebných predmetoch úžitočné s príjemným zmieňovalo. Takto ráči i ctené Obecenstvo mnou zostavený návrh povážovať a posúdiť. V Kláštore pod Znyovom dňa 7-ho júlia 1869.

Martin Čulen, v. r.

Dopisy.

Trnava. My Slováci v Trnave hlbokým bôlom dojatí nad ztratou Otca národa nášho a Biskupa Velikého Štefana Moysesa osvedčili sme našu úprimnú vďačnosť a národnokresťansku povinnosť k blahej pamäti Nebožtíkovi skutkom tým, že sme za tohoto Velikého v Kristu zosnulého Apoštola a Otca nášho dňa 27. julia ráno o 10 hodine v hrubom (kollegialnom) Chráme Božom zadušnie služby Božie vydržiavali, ku ktorým sa tlačenými slov. cedulami týdnom pred tým všetci synovia, a dcéry, priatelia, a milovníci národa slovenského z okolia nášho úctivé pozvali. Na týchto službách Božích vzdor jarmaku a horúcim prácam polným predca sa zúčastnilo veliké množstvo ctiteľov. Nebožtíka jak zo stránky kňazstva tak i zo stránky učiteľstva a iných laikov menovite: mestských úradníkov, a mešťanov i nášho nábožného ľudu slov. I pp. bratia naši Evanjelici boli čestne velikým počtom zastúpení Však sa konala trúchlivá síce no slávnosť národno-cirkevná. Ba pamätihodné je i to, že na týchto zádušných službách Božích účasť bral práve na ten čas v Modre meškajúci pl. t. p K. Štúra syn a učbar vo Varšave i s jeho paniou-russkou z Varšavy.

Kto tu nevidí, že národnosť slov. je ten diamantový most, áno najsúcejší prostriedok ktorý nás privedie k jednote vo viere! Pod infulou pri úplnej asistencii pontifikuval dôst. p. Štefan Namečkay kanonik trnavský ktorému náš slov. výbor, a deputácia v mene celého národa nášho na slávu vývoláva „Pán Boh zaplať.“ Po vybavenej spievanej Mši sv. pri hrubom oltári, a po vykonaných 7 tichých Mší sv. pri malých oltároch jako i po odspievanom: „Libera me“ pri tumbe vystúpili p. p. okolití učitelia národni pred tumbou pred katafalkom na ktorom 20 Pf. voskovic horelo, a vo štvorspeve od prví. p. Ján a Palárika farára v Majcichove zostavenom začali spievať tekst tento v slovenčine:

Krásna smrť je šlechetného
Obranca pravdy a práva:
Z úst národa povďačného
Znieť mu bude večná sláva.
A keď usnul ten čnostlivý,
Celý národ nad ním kvili,
A keď usnul ten čnostlivý,
Celý národ nad ním kvíli.

Hlboké, jak more žiale,
Sú národa slovenského:
Smrť ukrutná nenadále
Vzala mu Mojžiša jeho.
Hospodine nad oblohou,
Poteš syrotu úbohú,
Poteš národ opustený,
Svôjho otca pozbavený!

Zaplač cirkev, zalkaj škola,
Trúchlite chrámy kresťanské!
Ztratili ste Apoštola
Svôjho i Múzy slovanské.
Avšak neplačte! Smrť vzala
Len to, k čemu právo mala:
Moysesa aj tam v čiernom hrobe
K večnej bude vám ozdobe.

Kňaze biskupe horlivý,
Krásny vzore kňazských čností,
V národe buď večne živý,
Rozpaluj ho k nábožnosti,
A vzbudzuj v ňom sebe rovných,
Biskupov, Otcov duchovných,
Ktorých jediné snaženie
Ľudu svojho je spasenie!

Bože z neba vysokého
Prijmi obeť nekrvavú
Slávenú za dušu jeho,
V nebi daj mu večnú slávu!
Vyslyš nábožné vzdychanie
Ctiteľov tvojich, o Pane,
Ktorých jazyk neprestáva
Volať: Moysesovi „sláva“!
Večná pamäť, večná sláva!
(sostavil i tekst i nápev.)
Ján Palárik.

Tento štvorspev choc sme i nedržali žiadne próby, predca vypadol výborne. Čo zaiste pokazuje na obratnosť našich pp. učiteľov národních vo speve. Sláva. Vám len napredujte! Spolky kolá spevácke zakladajte. Toho nám treba keď už i v slov. divadle vystupujeme.

b) Z Turca. Dňa 7. julia. Smrť Moysesova nás zarazila. Čo to bude s nami ? Smrť Otca národa, a Biskupa Velikého Štefana Moysesa neukrotiteľným dotkla sa nás bôlom, ktorý nás tým väčmi trápi, že sme sa na pohrabe zvečnelého ani zo stránky kňazstva ani zo stránky Slov. Matice nesúčastnili, a to jedine z tej príčiny, že sa vo sv. Kríži nenašiel človek, ktorý by nam bol dal na vedomie smrť Otca národa. My sme tuná práve tak pochodili, ako ct. redakcia Cyr. a Methoda, že sme sa až z prílohy ku Peštbud. Vedomostiam o smrti miláčka našeho dozvedeli, kdežto sv. Kríž od Turca len na 5 míl je vzdialený, v Kríži býva I-ý tajomník Matice Slov. a predca ani kňazstvo, ani národ zvestu nedostaly o veci tak dôležitej. Toto uverejňujeme preto aby na Ctiteľov Veľkého v Pánu zosnulého Apoštola a Otca národa tieň nevďačnosti nepadal. Čulen.

Z Kysúc. S napnutou zvedavosťou občakáva vzdelané a za dobré Školy zaujaté Obecenstvo vymenúvanie hlavného škôldozorca v stolici trenčanskej, keď pl. t. p. Ján Mednyansky stoliční Notár, tento vážny úrad, ktorý zvláštne vlastnosti, a všestranné v školských záležitostách vedomosti, jako aj osobnú vľúdnosť požaduje jako počuť, nechce prijať, za čo veru chválu zaslúži lebo pl. t. p. J. M. Notárom môže byť dobrým, či ale aj dobrým školským dozorcom by bol to iná je Otázka; preto boloby velice už ráz potrebno, keby na tak vážny úrad jaký jedon hlavni škôldozorca, zastupuje, ktorý toľkým Učiteľom smer (Richtung) má dať, súbeh bol predpísaný, a keby ten starý schlendrianiamus: professorov, (učbarov) a dozorcov vymenuvať, a nie voliť, bol už raz zrušený; zajiste vtedy by sme jak Professorov, tak aj Dozorcov dokonálych, v školských záležitostách sbehlých, a za dobre vyučovanie vrele zaujatých pri náramne velikom plate, dostali. S týmito vlastnosťami ozdobených mužov, v stolici trenčanskej máme pl. tit. pána Jozefa Vohlfarta gymnasialného riaditeľa v Trenčíne, a pána Alex. Androvitsa pri Súdnej Stolici Asessora (prísediaceho) v školských záležitosťách zbehlého, vľúdneho, a neunaveného muža.

Cirkevné a Školské Zprávy.

T. Sv. Martin. Smutná tá pohroma, že jedinký biskup slov. biskup Moyses, ktorý s národom naším úprimne zmýšľal, umrel, nezronila ešte činnosť našu natoľko, žeby už nepratelia naši, jako sa nazdávajú, úplne nad nami víťazstvo držali v rukách svojich po smrti Moysesa. Že činnosť naša i po smrti tohoto Otca nášho je zdvojnásobnená, to dokazujú tie rozličné pozvania a provolania k valnému zhromaždeniu ktoré sa v. t. sv. Martine toho roku dňa 4 a 5 augusta vydržiavať bude, dokazujú to tie rozličné predmety ktoré sa na tomže valnom zhromaždení pretrásať budú. Medzí iným voliť sa bude Predseda Matice Slov; rokovať sa bude tuna o založení a otvorení kath. samostatného reálneho gymnáziá v Kláštore, o Spolku „Živeny“ pre ženské pohlavie, o spolku včelárskom atd. Veliké vecí tieto na velikosť a neohrozenosť ducha a života nášho pokazujú.

Trnava. Katolícky pre pospolitý ľud určený časopis „Vojtech“ v čisle 7 oznámil: že v t. sv. Martine zriadiť sa má vzdeľavateľný Spolok pre ženské pohlavie pod ménom: „Živena“, a že návrh stanov (čili lepšie samé stanový, keď sa ony ustália na valnom zhromaždení dňa 4. augusta v sv. Martine) podá v najbližšom čísle. Toto Slov. Noviny v Pešti držia za kuriosum. Prečo? Nie veru preto jakoby „Vojtech“ nemal právo písať o podobných spolkoch národních, a pozorným okom sprevádzať každý pohyb a podujatie čo sa v opustenom národe našom či už v kath. a či v národnom ohľade konalo, a koná; lež jedine preto že Vedomostári prví navrhovali tento tak potrebný Spolok „Živeny“ a Slov. Noviny by predca chcely byť prednejšie v každom ohľade; a preto aj, že Vojtech ešte posaváď nič nepísal o Spolku: „Minervy“ o slov. tlačiarni v Pešti. Aby sa teda Slov. Noviny, ktoré sa o emancipácií žien toľko napísaly nad týmto Vojtecha počínaním na toľko nedivili, oznamuje sa: že o Spolku „Minervy“ zase prehovorí „Cyrill a Method“ v budúcich čislach svojich, a prehovorí prv ešte nežli najbližšie 8 čislo Vojtecha vyňde. A to varí potom Vám už len nebude kuriosum; lež nam je naozaj maximum kuriosum „to vaše novinárské diktátorstvo, ktoré si nad nami v prepýche vašej osobujete, a to vaše naozajstné veliké chlapčenstvo.

Z Prahy Dňa 11. julia konaná tu bola slávnosť Sv. Cyriila a Methoda veľmi slávnostným spôsobom. Zišlo sa k nej z Prahy a z okolia do 30—40 tisícov ľudstva; prôvod vedený z chrámu Týnskeho do chrámu Karlinského ktorý zasvätený je úcte našich sv. vierozvestov. Služby Božie konal veľadôst. p. kanonik Štulz o vystavení chrámu Karlinského veľazaslúžilý. Kázeň držal po poludni vlb. p. Fr. Mašek „o význame úcty sv. Cyriila a Methoda a jak drahý poklad sv. viery nimi hlásanej zachovať máme i potomstvu.“ „Čech“ končí svú zprávu o tejže slávnosti takto: „Nebolo tu zástav (práporov) a iných odznakov v tej miere jako pri iných slavnostéch, nebolo tu spolkov svetských jako ich valne nachádzame pri iných slavnostéch, ale bol tu ľud jednajúci dľa vnútornieho presvedčenia svojho ktoré učí ho hladať vo viere spásu národa svôjho k nejžto on zaiste hotový je pripojiť ostatnie pričinenie svoje.“ (H.)

Z Londýna. „Vestminster-Gazette“ sdeluje že bohatý markýs of Bute založil nemocnicu (špitál) pre malomocných v Jeruzaleme (kde sa on teraz zdržuje) na dôkaz svojej vdačnosti že sa navrátil do lôna kath. Cirkve. Amerika. Jedny Noviny z Nev Yorku položily si otázku túto: Čože potrebuje najväčšmi Amerika? A odpovedajú: „Matky“ Listy amerikánske sa ponosujú: že vysoké dámy a ženičky vznešených rodín nadovšetko o to dbajú aby pri neplodnosti svojej pekné krásne vyzieraly. I vyvolávajú: My Amerikančania naskrze vymreme. Však u nás matkou sa stať vyšlo už von z módy.“ (Hriešny je to zvyk v sebe udusovať plod života, zo seba vyháňať život, zabíjať dušu. I Kytajci mordujú deti svoje ale len po pôrode, kdežto dámy amerikanské to činia pred pôrodom.)

XXIV Soznam podpisova príspevkov na samostatné katolické gymnasium Kláštorské.

XXIII Soznam obnášal podpísaných. 16813 zl. sloí. 5255 zl. 95 kr.
Ďalej podpísali a složili pl. tit. pp: 550 „ „233 „ 20
Úhrnom podpísaných 17363 zl. slož. 5489 zl. 15 kr.

Sbierka na kath. Almanach, čili sv. Petrové haliere.
Motto: „Bis dat qni cito dat“

Z čísla 19 súčet zosbieraných svätopeterských halierov činí 163 z l. 23. kr. Ďalej obetuvali:
Fárnosť kútska a síce prvlb. p. farár Andr. (Radlinský 1 zl. 40 kr. kaplán Bohd. Lachtnann 1 zl.; ostatní veriaci 5 zl. 60 kr . dohromady 8 zl. r. č. vlb. p. Dr. Ján Mallý praefect vo Viedni 2 zl, Josef Lipták kaplán v Mestečku 1 sl. 96 kr. súhrň 11 zl. 96 kr. Prijala slov. škola) Ďalej prispeli: pl. t. p. Vendelín Binoczy s 1 zl.; a pl, t. p. Ján Jablonsky s 1 zl. r. č, Úhrnkom s predošlými: 177 zl. 19 kr. r. č. K tomu jedon toliar dva dvojzlatniky 12 zlatníkov, a 6 dvadcatnikov srieborných in natura. Red.