Časopis: Cyrill a Method, rok 1869, číslo 29

Obsah:

Úvod a záver

CYRILL a METHOD.

Katolícke Noviny pre Cirkev, Školu a Literatúru.

Čislo 29. V Trnave dňa 20. augusta 1869. Ročník XVI.

Predplatná cena s „Vojtechom,“ celoročná: 4 zl. 50 kr., polročná: 2 zl. 25 kr.,samého „Vojtecha“ : celoročná 1 zl., polročná 50 kr., i s poštovou dopravkou.

„Cyrili-Method“ vychádza každých osem dní; Vojtech ale len za mesiac raz. Predpláca sa u redaktora Štefana Rúčky v Trnave (potočná ulica čislo d. 264)


Redaktor: Štefan Rúčka. Vydávateľ a majiteľ: Dr. O. Radlinský farár v Kútoch, ostatnia pošta Búr St. Georg via: Hohenau.
V Trnave 1869. Tlačou. Žigmunda Wintera.

Mravný Obraz.

Emmanuel.

Ruža z kvetov najkrásnejšia
Je ozdoba zahrady.
V jari býva najvzacnejšia
Keď zašiaria s ňou sady.

Ona krási najviac veniec
Z iných kvetov uvytý
Vôňou páchne jej rumenec
V kryčku tŕnim ukritý.

Krásou vábi k sebe mládež
Jak Šuhaja, tak Pannu
Ona trpí často krádež
Bárs má z tŕňa obranu.

Keď sa ruža rozviňuje
Jej zelené panôžky
Často motyl obletuje
Čmeľ z nej bere obnôžky.

V čas májovej pobožnosti
Ozdobujú ružami
Jak „Máriu“ k jej Slávnosti
Tak aj sväté Oltáry.

Z ruže robia olejčeky
I vodičku voňavú
Mládež piete z rúž venčoky
Ku sobášu na hlavu.

Lež keď ruka zlostníkova
Ružu v kvete odtrhne
Všetká krása jej lístková
V krátkom čase opŕchne.

Ruža je podobná panenská Čistota
Kým v kráse svej žije, trvá jej istota
Jak náhle do mravnej zlosti raz upadne
Hneď všetka jej krása, sta ruža uvädne

Emmanuel. 1)

1) Hádky Vaše pre Zábavu určené mileradi ujavníme. Red.

Dr. Purkyne.

Vysokoučený professor Purkyne umrel dňa 29. julia v Prahe. V ňom ztratila veda najmä prírodoveda hviezdu prvej velikosti na svete slovanskom. Nebožtík narodil sa v mestečku Libochoviciach pri Litomericiach v Čessku. 17. dec. r. 1787. Školy normálske a gymnaziálne odbavil v Mukolove na Morave, a potom vstúpil do rádu piaristského, majúc v úmysli oddať sa výhradne vedám a stať sa učiteľom. Odbaviac noviciat za jedon rok v Starej Vode na Morave stal sa učiteľom v Strážnici na hraniciach uhorských. Teraz už počal sa zaoberať s jazykom a literatúrou česskou, pílne tiež učiac reč taliansku a francúzsku. Roku 1806 keď vyučoval v Litomyšli zoznámil sa čítaním s novšou filosofiou nemeckou, a menovite s filosofiou Fichtovou. Tohože roku vystúpil z klaštora, aby v pomeroch slobodnejších mohol sa slobodnejšej i vedám venovať. Priňdúc do Prahy, vstúpil do druhého roku filosofie na Universite. V 3. roku filos. bol prijatý za domáceho učiteľa: Neskôr zanechal to postavenie, a podporovaný od rodiny Hildprandtskej oddal sa štúdiám lekárským. R. 1818 bol povýšený na doktorát lekárstva; a stal sa asistentom anatómie a fysiologie v Prahe. R 1822. prišiel za professora fysiologie na Universitu do Vratislavy. R. 1849 vrátil sa čo professor fysiologie zas zpätky do Prahy.

Vedecká činnosť Purkyňova je praktične i theoretične veľká; on povýšil vedu fysiologickú na stupeň praktický. Veľký rad vedeckých pojednaní uverejnil v rozličných spisoch periodických a v knihách iných spisovateľov. Blahodarne účinkoval na študujúcu mládež so svojimi vedeckými jadrne prevedenými a zanímavými prednáškami. Nelen čessku literatúru obohacoval v hojnej miere, lež i v poľských časopisoch vychádzaly jeho zaujmavé články. On počeštil lyrické básne Schillerové. Až do smrti ostal svojmu povolaniu verným. Pred niekoľko mesiacami odbavoval Purkyne jako známo v Prahe 50 ročné jubilaeum doktorské. Skoro všetky university domáce a vonkajšie zaslaly pri príležitosti tejto mužovi zaslúžilému o vedu mnoho prípisov uznánia a dobroprania. Purkyne sa súčastnil i na politickom čessko národnom živote. Dožil sa krásny vek 82 rokov. Pokoj prachu jeho! (Sl. N .)

Odpoveď na dopis z Rožňavy. 1)

Matavovszky.

V čisle 26 Cyrilla a Methoda uverejnil sa dopis z Rožňavy. Tam dopisovateľ pochyboval, či ozaj jeho zdelenie v Cyrille a Methode sa zrodí? preto rozvahy redaktorskej to rozlúštiť zanehal. Dopisovateľa srdečné vyznanie „no ja som len sprosták“ s poľutovaním som prečítal, a jestli biedny dopisovateľ tým sa cítil: jakým byť v svojom dopise sa vyznal, tak voľky nevoľky čitateľ si pomyslel po 1. Jak sa sprosták mohol odhodlať nepovoľaného Advokáta hrať? po 2. Jaký ozaj pán farár je, ktorého záležitosť verejne v Cyrillo-Methode Sprosták zastupuje? aby s kostrubatým dopisom Sv. Apoštolov Slovanov Orgán zneuctil, a pred Obecenstvom verejne vysoko zaslúženú Vrchnosť Duchovnú v Rožňave, s perom dožlči omáčaným bez rozvahy, bez slušnej prozretedlnosti obviňoval?

Panáčku! ačkoľvek Sprosťákom sa menujete, sprostosť ale vaša, zlý úmyseľ vaš ani pred svetským; ani pred duchovným Obecenstvom neospravodlni. Dopís Váš z Rožňavy upamätuje, nás na Judáša, ktorý svojho Majstra zradil dopis Váš upamätuje nás na Cháma, ktorý zo svojho Otca nejapný posmech učinil, a preto zlorečeným zostal. A vy vaším biedným dopisom z Rožňavy nehanbil ste sa Judáša, Cháma nasledovať? Tehda na toľko zlosť zaslepila oči vaše; aby ste ani poslušnosť, ani povinnosť ani úctu nevidel, a nepoznal? Biedny odhratý zástoj váš, poľutovania, a spolu aj karhania je hoden; lebo zostal ste tým; čim ste nemal byť verejným omluvačom.

Dvojnásobného karhania ste hoden; a s dopisom vašim Vysoko zaslúženú Vrchnosť Duchovnú, vašého Veľkého Biskupa po jeho smrti zponevažujete, ktorému, aby ste povďačným bol viac príčiny máte, žiadnu ale nemáte dôležitú príčinu, svojho zesnulého v Kristu Biskupa verejnému posmechu predstaviť. Ach častokrát tak v svete ide, že usmrteného Leva, bez strachu aj biedný Somár kopať za víťazstvo si počituje! Zaiste vám pri Rožňavskom dopise nevdačný krkavec na pleci sedel, lebo tá nejapnosť v dopise vašom, nie od ľudskej múdrosti; tým menej od vyšieho osvietenia, lež jedine od nevdačného Krkavca to pochádzať mohla.

Velebný pane Redaktore! prozretedlne ste odpovedal Dopisovateľovi z Rožňavy, prozretedlne by bolo ale bývalo článok ten urážlivý neujavniť, veď rozhorčenosť vždycky viac škodlivá je veci; jak prospešná. Na chválu ľudskú tým menej moju, neutisla sa síce Vrchnosť Duchovná v Rožňave, ani moj už v hrobe ležiaci Biskup, nie pre chválu ľudskú žil, a pracoval, ale jedine pre Boha, Vieru, Cirkev, Dioecesu. Spravedlivosť núti ma, oproti dopisovateľovi z Rožňavy hlas pozdvihnúť, a účinky už zesnulého Dôst. Pána Biskupa Rožňavského Štefana Kollárcsik verejne Obecenstvu predstaviť; aby Obecentvo verejne zo skutkov poznalo zesnulého Biskupa Rožňavského, poznalo, tiež to; jaký duch riadil pero Dopisovateľa z Rožňavy?

Košická Dioecesis Cirkvi Ježiša Krista zplodila Štefana Kollárcsik, muža výborného, v Úrade Duchovnom horlivého, stáleho, a pracovitého, od Kaplánstva. Jeho vyvýšená vzdelanosť ces úrady duchovné vyhladila mu cestu k Biskupstvu Rožňavskému. Košická Dioecesis s bolesťou rozlúčila sa so Štefanom Kollárcsik, keď z Košíc do Rožňavy sa odberal biskupskú stolicu zaujať. Duchovenstvo Košickej Dioecese Štefana Kollárcsik zásluhy dobre vedelo oceniť, a preto verejne v Novinách vyznávalo, že jedon drahý kameň koruny duchovenstva tratí v Štefanovi Kollárcsik; a zaiste to slúži Košickej Dioecése Duchovenstvu k pochvale, že slušne vie oceniť zásluhu tých mužov s ktorými sa rozlučuje. Jak náhle zaujal biskupskú stolicu v Rožňave Štefan Kollárcsik s napnutou horlivosťou vynasnažoval sa poznať stav, a položenie svojej Diecese hneď v prvnom roku precestoval každý dekanatský Okres; kaplanský biedný ročitý plat z 32. zl. všade vydvihol na 10 zl. CM alebo 105 zl. r. č. Farárom kongrualistom nakoľko z 300 zl CM. danky od rôl, a lúk v kongrue zarátaných platili; a skrz to na kongrue ukrivdení boli, vynahradenie vymohol; na zesnulého Biskupa prímluvu, každý Farár a Kaplán svôj tromesiačný plat pri okresnom berničnom úrade hore zdvihol a predtým: ten istý plat, s namáhaním, a s útratami z Budína sa donášal.

Pre najbiednejších Učiteľov 4000 zl. vstr. fundáciu založil z ktorej ročitú pomoc oni dostávajú. Jeho horlivosti biskupskej znovu vystavené niektoré Kostole, farské a školské budoviská svoju bytnosť; niektoré za svoje obnovenie ďakujú. Každé Archivum dekanské V. D. Štefana Kollárcsik diamantovú usilovnosť, biskupské bdenie nad stádom Kristovým ohlasuje: nakoľko totiž povzbudzoval a napomínal Duchovenstvo; aby ľud v náboženstve svedomite, a pílne vynaučovali, s príkladným životom ľud v dobrých mravoch upevňovali, o školské dietky, a odrastnutú mládež sa starali a pečovali, počty cirkevné, a Matriky svedomite viedli. Počty cirkevné sám prezieral, a tak na tie, jak na matričné odpisy sám prísne reflexie vypracoval, najmenší odchylok, prísne do slušného poriadku vovádzal, celý život svoj jedine práci obetuval, a žiadného odychnuti ani jak chorľavý si neprial, a nakoľko poriadok miloval; na toľko od poriadku odchylky prísne karhal, a do poriadku vovádzal.

Možno že aj Dopisovateľ z R. medzi takými sa nachádzal, a preto po smrti, tak neláskave svojmu Biskupovi sa odslúžil. Čo činil okrem toho V. D. Pán Štefan Kollárcsik pre Dioecésu Rožňavskú prospešného? Skvostné kath. obnovenie vyše 30,000 zl. r. č. nebožtíka stálo. Pluviale, Dalmatiky, Kazulu, v cene 6000 zl.r. č. kath. Kostolu darom kúpil. Biskupskú Residenciu (sídlo ) v Šomodi Kaštieľ, a hospodárske budoviská, do slušného poriadku priviedol. Ten veľký Biskup s bolesťou videl, že v celej Dioecese Rožňavskej žiadon vznešenejší ústav vychovávací pre dievčatá sa nenachádza dobre to jeho horlivosť biskupská predvidela, že zvláštne od Matky závisí bohabojné chovanie sa dietok, dom v Rožňave za 600 zl. r. č. zakúpil, ten na Kláštor prebudovať dal, a Sestry lásky od sv. Pavla uviedol, ktoré včul s prospechom dievčatá vynaučujú, úloha tá nebožtíka Biskupa podobne vyše 30,000 zl. r. č. stala. Ďalej.

Fundáciu pre vyslúžených duchovnich správcov zhromažďoval, s apoštolskou horlivosťou Duchovenstvo Dioecesánske k obetovaniu oslovil, sám príkladne 2000 zl.CM zložil; Jeho účinlivosti sa pripísať jedine môže, že fundácia ta zvrastla okolo 10,159 zl. r. č. Chudobných žiakov vyživnosťou, šatstvom a knihami zaopatroval, okrem toho mnohým ubiedeným rodinám pomoc peňažitú udeľoval. Kto do povahy vezme skrovné dôchodky Rožňavského Biskupstva, ten tým viac oslavovať bude zásluhy nebožtikové.

V. D. Pán Štefan Kolárcsik v Zebfalve z chudobných rodičov slovenských zplodení, tehda jak Slovák nezabudol na Slovákov Biskupstva Rožňavského. Modlitebnú knižočku v slovenskej reči na svoje útraty vydal, a v Biskupstve po Farách slovenských darom rozposlal, jak horlivý katholícký Biskup miloval každú reč, miloval každý národ Maďarov, Slovákov, Nemcov jednako a jednako o ich dušne spasenie pečoval. Tri reči v Biskupstve Rožňavskom sa nachádzajú maďarská, slovenská, a nemecká. Zesnulý Biskup nad obecnou plochou o mnoho povýšenejšieho ducha bol, nežli by bol chcel slovanského farára v úlohe skrz Sv. Otca Pia IX. schválenej hamovať; bezpečne mohol slovenský Farár zo slovenským ľudom za zjednotenie nezjednotených sa modliť, a isto Vrchnosť Duchovná v Rožňave bola by mu dala svätý pokoj.

Podobné spolky dajú sa vovádzať nastranách čisto slovenských, kde ale v Biskupstve miešaný národ je; každý schopný nahliadne, že nie len tažko; ale tak rečeno nemožno je spolok jedine Slovanov sa týkajúci, v čirej maďarskej, alebo nemeckej fare voviesť kde aj oni majú svoje národné společenstvá, a preto svojich národních Spolkov milšie sa pridržujú: nežli cudzých. A jestli ten pán Farár pre celu Dioecésu to uskutočniť; žiadal, iste Jeho žiadosť exotičná bola, nijako ale spolok chválitebného zámeru Cyrillo- Methoda. Jak sa chovala Vrchnosť Duchovná, jak sa choval zesnulý Biskup Rožňavský oproti sv. Otcovi Piovi IX? To najlepšie Jeho Listy, 14 okresom dekanátským zaslané nám vysvetlia, ktoré z povinnosti úradnej jedon každý farár k prečítaniu k rukám prijíma; dopisy zesnulého Biskupa dosvedčujú najhlbšiu úctu, a poslušnosť oproti hlave Cirkve Svätému Otcovi Piovi IX. menovite: Keď skrz Rusov za utlačovaný národ poľsky na rozkaz Sv. Otca Pia IX. zesnulý Biskup v každej fare modlitby odbavovať,
Správcom duchovným odporúčal jak verne zrkadlila sa v Liste Jeho láska k utlačenému národu poľskému, tak verne zrkadlila sa najhlbšia poslušnosť oproti rozkazu Sv. Otca Pia IX. a modlitby v celom Biskupstve verne sa vykonávaly, jak za utlačený národ poľský: tak aj za nepriateľov Rusov, ktorí toľko bolestných slz vytlačujú v Polsku z očí katolíkov. Na pohana Císara priveľa by bolo tak sužovať a prenasledovať Cirkev Ježiša Krista: jak kresťanský ruský Cár ju sužuje a prenasleduje v Polsku.

Pane Dopisovateľu z R! Alebo z lenivosti listy zesnulého V. D. Pána Biskupa Rožňavského ste nečítal; alebo to čo ste čítal, zlomyseľne vedieť ste nechcel. i jedno, i druhé nebude vám slúžiť k pochvale, že to neviete, čo úradne jak dopisovateľ vedieť ste mal. Konečne: Jak miloval zesnulý Biskup v svojom Biskupstve duchovenstvo?
To z nebožtikového Závetu (Testamentu) zjavne vysvitá. Všetok svoj pozostalý Majetok, na polepšenie ročitého platu, biedne zaopatrených farárov, v Biskupstve Rožňavskom poručil. A vy tak zaslúženého V. D. Pána Biskupa Rož. po smrti Jeho česť, a dobrú povesť zlomyseľne utŕhačným dopisom verejne raniť ste sa odhodlal? Pohanský národ o mrtvých alebo dobre, alebo nič nehovoril jak kresťan učte sa od Pohanov slúšnosť, kde vaša kresťanská čnosť, vznešenejšia mala byť nad slušnosťou pohanskou. Kto hlavu svoju, Biskupa svojho nevie ctiť, ten svoju česť ztratil, a nevie ctiť slušne seba samého. Matavovszky.

1) Dopis ten z Rožňavy dostali sme ešte v mesiaci júni, teda dobre prv pred smrťou nebožtíka biskupa rožňavského, a tak pl. t. p. dopisovateľ čo písal to písal ešte za živobytia svojho biskupa. My sme nepriatelia odiósnych vecí, odtiaľ tá váhavosť, že sme teprv s koncom júlia uverejnili otázočni dopis na žiadosť a doliehanie p. dopisovateľa.
Dopis ten práve bol zpod tlače vyšiel keď sme sa dozvedeli o smrti p. biskupa rožňavského z iných Novín, ktorúžto novinu my sami sme pripojili k dopisu v čase opravovania chýb. A teraz odpoveď na onen dopis z vážnej ruky podávame bez všetkej premeny a poznamenania nášho. Redakcia.

Prehľad časopisov.

„Bansko-bystrické biskupstvo a Slov. Noviny“ pod týmto záhlavím v čisle 14 od dňa 3. augusta priniesol „Szabad Egyház:“ politickokatolícky denník jedon článok, ktorý našej pozornosti a povšimnutiu nijako nemôže ujsť nie síce preto, že ten článok neni spokojný so Slov. Novinárni, menovite s jejich článkom v čísle 77 ujavneným pod názvom: „Po smrti Otca“ a z ich spôsobom kandidácie náších mužov na priestol uprázdneného biskupstva banskobystrického; ale a nadovšetko preto nemôžeme prenechať tento článok „Szabad Egyházu“ bez odpovede lebo všeobecnej rozhorčenosti príčinu zavdáva tým, keď napáda ešte i po smrti nám milovaného Otca a velikého biskupa nášho „Moysesa“ pripisujúc tomuto slávnemu Mužovi nevdačnosť proti Vlasti a nenávisť proti všetkému čo je maďarské a proti každému kto je Maďar. „Sz. Egyház začína svoj článok takto:

„Od tej doby jako bansko-bystrický biskup umrel slávske Časopisy vôbec (szláv lapok, preplnené sú nekrologami; a slušne, veď stádo (perse slov.) verného pastýra, udatného vodca, a vec, záležitosť (slov.) jednoho neohrozeného a vytrvánlivého bojovníka ztratily. Toto každý v Ňom (v Nebožtíkovi) schvaľuje a uhodnostňuje, lebo veru reč treba vzdeľavať; lež nebožtik biskup v tom chybel, že On zapomenúc na to, že nie v Slavonii ale v Magyarországu je biskupom, v jakej miere priateľom bol Slavismusu, v takej ba ešte vo vätšej miere nenávidel všetko, a každého čo je maďarské a kto je Maďar. A toto veru naozaj veliká bola nevďačnosť oproti tej Vlasti, ktorá Ho zplodila Takto „Szabad Egyház.“ My si trochu oddýchníme pri tejto potupnej výpovede: „nevdačnosť k Vlasti, nenávisť k Maďarom“ ktorú „Sz. E.“ po smrti Otca nášho nad nebohým blahej pamäti biskupom bansko-byatrickým nehanobne a bez všetkých dôvodov „mir nichts dir nichts“ bezzákladne a utrhačne vyslovil.

My nemáme pri ruke našej Záveť (testament) Nebožtíka Moysesa z ktorého by sa daly podrobnejšie zprávy a dôkazy Jeho lásky a vďačnosti k Cirkvi, k Národu svôjmu, a k Vlasti vyčerpať a svetu oznámiť. My o velikých zásluhách, ktoré Moyses mal o Cirkev, Školu Národ a Vlasť písať ponechávame obratnejšiemu peru. My odkazujeme „Sz. E gyház“ iba len na Životopis Moysesa v čisle 55 P. b. Ved. a v čisle 25 Cyrilla Methoda uverejnený; a už ten sám belmo prepiatých očí „Sz. E .“ su dolu strhne, aby, ak ho len náležíte bez všetkých predsudkov a prepojatosti prečíta videl na Moysesoví a v Ňom všetko iné, len nie za žiadnu cenu nie nevďačnosť k Vlasti a nenávisť k Maďarom. Kto školy stavia kto literárne vzdeľavateľné Spolky (choc aj Slov. Maticu) základá a podporuje; kto prípravovne učiteľské a kath. vychovávacie ústavy pre dievčatá buduje (choc len na Slovensku v Banskej Bystrici;) kto ovocinárstvom, včelárstvom a záhradníctvom respective vydávaním knih, spisov v týchto odvetvách hospodárstva dobrobyt ľudu čo i len slov) ale v Uhrách napomáha jako to všetko robil Moyses, ten a taký Vám len nebude nevďačným k Vlasti leda by z toho nevytekal dobrobyť na celú Vlasť, iba by ste nás Slovákov chceli vyobcovať z uhorskej krajiny, za to že sme Slováci.

Však v školách v prípravovňach učiteľských, a v ústavoch pre ženské pohlavie vychovávajú a odchovávajú sa dobrí synovia, náležití Učiteľovia, a statočné poriadne matky nie len pre Cirkev, Národ ale aj pre Vlasť našu; spolkami literárnými a hospodarskýmí podporuje sa dobro a blahobyt ľudu, a tým samým aj blaho Vlasti. Chudobný a nevzdelaný ľud a národ vo Vlasti našej dá sa ľahko zviesť a naviesť k zapredaniu Vlasti, k povstaniu, k revolúcie atd. atd. Moyses vďačný bol k Národu svôjmu z ktorého pochádzal, a tým aj k Vlasti. Moyses vrelé miloval Národ svôj slov. preto ale že stupne lásky zachovával, že na Maticu Slov. viac obetoval, a nie na Spolok sv. Štefanský, a na iné maďarské ciele, odtiaľ verubo že ešte nenasleduje, že on čo kath. biskup Maďarov nenávidel. Moyses i podľa toho: „bližšia je košela nežli kabat“ i podľa toho „že na Slovensku požíval majetok cirk. povinnen bol po stupňoch lásky kráčať, povinnen bol na Slovákov viac nežli na Maďarov pamätať, bez toho žeby koho nenávidel spôsobom tejto stupňovej lásky.

Alebo či Slovák neni opustenejší biednejší nežli Maďar? Či kto posavaď z biskupov uhorských poručil a obetoval dačo na Maticu Slov. na slovenské dobré ciele? Kto vätšej podpory a pomoci potrebuje či Maďar alebo Slovák? In collisione duorum officiorum regula moralis quae est? ergo. Moyses tým samým že miloval čo národovec a biskup slov. viac národ náš slov. nežli maďarský, preto ešte čo filosof a biskup kath. nemohol mať, ani nemal v ošklivosti nenávisti Maďarov. Skorej Maďari Jeho nenávideli preto že bol horlivý Slovák, že vrele zastával, voľakedy čo censor tlače záhrebskej i záujmy Horvatov a snáď i preto že pod nemeckým ešte systémom bol vymenovaný a povýšený za biskupa banskobystrického. (Viď Jeho Životopis.) Sapienti pauca.

Ďalej „Sz. E .“ vystupuje oproti kandídácie ktorú „Slov. Noviny“ po smrti Otca nášho Moysesa velikého nehdy biskupa bbystrického podaly v čisle 77 a neschvaľuje ten spôsob kandidácie Slov. Novín “ že ony kandidujú našich slávnych slov. Mužov s potváraním a posmeškovánim iných hodnostárov cirk. ktorí sa vo verejnosti nevydávajú za Slovákov, „Sz. Egyház“ píše o tomto nasledovne. Po smrti Otca „Slov Noviny“ vraj vyzývajú slavských Bratov svojich k prísnemu a vážnemu uváženiu toho aby sa hodný Nástupca nebožtika Moysesa dostal na priestol uprázdného biskupstva bbystrického, a spolu a zároveň v štyroch punktoch vyviňujú čo sa požiaduje od budúceho (successora) nápadnika Moysesovho a síce:
a) aby bol dobrý katholícky kňaz,
b) aby bol v Cirkvi a Škole zaslúžilý;
c) aby bol dobrý uhorský patriota, a
d) aby bol verne oddaný tomu národu, ktorého ovce pásť má;

A aby sa dlho nemuselo hľadať porád i hneď „Slov. Noviny“ spomínajú štyroch s takýmito osobnými vlastnosťami obdarených kandidátov, (Dr. J. Maily, T. Cherveň, J. Lemeš, a J . Kozaček) z ktorých vraj jednoho národ slovenský si žiada videť; na priestole banskobystrickom. Dodávajúc i to, že slovenskí katolíci sa len rozhorčia nad tým, jesli sa za bbystrického biskupa dostane taký, ktorý je neprajníkom slov. národa a uhorskej krajiny; čo by sa veru naozaj stalo, jesli by sa ta dostal a vymenoval buďto Krajcsík, alebo Szuppan, budto Vagyon, alebo Majovszky. A tu je práve „ten uzol gordický,“ povedá Sz. Egyház. Najsámprv pánovia pokračuje a odpovedá „Sz. E .“ nač mlúvite o slovenskom národe tam, kde je reč iba len o jednom slov. jazyka biskupstvi? Neberúc do povahy to, že v Uhorsku bývajúci Slováci netvoria osobitný národ, ale len slovenského jazyka konkrétný (egyúttes) madarský národ; myslím, že b. bystrické biskupstvo neni metropolis všetkých uhorských Slovákov, ale je len biskupstvo jednej ich čiastky, slovom je len také uhorské biskupstvo, jako ktorékoľvek iné. Nač teda allarmirovať celé Slovenstvo v krajine; myslím že v tom by mali leda Bystričania prehovoriť a sa ohlásiť i zamiešať, a nie celá Slávia. To by sa nemohlo Bystričanom zazlieť, ba znamenitá a slušná by to bola od nich žiadosť tá; aby budúci biskup exacte vedel po slovensky hovoriť pre a kroz svojich veriacich, ktorých by inač nerozumel; lebo jesli by ta poslovensky nemluviaceho slovenskú reč neznajúceho biskupa položili, to by bolo leda tak abnormne (ošklivé) jako keby po maďarsky neznajúci biskup prišiel do čistého, alebo do prevažne maďarského biskupstva.

Lež odtiaľ ani najmenej nenasleduje, aby bbystrický biskup i Nástupca Moysesa bol takým, jakým On bol representantom celého Slovenstva; za to mám že predsedníctvo „Slov. Matice“ nepatrí medzi privilégia (výsady) bbystrického biskupstva. Nech si on miluje slov. reč čo reč veriacého ľudu, svojho; a jestli on rozkvet slov. reči napomáha, stým len vzdelanosť a osvetu veriacich svojich rozširuje: pravde podobne je ba dá sa základne hovoriť že B. bystričania neschvaľujú ten verbunkošsky (toborzó) článok „Slov. Novin,“ lebo odtiaľ ešte sme nepočuli takého smyslu osvedčenia, už ale týchto sa viac týka a zaníma vec táto nežli Redaktora „Slov. Novin“ a jeho veriacich.
A potom čo by bolo jesli by početní nemeckého jazyka veriaci v B. bystrickom biskupstve žiadali si nemeckého jednotlivca za biskupa? Pozrime len na chvíľu na kandidátov „Slov. Novín“ a hneď zbadáme koľko uderilo. Dve také mena sú tam medzi inými, ktorých nosiči všetko iné sú, len nie sú dobri uhorskí patrioti. Toto by najlepšie dokázať mohly roky u jednoho 47 vek u druhého 50 vek. V minulom desaťročí jedon z nich bol najstálejšim bojovníkom všetko germanizujúceho systému (sústava); tohoto o školu nadobudnutá zasluha je tá, že on na maturitných skúškach dobre naozaj vypotil maďarských synkov, menovite z nemeckej reči.

Veľmi je známe jeho meno tam kade voľakedy kráčal. Druhý žeby mal dajaké zásluhy o školu a cirkev, o tom mlči kronika. Ostatne dá sa základne očakávať, že vysoké ministerium kultu veru naozaj pred očami svojimi bude mať tretý punkt, a štvrtý punkt ťažko v tom smysle bude brať a vysvetlovať, v jakom ho berú a vysvetlujú „Slov. Noviny“ Všeobecne známou vecou je to, že zvlášte duchovenstvo bbystrické z ohľadu národnosti netancovalo po tejže nóte, ja k ú mu nekdy jeho biskup hral.“ Tak to všetko má „Szabad Egyház “ v čisle 14 ododňa 3. augusta.
(Pokračovanie budúcne.)

Cirkevné a Školské Zprávy.

Z Krakova. V meste Krakove dňa 20. julia b. r. strašná udalosť prihodila sa, ktorú zamlčať slušnosť nám kaže a ktorú len povinnosť naša novinárska so žiaľným srdcom verejnosti podáva. Bolo to 29. julia keď na krakovský trestný súd došiel anonymný (bezmenný) list v ktorom uvádza sa v známosť, že v kláštore Kramelitánok jedna mníška už 21 rokov (zavrená) je, a že i teraz ešte živá nachodí sa v tom poľutovania najhodnejšom položení. Meno tejto nešťastnej obete sluje Barbara Ubrik. Miestopredseda súdu Antonovicz podal list tento drovi Zigm. Grebhardovi, mladému nadanému sudcovi vyšetrovaciemu, ktorý i hneď s viac úradnými osobámi pobral sa k biskupovi Galeckému, požiadal ho o dovolenie straniva voľného prehliadnutia kláštora. Biskup udelil volný prístup do klaštora bosých karmelitánok vyšetrujúcej tejto komissii, však cirkev v takom páde nemá nič spoločného s hriechom a neprávosťou, ktorú pácha jedon lebo druhý z jej nehodných služobníkov. Galecky vyslal s komissiou i preláta Spitala. Vyšetrujúca súdna komissia, na jejžto čele stál d r. Gebhard a Spital prelát žiadaly vpustenie do klaštora; čo síce vrátnička z prvu odoprieť chcela, avšak pri odvolaní na na biskupovo dovolenie, nemohla sa ďalej protiviť. Dr. Gebhard vkročiac dnu oslovil vrátničku: „Na to som prišiel, abych videl Barbaru Ubrik, cbcem sa s ňou zhovárať.“ To neni možno odvetila vrátnička na smrť prestrašená a chcela sa hneď s jednou druhou mníškou prítomnou odstraniť. Ale vyšetrovací súdca zapovedal im v mene zákona, aby sa nehýbaly z miesta. Na to pobrala sa komissia do horních miestností klaštora, kde na rozkaz vyšetrovacieho sudcu jedna mníška skutočne ukázala celu (komôrku) sestry „Barbory.“ Dvere sa otvorily. A tu uzrelo oko výjav hrúzyplný!

V tejto komôrke úplne tmavej, 6-7 stop dlhej, s oknom zamurovaným tak, že len na vrchu bola uzunká štrbina, ktorou deňnie svetlo prenikalo slabým pableskom spozorovali pri sviečke tvora podoby ľudskej ženštinu úplne nahú, zdivočilú, pološialenú, pokrytú nečistotou s rozčuchanými vlasy, sediacu v kúte na hŕstke sprachnivelej slamy.
V tomto väzení z ktorého otvor šiel do smradlavého záchodu, zavrená bola nešťastná žena celých 21 rokov!, teda od 1848 roku. Všetci prítomní ustrnuli pri tomto hroznom pohľade. Úbohá na kosť vyziabla ženská keď zazrela ľudí, zalamovala ruky a dala sa do kriku: „Hladná som, zmilujte sa, dajte mi jesť, budem poslušná“. Vyšetrujúci sudca dal priniesť neštasnici košelu, a sám ponáhlal sa k biskupovi, ktorý príduc ta tiež zhrozil sa pri pohľade nešťastnej tejto osoby; i obratiac sa k zhromaždeným sestrám strašnú kázeň vyčítal mníškam o láske proti blížnemu, menoval ich „fúriami, divými zvermi.“ Keď ale tieto sa opovážily ešte vyhovárať, spravodlivým hnevom rozpálený arcipastier okriknul ich: „Mlčte, vy biedne stvory, choďte mi preč z očú! Vy, pre ktoré hambiť sa musí Cirkev. . . . Preč odpratajte sa!

Prítomného spovedelníka, ktorý dosť nehanobne bol tvrdil: „že cirkevná vrchnosť mala vedomie o tomto uväznení biskup okriknul, aby neluhal a nekopil svoje hriechy a zločiny;“ a zbavil ho spolu i s predstavenou kláštora, úradu. Nešťastná Barbora Ubrik odvedená bola do počestnej izby, a zverená poriadnej opatere. Keď ju vyviedly von zo žialara koleňmo prosila, aby nedali ju viac na miesto jej umučenia. Keď ale pýtali sa jej po príčine jej uväznenia odpovedala: „Zlomila som sľub čistoty; i priskočila k ostatným mníškam slovámi: „ani tieto nie sú čisté, neni sú anjelia.“ Na to vrútila sa na spovedelníka, a preklínala ho volajúc: „Ty beštia atd. Lekár dr. Jakubovszky vyslovil sa: že B. Ubrik neni tak na rozume pomätená jako radšej zdivočená následkom dlhého vo väzení trápenia; cieľom lepšej opatery odvedená bola do domu pomätencov pod opatrovanie mníšek milosrdných. Proti hriešnikom zavedené je to najprísnejšie vyšetrovanie bez všetkých ohľadov. Prvý protokol poslali bezodkladne ministrovi spravodlivosti. Biskup sa osvedčil za zrušenie celého kláštora, a celý svet verí, že neujde spravodlivému trestu zločin, ktorý rozhorčenosťou naplnil celú vzdelanú Európu a zbraň podal do rúk tým, ktorí jako hladní vlci čihajú na všetko, čim by napadnúť môhli svätú Cirkev a neostíchajú sa náboženstvu a Cirkvi pripisovať hriechy, ktorých sa dopúšťajú pojediní nehodní jej služobníci. Najnovšie zprávy z Krakova oznamujú výstrednosti, ktoré nasledovaly po onej trúchlohre, a síce dňa 24. julia v noci rozčúlení ludia počali šturmovať kláštor karmelitánok; avšak odstránení silnými tlupami vojska oborili sa na kláštor jezuitov. Z karmelitanok tri uväznené sú v kriminálnom súde. S hromadnými podpisy opatrená prosba koluje za zrušenie kláštora Karmelitánok a Jezuitov. (Vl. a Sl. N.)

Krakov. (Kláštorní pád.) Dňa 29. julia otvárali mŕtvolu Patra Levkovicza, ktorého náhla smrť, jako i tá okolnosť, že práve ten rád karmelitánov, ktoréhožto údom bol náhlou smrťou zosnulý Levkovicz mal pod svojím dozorstvom kláštor pod otázkou vzatých mníšek, pohnuly trestný súd krakovský k tomu, aby zaviedol vyšetrovanie v kláštore karmelitov. Páter Julian Kozubsky prior bol lapený. časopis „ Kraj“ nasledujúce veci udáva: „Barbora Ubrik zavrena bola ešte pod priorom v tom čase Petrom Soltysíkom. Po smrti tohoto za priora vyvolený bol Alojs Klupier (1852) z Varšavy. Tento keď v čase visitácie kláštora karmelitanok našiel Barboru Ubrik vo väzeni, pohnutý nad jej biednym stavom v osobe svojej u krakovského konsistoriuma za ňu zakročil, aby bola rozviazana od reholnických slubov a rodine svojej prinavrátená. Odpoveď ale dostal: že tak ostré sľuby, jaké sú sľuby karmelitánok jedine v Ríme sa môžu rozviazať, čoho vyprostredkovanie s velikými útratami spojeno je. A však vzdor tejto pre Barbaru Ubrikovu nepriaznivej odpovede tenže prior Alojs Klupier v tejto veci na stránku Barbory vyjednávať neprestal; medzitým jeho smrť pretrhla všetky snáhy jeho. Po ňom nasledoval spomenutý prior Kozubski, ten samý, ktorého vyšetrujúca komissia odviedla pred súd.

Krakov. Kláštorní pád.) Dľa telegramu od 30. julia dozvedáme sa, že cislajtanský minister vnútorných záležitosti zastavil subvenciu, ktorá každoročne kláštoru karmelitánok prichádzala a z 2000 zl. r. č. záležala. Hlavnia pani karmelitánok Tereza Kosierkiewicz vyhovárala sa pred patričným súdom, že okno väzenia Barbory Ubrik dalo sa zamuruvať z naloženia dra Wroblewskiho, aby vraj do komôrky preboriace sa paprsky slnečnie nekalily oči uväznenej.
Medzitým dr. Wroblewski v liste do tamojších Novín z teplíc zaslanom ohradzuje sa oproti tvrdeniu a vyhovorke hlavniej panej a pokým skutočne nevyvráti toto osočovanie jeho osoby a od seba neodvráti toto nezaslúžene na seba vovalené podozrenie, zatiaľ zkratka a jednoducho sa osvedčuje, že v slovách hlavnej panej ani len slovíčka neni pravdivého, ale len všetko jej tvrdenie je v povetri zlapané. Ďalej píše tenže vyše spomenutý lekár, že mníšky predstavily mu Barboru Ubrik čo pomätenú na duchu; keď ale on im narádzal aby sa nemocná do nejakého špitála preniesla, vtedy sa hlavnia pani úrčite bola vyslovila: že sa to nemôže stať v zmysle domácich stanov.

Neskôršie potom nikdy viac sa nezmienily mníšky pred lekárom o Barbore nemocnej, trebárs až do r.1861 on lekárom bol tohože kláštora. Od roku 1861 až po dnes lekárom karmelitánok bol Bobrzynski, ktorý za 10 rokov ani len raz nevidel Barboru Ubrik. A tak vyhovorky mníšek iba čo ešte vätšmi ich pohružujú, a ich hriešnejšie činia preto, že ony mimo toho, že sa tak podlého hnusného a zlostného činu dopustily ešte i lužú. Tie zprávy jakobý Barbora Ubrik zrušivše slub čistoty tehotnou bola bývala, sú len daromné kombinácie. My čakáme na výsledok vyšetrovania.
I vesolajský kláštor karmelitánok sa vyšetroval avšak bez výsledku. U pátra Pietkiewicza, ktorý tež do vyšetrovania padol medzi shabanými písmami našiel sa jedon list na hlavniu paniu, v ktorom tento páter uisťuje hlavniu paniu, že on žiadnej účasti nemá vo vyjavení tajomstva kláštorného. Z Varšavy do Krakova priletela sestra Barbory Ubrik, aby neštasnú opatriť mohla.

Viedeň. Jeho Veličenstvo apošt. kráľ obdarovať ráčil obec Kostivrch v tekovskej stolici s 300 zl. r. č. na stavbu kostola, a školy; a vymenovať ráčil: Jozefa Mennyeiho dočasného škôldôzorcu oravskej a turčianskej stolice za riadného škôldôzorcu prvej triedy s titulom kráľovského radcu; Emila Ebeczkyho za škôldôzorcu v gemerskej a torňanskej stolici; Pavla Frátera, zememajiteľa v novohradskej stolici; konečne Jána Mednyanskyho stoličného hlavnieho notára vymenovať ráčil za šôldôzorcu v trenčanskej stolici. (Tento poslední jako počúvame, zaďakoval sa za toto vyznačenie.) (V.)

Uhorsko. V obci Hernád-Petrová pričinením spišského biskupa a jeho kapituly vystavený je nový kostol. V obci Zdoba veľkodúšnostou ostrihom. kapituly opatrený je v biskupstve čanádskom tutejši réckokatolícky chrám, Boží s novým dachom a novou vežou. Alexandria. Vicekráľ egypstký vystávil divadlo, a teraz jeho starší syn odišiel do Oxfordu sa učiť na tri roky, z ňoho vystať môže i to, že on v Egypte dá vystaviť všeučelisťo (universitu). Biedna viera musulmanská chýlisa k pádu. Aľexandria. Vicekráľ nariadil egypstké missie v Paríži.

XXVI Soznam podpisov a príspevkov na samostatné katolícke gymnasium Kláštorské.
XXV Soznam obnášal podpísaných . 17513 zl. slož. 5701 zl. 24 kr.
Ďalej podpísali a složili pl. tit. pp: 1245 „ „594 „ 61 ,
Úhrnom podpísaných 18758 zl. slož. 6295 zl. 85 kr.

S týmto začíname v našom cirk. orgáne podávať:
I. Soznam sbierok na Alumneum pri katolíckom gymnasiume Klaštorskom. Podpísali alebo složili p. tit. p. p.
1. Ján Nemčák, farár teplánsky oddalvyvazovaci úpis na 1000 zl. CM. s konponami..zl. slož. 1000 zl. — kr.
2. Ján Orszagh, Archidiakon a farár sv. Jurský slúbil na tento rok 10 kil raži
3. Sbierka vo farnosti Prochotskej: 10 — „
4. Štefan Zavodnik, dekán a farár Pružinský „ „ 10 ,
5. Ignác Sásik, podriaditeľ semeniska B. bystr. 40 „ „ 10 „ — „
6. Peregrin Majer na knihy pre chudobných žiakov „ „ 10 ,— „

Úhrnom podpísaných.......................................40 zl. slož. 40 zl. — kr.

1 kus úpisu vyvazovaceho na 1000 zl CM. a 10 kil raži.
NB. Štefan Rúčka redaktor Cyrilla a Methoda oddáva tých 8 zl. ktoré pl. tit. p. Anton Enopp z naloženia blahej pamäti biskupa Moysesa pl. tit. pánu Ignácovi Sásik za „Trnavu“ doručil.
Redakcia.