Časopis: Cyrill a Method, rok 1869, číslo 32

Obsah:

Úvod a záver

CYRILL a METHOD.

Katolícke Noviny pre Cirkev, Školu a Literatúru.

Čislo 32. V Trnave dňa 7. oktobra 1869. Ročník XVI.

Predplatná cena s „Vojtechom,“ celoročná: 4 zl. 50 kr.. polročná: 2 zl. 25 kr., samého „Vojtecha celoročna: 1 zl.. polročná 50 kr., i s poštovou dopravkou.

„Cyrill-Method“ vychádza každých osem dní; Vojtech ale len za mesiac raz. Predpláca sa u redaktora Štefana Rúčky v Trnave (potočná ulica čislo d. 264)

Redaktor: Štefan Rúčka. Vydávateľ a majiteľ. Dr. O. Radlinský farár v Kútoch, ostatnia pošta Bur St. Georg via: Hohenau.
V Trnave 1869. Tlačou. Žigmunda Wintera.

Púť na Velehrad.

Cyrilla a Methoda.

(Pokračovanie.)

„Keď nás Nitra opustila, prijal nás Velehrad.“

Ku pozdvihnutiu Slávnosti Cyrillo-Methodejskej skrze vysoké duchovenstvo najvelebnejšie zasvätenej, skrze nadšených a ohňom Ducha svätého rozplamenených kazateľov Moravských výtečne oslávenej, počtom veľkým Ctiteľov sv. Cyrilla a Methoda zo všetkých končín svetového Slovanstva zhromaždených ospievanej,najviac prispel Chorál, (cirkevný spev) ktorým sa na Velehrade služby božie pred obyčajom každodenných 20 — 30 tisíc pútnikov, výborne, slávne dôstojne ba nad všetky chvály najvelebnejšie oslavovaly. Z príčiny tejto bojím a zdráham sa poznámky moje o speve tom činiť lebo myslím že so slabým opisom mojim slávnemu zboru spevácko hudebnému slušnú a hodnú česť nespravím, a preto zaslúžil by, aby ho básnik a spevec anjelsky ospevoval, keď ho opisovať dokonále, aspoň z mojej stránky nemožno. Však ale bude snáď dostatočné keď to čo som cítil a myslel, vyslovím a napíšem.Predo všetkým to poznamenávam, že ako slávnosť Cyrillo-Methodejská skrze vysoké a nižšie duchovenstvo, i skrze kazateľov výtečných a skrze pútnikov veľpočetných, sama v sebe najvelebnejšie sa vykonávala, tak že sa už velebnejšie vykonať nemohla, podobne spev chorálny najdokonalejšie, najslávnejšie zvelebil služby božie ku vätšej sláve Trojice Najsvätejšej a ku cti sv. Apoštolov Cyrilla a Methoda na Velehrade za osem dní vykonávané.

O! z ohľadu tohoto som sa len na Velehrade presvedčil akú veľkú a nepochopiteľnú silu a moc má dobre zriadený spev, na myseľ, na ducha a na srdce človeka! Na čo bych predtým ani nebol pomyslel, to teraz vypovedať musím: že spev dokonály i tam preráža, kde i tá najdokonálejšia kázeň preraziť nemôže, lež musí tak usporiadaný byť, ako bol roku Pána 1869 od 5. Jula počnúc za osem dni na Velehrade pri slávnosti Cyrillo-Methodejskej usporiadaný. To bolo niečo neslýchaného! Mal som príležitosť počuť už dosť štvorspevov všetkej pochvaly a obluby hodných, lež spevu cirkevného som ešte dokonálejšieho a prenikavejšieho nepočul, ako toho roku na Velehrade. Keby sa bol v Ríme alebo v Miláne za časov sv. Gregora a sv. Ambrosa týchto nesmrteľných pôvodcov nebeského spevu Gregorianského a Ambrosianského, prednášal, dojista by sa bol do celej cirkve svätej uviedol, tak bol podľa ducha cirkve svätej zriadený. Toto ma ešte najviac potešilo! Už od rokov školskej mladosti mojej, nezodpovedala môjmu srdcu hudba a spev, ktorou a ktorým v uhorských mestách sa sprovádzajú služby božie. Počul som síce v Košiciach, v Levoči,v Bystrici, v Kremnici a vo Viedni podarené kusy hudebné, povedal som vždy že to bolo krásne a velebné, lež nebolo to nikdy také, aby človek či chce či nechce, od hudebného spevu toho, preniknutým a nasledovne nábožnejším ostal. Tejto prirodzenej požiadavke mojej, mi len na Velehrade spev dokonále zodpovedal.

Bol na ten slávny sviatok pozvaný istý Augustinian z Brna, vlbný p. Pavel Križkovský, ktorý podľa Palestriniho a iných skladateľov 16-tého storočia spev cirkevný obnovil a do platnosti uviedol. Šesť rokov študoval na tom, akoby sa opravdivý podľa srdca a ducha Cirkve svätej všeobecnej, zdokonálený spev chorálny do chrámov Velebnosti Božej uviesť dal? Podarilo sa mu to, tak že podľa šesťročnej skúšky tejto, pred národom slovanským slávne prednášal práce svoje spevácko hudebné, a síce veľmi výborne. Ako je dokázané že v gotickej stavbe je dosiahnutý všetek vrchol stavby, tak že už nikto na svete dokonálejšej stavby ako je gotická, nevynajde, tak Pavel Križkovský dokázal slávne na Velehrade roku Pána 1869, že v choráli 16-teho stoletia je všetká dokonálosť spevu cirkevného dosiahnutá a zhrnutá. Takýmto činom vystúpil Pavel Križkovsky ako už od dávna žiadaný reformátor hudbý a spevu cirkevného zo svojim sborom, ktorý zo 23-och spevákoch zriadený a skrze milozvučné harmónium, skrze ďve trúby a tušim jednou basou sprovádzaný bol. Nie som znalec hudby a spevu a preto len podľa citu, ktorý je v ohľade tomto najvernejší sudca, súdim a poznamenávam to, že bol zo všetkých strán dokonály. Ohľadom ľúbozvuku bol milý, a síce tak milý, že nemožno bolo zoztržitým byť; bol krásny, bo vznešene krásy božie ospevoval, a srdcia k nebesiam pozdvihoval; bol vznešený, bo v nevyslovitelných krásach svojich zachytil a vyniesol nás ku stánkom božím; bol dokonály, bo dokonalosti božie: sviatosť, tajemstvá a milosrdenstvá božie nad národami od vekov až na veky vykonávané, čím najvelebnejšie a najdokonálejšie ospevoval.

Keby som chcel všetky tieto vlastnosti spevu Velehradského jedným slovom vysloviť to bych musel všetko to výš udané odvolať a povedať: spev Velehradský nebol ani milý, ani krásny, ani vznešený, ani dokonály, s tým bych málo povedal, lež bol nebeský. Tak by bol zajiste v turkovi, v židovi a v pohanovi túžbu za krásami nebeskými vzbudiť musel, čo by sa najsnadnejšie tým dalo dokázať, keby sa tento spev v prítomnosti aspoň million pohanov, židov a turkov prednášal. Neškodilo by to i neznabohom nemeckým a maďarským také niečo v Slovanstve počuť, aspoň by svojim jedovatým piskom prestali proti nevinnému Slovanstvu sypieť. Hromová strela pára vrchy, smreky, múry a skaly, spev na Velehrade prednášaný páral a hýbal dušami a srdcami, a tak by snáď prebral a obmekčil i srdcia ako skala tvrdé, hlúpych neznabohov maďarských a hlúpych slobodomurárov nemeckých!

„Kyrie“ ktorým sa vážne začínala sv. obeta, vynášalo nad svetami Velebnosť božiu z jednej a nekonečné milosrdenstvá božie z druhej strany. Jako sa, vlny morské pohybujú, tak dôstojne sa pohyboval a rozliehal spev po svätinách Pánových, v tejto nebeskej dôstojnosti pripravoval prítomné kresťanstvo v dojímavých priechodoch ku božskej obete nového zákona, pri ktorej sa obetoval Ježiš Kristus: „Beránek boží ktorý sníma hriechy sveta.“

„ Glória“ nás povznieslo do nebies! Človek si zažiadal jednúc spaseným byť a anjelský spev na večné veky! v nebesiach počúvať. Pavel Križkovský dokázal na Velehrade že spevu anjelského je a môže. už tu na zemi byť počiatok; a dokázal spolu, že tá bohatosť myšlienok a hľbokosť citov anjelských už tu na zemi v srdciach ľudských (ale tiež len v kresťansko katolíckych) sa začína. Já som si myslel, že Pavel Križkovský sa musel v chóre anjelskom v nebi, hudbe a spevu učiť; lebo tak vedel slávu božiu vysoko na nebesiach sa rozliechajúcu napodobniť, ako by sa bol skutočne spevu a hudbe od Cherubínov a Serafínov ustavičným hlasom svätý, svätý, svätý prospevujúcich vyučil a z neba na Velehrad ku osláveniu božieho mena sa dostavil. Laudamús Te, benedicimus Te. Domine Deus! bolo dôrazne a tak dokonále predspevované, že by ho snáď len duchovia boží dokonalejšie predniesť mohli. To je znak že Pavel Križkovský je nielen znalec Europejský hudby a spevu, ale i hlboký znalec srdca, lebo práve tie myšlienky, vyjavil a vynôtil, ktoré na srdciach kremenných kresťanstva zakresané, plameň lásky vrúcnej ku Bohu zažaly.

Žiadal by som si aby tento spev celý svet slyšať mohol! Dojista by iskry lásky vrúcnej vzbudil a zapálil, keby sa city Pavla Križkovského na srdciach ako kremeň tvrdých celého sveta, zakresaly. Zišlo by sa to i naším svetárom uhorským; dojista by sa od svojho maďarského Boha maďarismu, obrátili ku Bohu Otcu, ktorý nás stvoril; ku Bohu synu, nás vykúpil; ku Bohu Duchu svätému, ktorý nás pri Krste svätom a pri sviatosti Birmovania posvätil, snáď by potom zahoreli láskou kresťanskou i ku bližnému Slovenstvu. Zišlo by sa to počuť i duchovenstvu vyššiemu a nižšiemu, lebo sa zdá len maďarismu slúžiť a len v ňom spasenie hladať a preto len maďarskému Bohu temián úcty, chvály a slávy zapalovať! Je to smutné že nám Slovákom takéto myšlienky zo skúsenosti čerpané o kňazoch mnohých sami od seba sa nadhadzujú. Je to smutné o tom písať, ale potrebné, aby sme sa i my už prebrali, lebo keď kedy, to nám kňazom dnes platí to staro-otcovské príslovie: „Omnia mala a sacerdotio.“ Bratia a priatelia buďme a pravdu si úprimne povedzme. V Graduali bol vyslovený postupný priechod božský zo starého zákona k novému.

Po sv. Evanjeliume odspievanom zavznelo: Credo in unum Deum. Toto muselo byť Duchom svätým riadené, ináčej si takú božskú krásu od ľudí vo speve vyslovenú vysvetliť nemôžem. Už spevom bola vyslovená tá nesmierna viera v tri božské osoby a predca len v jedneho Všemohúceho, najsvätejšieho, najslávnejšieho Boha Stvoriteľa neba i zeme. Len to tak vŕtalo do tých najhlbších hľbín srdc ľudských a prelievalo kresťanský radostný cit po žilách, kostiach a mozgách! Zvlášte keď spievali, unam sanetam, catholiciam et apostolicam Ecclesiam, už prednáškou svojou zahodili po srdciach, a dušiach tú slasť a radosť nevymluviteľnú že sme údovia tej najslávnejšej spoločnosti na svete, Cirkve to jednej, svätej, katolíckej, apoštolskej. „To unam “ vyslovilo krásne tú myšlienku len v budúcnosti možnú jedného pastýra, tak ako by sa speváci boli jeden s druhým, druhí s tretím atd. tešili a hádali: že bude a bude a bude jeden ovčinec, a musí byť jeden ovčinec, a bez jednoho ovčinca nemôže byť, ako jedno je, nebo, tak jedna Cirkev ako jeden pán Boh je, tak jeden pastýr musí a musí a musí byť. „Sanctam “ vyjadrilo roztomilé, ako čistá a svätá je viera ktorú ohlasuje Cirkev svätá Duchom svätým riadená „Catholicam “ vznešene vyslovilo že Cirkev, táto od východu a západu, všetkým národom a po všetky časy a veky vieru božskú rozširuje a rozmnožuje.

„Apostolicam “ že Cirkev apoštolská skrze nepretržitých námestníkov božích vieru svätú zvestuje, a to tak nábožne a preníkave, že mi tie slova: unam, sanctam, Catholicam et Apostolicam Ecclesiam, nielen cez kosti, rebrá a mozgy prešli, ale, (nemôžem sa ináčej a lepšie vysloviť) prešli mi cez dušu. Resurrectionem mortaorum vyvolalo nás akoby trúbou anjelskou a rozpamätovalo nás súrne, na deň keď budeme z hrobov vstávať na hlas trúby anjelskej k súdu večnému. „Et vitam aeternam “ zahodilo nás na ten vek, keď už bude po súdnom dni. „Credo“ bolo teda skutočne, poznamenal, vnuknutím Ducha svätého zložené inačej tajím a neverím, žeby tak niečo nebeského človek ako človek, složiť mohol. Keď sa spievalo, som si pomyslel: som som riadením božím po dnes bol pohanom alebo židom býval, dnes by som sa musel obrátiť a pokrstit dať, a keby som bol nekatolík, dnes bych musel katholíkom ostať.

Prišlo Offertorium. Toto bolo každý deň iné bo bolo podľa textu v Missali bežiaceho zriadené. Výborne sa vynášalo a náležíte pozdvihovalo duše a srdcia. „Sanctus“ nevysloviteľne prednieslo prednášku o sviatosti a Velebnosti božej. „Benedictus“ vznešene sprovádzal prítomnosť Ježiša Krista božského Spasiteľa v prevelebnej Oltárnej sviatosti prítomného a povzbudzoval národ kresťanskokatolícky k úcte a poklone. „Agnus Dei“ ospevovalo krásne, umne, vznešene: Beránka božieho, prosilo Ho o milosrdenstvo božie a skončilo s tým že nás k nebesiam pozdvihlo. (Bár by sme tam boli ostali!) Takto znely sv. Omše. Podobne boly spievané Litánie o najsvätejšom mene „Ježiš “ zložené a každý deň prednášané a so spanilým „Salve Regina“ skončené. „Te Deum laudamus“ s ktorým sa slávnosť skončila ani opisovať neidem, lebo čo bych čo povedal všetko by málo bolo; len to poznamenávam, že už zo spevu ktorým sa sv. obete vykonávaly, sa musí zavierať,že „Te Deum “ muselo byť tak krásne a slávne, ako si ho človek krásne a slávne len pomyslieť môže. Ba keby som to nebol slyšal, nebol bych ani len pomyslel že spev takú dokonalosť krásy božej môže vyvinúť. Takéto dary hľa! rozdáva Pán Boh jak kazateľom, tak spevákom a hudebným skladateľom, lež len tým, ktorých nie márna a hlúpa slávobážnosť k tomu ženie, ale ktorí pred očami majú tie slová sv. Pavla: soli Deo honor et glória in saecula saeculorum! 1Tim. 1. Toto pred očami dojista mal aj Pavel Križkovský, inačej by sotva bol tak nečo beského a nesložil. Krom toho, ešte i tie responsoria: Amen, Et cum spiritu Tuo, Deo gratias atd. boly podľa Missála, ale v štvôrspeve prevedené veľmi krásne, zvláštne, ba neslýchane.

Z príčin týchto spev pri Cyrillo-Methodejskej slávnosti na Velehrade prednášaný, by zaslúžil aby na celú Cirkev Rimsko-katholícku rozšírený a do celého sveta kresťanského uvedený bol, čo by sa dojista stalo keby sa pri budúcom cirkevnom sneme v chrámoch svetového Ríma prednášal; lebo by dojísta túžbam a citom celého duchovenstva zodpovedal; ba tak bol slávny a dokonály, žeby zaslúžil aby ho všetci speváci a hudci, ktorí na svete od Kristových časov žili a budú až do súdneho dňa žiť, predniesli ku príchodu, keď príde Ježiš Kristus vo svojej Sláve a Velebnosti božskej súdil živých i mrtvých. Na zpiatočnej ceste prišli mi rozličné túžby a úvahy do rozumu a síce; keby všade bol tak, alebo aspoň podľa možnosti podobne spev sriadený, nemali by sme nekatolíkov, nebolo by toľko posmievačov, nie toľko zatvrdlivých hriešnikov a neznabohov; lebo ako som výš poznamenal, to opakujem ešte raz: Spev dokonály preráža i tam, kde i tá najdokonalejšia kázeň preraziť nemôže. Experto crede, expertus loquor, hovorieval sv. Augustín. Podobne i já výpoveď moju o dokonálom speve zo svojej vlastnej skúsenosti potvrdzujem a dokazujem. Mne sa ani len snívať nemohlo, že budem na Velehrade pri slávnosti Cyrillo a Methodejskej slovo božie ohlasovať, a predca som dva razy ohlašoval. K tomuto mi jedine spev úmyslu a chutí zavdal; a to tak mocne,že ma nič od úmysľu tohoto odviesť nemohlo. Hrozili sa mi sice tie najobozretnejšie myšlienky a síce: na Velehrade kázať pred nesmiemým množstvom obecenstva zo všetkých strán shrnutého, je nie kázať vo svojom domácom kostole.

Už doma sa musíš svedomite pripraviť na kázeň a síce, až chceš s prospechom slovo božie ohlasovať, musíš sa k tomu pripravovať od neďele do neďele, za celý týždeň; a dnes chceš nepripravený a ktomu ako Cudzozemec ohlasovat slovo božie na Velehrade? Či sa opovážiš len myslieť na to? Dajže si pokoj Petre! Pán Boh ťa potresce, lebo bez prípravy na kazatelňu ísť, znamená pokúšať Boha a milosť božiu nadužívať. Môžeš sa pomýliť, a potom dostaneš kázeň na Slovensku v každom časopise, že chodiš Slovákom hambu robiť do Cudzozemska! Boly to opačité hrozby prosby a otázky vnútorné: Však ale všetky tieto ťažkosti a prekážky prevládal spev slávnostný, tak že som sa skutočne 5. Juľa večer, 10. Juľa tiež pri večeri oznámil, že budem ráno o 6 —tej hodine v slovenskej reči ohlasovať slovo božie; item kázal som obidva razy vyše hodiny. S touto poznámkou nechcem myslieť na nejakú hlúpu a márnu chválochtivosť, lebo to dobre viem že každého kazateľa na kazatelňu a z kazateľne tie slová Ducha svätého „Non nobis Domine non nobis sed nomini Tuo da gloriam sprovádzať majú bo len tak nám kazateľom narastú ovocia z rozsievaného semena božieho, keď jedine ku vätšej cti a Sláve božej Ježiša Krista ukrižovaného Spasiteľa, slová božie zvestúvať budeme; lež s tým chcem dokázať a potvrdiť to, čo som výš dva razy poznamenal: že spev dokonály i tam preráža, kde i tá najdokonálejšia kázeň preraziť nemôže. Bo, keď vo mne hriešnom človekovi spev takej parády narobil, to dojista spev dokonály porazí všetky možné ťažkosti a prekážky, ktoré obrátenie hriešnikov zamedzujú a zamotávajú a roztrhá i železné putá, ktoré hriešnikov k bezbožnému a pekelnému životu pripínajú.

Akože to teraz v našom Uhorsku so spevom stoji? pýtam sa.

Nemôže sa tajiť že tu i tu sa počujú, ale tiež len zriedka, krásne hudebné Omše. Lež to je len veľmi zriedka, Naprotiva s bolastným srdcom musíme vyznať: že sa všeobecne do chrámov božích dopúštajú spevy a hudby, ktoré nie povzbudzujú, lež udusujú, zničujú a pohoršujú nábožný cit. Skutočne, sprovádzajú sa na hambu a posmech naše božské a nebeské služby božie vycifrovanými hudbami a spevami, ktoré ani do divadiel sú nie súce, a sice tak ľahostajne a pohoršlive, žeby veriaci s vätšou nábožnosťou tichej Omši prítomní boli ako pri takých škrekľavých spevoch a hudbách; potom nie div, že mnohí lebo na tichú sv. Omšu čakajú alebo docela služby božie prenechávajú. Proti týmto výstupkom a hriechom spevácko hudebným nielen od pospolitého ľudu, lež už i od panskej triedy sa šomre a kričí, a naše vysoké duchovenstvo predca ešte žiadne poriadky nerobí v ohľade tomto! Čo je to za príčina? Vysoké duchovenstvo lebo zná o týchto nezdobách alebo nezná. Keď zná, je hriech že v ohľade tomto nič nerobí. Keď nezná, je dvojnásobný hriech, lebo vysoké duchovenstvo by malo o týchto nezhodách i vedieť i proti ním zakročiť a krásny vznešený chorál uviesť.

Jakože to stojí so spevom ľudu? Bože môj, Pane môj! Tu mi prichodí rukami zalomiť a nariekajúc povedať: Eli, Eli, Lamasabacthani! Koľko farnosti, toľko zpevníkov. Všade iný text, iný spev a nikde nie dokonály ba na mnohých miestach pohoršlivý. Zriedka nájdeme chrám boží, v ktorom by nás spev nepohoršil, tak že ani sv. Omše poriadne odslúžiť nemôže kňaz, ktorý len trochu uši pre spev stvorené má. Či to potom má byť tá krása služieb našich a tá jednota, s ktorou sa tak radi chlúbime a honosíme? Áno, krásne, vznešené a nebeské sú služby naše božie, len načim pestovať vznešenosť jejich; jednota služieb božích zostáva objectivne vždy neporušená, len ju netreba dal choďjakým žebráckym spevom znižovať a odstraňovať. My Slováci máme krásny, milý, spanilý spev, bo, keď s čím nás ruka božej prozretedlnosti obdarovala, to je spev náš utešený, spev slovenský! Všetky národy Pán Boh s nečím vyznačil pred národami inými: Nemcov so svetoslávnou Litteratúrou, Engličanov s kupectvom po morách rozostretým, Talianov s maľbou a hudbou, Grékov rezbárstvom a sochárstvom, Rimanov hrdinstvom, a národ náš úbohý, opustený; slovensky národ naš! s čím? So spevom krásnym, dôstojným, ba podľa úsudku znalcov maďarských a nemeckých najvelebnejším a najslávnejším. K tomu v každom kostole sú toľké bohatstvá a poklady básnictva cirkevného na myšlienkach hlbokých a spolu ako nebo vysokých tak bohatého, že sa človek čudovať a sám seba sa pýtať musí: kde sú tie časy náboženstva, keď sa takéto myšlienky a city prelievaly po žilách a útrobách ľudských? A s ľútosťou si odpovie: Dávne sú to časy! dnes nielen že sa nič takého neskladá, lež ešte i to, čo je zložené, v prachu zaostáva; a čo sa predca užíva a predspevuje to nepozdvihuje lež znižuje služby božie, ba mnohoráz pohoršuje nábožné obecenstvo.

Z týchto otázek snujú sa nové otázky a síce: kto odpomôže týmto nedostatkom a potrebám? Nikto iný ako spolok sv. Vojtecha. Skutočne, čím sa hroznejšie pred vlastnými našimi očami nevera po všetkých společenských vrstvách človečenstva rozťahuje; čím viac cítime že potrebné je aby sa z ktorejkoľvek strany odpor a závrat neohrožene oboril proti všetko zožierajúcej duchovnej cholere nevery, čím vätšú potrebu vidíme aby sa spev dokonály uviedol do chrámov božích; slovom: čím viac na vlastné oči vidíme že náboženstvo kresťansko katolícke sa tupí, klesá a upaduje; to tým vätší sa zjavuje krik: o spolku sv. Vojtecha. Že ale predca ešte do života nevchodí to nás tým viac trápi, hryzie a sužuje, čím bolestnejšie pozeráme na budúcnosť Cirkve katolíckej v Uhorsku. Ježišov vyčítal kázeň v Čisle 21 Cyrilla a Methoda všetkým ktorí to zaslúžili a dokázal že, ako žebrákovi groš, ako nudznému kúsok chleba, ako umierajúcemu ten „chlieb ktorý ztúpil z neba “ potrebný je, tak je potrebný spolok sv. Vojtecha pre náš dobrý ešte proti iným národom nezkazený ľud. Toto nie načim dokazovať, lebo táto potreba je tak zrejmá a verejná, že ten človek, ktorý toto lebo neuzná, alebo proti spolku sv. Vojtecha brojí, v prítomnosti svojej zaslúži byť pomenovaným nepriateľom katholíctva. A predca sa tento spolok do života neuvádza!

Za mesiac ešte budeme mať trpezlivosť; ale až o mesiac nič nepočujeme, žeby sa v tomto ohľade niečo konalo, naostrime si perá a budeme rad porád čítať kázne, a síce: najprv Výboru spolku sv. Vojtecha, potom biskupom a konečne Jeho Výsosti p. Primášovi. Prečo? za čo? Výboru preto že je Výbor, biskupom že su biskupi a Jeho Výsosti preto, že je Primáš. Keď sa topíme, času na poklony nemáme, lež budeme robiť krik, ktorý bude o pomstvu k nebesiam volať. Čo je mnoho to je už mnoho. Už by sa krv proti týmto pekelným krivdám i v tom najnevinnejšom sv. Aloysovi zbúriť musela. Človek musí už pochybovať či vysokému Duchovenstvu viac leží na maďarisme hlúpom a či na Katolíctve? a či duchovenstvo vysoké má jasný a svedomitý pochop o pekle a o nebi, o zahynutí a o spasení troch millionov duší? Až sa predca ešte nebude nič o mesiac konať, povieme viac. Cyrill a Method túto svedomitú povinnosť prijať musí, lebo je zástupca dvoch svetových Apoštolov, jedneho biskupa, druhého Arcibiskupa. Keď zaslúžim, nech i mne kázeň náležíte vyčíta, a vtedy bude podľa môjho srdca. On je časopis apoštolský, a musí sa držať najmä v týchto hrozných časiech naozaj po apoštolský, inačej nech zloží a premení si to meno Cyrillo-Methoda, na Aloysa a potom nebude pre duchovenstvo určený, lež bude mládež katholícku nevinnosti a panenstvu učiť.

Od spolku sv. Vojtecha budeme žiadať: aby najsámprv Kathechismus poriadny vydal. Tie Kathechismusy s ktorými nateraz živoríme a biedime, nech si zasolia tí, ktorí takéto Kathechismusy na posmech katholíctva vydávajú. To je veru satyra pre katholicku Cirkev. Dogmatických, kathechetických a pedagogických chýb je v nich toľko že to až hamba a posmech. Časom svojim budem to zaporiadkom dokazovať. Po druhé, budeme žiadať od spolku sv. Vojtecha spevník pre celé Slovensko. Tak sa len môže uviesť krása a jednota spevu. Tak sa bude pomaly ozývať v chrámoch našich krásny a vznešený spev. Tak nebudeme musieť na vianoce počúvať všelijaké pesničky, ako: „ dajme mu hrudu syra, nech sa bača neobziera,“ atd. a podobné tak že to len s hambou človek počúvať musí. Potom nebudeme podobné piesne po púťach a krom služieb božích v chrámoch predspevované trpieť; bo bude náš ľud mať na výber piesní dosť výbraných krásnych a dokonálych. Takýmto činom je len možno spev na Slovensku zdokonaliť a keď bude náš spev dokonály bude bude tým najmocnejším hýbadlom náboženstva. Dokázal som, že spev i tam preráža, kde i tá najdokonalejšia kázeň preráziť nemôže. Takúto silu bude vyviňovať i spev na Slovensku keď sa bude zdokonáľovať.
A síce, bude vštepovať, udržovať, dvíhať a rozširovať náboženstvo, veď tie najhlavnejšie články náboženstva sú krásne a milozvučne v piesničkach našich zhrnuté.

Takýto spev dokonalý, bude slabých posilňovať, chladných rozplameňovať, zronených s nádejou pozdvihovať, slovom spev náš bude tým a to, čim a čo byť má. Aby spev náš takýto bol, to žiada príroda, položenie a tvrdý život ľudu. Ľud náš musí za týždeň pracovať tažko a tuho. Ako smädný jeleň túži po studničke, tak i náš ľud si žiada po práci tažkej duchovne obživiť a žiadasi v nedeľu peknú kázeň počuť, a k tomu si chce zaspievať, aby sa zo spevom okrial, občerstvil a potešil. A keď by vedel krásne spievať, zaspieval by si i doma a spravil by aspoň na hodinku kapličku zo svojho domu, ako to v niektorých ešte nábožných rodinách býva. Spev dokonály medzi náš ľud uviesť, je i z toho ohľadu potrebný, lebo náš ľud vždy sa modliť nemôže. Já som kňaz, a nebol bych v stave za celú spievanú sv. Omšu sa pozorne modliť. My kňazi si odpomôžeme s meditáciou; ľud náš o duchovných rozjímaniach nič nevie. A preto ľud náš musi sa raz modliť, a raz spievať, a tak nebude pod službami božími driemať a spať, lež bude skutočne nielen telesne lež i duchovne prítomným naším božským a veľkým tajemstvám.

Páni moji a bratia moji! Nám kňazom na sláve božej a na spasení duší nám sverených záležať musí a síce v tej miere ako nepriateľom náboženstva na zrúcaní viery a Cirkve božej a na otrávení ľudu a duší, záleží. Nasledovne my kňazi musíme všetko činiť a všetko podujať čo sláva božia požiaduje a čo duše nám zverené od zkazy a zahynutia ochrániť môže; a preto musíme spolu všetko odstrániť čo sa sláve božej a dušnému spaseniu ľudu hrozí a protiví. Keď kedy, to dnes vidíme, počujeme a bolestne cítime aké útoky slobodomurarské sa tajne proti náboženstvu a nasledovne proti duchovenstvu konajú. Najprv sa nevera smrtelná proti školám oborila; teraz sa proti kláštorom pozdvihuje; potom vezme satanáš manželstvo na riečicu, a konečne nás bude súdiť a tak ideme v ústrety časom, aké Francúzsko roku 1792 zažilo. Buďme že teda zavčasu obozretní a nedajme nevere sa do ľudu zakoreniť; secus nos scopis ex sanctuario pellent. Et aliam sortem nec merebimur, nisi unanimiter et imperterriter „laborantes sicut boni milites Jesu Christi“ II. Tim. 2. 3. surgamus et omnibus possibilibus mediis contra pestem infidelitatis jamjam in orbe universo grassantis acheronta, omnes lapides et omnia pondera cum gratia! Jesu Christi moveamus.

Žalujeme ústne v kongregáciách, v společenstvách, po odpustoch na veľké nebezpečenstvo, ktoré hrozí ľudu a nám. To neosoží nič, lež vystupujme verejne v novinách a nachádzajme prosriedky ako by spolok sv. Vojtecha čím najskôr do života uvedený bol. Já bych myslel aby kňazi z každého biskupstva skrze svojich biskupov na tento spolok dotierali.
Biskup Moyses to nechcel podujať z úcty suffraganskej oproti svojmu Metropolitovi Scytovskýmu. Dotierajme my, lebo my musíme najlepšie vedieť o potrebách ľudu.

Pre päť rán Kristových Vás prosím! neomeškajme že žiadnu hodinu, lebo nepriatelia ani jednu minútku neomeškajú kúkol rozsievať a katholíctvu hrob a jamy kopať. Povedám: neomeškajmeže žiadne okamženie, lež premýšľajme pod svedomím o prosriedkoch spasenia nášho a sdeľujme národy naše v novinách. Na to je Cyrill a Method celému svetu k poradám otvorený. Škoda byť že zase prejde rok a my sme len tam, kde sme boli, ba nie sme tam kde sme boli; lež sme bližšie ku úpadu hroznému a strašlivému. Aby sme sa predca aspoň o krok ďalej hýbať začali to prosíme, od Výboru Spolku sv. Vojtecha aby nám čím najskôr v týchto novinách zprávu dal: o manipulacii majetku Spolku sv. Vojtecha a po druhé aby sa stanový Spolku sv. Vojtecha na toľko rozmnožili, nakolko to Ježišov v Čisle 21 Cyrillo-Methoda narádza. Takto sa bude hýbať Spolok sv. Vojtecha a hýbať sa musí. Keď máme Maticu Slovenskú, spolok sv. Vojtechn o stotisíc pričiň skôr môžeme mať; a čo by hneď potvrdenie jeho od pekla alebo od Antichrísta zavisieť malo, mať ho musíme a musíme. Potom si spievajúc budeme náš Vinohrad kňazský obrábať; do tých čias bedakáme a nariekame: Jerusalem, Jerusalem! Biskupi, biskupi! Nepoúštajte nás! Keď nás Nitra opustila, prijal nás Velehrad.“ Cyrillo-Methodov.

K ctenému kat. Obecenstvu.

Redakcia „Cyrilla Methoda.“

Odporúčame do vzlaštnej priazne kat. Obecenstva „Cyrillský Pamätník “. 1) Dielo toto úplne zodpovie svojemu náhlaviu a naši mladíci na poli cirk. literatúry podávajú nám v ňom sladké ukojenie nás v nádeji na lepšiu budúcnosť našého cirk. spisemníctva, na statnú podporu nádejného spolku sv. vojtešskéko. Preto podporujme našich mladíkov, aby nehdy keď pominú sa staršie sily nezostalo úhorom ležať pole z nedostatku delníkov. Keď nemáme žiadneho spolku, ktorý by bol vedel pamätníkom osláviť po tisícročí smrť svätého Apoštola nášho Cyrilla; keď u nás tisícročnia pamiatka smrti sv. Cyrilla oslávená bola len v srdciach pojedinných ctiteľov sv. vierozvesta, kdežto ostatné pobratimské národy verejne slávily pred svetom slávu slávnych predkov; keď jediný ústav slov literálny neuznal za vhodne pamätným učiniť tisíročie smrti nášho prvého darcu pravej a jedine spasiteľnej viery kdežto statného víťaza sihotského slušne oslávil; keď otcovia zdali sa zabudnúť na všetko toto, vtedy povzdvihli sa synovia naši, ratujú česť katolíckych Slovákov, áno kliesňa cestu našej slov. literatúry do Rímu ničoho nežiadajúc od nás otcov a bratov jedine podporu, a myslíme, že dielo, ktoré nemá doniesť osohu vydávateľovi; (ved čistý výnos venovaný je Sv. Otcovi) ktoré má slúžiť ku cti a sláve národu, ktoré ma uviesť v pamäť nanajvyššom mieste národ slovenský, zaslúži všestrannej podpory 2) preto prosíme pl. t. katolické Obecenstvo o valné prihlasovanie sa medzi odberateľov „Cyriilského Pamätníka.“ Príhlasy načim zasielať na zriadateľa a vydávateľa Richarda Fr. Osvald, kaplána v Starom Tekove (O-Bars) o. p. Léva. Redakcia „Cyrilla Methoda.“

1) Oznam o tomto v tlači sa už nachodiacom katolíckom Almanachu viď v 28 čisle Cyrilla a Methoda.
2) Čiby podobné podujatie nemalo sa podporovať z úrokov fondu sv. Vojtešského?

Literatúra.

Redakcia.

V Skalici u Jozefa Škarnicla k dostaniu je nová nami v čisle 16 „Cyrilla-Methoda“ oznámená kniha pod záhlavím: „Víťazstvo sv. kríža.“ Spísal Ján Munkay kňaz cirkevný arcibiskupstva ostrihomského surogatný Vicearchidiakon, okresný školdozorca, censor diecesánsky, farár Modrokameňský. Cena jednoho výtisku vyše 16 hárkového s obrázkom v oceloročne na čele je: 1 zl. 30 kr. r. č. P l. t. pp. Odberatelia 10 výtiskov dostanú jedon výtisk zdarma.

Výborná kniha táto je ozdobou našej literatúry slovensko-cirkevnej. Že dielo toto úplne zodpovedal svojmu záhlaviu netreba nám dokladať. Pôvodca ve III oddieloch znamenite pojednáva: o význame kríža u pohanov a u židov, o krížovej smrti Spasiteľa sveta, o víťazstve sv. kríža vo všetkých rad radom 19 stoletiach, o vážnosti značenia sa znamením sv. kríža atd. Križ sv. je znamenie nášho spasenia, je nástroj vykúpenia a milosti, je štítom a znamením víťazstva nad diablom. Križ sv. je predmetom nábožnosti a ozdobou kresťanského života. Kríž sv.je ukazovateľom cesty, radcom putujúcich, škola múdrosti kresťanskej, prameň osvéty a najlepší liek proti nevere a falošnému mudrovaniu, najmohútnejšia podpora vedy a umenia, a vôbec vzdelanosti ľudstva, je stĺp krásnych umení, základ opravdivej slobody; je opravdivé potešenie v zármutku a v pohromách; je útočištie a oblachčenie v ťažkej nemoci a v hodinu smrti, je milý pomník na hrobe, je dôvera a radosť veriacich v deň súdny.“ Celý tento obsah knihy je objasnený príkladami. Na takéto knihy velikú potrebu má náš ľud slov.

Každa kresťanska kath. rodina slovenská mala by si zaopatriť túto tak výbornú knihu, ktorú my do zvláštnej priazne a podpory nášmu kath. Obecenstvu tým viac odporúčame, že ešte nemáme spolok sv. Vojtecha, ktorý by podobné náboženskomravné knihy lacinejšie vydával.

Redakcia Cyrilla Methoda.

„Križácke ťaženie v 19 století“ čili všeobecný snem roku 1869 (Concilium.) Spis tento R. Fr. Osvaldom zostavený zaslali sme podtlač Mayerovi do Prešporku ešte v mesiaci juni. Od tej doby vzdor tomu, že sme z tohože spisu prvý pol hárok už aj prekorriguvali, a že sme vyše päť listov na Majera v tejto veci vystrojili, posaváď nevieme príčinu, prečo sa tlač brošury tejto pristavil, a prečo sa nám aspoň rukopis zpiatky neposiela? Bohdaj by sme mali čim skôr naše vlastné slov. tlačiarne.! Redakcia.

Cirkevné a Školské Zprávy.

Redakcia.

V Karlovicách zasedá srbský národný kongres, jehož úlohou je zriadiť, a usporiadať vnútorné záležitosti récko-sjednotenej Cirkve srbského jazykz.

Z Čech. „ Nár Listy “ uverejňujú žiadosti vyššieho duchovenstva českého ktoré sa majú predložiť Otcom ekumenického koncilia Biskupi česki žiadajú predne: aby neomylnosť pápežová nevyhlásila sa dogma, tak tiež aby o nanebovzatí p. Márie dľa tela, nie inšie ustanovenie sa dalo, jako to, čo sa už v koncilioch zvlášte v tridentskom ustanovilo Žiadá sa ďalej ohľadom špatných a škodlivých kníh reform a indexu „librorum pohibitorum “, a to najviac v tom, aby pred rozhodnutím o nebezpečnosti niektorej knihy, najprv náhľad biskupov, v níchž zemi sa vydáva, a rozširuje, vyžiadaný bol; žiada sa zmenšenie cirkevných poplatkov, pripustenie laikov k účasti na zpráve cirkevnej.

Rím. V septembri jako to „ Kreutzzeitugu“ z Rímu píšu budú mnohí preláti nie len v Ríme ale i v Belgicku, v Anglicku, v Nemecku, ba aj v Amerike vymenovaní a povýšení na hodnosť kardinálsku. Jestli to pravda. vtedy do Východní biskupi dostali od sultána vojanskú ľod, po ktorej doplavia sa do Rímu. Dojímavé bude to „Salve “ s ktorým polmesiac respective musulmanska ľod a východ pozdraví sv. Otca v Ríme!

Rozlúštenie hádky z čisla 31 dľa udaného klúča.

Hádky 2-ej Plot — vyhoď druhú: — pot.
Hádky 3-ej Most — odsekni hlavu: osť —odrež pätu: Os.

Večerné Zábavy.

Hádka 4.
Som známý Slovákom tvor z ptactva polného
S nimi som jak v lete, tak času zimného
Keď mne vezmeš hlavu, veľkú bolesť robím
A časom človeka, aj do hrobu hodím.

Rozlúštenie v budúcom čisle.

Úctive prosíme asi 120 pp. O dberateľov naších Novín, o bezodkladné zapravení svojej podlžnosti, žeby sme vystaté čisla s príloham i vynahradzovať mohli. Redakcia.

XXXI Soznam podpisov a príspevkov na samostatné katolické gymnasium Kláštorské.

XXX Soznam obnášal podpísaných 20518 zl. slož. 7608 zl. 18 kr.
Ďalej podpísali a složili pi. tit. pp: 100 „ „ 110 , 40 ,
Úhrnom podpísaných 20618 zl. slož. 7714 zl. 58 kr.

III. Sbierka príspevkov na Alumneum pri katolíckom Gymnasium kláštorskom.
Ďalej obetovali pl. tit. pp. ..........................510 zl.