Časopis: Cyrill a Method, rok 1869, číslo 22

Obsah:

Úvod a záver



CYRILL a METHOD.

Katolícke Noviny pre Cirkev, Školu a Literatúru.

Čislo 22. V Trnave dňa 25. júnia 1869. Ročník XVI.

Predplatná cena s „ Vojtechom ,“ celoročná: 4 zl. 50 kr., polročná: 2 zl. 25 kr., samého „ Vojtecha “ : celoročná 1 zl., polročná 50 kr ., i s poštovou dopravkou.
„Cyrill-Method“ vychádza každých osem dni; Vojtech ale len za mesiac raz. Predpláca sa u redaktora Štefana Rúčky (potočná ulica číslo d. 260).

Redaktor: Štefan Rúčka. Vydávateľ a majiteľ: Dr. O. Radlinský farár v Kútoch, ostatnia pošta. Búr St. Georg via: Hohenau.
V Trnave 1869. Tlačou. Žigmunda Wintera.

Ten zlatý a diamantový most.

Ježišov

III.
Bez tak už meditácie (rozjímania), táto duša kresťanskokatolíckého života, „vraj“ z obyčaje vyšly 1) preto abych aspoň na týždeň tieto meditácie naším studeným srdciam a skoro od hladu a smädu užuž umierajúcim dušiam tak potrebné ako suchej zemi nebeská rosa pozdvihol, zahodil som v predešľom čisle k rozmýšlaniu do nášho milého katolíckeho Slovenska tie tri zlaté zrnka: Spolok sv. Vojtecha, Kláštor pod Znyovom, a svetoslávny Rím večnej skaly Petrovej.“ Jaké ovocia donesú tie tri zlaté zrnka to ponechávam Prozretedeľnosti Božej a menovite milosti Ducha svätého a idem odpovedať na tú otázku kde naberieme toľko zlata a diamentov najmä keď je tá prepäsť tak nesmierna jako čierné a mrtvé more? Toto činím s tým úmyslom abych tie meditácie nie viac na týždeň ale na celý náš život rozčičral; lebo sú ony rozhovor medzi Pánom Bohom a dušou a nasledovne studnica vody vyskakujúcej k životu (kresťansko katolíckemu) Ján 4, 14. a preto pýtam sa ešte raz, kde naberieme toľko zlata a diamantov?

Vraj kde? Všade! Kdekoľvek sa po nebi a po zemi poobzeráme, všade ho je plno; len brať, nosiť a spievajúc „ten most“ staviať treba! Oné zlato sa nachodí v baňách pokladov božích Cirkvi svätej sverených; a tie tajemstvä plné diamanty právd večných, sú zložené v baňách ríše nebeskej. Kto má kľúče od brány ktorá vedie ku pokladom týmto? A kto nám tú bránu otvára? Kto iný ako Cirkev svätá! Sotva že sme svetlo sveta spatrili to bola najprvšia Jej starosť nás ku týmto pokladom doviesť. Sviatosť krstu bola tá brána skrze ktorú sme uvedení boli ku nekonečným bohatstvám večného kráľovstva božieho. Tu nám zase milosrdenstvá božie na pamäť prichodia! Koľko židov a pohanov je na svete ktorí nie sú účastní milosti takejto! A miliardy pohanov a židov zomiera a zomrelo bez toho aby boli nevysloviteľnú sladkosť viery Ježiša Krista požívali. Na miesto nás mohol Pán Boh týchto v Cirkvi svätej narodiť sa nechať a títo by možno vdačnejši cenili hodnosť kresťanskú ako my, a boli by možno vdačnejši, horlivejši dokonalejší ostali ako sme my nevdační a nehodní.

Toto milosrdenstvo ešte viac pozdvihuje nad nami Pán Boh keď nám vo sviatosti Birmovania sedem darov Ducha svätého udeľuje. S timito darmi nám dáva tú milosť do zrkadla krásy božej pozerať; riadenie božie rozumieť; v pochybnostiach a nebezpečenstvách života cestou spasenia kráčať, proti ďablovi sveta tela sa ozbrojiť zbrojom božím a sa proti ktorému koľvek nepriateľovi neprestrašene postaviť; vedomosti k životu časnému a večnému užitočné a potrebné si osvojiť; ohňom lásky ohnivej ku Bohu sa rozplameniť a konečne kdekoľvek, trebárs medzi zbojnikami a lotrami čo hneď tak bezbožnými ako bol Gestas s Ježišom Kristom na kríži zabitý nekajúci lotor, sa vedieť od každého hriechu zdržať. Táto milosť sa nám vo Sviatosti Birmovania udeľuje. O týchto milosrdenstvách sme ako katolíci neomylne presvedčení.

Keď ale kedy, to nám milosti božie menovite pri svätej spovedi na pamäť príňsť musia. Pri svätej spovedi poznáme len aký je milostivý a milosrdný Pán Boh. Tam poznáme čo sme my, čo je hriech a čo je sviatosť božia. Tam poznáme našu ničotu a nekonečnú všemohúcnosť Najsvätejšej a Nerozdielnej Trojice a preto pri svätej spovedi hlboko cítime veľké milosrdenstvá božie. Predstavuje sa nám tam všemohúci Boh ako Pán ktorý má moc nad životom a smrťou nad nebom, a peklom, ako Pán Boh ktorého milosrdenstva niet počtu.“ A keď nám hriechy odpúšta a spomenuté milosti udeľuje čo by sme si mohli viac žiadať? Už by sme si viac žiadať nemohli, veď ani Dávid viac nežiadal ako hriechov odpustenie. Už by si človek k zažiadaniu viac vymyslieť nemohol, čo by mu hneď sám Ježiš Kristus tú otázku položil:„Čo chceš abych ti učinil?“ Veď je to už viac ako dosť keď nám hriechy odpúšťa. Keby stoličný sudca väzňovi len jednu vinu odpustil za ktorú na desät rokov vo väzeni sedieť zaslúžil, čo by ten robil od vďačnosti? Zajiste by nevedel čo ma počiať a jako sa mu poďakovať má! A čo je to oproti milosrdenstvám božím! Najmilostivejši Ježiš Kristus jedným krížom kňazským sníma hriechy naše za ktoré by sme nie na desäť rokov ale na veky pokutu večnú pekla večného zaslúžili. Čo si viac človek môže len zažiadať? Veru by sa nikto ani len neopovážil na nečo viac myslieť!

Nebolo ani nebude, kým svet svetom bude slávnejšej spovede ako tá bola ktorú lotor Dismas na kríži vykonal. Ježiš Kristus Bohočlovek na kríži! Lotor na kríži! Lotor sa spovedá a ľutuje! Ježiš Kristus ho rozhrešuje nie rukou lebo je pribitá; lež slovom božským:„Ešte dnes budeš so mnou v raji.“ a to v prítomnosti toľkýeh národov tam zhromaždených!

Čo si viac môhol lotor žiadať? Podobne čo si mi po sv. spovedi ešte viac žiadať môžeme ako odpustenie hriechov a milosť božiu? Už viac nič! A predca ešte viac nám dal a dáva Ježiš Kristus najmilejší Spasiteľ božský! Počujme! „Omnes gentes plau dite manibus.“ Ten istý Ježiš Kristus ktorý nám hriechy odpúšťa; ten istý Spasiteľ boží ktorého Mária Matka Božia počala a porodila, ktorý kresťansko katolícku Cirkev založil, ktorý svet sedem zazračnými sviatosťami obohatil; ten istý Vykupiteľ náš ktorý s Bohom Otcom a s Duchom svätým v jednote božstva v sláve večnej prebýva; ktorý za spasenie národov bez výnimky za všetkých na dreve kríža zomrel, ktorý pred oblyčajom svojich Apoštolov slávne na nebesia vystúpil, ktorý sedí na pravici božej a príde súdiť živých i mrtvých z nesmiernej lásky ku nám nehodným v prevelebnej oltárnej sviatosti prichodí. aby sa s nami spojil, aby nás pozdravil, aby v nás prebýval a my v Ňom; aby sa s našou dušou ako s dieťatkom hral a zabával, slovom: aby nás naplnil svojim božstvom a človečenstvom. Toto je taká veľká milosť ktorú nikdy vysloviť, za ktorú sa nikdy prenikdy nemôžeme dostatočne poďakovať. Kto by si to bol len pomyslel? To veru nikto. Ani Mojžiš ani Abraham ani sv. Augustín by sa nebol opovážil na niečo takého myslieť. A hľa čo sa človek ani len neopovážil myslieť, to vymyslel Pán Boh, aby nám slávne dokázal ako nás veľmi, nekonečne veľmi miloval a miluje. My sme následkom tohoto už na zemi najblaženejší!

Tá myšlienka, tá viera pevná: Dnes nosím Bohočloveka najsvätejšieho v srdci mojom; dnes je moje srdce stánkom, príbytkom, trónom, bethlehemom a hrobom Kalvárskym Ježiša Krista, narodzeného, ukrižovaného, vzkrieseného a slávneho, táto myšlienka a viera kresťansko katolícka na základe slov Ježiša Krista všemohúceho Bohočloveka (Ján 6) v našich srdciach dušiach, kostiach, ňádrach, útrobách, rebrách a mozgách tak hlboko zarytá je, že s ňou na súdny deň pred súdnu stolicu sudca večného vstávať budeme: táto viera nám dodáva pochop veľký na jak vysoký stupeň štastia, blaženosti, dokonálosti a hodnosti nás nehodných Ježiš Kristus najmilejší a najslávnejší Vykupiteľ náš jedine z puhého milosrdenstva povýšil. V tejto viere, v tomto už zemskom blahoslavenstve sa radostnejšie cítime než kráľ alebo kráľovna sa na svojom tróne cítiť môže, lebo kráľa kráľov Ježiša Krista ukrižovaného a slávneho, v našich srdciach nosíme tak že Ježiš Kristus prebýva v nás a my v Ňom. Ján. 6. 57. Veľké tieto milosrdenstva božie keď sv. Pavel Rimanom písebne vyčítal, opytuje sa sám seba a všetkých: Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Snáď súženie alebo úzkost? Snáď hlad alebo nahota? nebezpečenstvo alebo protivenstvo? či meč? (O ) istý som zajiste že ani smrť, ani život ani Anjeli, ani Kniežatstvá, ani mocnosti, ani prítomné veci, 1) ani budúce, 2) ani sila 3) ani vysokosť, ani hlbokosť, ani žiadne iné stvorenie nebude môcť nás odlúčiť od lásky božej, ktorá je v Kristu Ježiši Pánovi našom.“ Tak si so sv. Pavlom myslíme i my že nás nikto od viery Kristovej neodlúči. Za toto zlato viery Kristovej, za tie diamanty tajemstiev božich žijeme a mrieme a ideme z nich stavať „ten most zlatý a diamantový“ ; aby i naši bratia tak bohatí v pokladoch božích boli ako sme my! 4)

A však! toto sú výjavy viery živej, a predsavzatie to sa vyplniť môže a z milosti božej sa vyplní; ale veľmi sa nezpierajme lebo nás tak čosi drgne ako Petra drglo keď podobne výjavy a city neohroženej oddanosti ku Spasiteľovi vyjadroval a síce zarazí nás iste ten hlas boží: „Vy sa všetci pohoršite nado mnou, Mat. 26, 31. ako Apoštolov zarazil. A čo či by sme mali skutočne sa pohoršiť nad Spasiteľom naším? Či Ho idú ukrižovať alebo či snáď hrozí nejaké nebezpečenstvo Cirkvi a viere Kristovej? A či sňáď nejaký ukrutný Mohamed nám ide to zlato viery Kristovej a tie diamanty právd večných odobrať a zo srdc našich vytrhnúť? A či si dáme? Veru že to tak ide byť to musí každý predvidieť kto má len oči k videniu; to musí každý vopred slyšať kto má len uši k slyšaniu, a či si dáme to je hromovitá otázka?

Že sa to tak ukazuje to svedčia pohyby systematične vymerané sodomskej politiky. Kto nevidí, kto nepočuje, že už vo vyšších školách veje a zametá duch Voltaira tohoto najbezbožnejšieho medzi zakliatými divocha? Zo škôl prejde a prechodí tento pekelný duch do společenstva nevinnej mládeže; zo společenstva do úradov z úradov do života krajiny. Ako morová rana od jedného človeka do celého mesta z mesta do stolice, zo stolice do krajiny prechodí a usmrtí všetko čo jej v cestu padne; tak zakvasuje už dnes morová rana nevery školy, úrady a krajnú! Ale či to skutočne má tak byť, veď sám sebe neverím. Ako by to možno bolo, žeby nás Ježiš Kristus náš najmilejši Spasiteľ ktorý za nás „panenským životom nepohrdol, opustil? Daromné by potom bolo pre nás Jeho vykúpenie, Jeho sviatosti, Cirkev a všetko? Naši predkovia s nebom sa radovali a tešili a my by sme sa mali popredku do pekla večného chystať? a to na večné veky vekov?

Istá Pani povedala kňazovi istému: Velebný Pane! Zle je s nami! Pán Boh nás opúšťa! a Kňaz na to: úprimná Pani, to je nie pravda; ale my opúšťame Boha! Kto mal pravdu? Dľa môjho náhľadu obidva s tým dodatkom že my najprv Boha a potom len Pán Boh podľa svojej nekonečnej spravedlivosti nás opustiť musí; a keď kedy to dnes uznať musíme že sme my opustili Boha, a nie raz ale millionráz!

Pritom všetkom tak bol Ježiš Kristus milosrdný a láskavý že ačkoľvek od rokov nás smrťou a peklom potrestať mohol; a keby to bol zo spravedlivosti učinil už by sme dávno boli v pekle horeli, predca pamätlivý súc ná všetky nám udelené milosti a milosrdenstva nezpravil to Ježiš Kristus ale radnej: už skrze Ducha svätého, už skrze kňazov učiteľov a rodičov už všelijako volal: „Obraťte sa na moje domlúvanie! hľa prednesiem Vám Ducha mojeho a oznámim Vám slova moje.“ Knih. Prisl. 1, 23. „Poďte ku mne ktorí ste unavení a obťažení a já Vás občerstvím.“ Takto mnohonásobne nás k sebe zvolával. A či sme Ho poslúchli? Položme si len ruky na prsia a vyspovedajme sa pred celým svetom snáď sa potom obrátime na vieru kresťanskú! Sv. Augustín sa pred celým svetom zo všetkých svojich hriechov vyspovedal a preto (aspoň já tak myslím) ačkoľvek toľký hriešnik! tak veľký Ideál sviatosti je, že pred ním i nekatolici dolu klobúky skladajú. Nemôžem tu hriechy osobné vyčitovať, len chcem spomenuť tie, ktorých sme skoro všetci in corpore (s malými výminkami) viac menej vina a síce hriechy tie ktorými sme od dvacať rokov Politiku, Vedy, a Ducha času proti katolíctvu indirektne napomáhali. Toto pred Bohom a svetom si musíme úprimne vyznať že sme viac hlas ošklivej politiky slúchali ako hlas boží; s ľútosťou si musíme úprimne vyznať že nám vedy márne, svetské a časné milšie a vzácnejšie boly než vedy večné Ježiša ukrižovaného; áno musíme srdečne vyjaviť že sme sa viac riadili podľá zakliatého ducha časového ako podľa riadenia Všemohúceho, Najslávnejšieho Boha Ducha svätého. Túto odpoveď dať som sa zaviazal v Čisle 19 -tom; a mal bych hu prísnejšie dokázať. Úfam ale že nejaký Doktor bude proti týmto nedokázaným poznámkam neohrožene a všemožne protestovať; potom si na tieto poznámky ináčej naostrím perko. Ale musí byť Doctor alebo aspoň na ostro podkovaný Diabolus rotae; inačej sa s ním pasovať nebudem; a keď sa sním pasovať budem, to mu vopred povedám že ho na prach obrátim.

Dosť na tom slúchali sme viac hlas sveta bohaprázdneho ako hlas boží v srdciach našich pri všetkých dobrodeniach; ktoré sme z rúk požívali božích, v predošlých a prítomných časiech sa nad nami, pred nami, za nami a v nás rozliehajúci. Takéto žarty sme si vystrájali s náboženstvom za dlhé roky. Čo na to Pán Boh? Pán Boh mal za dlhé roky poshovenie s nami; keď ale ani Jeho hlas, ani Jeho dobrodenia nesčislné, ani Jeho poshovenie sme si nevšímali, teda počuť dnes musime hlas a ortiel pokutý božej, už skoro (oddnes) počtujúc) pred 4000 rokami v starom zákone nad bezbožnými národami vynesenej a sice: Poneváč som vás volal, vy ste sa protivili; kýval som rukou za vami, a nebolo nikoho, kto by pozor dal. Pohŕdali ste so všetkou radou mojou a domlúvanie moje ste si za nič nevážili. I já tiež pri zahynutí vašom smiať sa budem a posmech robiť budem keď príde na vás súženie a úzkosť a zahynutie keď ako výchor nastane. Knih. Prisl. 1, 25— 29. Tento spravodlivý ortiel pokuty božej sa ide nad nami dnes vyplniť. Zlato a tie neoceniteľné diamanty viery Kristovej nám idú odniať! 1) Či to skutočne má tak byť? a kto sa opováži ruku položiť na tieto poklady božie? Viera Kristova nás sprovádza za celý život od koliesky až ku hrobu a od hrobu až ku večnosti nesmiernej, a naplňuje nás radosťou nevysloviteľnou; viera Kristova krajiny požehnáva a oblažuje a národy smeruje a spojuje; viera Kristova je základ na ktorom stojá múry blahoslavenstva časného a večného. Z príčiny tejto si vieru Kristovú po všetke časy tak vysoko národy vážili že za ňu milliardy kresťanov mnoho podstúpilo, mnoho trpelo a činilo, ba pod kolesami, medzi levami a slonami, na ražňoch, ohniskách v horúcich vatrách a v pecách vďačne sa sužovalo ba vďačne smrťou mučedlnickou zomrelo.

Viera Kristová prebíjala, a kliesnila národom otročeným cestu ku slobode; a bez viery Kristovej padali národy do otroctva ako muchy otrovené padajú do mláky. Viera Kristová pozdvihovala nás v krivdách stenajúcich a ukazovala nám prstom božím deň potešenia, deň vzkriesenia.

Viera Kristova kývala za nami keď sme po zlých cestách chodili a viedla nás za ruku na cestu spasenia; viera Kristova nám ukazovala prstom nebeským: tam vysoko nad slncom poludňajším a nad hviezdami polnočnými tam je vaša vlasť a krajina večná, toto čo obývate je časné, tŕnisté a plačlivé údolie. Viera Ježiša Krista ukrižovaného Spasiteľa nášho je tá zlatá reťaz ktorá nás ešte dnes ku trónu božiemu pripína, až sa nám táto reťaz dnes zajtra roztrhne, tak vtedy odpadneme do priepasti večnej. Z týchto hrúzyplných príčin bez viery Kristovej nemôžeme žiť, bez viery Kristovej ideme zahynúť. Tak práve ako keby sa slnce na druhé ráno nevrátilo nazpäť, by svet ešte v ten deň od mraza a zimy a tmy zahynúť išiel, podobne kade náhle slnko viery Kristovej každého človeka osvecujúcej zájde a viac nepríde v ten deň do časného a večného zahynutia padať budeme. Preto k Vám Arcibiskupovia a biskupovia naši sa neustále obraciame! K Vám bratia kňazi, k Vám katolíci a nekatolíci voláme a vyzývame Vás aby ste prísne rozmýšlali, čo sa ide s nami a s Vami robiť? Viera Kristova nás opúšťa, smrť večná nám hrozí, hrob kresťanstvu už už vykopaný je. Pohanstvo nové ide zaplaviť morovou ranou nevery pol Európy a menovite krajinu mariánsku sv. Štefana kráľa?)

Za časov sv. Štefana krála viera Kristova na všetky štyry stránky sveta sa kráľovským spôsobom rozširovala a síce na východ, na západ, na polnoc na poludnie! „ O ! mane nobiscum Domine, quoniam adves perascit! Religio Jesu Christi divini Redemptoris nostri ex omnibus quatuor mundi partibus proh! dolor!! jam non noscit nisi unam partem, et quidem occasum Solis Jesu Christi.“

Tak je. Dnes sa prevracia svet, dnes východu ani poludnia ani polnoci nepoznáme; tieto tri stránky sveta sa už minuly a my vidíme na naše vlastné oči len západ viery Kristovej. Keď toto slnce zapadne, potom nastane noc večná pohanstva, ktorú osvieti oheň večný pekla večného. O tomto budem pokračovať ďalej budúcne na základe právd božích.
Na teraz vynášam sa ku trónu božiemu a volám z hlbín srdca kresťansko katolíckeho :Ježišu Kriste večný a všemohúci Bože pre Tvoje narodenie umučenie vzkriesenie a slávne na nebevstúpenie zmiluj sa nad nami! Neopúštaj národ slovenský úbohý. Pozri z výšavy nebeskej na svôj opustený národ ako kolenkuje, ako sa vinie okolo Oltárov v svätynách Tvojich! Ježišov.

1) Dosť zle a bezbožne! Dop.

1) maďarskej ukrutnosti. Dop.
2) odtrhnutie školy od cirkve, manželstva od náboženstva. Dop.
3) trebárs maďarského Boha. Dop .

4) Ideme zakladať Spolky nábožne ktoré by nás vo viere a v dobrých mravoch potvrdzovaly; najmä ale žiadame si mať Spolok sv. Vojtecha; vyššie školy slovenské atď. atď. Red.

1) Ultraliberalismus ide nám školu od cirkve odtrhnúť!; náboženstvo zo škôl vytisnúť; školy beznáboženské a civilné manželstvo zaviesť atď. Red.

1) Räta naša spočieva v spolkovitosti, Spolok sv. Cyrilla – a Methoda, a Vojtecha, kath. školy slov. Priď knám kráľovstvo tvoje! Red.

Otvorený List.

Veľactený pane Redaktor! Koľko rázy mi doručené býva čislo „Cyrilla a Methoda,“ koľko rázy čítam tie nad vzkriesením Cyrilla a Methoda radosťou prekypujúce v ňom uverejnené listy; toľko rázy zaujíma srdce moje bôl a žiál. Netajím ja sice moje potešenie nad znovu vzkriesením jeho: lež keď povážim ten malicherný počet predplatiteľov a tým malichernejší spolupracovníkov, vtedy neni mi možno odolať zarmútku a žialu. Či teda myslite p. Redaktor, že je zarmútok môj bezzakladný ? 1) Ja sa aspoň domnievam že nie. Jedon jediný časopis cirkevný máme my katolícki Slováci, a preca i ten pri tom dosť hodnom počte slovenských katolíkov nežije lež len živori. Kde že teda leží toho hlavnia príčina? Povedzme si pravdu, a vyznajme úprimne, že v nás samých, v našej netečnosti. Neberiem ja do ohľadu tých slovenských katolíkov, ktorí sú nepriateľmi každého národnieho vývinu a tak i Cyrilla a Methoda len za to, že v slovenčine vychodí; lež beriem do ohľadu tých katolíkov slovenských, ktorí sú, jako oni sami hovoria, i osvedčenými národovcami. Leš povie snáď niekto, že Cyrill a Method je len pre kňazov, a preto svetským aby dal pokoj.

Uznávajúc, že Cyrill je pre kňazov, ktorí by mali všetky svoje sily v ňom sústredňovať, na jeho zvelebení a povznesení pracovať všemožne, v ňom sa o odstránení bludu a chýb v ľudu panujúcich riadiť, pýtam sa: či by týchto počet mal vystupovať len na 300? či z tých len pätoria dopisovať môžu? Smutná ale skutočná pravda! Ale tak je to to, ti čo by mohli i predplatiť i dopisovať, ti to nerobia lebo nenachodia v tom žiadného pokrmu, žiadneho túžbu srdca jejich upokojenia; ti ale ktorí aspoň pevnú vôlu majú, nemajú často odkial. Keby si teda každý ruký na prsia položil a to konal, čo mu svedomie káže vtedy by všetky chyby z Cyrilla, na ktoré sa oni tak často ponosujú odstránené boly 1) Vtedy kedby každý len dľa možnosti Cyrilla grošom a perom podporoval vtedy by sa tam nenachodila tá jednotvárnosť článkov, vtedy by do Cyrilla nedopisovali len sami mladusi 2) lež z Cyrilla by sa stal mužský Cýrill, no stal by sa z neho časopis tej triede ľudstva, pre ktorú je určený, dôstojným. A to je to, na čom by sme pracovať, o čo by sme sa zasadiť mali, nie ale druhých posudzovať a sami nič nerobiť. Či by to Veľactený p. Redaktor, neposlúžilo veci tej, o ktorú sa jedná? S dovolením Veľacteného p. Redaktora budúcne viac 3) S Bohom. Váš Úprimný.

1) Počet pp. Dopisovateľov pomaly rastie lež či sa i počet pp. Odberateľov nášho orgánu rozmnoží, to uvidíme v druhom polroku. Posaváď musíme iba pochybovať o tom. Však voláme pýtame pomoc v každom čisle - čo nám už aj za zle majú daktorí páni farári; a predca zle sa darí ta inkassácia sosypu a meríčok, z ktorých sa zapravujú: tlač, kolky poštové porta a expedícia našich Novín a iné. Jedon pensionista toto všetko veru nezaprávi predbežne. (Red.)

1) Jedon a jedon človek sám a sám není v stave najmä pri nemeckom sadzačovi bez chyby viesť i korektúru i expedicíu i protokol atď. a k tomu ešte i články písať, i literárne a cirkevno školské Zprávy podávať. Red.
2) To je hamba iba pre staršich. (Red.)
3) Vítajte v kole našich spolupracovníkov! Red .

Nekrolog.

+ Nekrolog. +

Roku 1869 dňa 4-ho mája o 3 hodinách v noci odobral sa na večnosť prvlb. p. Juraj Holček farár v Jázfalve (Jásovcách) potom jako osem dní tažko nemocný na zapálenie plúc ležal a sväté sviatosti skonávajúcich prijal v 58 veku svôjho činného života a v 34 veku svôjho kňazstva. Pokoj prachu jeho!

V nebožtíkovi Cirkev naša, slov. Národná Vlasť naša chudoba i hospodári ztratíli: horlivého kňaza, verného syna, zápalistého národovca, všestranne vzdelaného literáta; a veľkého dobrodinca i podporovateľa škôl, a slovesnosti našej, dobrého Otca duchovného; a radcu i znalca vo všetkých odvetvách hospodárstva. Tak slávny muž jakým bol nebožtik zaslúži i po smrti svojej našu rodácko-katolicku vdiaku a slušnú oslavu.

Jesli kto zo Spisovateľov obratnejšieho pera bude chceť obšírnejšie napísať životopis nebožtíka a jeho pamiatku osláviť v spisoch matičných myslim že tomu nemálo poslúžim tým ked dáktoré dátky zo života nebožtíka ktoré pri ruke mám zkrátka podám.

Juraj Holček narodil sa r. 1811 dňa 5 aprila v Pudmericiach (presp, stolica) z mlynárských boha bojných rodičov. Otec jeho Juraj a matka Alžbeta rodzená Peer syna svojebo nebožtíka Juraja nábožne vychovaného kňazskému stavu venovali, a preto ho i pílne do škôl posielali radujúc sa nad velikým prospechom jeho v úmeni. Školy gymnazialné vychodil v Trnave; potom prijatý bol do radu pobožných škôl za Piaristu; lež cítiac v sebe inšie povolanie vystúpil z kleriky od Piaristov a zabral sa do Segedína filosofické štúdia konať, ktoré i s pochvalou skončil. Theologiu študoval čo svetský v Trnave; a čo v 3-om roku theolog (bohoslovec) prijatý bol za klerika ostrih.
I odbaviac s prospechom bohoslovie na kňazstvo vysvätený je r. 1835 dňa 30 septembra. Po posväcke a po primiciach ktoré mal v Pudmericách i hneď stal sa duchovným správcom (administrátorom) v Kostolci (Kestôlcí) pri Ostrihome popri boku tamejšieho farára. Potom bol kaplánom na mnohých miestach menovite: v Majtechove a r. 1842 v Nádaši; predtým ale administruval vyše roka faru v Jablonici. Roku 1843 dostal faru Veselovskú, a nemálo sa tešil z toho že drahých svojich rodičov ktorých k sebe povolal, na stáre ich dni opatrovať mohol; jako tiež i tú velikú radosť dožil že r. 1846 dňa 29 Augusta rodičom svojim „zlatú svadbu“ odbavoval. Po radosti nastala mu žialosť. Roku 1847 dňa 14 septembra umrela jeho 69 ročnia drahá matka; čo všetko naznačené je na podobiznú ktori sbotovil viedenský akademik Štefan Noél ten sám z ktorého on sám nebožtik svojim grošom vystvoril povestného maliara a príspevkami štedrých darcov a dobrodincov za chýrneho úmelca vychoval.

Roku 1847 dňa 12 augusta mal nebožtik to veliké šťastie, a dožil sa tej nesmiernej radosti že očitým svedkom bol pri zakladaní „Tatrina“ v Čachticach; a že uňho vo Veselom výdržiaval sa kongress zvolaný ku zakladaniu spolku striezlivostí: I čo vyslanec tatrinský s Cabanom so spolužiakom svojím za národaie práva rečnil (bol chýrny rečnik-najmä v latine) u vysokej Rády kráľovskej v Budine. Caban na jeho vyzvanie poručil kath. b.bystrickému Alumneumu 800 zl. r. č.

R. 1848 stal sa farárom Ohajským, kde r. 1851 dňa 10 aprila ztratil 78 ročnieho a milovaného Otca svojho.
Roku 1865 dňa 12 decembra prejšol na faru do Jászfalvy, (Jásovce.) Juraj Holček najradšej sa zaoberal čítaním knih a rozličných časopisov; dopisovánim do Novin, včelárstvom a orbou. On častejšie dopisoval do „Cyrilla Methoda“ do Priateľa školy a literatúry“ do Národných Novin, do Orla Tatranského, do Obzora do P. Budínských Vedomosti. Z jeho článkov a dopisov podávam na ukážku len tieto: „Skúsenosti včelárské“ Liečiva sila slimákov“ Novoročni prihlás k pp. včelárom našim. Slávnosť Dzieŕzoňska. Nebožtik stanúc sa kaplánom hneď započal včely pestovať a r. 1868 konal slávnosť Dzierzoňskú. Vo včelárstve dosiahnul počet stotiny sto klátov včel. Odomrel 4 včeliny a mal 44 klátov včel na ostatok. Celý deň býval vo včeline; tam aj obedúval a čitával písaval.

V Cyrílle a Methode z roku 1865 č.10 menuje sa Holček jedon z najhorlivejších synov národa slov. Ďalej nebožtik písal: Čo môže Učiteľ pre školu vydobudnuť? Dopis podal z Ohaja; podal Nekrolog Ondreja Cabana; slovom on podporuval našu literatúru nie len hmotne ale i duchovne (Bohdaj sme mali tak horlivých národovcov všetkých našich pp. farárov na Slovensku.)

Nebožtik bol spoluúdom dedíctva s v. C yrilla a Methoda v Brne, bol údom spolku svätojánskeho v Prahe, a zakladateľom Matice Slov. ktorejžto poručil v závete 60 zl. r. č. a 5 obrazov medzi nimi „Svätopluka“ Uhorskému muzeumu poručil dva obrazy, jedon starý pozlátený meč ktorý najšol v Semeri a 60 zl. r. č. Na ročné fundácie) za seba zanechal 60 z l; na kríž 30 z l . ; za vnuka Jána Bunčeka 20 zl. za brata Jána 20 zl ; kostolu Jásfalvanskému 20 zl.; vykonávateľovi závetnému (testamenti executor) 20 zl. atd. atd. Blahá a večná pamiatka jemu.

Literatúra.

Redakcia.

Či ozaj majú byť beznáboženské školy zaprevedené? Na túto otázku obširne odpovedá: Ján Schulista kňaz arcibiskupstva ostrihomského vo svojom výbornom do dvoch hárkov silnom a populárnom spise ktorýžto spis je k dostaniu (po 10 kr. r. č.) u vp. pôvodcu v Szkiczó posl. pošta Aranyos Maróth (zlaté Moravce) jako i u vp. Fraňka V. Sasinka v Bystrici.

V nadrečenom spise pochvalne spomenutý p. pôvodca pojednáva a dôkladne i populárne dokazuje na základe zdravého rozumu písma sv. i dejín: že zavedením beznáboženských škôl t. j. zriadením takých škôl ktoréby navštivované boly od mládeže jakéhokoľvek náboženstvá; ďalej odstránením vlivu jakéhokoľvek vyznania na školu tak aby svetské vedecké knihy ktoré sa užívajú vo škole, nemusely byť prehliadnuté a udobrené kroz cirkevnú vrchnosť, a profesor aby mohol prednášať svetské vedy bez ohľadu na náboženstvo či sa jeho nahľady s pravdámi náboženskými srovnávajú alebo nie; slovom že odlúčením školy od Cirkve podrýva sa náboženstvo a mravnosť ktoré sa tým samým do nebezpečia kladú. Škola nemá byť len pre svetské vedy a materialismus t. j . : telesnú výživu a časné statky, lež i pre rozširovanie mravnosti a čnosti; škola nemá len učiť lež i vzdelávať mládež za čnostných budúcich občanov.

Škola má teda dvojaké povolanie: učiť a vzdeľavať. Škola odlúčená od Cirkve len učí a tak nesodpovedá docela svôjmu povolaniu. Škola musí tiež vzdeľávať t. j. viesť k mravnosti čo sa dosahuje kroz štepovanie a zdelovaníe náboženstva studnice to viery a mravov. Chceť teda mať školu bez Cirkve znamená: chceť ústav v ktorom sa človek považuje jako materialista čili zverací človek, jako atheista čili neznaboh, čo sa protiví zásadam kresťansko-katholíckym, dľa ktorých človek je povolaný k tomu, aby kroz vieru a mravy vzdelaný prospešný bol i svetu i pripravený k životu večnému; a preto každý človek tým viac krestaň uznať musí: že povinnosť každého človeka je v náboženstve svojom dostatočne a dôkladne sa vyučiť; náboženstvo svoje si vážiť a pred zlými zásadami ho ochraňovať tým viac lebo nevedomosť náboženstva je prameňom a pôvodom zlosti a neprávosti; a človek bez náboženstva je len na časnú, a večnú zkázu sebe a iným: teda chybná je to veru zásada a mienka že vo škole nemá sa ohľad brat na náboženstvo, že sa človek vycvičiť a vzdelať môže i bez náboženského vzdeľánia; však by to znamenalo: nechať človeka samému sebe aby letel do záhuby. A tak pravdu má p. pôvodca v tom: že zásada beznáboženského vzdelania podrývá náboženstvo a mravnosť a tým samým časné i večné šťastie človeka.

b) odlúčením školy od Cirkve uráža sa právo Cirkve ktorá je povolaná k vzdelávaniu a vyučovaniu svojich veriacich ktorá ma moc docela duchovnú učiť a veriacich vo vecách spasenia riadiť súdiť dľa slov. Kristových: „iďte, učte všetky národy . . . učte ich zachovávať všetko čokoľvek som Vám prikázal.“ Chceť teda školu odlúčiť od Cirkve znamenalo by: Cirkev pripraviť o slobodu aspoň ju i obmedziť v jej právach a povinnosťach vyučovania od samého Boha jej naložených. Odkiaľ nasleduje: že štát nemá právo v ceste stáť biskupom a kňazom v plnení učiteľskej povinnosti od samého Boha im uloženej; a že je to urazenie slobody učiacej Crkve, chceť jej z ruky vytrhnuť pole toho učiteľského povolania t, j. školu ktorá je dcérou Cirkve. Beznáboženské školy rúcajú to čo Cirkev vystavila. Cirkev založila a pestovala vlastné svoje školy v lône svojom; a kath. školský fond je imaním kath. Cirkve: ted a jakáže by to bola sloboda pre Cirkev keby nesmela podržať vlastné školy v lône svojom? keby musela popustiť vlastné imanie svoje na spoločné školy? keby musela popustiť vyučovanie kath. mládeže svojej nekatholíckym professorom? keby sa musela zrieknuť dozorstva nad professormi nad ich prednáškami a knihami a tieto by nesmela prehliadnúť a udobriť atd?

c) odlúčením dcéry od matky t. j. školy od Cirkve zapríčiňujú sa domáce roztržky a nepokoje medzi občanmi a tým samým vlasť sa kladie do nebezpečia. Náboženstvo je základom kresťanských a občanských čnosti: teda štát nemôže byť: za odlúčenie školy od Cirkve, za zmiešanie škôl bez ohľadu na náboženstva; za školy beznáboženské; ináč by urazil cit náboženskych občanov ktorí majú právo žiadať od správcov krajiny žebyneboli znepokojovaní vo svedomí svojom. Zriadením beznáboženských škol uvalila by sa záhuba na našu drahú vlasť uhorskú; však by to za sebou tiahlo odpor kresťansko katolických duchovných pastierov a ich veriacich, ktorým náboženstvo sväté je; tiahlo by za sebou nespokojnosť, pobúrenie mysli urazenie svedomia, nepokoj; bolo by to urazenie práva vlastníctva ktoré Cirkev kath. má na tie školské základiny, ktoré su jej a nie štátu majetkom bolo by to znepokojovanie katolíkov keby z nich nie len katolícki lež i nekatolícki ba snáď časom i sami nekrstení professori (žídia atd) boli platení. Beznáboženské školy vyzliekly by mládež z náboženstva, a štát za ne nemôže byť i pre vlastný svoj prospech atd. atd.
Prajeme výbornému spisu tomuto: aby bol čo najviac medzi ľudom rozšírený; žeby ľud náš aspoň vedel: čo a jaké sú to tie beznáboženské školy? (Redakcia.)

Cirkevné a Školské Zprávy.

V Londýne odbývalo sa mnoho kath. zjazdov na ktorých sa silne protestovalo oproti zavedeniu beznáboženských (bezkonfesionalný) škôl, i zaviedli sa mnohopočetné podpisy k cieľu tomu. Otázka táto neni ešte rozriešená; len brošury a časopisy ju prv pretrásajú. V Írsku ešte v loni sa bol utvoril výbor záležajúci z 2 kath. a z 5 angl. i z. 2 presbyteriánov ktorého úlohou je: štatistické dátky zosbierať o Írskom elementárnom vynaučovaní a o školách irských. Druhý výbor zaobiera sa preskúmaním pomerov štátnej Cirkve angl. a tento výbor nedávno zprávu podal o 200 angl. farároch ktorýchžto ročitý dôchodok obnáša 37,097 funtov šterlingov.


XX Soznam podpisov a príspevkov na samostatné katolícke gymnasium Kláštorské.

XIX Soznam obnášal podpísaných..15708 zl. slož. 4145 zl.7. kr.

Daľej podpísali a složiíi pl. tit. pp :Martin Čuleň, vyslúžilý správca Levočského Gymnasia na podpis, v Soz. 100 zl. a slož. 12 zl...12 ,,119. N. N. v. N. ... 100,, _ 12 ,,

Sbierka v Dekanate Sečanskom k nejž prispeli: N. Gyurky, Rimóczky farár 1 z l. Ján Kurcsényi 1 zl.
Fraňo Blaškovics 2 zl. Ignác Krammer Guardian 1 zl. spolu...5 ,,

120. Josef Záborsky, farár Moravsko: Lieskovský ..................... 50 ,, 6 ,,

Obeta z fary Moravsko Lieskovske ......................................2 ,, 88 ,,

Josef Janda, pivovarči z Necpal na podpis v soz. XV. 100 zl. a slož 12 zl.___12 ,, 88 ,,

121. Fraňo Mešter, majiteľ na Krásnom.........50 ,, 6 ,,

122. Štefan Súlovský , majiteľ v Turčankach…..50 ,, 6 ,,

Sbierka na Krásnom ......… ,,7 ,, 68 ,,
„ v Broďanoch ..............,,8 ,, 66 ,,
„ v Nedanovcách ……..........,,5 ,, 46 ,,
„ v Turčánkach……............,,6 ,, 20 ,,
vo Viedni p. Šimonom Kandlom zaprovadená, k nejž prispeli: Dávid Kuhn 15 zl. Tóth a Auer 15 zl. Schenk a Brucker 20 zl. Sam. T. Goldberger 25 zl. F.Schmidt 20 zl. Dedičovia A .Meinla 20 zl. Synovia Jonáša Frôchlicha 20 zl.
Franko Liebig 15 zl.Geipel et Faeger 20 zl. Hlaváts et Išbány 20 zl. Franko Philippi 10 zl. Karol Garber 5 zl. Jos. Frank 5 zl. Jos. Furst 5 zl. Schwarcet Comp. 5 zl. S . S. B. 5 zl. Ignác Winter 5 zl. A . Hlaváts 5 zl. Freundet Conrád 5 zl. spolu…,, 240 ,,
Uhrnom podpísaných....................15958 zl. slož. 4474 zl. 95 kr.

Poneváč prvý rok príspevkov a zbierok na založenie samostatného katolickeho Gymnasia bliži sa ku koncu; preto uctíve prosím pl. tit. p.p. zakladateľov a riadnych členov, aby svoje druhé čiastice složiť, všetkých ale opravdivých milovníkov Cirkve a Národa aby láskavými podpisami, príspevkámi a zbierkami spasonosný ciel založenia tohože Gymnasia horlivé podporovať ráčili žeby tým otvorenie to: hože Gymnasia pre budúci rok stať sa mohlo tak túženou skutočnosťou. Boh všehmohúci požehnánim, Cirkev a Národ vďakom ich za to zajiste odmení.

Redaktorské odkazy. Nektorí pl. t. pp. farári majú že v každom čisle vyzývame naše velact. Obecenstvo k predplateniu na naše cirk. Noviny. Nuž čože si máme počať keď je čas na vybiernia meričok a sosypu a predca máme ešte mnoho reštancíj.

P. T. k. v K. Predplatky na Noviny i za Trnavu peňaze sme dostali. Vykonáme všetko dľa ľúbosti vašej. Boh posilňuj Vás v prácach Vašich! Pl. t. p. I. Hančok. f. v. K. Za 8 výliskov Trnavy peňaze obdržali sme od toho pána po ňomžto ste nám ich bol zaslal. Pl. t. pp. Chovancom semenišťa BB. Vaše básne a články podáme časom svojím,
len dopisujte i na ďalej.

Oprava tlačových chýb. V čisle 21 strana 161 stĺpec II. riadok 26 malo stáť: Peňaze nasbierať a svetu imponovať mohli, časopisectvo na svoju ruku prevziať “Na strane 165 stĺpec. I. riadok 20 má toto stáť: z mojej maličkosti som už vopred proti tomu aby sme sa obrátili na Ostrihom, ale som za to aby sme sa akoukoľvek cestou zrovna obrátili do Ríma. Na strane 167 stĺpec I. riadok 19 má stáť: „Francisco de Paula Stubna, a nie Hubna.

Úctivé pozvanie ku predplateniu na Cyrilla a Methoda s Vojtechom.

Aby sme nepretržene a bez prekážky mohli i nadaľej vydávať cirkevné naše Noviny treba nám je nie len hmotnej ale aj duchovnej k tomu pomoci a obetuvavosti. Bez tejto neudržíme náš časopis tak prepotrebný v týchto časoch kedy sa jedná o autonomiu Cirkve kath. v Uhrách. A preto úctive prosíme našich pl. tit. pp. Bratov v Kristu a Národe ktorí len na prvý polrok majú vyplatený svôj predplatok o čím skoršie obnovenie predplatku. Tých pl. t. pp. Odberateľov našich Novin, ktorí posaváď nám ešte neposlali svôj predplatok, prosím o výplatok; a ktorí len na samého Cyrilla a Methoda bez Vojtecha boli sa predplatili tých žiadame úctive o doplatok; konečne tých pl. t. pp. Odberateľov nášho časopisu, ktorí od druhého polroka nemeňia držať tieto cirk. Noviny prosíme o reklamáciu listovnú nadaľej do konca júnia. Od včasného a valného v druhom polroku sa prihlásenia; od poriadneho platenia predplatkov; od riadneho, častejšieho a dôkladného dopisovania závisí naša budúcnosť; ináč bez duchovnej a hmotnej pomoci tratíme nádej k tomu že sa udržíme. Cena polročná: 2 zl. 25. kr. č. Redakcia.