Časopis: Cyrill a Method, rok 1869, číslo 23

Obsah:

: Úvod a záver
Ján Kovalčik. : Nevinnosť.
Bystroň. : Slobodná veda.
Považský : Doplňujúce priateľské slovo k Cyrillovi a Methodovi.
Marian Cestovateľ. : Zo života pre život tým, ktorých sa to týka.
: Dopisy.
: Literatúra.
: Podobenstvo sv. Otcov.
: Cirkevné a Školské Zprávy.
: Sbierka.

Úvod a záver



CYRILL a METHOD.

Katolícke Noviny pre Cirkev, Školu a Literatúru.

Čislo 23. V Trnave dňa 3. julia 1869. Ročnik XVI.

Predplatná cena s „Vojtechom celoročná: 4 zl. 50 kr., polročná: 2 zl. 25 kr., samého „Vojtecha“ : celoročná 1 zl. , polročná 50 kr., i s poštovou dopravkou.
„Cyrill-Method“ vychádza každých osem dni; Vojtech ale len za mesiac raz. Predpláca sa u redaktora Štefana Rúčky v Trnave (potočná ulica čislo d. 260).

Redaktor: Štefan Rúčka. Vydavateľ a majiteľ: Dr. O. Radlinský farár v Kútoch, ostatnia pošta Búr St. Georg via: Hohenau.
V Trnave 1869. Tlačou. Žigmunda Wintera.

Nevinnosť.

Ján Kovalčik.

Báseň

Jeho Osviecenosti Najdôstojnejšiemu Pánu
Ladislavovi Záboysky
z Božej, a apoštolskej stolice milosti
biskupovi spišskému, venovaná
k 76 ročním meninám 27-ho Junia odbývavším
od Jána Kovalčika.

Prijmi Múžu zaslúžilý,
Srdcu mojemu vždy milý,
To ovocie mej snahy;
Na znak, že Ťa vždy milujem,
Prácu moju Ti venujem,
A želám Ti vek blahý!

Jak na Borovnáku 1) na výsokej skále
Hvízdajúci vietor zúri neustále,
I vtedy keď sa po zasiatých rovinách
Útle bylin stebla nehýbu v dolinách.

Tak nešlechetného muža v činoch sveta
Ustavičná búrka zlé svedomie, metá;
Vo dne v noci nema pokoja sladkého,
Nykda mu nepraje času radostného.
Buď vstred hodov sedí, kďe len radosť žije,
A kďe sa tokajské víno hojne pije;

Buď jakkoľvek krásný strún zvuk počúva,
Vždycky sa zbúrene srdce jeho zdúva;
Buď medzi radostný a svorný ples vkroči
Kďe sa v roztočenom kole mládež toči;
Buďto si v hodvabnej a mäkkej posteli
Hnáty své prevráca, nie je on veselý;

Buď mu štastie svetské a mamona slúži
Za ktorým smrteľný ustavične túži
Vždycky mu svedomie zlé, nepokoj snuje,
Stálymi múkami srdce mu sužuje.

Lež človek svedomia a srdca čistého,
Bezúhonnej, mysle, ducha veselého
Zadrží si nie len v iných prítomnosti
Lež je tiež veselý v pustej samotnosti.

Pokojnú myseľ má i bez majstrovanej
Hudby, a huslami umno sprovádzanej;
Bárs ai po skalnatých vrchoch a dolinách
Štvoronohý lazí, po hustých krovinách.

Slovák verný bárs by i pres astrakanské
Stopy konal cestu, a vrchy kumanské:
Bárs po hymalajských vrcholcoch putuje,
S radosťou své piesne všade prospevuje.

Táto Ladislave prekrásna nevinnosť,
Ktorá je človeka najozdobnejšia čnosť,
Tvej pokojnej myslí útechu dodáva
A v Úrade tvrdom dobrú vôľu dáva! 1)

Vždy jasnému čelu stále slnko robí,
Nebojiš sa jedu pekelnej poroby
Na tvár Tvú ľahodný úsmiechu vďak leje

Tvoja čistá duša jak zlato sa skveje.
Takový je poklad hľa! svedomie čisté,
Krom neho nenájde človek utočistie!
Ono Teba od všech veľmi! ľúbeného
Privedie štastlivo do raja večného!

1) Vrch tak menovaný na západnej strane malého Hnilca ležiaci, ktorom ustavičný vietor veje. Pozn. básn.

1) Keď nekde slov. kňaz alebo klerik prenasledovaný býva pre svoju národnosť keď nesmie sa hlásiť k svojej literatúre, nesmie čítať k pr. slov. Noviny alebo ich držať, vtedy tomuto na príčine mnohorázy sú biskupskí radcovia a nie biskup nevinný. Red.

Slobodná veda.

Bystroň.

(Pokračovanie.)

Filosofia a Cirkev.

1) Duch človeka má i tu vzláštnosť, že nespokojný s poznánim vonkajších pod čuvy padajúcich vecí prírodných to zjavov, ďalej kráča a skúma a jakoby hnaný usiluje sa hlbšej preniknúť do vecí, vypátrať jejich prvopočatný základ a poznať prvotný prameň, z ktorého vychádza ten svet zmyselných a mravných zjavov, onen spoločný úkol, ktorý dosiahnuť jim nadobro. Duch teda chce poznať i to, čo mu nepadá pod čuvy, čo je nadsmyseľné, nezmenné, voždy stále, nikdy nepominuteľné. A v tomto hľa väzí úloha filosofie. 2 ) Avšak jesto volačo, čo keď filosofia pominie doista zablúdi. Už Aristoteles poznamenal, že v udávaní príčin nemôžeme jísť v nekonečnosti, ale nutno nám prijať jednu najvyššiu príčinu, bez ktorej prostredné príčiny nemožno myslieť 1) Čim ďalej pokročil si v spytovaní, tým bližšej si k nespytebnému, neschopiteľnému.

2) Jestli toto filosofia pominie, stane sa nie vedou, ale ničomníkom vrahom ducha; z filosofie dostaneme sofistiku, sofistika je však jako ju Hellinger povolal samozničenie ducha, čo sám Fichte (Bestimmung der Menschen II B ) nepriamo uznal hovoriac: „Nikde strvanlivosti ani mimo mňa, ani vo mne ale všade len ustavične premienanie. Nikde neviem o bytiu, ani o mojom vlastnom nie. Niet bytia, ja sám vúbec neviem, nejsom. Su to len obrazy . . .Ja sám som jedon z týchto obrazov, ba ja sám nejsom ani to ale iba pomátaný obraz tých obrazov.“

Má teda i filosofia tak jako rozum sám svoje hranice. Predovšetkým treba mi poznamenať hovorí Palmes, že neprijať žiadnych mímo obyčajných vecí neni voždy jistým odznakom filosofického ducha Zrejmosť výnimečne, tajomstvo vúbec.

3) Krásny je úkol filosofie avšak tažká a namáhavá práca. „Len nektori sú, čo v tomto rozmatanom rozruchu života, kde jedni oslave slúžia, druhí peňazám, vážne rozmýšlajú a vedomie pravdy predo všetkým milujú.“(Cicero Tuscul. V. 3 .) A strašne by sa mýlil „jestli by kto pravdu chcel posudzovať podľa ľahkosti s ktorou si ju vie predstaviť. “
Práca filosofického spytovania hovorí Malebranche, je od večnej Pravdy nariadená a ešte i podnes absolútne potrebná; treba vedieť, že bez práce a namáhania sa nielen nám čisto pochopiť pravdu, ponevač sme hriešni, a odsúdení; vyhladávať si život v potu tváry, čo sa má rozumieť nie len o živote tela, ale í o živote a pokrmu duše, t. j. pravde.“ „Blud, hovorí Goethe, dá sa o mnoho ľahšej vynajsť než pravda; ten leži na povrchu, táto spočíva v hlbokosti; túto vybadať nie každý dovede.“

4) Už z úlohy filosofie nám dosť patrno, jak blízko stojí ona k theologii, áno jak úzko má byť s ňou spojená, ponevač „pravdy rozumu jako hovorí sv. Thomas Aquin, 3) sú večné pravdy, nie preto sťabý mimo Boha bolo niečo večného ale preto že bydlia od večnosti v Duchu Božiom.“ Sv. Hieronym (ad. Jovinianum lib. II) vysvetlujúc príležitostne písma mnohými miestami z pohanských filosofov zaviera nasledovne: „Haec autem de scriptura pauca posuimus, ut congruere nostra cum philosophis doceremus“ (Toto málo z písma sme preto sem položili, aby sme mohli dokázať, že naše náuky súhlasia s naukami filosofov.) Tak treba rozumieť prečo hovorí Klement z Alexandrie: „filosofia bola Grékom tým, čim bol zákon židom, paedagogom ku Kristu; a tak pripravuje a cestu kliesni filosofia tomu kto skrz Krista dokonanie obsiahne“; tak len preto vyzval Theodoret, biskup Cyrensky svojho času pohanov, aby verili svojím filosofom, ktorí jich môžu predbežne a prípravne vynaučovať prijatiu kresťanstva.

Každá vedomosť, každá známosť ľudská má byť slúžobnicou večnej pravdy ktorá privádza spytujúceho a skúmajúceho ducha k Bohu, ktorý o sebe povedal: ja som pravda. Za tou príčinou môže sa teda filosofia (v jej pravom smysle, pri podržaní pravej úlohy) voždy menovať „praeambula fidei“ ; tak jako korrektne pomenoval Maistre ľudský rozum „predmluvou k evanjeliumu.“

5) Kresťanstvo, ktoré je opravdivou matkou pokroku neznížilo predchodkyňu; kresťanstvo, toto úplné dielo nezapovrhlo predmluvou, ale jako opravdivý pokrok udržalo ju pri živote, áno sdokonálilo ju a zošlechtilo.
Kresťanstvo, teda podržalo z predkristovej filosofie všetko, čo bolo dobré a pripojilo pravdy vypátrané odkresťanských majstrov, jako to má sv. Augustín: „Jestli ti, čo filosofami znovú niečo pravého a našej viere primeraného poviedali, vtedy sa toho nie len že nemáme čo báť, než nutno nám to od nich, jako od nezákonných majiteľov odňať k našému úžitku, “ a ďalej „debet abeis auferre Christianus ad usum justum praedicandi evangelium.“ Inač sa to však stáva po naše dni. Naši filosofi novomódni aby len ničoho nemuseli predpokladať a to jim je vraj opravdivé vedecky konano rúcajú všetko staré a stavajú si každý pre seba od základu nové sústavy.
Čo to stojí každý dohliadne. Následkom toho trpí i theologia zo strány filosofov preto že kde niet zdravej filosofie, tam to nejde dobre so špekulatívnou theologiou, tam su omyly nevyhnutedlné. 4)

6) Dve služby, hovorí Bacon (de augmentis scientiarum) preukazuje filosofia a ľudská veda mimo doby a svetla náboženstvu: prvá väzí v silnom povzbudzováni k zveladeniu slávy božej, druhá v poskytování obvzláštnej obrany proti nevere a bludu. “ A preto nemohla byť Cirkev nepriateľkyňou filosofii, áno môžeme povedať, že sloboda vied, sloboda totižto spytoval pravdu a nasledovať pravdu nemala väčšieho ochrancu, nie väčšieho priateľa nad Cirkev, a keď postavila sa Hlava Cirkve proti dnešniemu pokroku, nečinila to zo zášti naproti pravému pokroku, ale preto, poneváč terajší svet nehanbil sa vyhlásiť blud za pokrok. Nebola Cirkev nepriateľkyňou rozumných vied za dávnych časov, tým menej môže byť dnes. Tak Hrehor Nissensky vo IV-tom století hovorí: „Mnohí prinášajú Cirkvi do daru svetskú učenosť; medzi tymito bol Veľiký Vazil, ktorý zmocnil sa v mladosti koristi Egypta venoval ju Bohu a ozdobil jej bohatstvom bohostánok Cirkve.

Rozhliadneme-li sa za našich dňov po obzore literárnej činnosti cirkevných vedomcov, nuž nadobudneme toho presvedčenia, že koľko slovutných theologov, toľko nie menej statných filosofov. A Cirkev to schvaľuje.
Tak jako Otcovia IV-ho stoletia, tak hovorí i svätý Otec v XlX-tom století: „Keby pestovatelia filosofie pravé a jediné zásady a práva rozumu a filosofickej náuky hájili, boliby všetkej úcty a chvályhodní, poneváč pravá a zdravá filosofia zaujíma najšlachetnejšie miesto, a preto že má za úlohu: pílne vyskúmať pravdu a bedlivo i ochotne vzdelať ľudský rozum, ktorý vina prvého človeka zatemnila síce avšak nijak nevyhasila etc. “ 5)

7) Začína-li filosofia ignorovať náboženstvo, vieru vtedy postavila sa proti Cirkvi a tato nemôže ju schvalovať.
I filosofia musí považovať vieru za posledné utočište všého myslenia, za spojku medzi patrným a neviditedlným, medzi zjaveným a ešte nevypátraným, za rozlúštenie všetkých protimlúv, za určenie všetkých záhadôk v prírode, a v duši, za nepohnutný a nepretržný živeľ vedy, za cieľ a koniec všetkého rozmýšlania. 6)

„Avšak stáva sa niekedy, že sa veliký, a pritom slabý rozum nad mieru naduje, a vysokomyseľne vypína hrdé a bezočivé čelo; v mene slobody a neodvislosti žiada právo, rúhať sa Bohu, a zapierať človekovi slobodnú vôľu, duši duchosť (Geistigkeit) a nesmrtedlnosť, vznešenosť pôvodu a určenia; a vtedy my to uznávame, a uznávame s oprávnenou hrdosťou, vtedy povzdvihne Cirkev svoj hlas, nie jakoby chcela potlačiť a zotročiť ducha, lež aby hájila práva najvyššej bytnosti a ľudskej dôstojnosti; vtedy postaví sa mužskou neohroženosťou proti nesmyseľnej slobode ktorá väzí v tom nešťastnom práve: vymysleť a tvrdiť jakekoľvek hlúpstva.“ 7)
Bystroň.

1) Aristoteles. Metaphys. II. 2.
2) Gothe, Spruche.
3) Summa Theol. qu. X. Art. 3.
4) P. G. Schneemann I. cit.
5) Srovnaj Breve Pia IX. biskupovi z Mníchova 11-ho decembra 1862.
6) Cardinal Wisemann. Zusammenhang zwischen Wissenschaft und Offenbarung. Zwolfter Vortrag.
7) Balmes, Protestantism as und Katholieismus. II. 408.

Doplňujúce priateľské slovo k Cyrillovi a Methodovi.

Považský

S pravou obľubou srdca vítame na širokom poli duchovnej literatúry slovenskej, nádejneho spolu pracovníka P. Vincenta Havlička, ktorý po predbežných krásných plodoch duševných, posvätných reči Lacordairových,“ „Manželstva civilného, čili: Sobáša na pôl kola“ atd. odhodlane vystúpil do verejnosti i so „Sionom slovenským;“ a s tým nám kazateľom prespoľným do rúk podáva hotovú, pravým duchom kresťanským presiaknutú, a jak kazateľa, tak poslucháčstvo sladkým pokrmom obživujúcu prácu. Boh podporuj, a posilňuj spasonosne podujatie toto Vaše drahý Bratku v Kristu, a v Národe! Vás zajiste vzbudila, a duchom božím nadchnula tá umná výpoveď Opáta Trithemiusa, ktorý svojím časom napísal tie slová: „Major est scriptoris pietas, praedicantis officio, quia istius cum tempore transit monitio, illius vero scriptura perseverat in annos plurimos;“ Vy skrze vydávanie tiskom tak podarených rečí duchovných, a katechetického výkladu v „slovenskom Sione“ vyplňujete tú dávno cítenú mezeru na milom Slovensku, o ktorej dňom i nocou rozjímala duša moja, aby sa takým spôsobom poslúžilo Bohu, Cirkvi katolíckej, jej kňazstvu, i ľudu slovenskému, a do srdc jeho zaščepila pravá nábožnosť, mravnosť, a s tým rozšírilo kráľovstvo božie na zemi, i na nebi.

Náš milý Cyrill a Method v č. 19 od 1 Junia b. r. v prostosrdočnosti svojej na krátko o prevýbornom podujatí tomto podotknúl: „Kazateľský slovenský Sion prijali a čítali sme s radosťou. Škoda ale že cena neni levnejšia. Myslime však, že pri rozmnožení predplatiteľov nahradí sa to rozmnožením obsahu.“ Slova tieto sú vzaté z úst, a zo srdca celého Slovenska. Tak je opravdivé sradosťou sme čítali, čítame, a jak Boh dá čítať budeme „Kazateľský slovenský Sion“ Vincentom Havličkom výtečne redigovaný, ale Bohu žial! že tomuto znamenitému dielu kroz nakladateľstvo p. Františka Skarnicla hráze hojnejšieho rozširovania pomedzi chudobným kňazstvom našim slovenským sú položené s tým, že je cena priveliká 3. zl. 30 kr. na pol roka za 64 straný, 1-ho a 71 strán 2-ho zošiu vyložená;, čo prirovnajúc k podobným podujatiám u susedských Národov, a pozorujúc naše biedne financialne stanovisko mňa preveľmi skormútilo obávajúc sa, že sa ono na dlho pomedzi nami udržať v stave nebude; jestli len silou jinou k. p. spolkom s. Vojtecha podporované, a tak cena jeho pre Obecenstvo naše značne znížená nebude; s tým sa zajiste rana zadá tak rečeno nevyhojitedelná pre naše milé Slovensko. A kto tomu bude príčinou?

Druhé doplňujúce priateľské slovo k Cyrillovi a Methodovi mám toto a sice: Z ohľadu toho: že slovenskí veriaci vo vecách Autonomie Cirkve katolíckej jako sú voľby ku predbežným poradám prevedené, tak tiež čo sa týka zriadenia školských Výborov v svojej materinskej reči dovčul nič, a zholanič do ruky ku poučeniu nedostali. Čo istotne je veliká chyba, ktorú neviem komu mám pripísať? : čo jestli aj ďalej v Cirkvi katolickej na láske k Bohu a k blížnemu jakehokoľvek jazyka založenej sa bude naproti dobrým katolíckym Slovákom v Krajine našej kroz otcov duchovných prevádzať, časom veľmi zlé následky mať môže; lebo ľud náš už počína toto potupenie svojej reči, a zapovrhuvanie svojej osobnosti jako Slovák cítiť keď sa len pre Maďarov svätša kalvínskeho náboženstva návody, poučenie aj vo vecách náboženstva katolíckeho tlačom vydávajú, a katolícky Slovák v očách svojich Arcipastierov duchovných ani toľkej cený nemá, aby sa aj k nemu otcovské slovo prerieklo, tým viac: že sami svetskí Vyslancovia krajinskí svoje Programy ľudu našiemu v slovenčine tlačené natískali, a vo vecách tak vážnych jako sú: samospráva Cirkve katolíckej, usporadúvanie škôl národných ľud náš slovenský ani s jedným slovíčkom tlačeným sa nepoučuje 1) Čo z toho nasleduje?

Nuž už aj hlasité vyjavená sem tam nedúvera na proti ustanovizňám, a ohlasom biskupským na toľko: že v niektorých farách biskupstva nitranského sa čas voľby vyslancov ku autonomickým poradám do Peštu pridalo: že sa z ľudu farského k. p. v P. v Č. atd. ani jedna dušička k voľbe a k podpísaniu Protokolu dostaviť nechcela; ba čo viac vo fare H. K. richtár obce sa verejne v čas tejže voľby vyslovil: „Že on nič podpísať nesmie, lebo sa mu občania vyhrážajú, že jestli čo podpíše, o čom oni pisobne nič neznajú že mu ruku utnú;“ ďalej ten istý richtár dodal aj to: „že jemu občania dnes obecnú pečiatku odobrali, aby nič vmene dediny s ňou potvrdiť nemohol.“ Tak je to keď sa ľudu nič k poučeniu pisobne v jeho materinskej reči nepredloží! Videant consules!! 2) S tym s Bohom zostávám.

Váš Považský.

1) Tu radim pečítať „kath. u. protest. Neger“. S. Hedwigsblatt. Dritter Jahrgang pag. 320.
2) Čo ale povie ten náš tichý dobrý slovenský katolícky ľud ešte aj Na to, keď sa dozvie: že sa povoliť nechce spolok s Vojtecha ku vydávaniu pre ľud lacných katolíckych kníh!? Dopisuv.

Zo života pre život tým, ktorých sa to týka.

Marian Cestovateľ.

Súc na ceste postavený, zastavil som sa v jednej dosť chatrnej dedinke, ktorú však menovať nechcem, pri Hrone. Vstúpiac do hostinca, sadol som si do bočnej izbyčky ležiacej po pri tej veľkej izbe, v ktorej ľud náš napájaný klesá jak v hmotnom tak i duševnom ohľade. Jako inakedy tak i teraz nachádzali sa tu ti, ktori v krčme chrám Pána sa nazdávajú mať, a skrze pitie službu Bohu preukazovať sa domnievajú. Lež počet ľudí týchto sa mi zdal preca priveľký; a preto som sa hostinského po príčine pýtal, ktorý mi hneď odpovedal, že je praj eksekúcia a volba vyslancov do autonomničného snemu a tak že sú to ľudia zo všetkých okolitých dedín. Uspokojený s odpoveďou touto, nadstrčil som ucho, abych preca len dačo z rozhovoru ľudu toho, na ktorého roli dedičnej pracovníkom som i ja, vykoristiť mohol. Lež hrúza ma pojala nad tým, čo som počuť musel. Keď jedni proti násilnému vyberaniu dane hromžili, druhí nie krajšie sa o volbe vyslancov týchže vyslovovali. „My ísť voliť vyslancov, aby kňazom platy povýšené boly, radšej si vypijem rumplík.

A čo by i to nie ale ja bych mal ísť voliť vyslancov riekol druhý, žeby kňazom statky zachránené boly. Ej to neurobím, čo by mi hneď i zomreť prišlo!“ A čo sa tu pohovorilo, to tí už na polo otrávení ľudia i vykonali. Darmo ta prišiel učiteľ, ktorý síce jako sa mi zdá tú vec tiež len tak na ľahko bral, darmo notár a tiež i prísažný tým cieľom žeby ľudi týchto prehovorili a k voľbe ísť slovami prinútili. Oni čo stoj to stoj od toho, čo povedali viac ani neodstúpili. Ja vidiac rozhorčenosť ľudi týchto nechcel som ich viac nahovárať ku kroku tomu, lež hladel som sa dozvedeť príčinu toho tak zlého, čo sa mi i pošťastilo.

Pri jednej príležitosti keď títo p. p. bratia takto kolo stola zhromaždení boli, nachádzal sa i jedon evanjelik z Lieskovca menom iste neviem či Jano alebo Ďuro Homola medzi nimi, ktorý im to všetko pri poháriku tak vštepil, že nik neni v stave im to vykoreniť zo srdca jejich. Že sa to i ďalej dostalo, skúsil som na ďalšej ceste mojej. Uvádzajúc udalosť túto, čo faktum pravdivé, robím to bez všetkého komentáru, robím bez poznámok, a len to hovorím, žeby si na zadnie kolesá pozor dávali tí, ktorých sa to týka. Vigilate ergo, quia nescitis, qua hora fur venturus est. Učme sa znášanlivosťi. Za hodnovernosť udalosti tejto ručí moja česť a dobré meno.

( Marian ) Cestovaťeľ.

Dopisy.

Z dekanátu šaštinského. Dňa 8 mája t. r. vydržiavala sa jarnia dištricktuálna kongregácia pri predsedám dôst. p. dekana a farára petrovesského Jána Pekaroviča, na ktorej medzi iným hlavne sa jednalo z nariadenia Jeho kniež. Svetlosti p. prímaša o spôsobe prevedenia volby svetských autonomických vyslancov do prípravného katolíckeho kongressu zo stránky arcibiskupstva ostrihomského. Potom prečítal vyšemenovaný p. dekan list. dôst. p. Martina Čulena, ktorým vyzýva okres šaštínsky: aby tento dištriktuálne ochrane a podpore Jeho kn. Svetlosti p. prímaša odporúčal katol. autonomické gymnasium zniovské.

Na to sa rozpriadla živá debata; lebo jako každá dobra a spasitedlná vec má svojich protivníkov: tak i záležitosť tu menovaného gymnásia sa zavadila na dvoch katolíckym Slovákom neprajníkoch: totižto na pp. Szabó Antalovi, prepoštovi a farárovi skalickom a Tragor Ferencovi, farárovi kopčianskom, ktorí dľa obyčaja svojho i záležitosť túto stotožňujúc s panslavismom a nevlastenectvom, pevne stáli na tom aby sa vyšemenované gymnásium Jeho kn. Svetlosti neodporúčalo, lež aby tí, ktorí si ho chcú mať, sa sami o to starali. Na toto ale ich nepravé sa stavanie ostatní dištrikt, pp. bratia nič nedbajúc, jednomyslne uzavreli prosiť z kongregácie Jeho kn. Svetlosť o podporu a ochranu vnovezaložiť sa majúcemu kat. gýmnásiu zniovskému. A hľa na túto ich prosbu aj došla priaznivá odpoveď od Jeho kn. Svetlosti ktorú tu veľact. Obecenstvu zdeľujeme.

Nus 51. Copia. Nus 2190. Honorabilis Districtusetc. Percepi Protocollum congregationis vernalis die 11. hujusin aedibus parochiae Broczkaensis asservatae, in qua habitam conferentiam super electione deputatorum ad catholicum praeparatorium congressum virorum hoc tempore instituenda, optato coronatum iri effectu confido. Legi quoque readvolutas Praesidís coetus catholiči Znio Várallyaensis litteras, ope quarum DD Curati Districtuales, et medio horum fidelis populua provocatur ad negotium neoerigendi et fundandi in Znio-Varallya gymnasii catholici promovendum et sublevandum. Probo et laudo idmodi salutare molimen promovendi studium.

In praesentibus Comitiis Regni lex nova etiam de gymnasiis feretur. Prouti eo connitendum fuit, etest, ut catholici suas scholas elementares retineant et ubi opus fuerit novas jerigant, ita nihil intentatum relinquet chorus Episcoporum, ut catholici sua propria gymnasia patriae nostrae quae o bonis Ecclôsiae provisa sunt, et taliter spectata origine ad sanctam hujus proprietatem pertinent, possideant, omnisque juventutis in iisdem institutio doctrinae religionis catholicae sit omni ex parte conformis. Itaque molimen coetus catholici Znio-Varallyaen sis nóvum eatholicum gymnasium erigendi et fundandi merita laude non possum non prosequi illudque quamprimum statuta in quaestione pošití instituti a regio Ministerio cultus et publicae institutionis adprobata, mibi exhibita fuerint, quantum" per adjuncta valuero, promotarus sum.

Strigonii die 28. Maji 1869 addictua Joannes AEppus.

Z dolních Merašíc. (Náhodou opozdeno.)

Myslím že sa zavďačim veľat. Obecenstvu Cyrilla a Methoda jestli krátku zprávu mu podám z nášho dekanátu Radošňanského o našom cirkevnom živote, a o našich duchovních radovánkach, ktorých sme svedkovia boli na nichžto sme sa súčastnili v mesiaci máji a júni. Prvé čo naše srdca obveselilo: je sviatosť birmovky ktorá sa dňa 11 mája a v nasl. dňoch v dekanáte našom osvieteným a dôst. pánom Jozefom Durguthom konsekrovaným biskupom Sionenským vysluhovala a a udelovala mnoho tisícom z nábožného ľudu veriaceho v tomto dekanáte. A síce tohože dňa ráno o 7 hodine osv. p. biskup po tichej mši sv. v chráme merašickom Bohu nebeskému obetovanej vysluhoval sviatosť birmovania v Merašicach 330 veriacim dušám medzi ktorými sa nachádzal i jedon 92 ročný Simeon starčok ménom Adam Bíleni. Osv. p. biskup oslovil birmovancov asi takto: „Deti moje! Vy ste včul dostali dar vznešený nadovšetky dary; však ten dar ktorý Vám vaši birmovní rodičovia dali je len časný, a pominutedlný; no dar ktorý ste prijatím sviatosti birmovky obdržali, ten je večný a na veky trvajúci dar. Usilujte sa teda milosť túto zachovať Neprivolujte hriechu; aby ste sa prestúpením zákonov božských, a cirk. atd nezbavili daru tohto atd. atd. Po ktorej reči udeliac birmovancom otcovské sväté požehnanie po modlitbe ubieral sa medzi zvonením do príbytku farského a po skromnom obede do Veľkých Rippňan ,kde dňa 12 mája odbirmovalo sa 256 duši medzi nimi nachádzal sa i pl. t. p. Vincent Sándor okresný slúžný a horlivý katholík. Dňa 13 mája osv. p. biskup. Durguth vysluhoval sviatosť birmovania v Radošne a odtiaľto prekročiac hranicu nášho dekanátu prejšol do dekanátu V. Topolčanského na Bojňu; odtuď do V. Jacovec, malých (Hosti, Prašic, Nagy Lécz do V. Topolčán, dol. Ludanic, do nit. Víečap, Zbehov a do Ujlaku, a potom zpiatočnú cestu nastúpil ces Šoporňu do Ostrihoma sprovadzaný pl. t. pánom Fraňkom Ocskovsky tájomnikom ostrih. a trnavčanom ktorý ho i doprovodil medzi nás.

Druhú duchovnú zábavu my kňazia dekanátu Radošňanského mali sme 31 mája kedy sme si volili do automného zhromaždenia ablegáta duchovného a síce v Urmincách v jedno zhromaždení jednohlasne sme na slávu vyvolali pl. t. pánovi Žigmundovi Szuppanovi ostrih. kanonikovi. Dňa 7 júnia ale volili si svetskí veriaci svojich svetských poslancov cirk, a za takýchto kandidovali: pl. t. pánov Karola Grmancza služného a statkára Čitárakého, potom gr. Fraňa Berényiho, Fraňa Deáka, Rudolfa Ocskayho, Jána Paczolay-ho Vojtecha Barta gr. Jozefa Zichyho staršieho a gr. Štefana Károlyho. Pomahaj nám sám p. Boh k zdarnej autonomii Cirkve katholíckej, S Bohom. (R. C.)

Literatúra.

„Slovenský Sion“ vychodí mesačne vo 4 hárkových sošitoch. Predplatnia cena na celý rok (s poštou 6 zl. na polroka 3 zl. 30 kr. r. č. Predplatky posielajú sa franko výlučne na vydavateľa a nakladateľa do Uhorskej Skalice (via Goding).

Škoda že tohoto kazateľského časopisu cena neni levnejšia Myslíme však že pri rozmnožení predplatiteľov nahradí sa to rozmnožením a dôkladnosťou obsahu. Druhé čislo je výborne; prijali a čítali sme ho s radosťou. Ono obsahuje kázne: na nedeľu piatu a šiestu po sv. Duchu; na deň sv. Petra a Paula. V tejto sviatočnej kázni pojednáva sa o tom: že Ježiš Kristus musel ustanoviť hlavu viditedlnú čili pápeža a) dľa rozumu zdravého b) dľa svedectva písma sv. ju aj skutočné ustanovil. Ďalej obsahuje kázne na nedeľu siedmu ôsmu a deviatu po sv. Duchu; a poneváč niektorým kazateľom viacej sú po vôli tak rečené rozvrhy než samé už vypracované kázne; z tej príčiny na tieže nedeľe podané sú rozvrhy kázni čili podáva sa „Homiletica v krátkosti. Nasleduje potom Catechetica. Úvod do výkladu katechismusu o cieľu a konci človeka“ čo všetko sa objasňuje s primeranými prikladami; a konečne čislo toto 2 na závierku prineslo „pastorálne úvahy“ o navštivovaní a zaopatrovani nemocných a rozličné pastorálne pády a podrobnosti.

My z našej stránky tento najvätšieho rozšírenia hodný časopis kazateľský choc i trochu pridrahý čo najvrelejšie odporúčame p. tit. pp. kazateľom a katechétom slovenským. Red.

Podobenstvo sv. Otcov.

Častokrát bol už maliar od ludí, ktorí sa do jeho umelectva nerozumeli, alebo toto posúdiť neboli v stave, vysmievaný a potupený pre obrazy, ktoré vyhotovil; avšak poneváč maliar tento to dobre vie, že tí, ktorí jeho práce tupia a zapovrhujú, to len preto robia, že sa do nich nerozumejú a ich posúdiť neznajú, preto on neprestáva svoje umelectvo provodzovať a nové diela hotoviť, lebo je toho presvedčenia, že predca jednúc príde taký, u ktorého nájdu cenu jeho úmelecké diela: a tak majú tiež veriaci jednať v poťahu na ľudí, keď budú od týchto vysmievaní, tupení a jako nejaki blázni zapovrhnutí; bo majú to presvedčenie, že predca, pride raz taký, ktorý zná, cenu skutkov jej ich, a im ich odplati, totižto Ježiš Kristus, Syn Boži (Sv. Ján zlat.)

Všetky veci ktorých sa kráľ a knieža zeme tejto dotýka alebo ich upotrebuje, bývajú takrečeno skrze neho ušlechtené, od nás ľudí vážené a ctené: a tak je aj s nami kresťanmi v poťahu na Ježiša Spasiteľa našeho. Pred jeho príchodom na tento svet boly kríž a trápenie, opovrženie potupenie málo vážené veci; avšak odkedy Ježiš, Kráľ neba, sam všetko toto znášal, použil a upotreboval boly veci tyto u (pravých) kresťanov nie viac opovržené, lež ctené, milované a hľadané. (Ludvik z Granady.)

V dobre usporiadanom dome panuje ten poriadok, že prednejší a vážnejši rozkazujú a zákony predpisujú, nižši ale ich poslúchajú a plnia. A tak má byť aj s našim srdcom: to čo je prednejšie a sväté zákon Boží v nás má rozkazovať, náruživosti ale a žiadosti majú sa zákonu Božiemu podrobiť a ho nasledovať. (Bernard.)

Kto nemocného, ktorý sotvá stáť môže od slabosti, núti stať z postele a do boja vyzýva a, môže ho snadno prevládať. A tak sa má aj s našou dedičným hriechom s oslabenou dušou; ľahko ona padne, keď býva pokušená, lebo sa v boji udržať nemôže; najprv jej musí Ježiš udeliť zdravie, a len potom ona zosilnie. Nedôveruj tedy primnoho sile tvojej (Eusebius). Jako nikto sám pred sebou utiecť nemôže, lež sa sám všade sebou nosí: tak aj človek, spáchalli niečo zlého, nemôže utiecť pred hlasom a domlúvami svojho svedomia, ktoré vždy sebou okolo nosí. (Sv. Ján zlat.)

Cirkevné a Školské Zprávy.

Pešť-Budín. Dňa 3 junia tu v Budíne v pevnosti konala sa voľba poslancov svetských do autonomničného zhromaždenia. Dôst. p. dekan a farár pevnosti J. Ráth úprimne privítal zhromaždených Voličov a dal prečítať spôsob voľby, proti ktorému poriadku volebnému rečníci z husta vystupovali a ho za nepraktický vyhlasovali, a žiadali jedni premenu v ňom alebo odročenie voľby; druhí za zle mali že vec táto autonomičná vzdor tomu že je nová nebola a nie je náležíte oznámená a objasnená, že sa mravní nátlak robí na slobodnú vôlu voličov terajším volebným poriadkom; a že menšie obce tak dobre jedon hlas majú jako ho majú i vätšie obce a mesta. Na to po dlhotrvánlivej tejto debate potom jako druhí zase rečníci odvetili: že konečný a definitívný (určitý) spôsob volenia poslancov auton. teprv na auton. kongresse sa ústáli a že teda keď sa už raz v zmysle vyššieho nariadenia k voľbe zišli aby si na základe tohoto na najvyššom mieste schváleného a potvrdzeného poriadku volebného volili. Prišla vec k hlasovaniu.
I hlasovala vätšina 31 oproti 22 za volbu. V ostatnich predmestiach Budína vydržiavala sa volba dňa 6 a 13 junia. Vyvolení sú: Virgil Szilágyi. Fr. Házmány gr. Vojtech Keglevich. Kolom Ghyczy, Fr. Deák, Joz. Eotvos, Julius Kautz Volheim. A za supplentov: Strohberger, Prohatzka, Kellendorfer a Farkas. D ňa 10 junia odbývala sa volba poslancov svetských v nútri v Pešti. Za voličov dalo sa popísať 124 a vätšinou hlasov zvolení boli: Fr. Deák, Ghyczy, gr. Károlyi; Kautz, Szecher, Szilágyi, Šimon a Somssich. A za zupplentov: Stafenberger, Torok, Cziráky, Perger a Havas.

V Trnave vyvolili si do autonomničného sboru týchto pl. t. pánov: Deáka b. Eotvoša Ghiezyho gr. Zichyho gr. Apponyiho gr. Karolyiho-Ocskovsskyho. Farkaša, Viléma Lipovniczkyho Jablonczayho. A zo stránky kňazstva v arcibiskupstvi ostrihomskom vyvolený je pl. t. p. Szuppan. kanovnik ostrihomský. Kráľovsko biskupský konvikt blahej pamäti Petrom Pázmanom založený behom času až sa štipendia Pázmanovské zinkassujú zase sa v Trnave otvorí. Na tento školský rok 6. mladíkov do tohoto nádejného konviktu prijatých dostalo 2000 zl. milostivú vyššiu resolúciu; na budúci školský rok asi 23 mladíkov dostane 9000 zl, na zaopatrenie svoje. Pl. t. p. Já n Juriga dekan a farár búr-sv-jurský. Pl. tit. p. Michal Ollhauser dekan a farár hrnčárovský najvyšším rozhodnutím Jeho Veličenstva apoštolského kráľa vymenovaní su za čestných; pl.t.p.A.Šujansky prepošt a dekan v Pesti, a pl. t. p. Rendek dekan a farár v Nových Zámkoch vymenovaní sú za skutočných kanovnikov ostrihomských.

Záhreb. Tu usnul v Pánu dňa 11. mája b. r. Emin. najdôst. p. kardinal arcibiskup Juraj Haulik. Oslávený tento hodnostár cirkevni narodil sa v Trnave dňa 20 apríla r. 1788 otec jeho bol hospodárskym úradnikom: r. 1806 vstúpil do ústavu Pázmanského vo Viedni ku vzdeľaniu sa v bohovede; r. 1811 bol na kňazstvo v Trnave vysvätený; dosiahnu vše r. 1819 dôstojnosť doktora bohoslovia vymenovaný bol za tájomnika u arcibiskupa primáša Rudnyayho. Roku 1825 povýšený za kanovnika, r. 1830 za radu u miestodržiteľstva uhorského a titularného biskupa, r. 1831 za dvorského radu a referenta pri uhorskej dvorskej kancellarii; r. 1832 vymenovaný bol za prépošta pri kapitule záhrebskej, ktoréžto biskupstvo neskorej na arcibiskupstvo povýšené súc obdržal pallium čo prvý v Záhrebe arcibiskup. Dobročinnosť jeho bola všeobecne známa; tak obetoval pre ústav milosrdných sestier v Záhrebe 150 tisíc zlatých. Dňa 21 apríla slávil svoje 82 národzeniny kedy daroval družstvu sv. Jeronyma (podobnému Cyrillomethodejskému dedictvu) štátný dlužný úpis na 1000 zl. pre rozmnoženie základnej listiny a 300 zl. v hotovosti čo príspevok za rok minulý a bežný. atd. atd. Sláva jeho pamiatke; nech odpočieva v svätom pokoji!

Prusko. Tu katholíci neni sú spokojní s bezkonfessionálnymi (beznáboženskými školami, protestujú proti ním a meetingy vydržiavajú a silné podpisami opatrené petície zasielajú k vláde v tomto ohľade. V najnovejšom čase Krefeldská mestská rada s obcou kath. na tom sa usnesla a zmlúvila: žeby mesto patrónom bolo vyššej školy v Krefelde avšak pod tou výmienkou žeby sa ráz katk. neporušil ale bez škvrny čisto zachoval a udržal. Mesto sa zaväžuje zapravovať útraty a výlohy školské, k čomu kath. fara prispieva 430 tolármi z ktorých 100 prípadné k platu katechétovmu. Dozorstvo nad školou má kurátorstvo. Toto kurátorstvo tvoria: meštanosta, farár, kostolník a dvaja kath. obcou vyvolení katolíci; a títo kurátori vymenujú riaditeľa školy a učiteľov ktorí všetci bez vymienky musia byť katholici. Právo naddozorstva má biskup bez urazenia. Z tohoto vidno že mestské právo patronátske na žiadon spôsob nemusí toľko znamenať čo zaprovodenie bezkonfessionálnosti t. j . zapúdenie a vyhostenie náboženstva zo škôl. Tento nesmyseľ objavil sa len u nás; v iných opravdivé vzdelaných krajinách už sa dávno došlo k tomu nahliadu že jednotlivé náboženské spoločnosti iba len vtedy môžu žiť v obapolnej láske a svornosti a v pokoji jestli sa v úctivosti držať budú práva jednej každej spoločnosti, a jestli štat nie k tomu upotrebí dane kath. meštanov žeby sa na vnivoč obrátily jejich kath. školy.

Turecko. Vláda turecká priaznivejšiu sa ukazuje kresťanom najmä katolikom na východe. Živel kresť dostáva vätšieho vplyvu i do zpravy ottomanskej. Sultán vystavil veľkolepú nemocnicu a túto sestrám sv. Vincenta de Paula zveril ktorým on prislúbenú pomoc poriadne a na vlas vypláca. Turecki úradníci veľmi úctivé a vlúdne sa chovajú ku tým milosrdným sestrám. Fuad baša ktorý umrel v Nizze mohol opravdivé sv. Otcovi vyriecť: „katholicísmus teraz v Turecku vätšej úcty a uznalosti požíva než inde v Európe.“ ? (Kto sa topí, ten sa aj britvy lapá.)

XX Soznam podpisov a príspevkov na samostatné katolické gymnasium Kláštorské.

XIX Soznam obnášal podpísaných . .............................15958 zl. slož. 4474 zl. 95 kr.

Daľej podpísali a složili pl. tit. pp:

123. Peter Tomkuljak, kaplán kremnický …........................100 ,, 12,,
Štefan Závodnik, dekan a farár v Pružine na podpis: v Soz. VI. .100 zl, a slož. 12 zl. drahú čiasticu ,___.. 12,,
Štefan Ručka, c. kr. vojanský kňaz v Trnave na podpis, v Soz. X 100 zl. a slož. 12 zl............… ,, 12,,
Fraňo V. Sasinek, professor v B Bystrici na podpis, v Soz. I ...200 zl. a slož. 24 zl.........… ,,24,,

124. Najd. a Osv. p. Ladislav Zábojský spišský biskup
sťa sľúbenú ročitú subvenciu jakšto zakladateľ ____ ,, 100 ,,


Sabarská kapitula .......… ............................................................,, 25 ,,
Dorď Pejko, advokát v Dúbrave _ ,, 25 ,,
Úhrnom podpísaných ............................................16058 zl. slož. 4665 zl. 45 kr.

Sbierka.

Sbierka na kath. Almanach, čili sv. Petrové haliere.
Motto: „Bis dat qui cito dat“

Z čisla 19 súčet zosbieraných svätopeterských halierov činí 153 zl 53 kr. r. č. K tomu jedon toliar dva dvojzlatniky 12 zlatníkov a 6 dvadcatnikov strieborných in natura. Daľej obetuvali pl. t. pp.: Móric Alster farár racišdorfský 1 zl. 75 kr. r. č. Michal Jarab farár velkoborovský 75 kr. r. č. Jozef Glonek učiteľ veľkoborovský 30 kr. r. č, Z offeri veriaceho ľudu v deň druhotín Jeho Sviatosti Pia IX. v chráme bol nomerašickom dávne slávených zosbieralo sa 1 zl. 2 kr. Školská mládež merašicka dala 38 kr. Sluhovia farskí 40 kr. jedna syrota z darčoku pri birmovke obdržaného dala 10 kr. Julianna Vurka gazdiná obetovala 1 zl. Spolok sv. Rúženca 1 zl. Pl. t. p. Peter Tomkuljak kaplán v Kremnici 1 zl. - pl. t. p.Jozef Smolen kaplan prievídzký. 2 zl r. č.
Spolu: 163 zl. 23 kr. r. č. Potom jedon toliar, dva dvojzlatníky, 12 zlatníkov, a 6 dvadcatnikov strieborných in natura.