Časopis: Cyrill a Method, rok 1869, číslo 5

Obsah:

: Úvod a záver
Ignác Sásik : Pamiatka sv. Cyrilla a Methoda 1869.
Ignác Sásik : Ardet Ucalegon!.
Drahotin Piov, bohoslovec. : Slovo bratom bohoslovcom.
Redakcia : Pro et contra.
C. : Kritika literárna.
XYZ. : Otvorené Listy.
R. F. 0. k. v. 0.(Oswald??) : Otvorené Listy.
: Zprávy cirkevné a školské.
: Oznamy.

Úvod a záver



CYRILL a METHOD

Katolícke Noviny pre Cirkev, Školu a Literatúru.

Čislo 5. V Prešporku dna 9. februára 1869. Ročník XVI.

S týmto číslom tlač nášho Časopisu započína sa už v Trnave.

Predplatná cena s „Vojte­chom,“ celoročná: 4 zl. 50 kr., polročná: 2 zl. 2 5 kr. samého „Vojtecha“; celo ­ročná 1 zl., polročná 50 kr. i spoštovou dopravkou.

„Cyrill-Method“ vychádza každých osem dni; Vojtech ale len za mesiac raz. Predpláca sa u redaktora Štefana Rúčky v Trnave (potočná ulica čislo doma 260)

Redaktor: Štefan Rúčka. Vydávateľ a majiteľ Dr. O. Radlinský (farár v Kútoch ostatnia pošta: Búr St. Georg via Hohenau a nie via Gôding, jako to v ohlase našem chybne stojí. Čo týmto opravujeme.)
V Prešporku r. 1869,Tlačou F. R. Mayera Promenáda (stromorad) č.85

Pamiatka sv. Cyrilla a Methoda 1869.

Ignác Sásik

Pamiatka sv. Cyrilla a Methoda 1869.

1.Kolieska osvety.

Kde z troch svetodielov výrobky splávaly,
Kde Grék, Slovan, Hebrej kupcami bývali,
V Solúne, pri živom tom egejskom mori,
Slovanov osvety vyšly prvé zory.

Svätý Lukáč o tom sa už dosť navravel,
Keď svetlo v Solúne rozžal svätý Pavel;
Že ho prijali sta božieho zvestoňa;
Jásavo zdržali v dvorane Jásoňa. *)

U Jásoňa učil, učil i vo škole,
Krstil, hostinu dal pri anjelskom stole;
A za kratučký čas získal toľko zdaru;
Že snáď prevyšoval jeho cesty čiaru:

Bo po jeho cestách málo ktorá Cirkev
Dostala listovne tak vzácny chválospev
Jako tá Solúnska, pre zápal i vieru,
Chcel, nech si ju druhé i za príklad berú.

Tak sa stalo; tak to Vševedúcí chcel mať,
Kony Pavlove tak hlboko požehnať
Lebo toto mesto ostalo určeno
Severu podávat Ježiša semeno.

2 . Apoštolské cesty.

Tu z ohňa, ktorý u Kristových oviec
Rozdúchal ten svätý Benjamínovec,
Vzriastlo, i svietilo dvoje našich hviezd,
Ktorými Slovanstvo ožiareno jest!

Kde snáď prvý Sláv sa v Krista rany skryl.
Tu svetu objaven Method a Cyrill;
Ktorí vodou pustiac túžby šľachtica,
Hľadali: kde k práci božia vinica!

I našli ju. I hneď obrazoborca,
Mečom pravdy svätej hnali zo stolca,
I židie, i plemä Mahomédovo
Na neprevýšené umlkli slovo.

I Kozárov a jím súsedné rodý
Sbierali na večné Kristové hody.
I Bulhar, keď vidí pravdy obrazy,
Šťastlive na ceslu pravdy narazi.

A keď už hotovosť svätých bola kníh,
Blisne ten nám večne zlatý okamich
Že ti svätí Bratia k Horňo-Dunaju
K našim vďačným predkom vďačne spiechajú!

(Pokračovanie nasleduje.)

*) Jison-Jáson Aeson syn krála thessalského a proslulý vodca Argonautov r. a cestách do Colchisi pod Kaukasom; — (asnaď terájší Krím}; kde sa vynajšla „zíatá vlna Cauream Yellus, goldenes Vliess)“ zlaté rouno. Red.

Ardet Ucalegon!.

Ignác Sásik

Ardet Ucalegon!.

Drahí Bratia v Kristu!

Veľactení kňazi a veriaci na Slovensku!

Nepochybujem, že vôbec Vám známo je, že v jar minulého roku ozvalo sa viac svetských slovenských katolíkov o založenie slovenského katolíckeho Gymnasia, jakéby i potrebe Cirkve sv., i milého národa našeho zodpovedalo. Ozyv ten našiel ozvenu v srdciach cirkev a národ milujúcich, tak že už na konci mája minulého roku sriadil sa dočasný výbor, záležajúci z duchovných a svetských katolíkov, ktori prikročili k tejže myšlienke a rozposlali Prihlášku katolickým Slovákom v Uhorsku; dokazujúc nevyhnutnú potrebu slovenského katolíckeho Gymnasia a horlivé klopajúc na srdcia slovenských katolíkov s vyzvaním k dobrovolným sbierkam na tože gymnasium. Myšlienka táto nezostala hlasom volajúceho na púšti, a duchovné; svetské katolícke osoby iskrenne milujúce Cirkev a národ jako pracovité včeličky začaly snášať už vätšie než menšie obety. Z toho poznalo sa, že oná myšlienka je života schopná a jej účinkovanie nie len žiadúcno no; možno je. Následkom toho dňa 8 Augusta 1867 vydržiavané bolo valné shromaždenie v záležitosti tejto; utvoril sa určitý výbor a za miesto tohože Gymnasia ustanoveno mesto Kláštor pod Zniovom, mesto katolícke a k uhospodeníu mládeže príhodné. Na to dňa l4. Octobra 1868 sišiel sa opät horespomenutý výbor aby jednal dalej o vývine a uskutočnení vážnej záležitosti tejto.

Medzitým uskutočňovanie toho blahodarného úmyslu neleží tak na horlivom učinkováni tohože výboru, jak o radnej na dobročinnosti a obetavosti slovenských duchovných a svetských katolíkov. Sbierky ktoré dosiaľ k cielu tomu položené sú na Oltár Cirkve a národa, sverené horespomenutým valným shromaždenim mojej opatere obnášajú 13,708 zl. podpísaných a 2.400 zl. 7 kr. skutočne složenýeh a na úrokovanie do sv. Martinskej sporitelne na 6 uložených. Ale drahí Bratia! čože je to k uskutečneniu tak velkého diela? potreba nám vätšej istiny a preto i výdatnejšej obetavosti, ku ktorej srdečne a dúverne vyzývam Vás a prosim vrúcne, aby ste nie len sami nasledovali krásny príklad už skutočných zakladateľov ( 50 zl.) a podporovateľov (50 zl.) ale k nasledovaniu ich i druhých milovníkov Cirkve a národa viedli.

Je síce pravda, že chudoba naša je veľká a potreby naše početné; avšak ktorá potreba že je pre nás, jako údov Cirkve a národa vätšia a súrnejšia nežli založenie slov. katolíckeho gymnasia? takého gymnasia, v ktorom by mládež naša v duchu kresťansko-katolickom a prirodzeným, materskojazýčným, a tak jedine primeraným spôsobom pripravovala sa k službe v Cirkvi, vlasti a národe. Nemožnoli komu priniesť výdatnejšie obety, možno mu priniesť aspoň vätšie podpory, ktoré násobením svojim tiež nemálo rozmnožujú istiny, dľa porekadla: babka k babce.
Nechcem činiť Vám drahí Bratia výčitky z chladnosti a netečnosti, lež chcem Vám na pamäť uviesť také okolnosti ktorých múdre uvažovanie pohne srdcíami Vašimi.

Domnievajúc sa, že Vám je už známo, že nie len všetkie Gymnasia vyhlásené sú za maďarské, no i za slobodné v ohľade náboženského vyznania, tak že katolíckej mládeži voľno bez všetkých prekážok navštivovať gymnasia nekatolické; čo dosiaľ katolíkom slobodno nebolo. Majúc na zreteli, že slovenskí Evanjelici majú už dve gymnasia, dá sa očakávať, že slovenská-katoiicka mládež do slovenských evanjelických gymnasii válne pobere sa, jakožto do ústavov, v ktorých prirodzeným spôsobom vedú sa žiaci k vedám. Takto katolicka slovenská mládež pripravía k svetskej vede sice ale v duchovnej vzdelanosti lebo klesne, alebo dostatočne pestovaná nebude. Nuž či treba Vám drahí Bratia obširnajšie vysvetlovať následky tohoto?

Je sice pravda; že vysokým nariadením kr. uh. ministerstva kultu naloženo: aby mládež katolicka navstivujúca nekatolícke gymnasium, pobočné učila sa i náboženstvu, a z toho pred patričným, kroz biskupa menovaným kňazom, skúšku skladala: ale či počúvanie histórie, philosophie atd. v nekatolických školách a obcovanie ustavičné s nekatolikami má priviesť dobré ovocie pre Cirkev katolicku? či biskupy budú v stave pri každom evanjelickom gymnasiume ustanovil k tomu schopného a kroz biskupstvo plateného katechétu?

No poviem ešte viac. Jakej budúcnosti v ústrety idú školy, dá sa tušiť už i z jednotlivých výjavov.
Tak v najnovšom čase vydal p. Halászy (Fischer) volebný, úradnosťou páchnuci, program, v ktorom doslovne toto stojí: „dľa môjho náhľadu môže sa v čase našom jedine také usporiadanie vyučovácich záležitoští dostatočným pomenoval, ktoré nemá charaktéru náboženskej stránkovitosti a vyvinovanie vzdelanosti; nie za právo náboženských stránok, lež za najhlavnejšú povinnosť štátu považuje.“

Drahí Bratia dúmajteže, dúmajte slobodno od všetkých predsúdkov a politických náhľadov o tomto a tohoto následkoch pre cirkev a národ! Otvorte srdcia svoje a dajúc prístup srdečným slovám mojím, majte sa k sbierkam a k podpore veci svätej na česť a Slávu Boha a Cirkve sv. jeho, lebo Ardet Ucalegon!
V Banskej Bystrici 24. jan. 1869.
Ignác Sásik, podsprávca semeniska b. bystric, a pokladník samost. kat. Gymnasia.

Slovo bratom bohoslovcom.

Drahotin Piov, bohoslovec.

Devätnáste stoletie, vek osvety, pokroku, slobody, kultúry, skúmania, neodvislosti, náboženskej rozviklanosti, ľahostajnosti, nevery, materialisma, socialisma: všetko dvojostré meče zavdávajúce horké rany i tým, čo sa jím koria, i tým, čo si jích nevšímajú! „To duch času“ zatriasa ohavný hlas vzduchom „vzdelaného“ sveta a ľudská pleva s úklonkami bere sa mu slúžiť. Kňaz stojac na povstati, ktorou divé hromy nehnú, ktorú brány pekelné nepremôžu, nemôže byť ľahostajný proti týmto bezporiadnym zjavom, avšak ani sa jím otrocký nekorí.
Čo teda?

Stá chriplavých hlasov vyvolávajú ho na súboj. Temu nadobno, potýkať sa s každým nikoli však na spôsob zákernickej meteže, ale verejne na javišti dejov pred očami celého človečenstva, pretože on neni svetlom položeným pod nádobu, ale na svietnik; jeho činenie je cívitas supra montem posita!

Bratia! Vy pripravujete sa do boja s tolkými neštastnými avšak nijak nepatrnými nepriateľmi; nože sa teda doň! Vitazstvo je naše! Boj, ktorý teraz zúri, je boj úplnej bezbožnosti proti kresťanstvu a poriadku; boj zachvátajúci i nevinnosť; Vy ste alebo budete, bratia, tým Cherubom, ktorého Boh postavil pred raj rozkoše s mečom plamenným a obratným k ochráneniu cesty k stromu života. Jestli spreneveríte sa tomuto povolaniu; jestli budete nečinní svedkovia bohoruháčstva, jestli obtaží Vám srdce nestatočná nechuť k práci vo vinici Pánovej, jestli bude nečinnosť Vaša pripravovať cestu blúdom: vtedy traste sa, bo zahrmí nad Vami strašné: „Ty si vina“ tu es iile vir!

Bratia, čo pripravujete sa k prácam ducha medzi ľudom slovenským! Nože chopte sa prostriedkov; pestujte vedu, vzdelávajte sa v reči, buďte silní a údatni bojovníci perom i jazykom .

Nech nemilia Vás pestré hlasy strakavých výhovoriek. Darmo je nútení sme časom, vedieť i po slovensky zastávať pravdu a právo Cirkve; kto do nedovidí, nemá očú.

Alebo chcete sa vari báť toho zvyku, ktorý najsvätejšie veci upodozrieva? Vedzte že nesmie sa stať lžou tá pochvala, že „tak vznešeným citom, tak čistým mienením, tak nežistným zápasením a obetovaním nezaplane žiadon jiného rodu mladík, než práve nyni rodu nášho nektorí.“

Človek neznajúc reči, toho národa, z jehož mozolov žije, nezaslúži úcty, nezaslúži uznania, a dôstojnosti. Kňaz patrí mezi učených, a jako učenec má byť najvyš zbehlý v jazyku toho národa, v ktorom má čo dokonály človek svojmu stavu česť pôsobiť, a božské učenie v mravnosti a blahosti hlásať. To žiada rozum, to povolanie, to Cirkev.

Krestanská kazateľna je kathedra svetová. „Sacerdotem oportet praedicare“; čí však bez dokonáleho pripravovania? „Maledictus, qui facit opus Dei negligenter, et fraudulenter.“ Ty musiš učiť; avšak už pohan Cicero vyniesol výrok o Tebe: „Neque enim conamur docere eum dicere; qui loqui nesciat; nec sperare, qui Latine non possit, hune ornáte esse dicturum: neque vero, qui non dicat, quod intelligamus, hunc posse, quod adm irem ur, dicere“ (De orat. 1.3.c.10); a sv. Pavel: „preto nebudemli znať moci hlasu, budem tomu, ktorý mlúví cudzozemec; a ten, kto mlúvi, bude mne cudzozemec“ (1.kukor.14.11).

Preto hore sa! Pestujme vedy, poneváč reč bezvedy nič nestojí! Vzdelávajme sa v reči našej, pretože veda bez dokonálej zbehlosti v reči je mrtvý material! Zakládajte si teda spolky bratia moji, na spôsob ostrihomského, a kde to nemožno stúpte do bližšieho spojenia s tymi, čo už jestvujú. *) Cvičte sa a posudzujte si práce medzi sebou a posielajte jich do nášho cirkevnieho časopisu, tam budeme sa stretávať čo delníci na tomže poli cirkevnom. **) Len vôlu majme pevnú!!
Namierte bratia, zraky svoje na Rím.Divoko rozvlnené more hrozí prehltnúť ľoďku Kristovu; avšak pri kormidle stojí starčok, otúžený mnohými víchram i; nenastraší sa divokého orkánu; on k nebu pozierá a nepochopitedlne veselo vesluje napred na podiv celému svetu. Bratia, majme sa za svätým starčokom, ktorý bude toho roku svätiť kňazské svoje druhotin v; ***) zasväťme jích i my spojenými silami, pevnou voľou!
Bratia majme sa za Otcom: Verní viere Otcov v bratskej jednote spasíme Cirkev i národ!
Váš brat Drahotin Piov, bohoslovec.


* ) Veľmi dobre a chválítebne by bolo, keby sa všetci slov. klerici spojili k vyvedeniu spoločného dajakého diela, ktoré by ím ku cti, a Cirkví ku sláve slúžilo. Dobre by bolo; keby toho roku všetci klerici slov. národa vydali k. p. nejaký katholicky Almanach na pamiatku tisícročnú smrti nášho sv. Apoštola „Cyrilla“ i na pamiatku pädesatročnieho kňazského jubileuma nášho milovaného Otca Pia IX. My im to vrele odporúčame a ich v tom podporovať nezameškáme. Red.

**) Pre podobné práce mladistvé mileradi otvoríme stlpce nášho orgánu. Red.

***) Svätý Otec náš Pius IX. vysväcený je za kňaza dňa 10. apríla 1819. — My v našich Novinách otvárame s týmto číslom „sbierku — tak rečených sväto-Petrových halierov pre utrápeného a sklučeoého Otca nášho Pia IX.

Pro et contra.

Redakcia

(Pokračovanie.)

Kňaz aby s prospechom a času primerane znal svoj vznešený učiteľský úrad plniť v lône slovenského národa, musí predovšetkým mať občanskú a theologickú známosť slovenskej mluvy, lebo bez známosti, tejto nebude sa môcť vyjadriť a podať poslucháčovi pochopy čisté a srozumitelné, nebude môct dat slovám svojim povýšenie veci náboženskej nad obecné, nebude zaujímať ani vyššie ani nižšie poslucháčstvo. Jestli si kto uderil do hlavy, že tie kňazské vyučovania sú len pre sprostú (?) sedlač, že terajšie literárne pokroký sú len osamotelé, že i teraz, jako ešte pred 30 rokamí dostačuje slovenská mluva bez grammatiky a syntaxe: ten by si to mal zavčasu vyraziť z hlavy, ten ešte spí.

Teraz, kde už i ten sedliak číta aspoň „Hlásnika“,kde o veciach náboženských už i remeselník mudruje, kde v ohľade na veci náboženské toľko neopérených švihákov a malomožných bašov roztrusuje renanské zásady i médzi ľudom; treba i vzdelanejšej mluvy, jakú požaduje pokrok času, i jasnejších pochopov dogmatov i dokonalejšieho vyučovania veriacich v dogmatoch, ktoré nevera slovom a perom podrýva, i obratného pera, ktoré by sv. pravdy vzdelane zastávalo. Okrem toho požaduje to už i samé postavenie kňaza a slušnosť. Rád bych znal toho, ktorý by mi dokázal, že ten kňaz pred ľudom za učeného platí, ktorý ani dokonale reč jeho nevie; ktorý by mí dokázal, že slovenskú reč v XIX. století môže kňaz slovenský hovoríť len tak „leda bolo“ ktorý by mi dokázal, že slovenský národ nemá právo, to od kňaza slovenského požadovať, abv znal správne hovoríť a písať; že slovenský národ a slovenská reč nezaslúži to, aby kňaz v reči slovenskej sa vzdelal.

Jako ale stojíme v ohľade tomto?

Nechcem pripomínať tú nezodpovediteľnu krivdu, ktorá sa slovenským veriacim, tú škodu, ktorá sa cirkvi deje keď slovenská obec dostane farára maďara, neznajúceho mluvu veriacich, jako sa to dľa maď. časopisu „Autonomia“ v čanádskom biskupstve bohužial! ešte dosial deje; lebo také jednanie oproti slovenským veriacim zasluhuje len verejné opovrženie. Pripomenem len to, že pripravovanie mládeže k plneniu povolania kňazského medzi Slovákami nevede k cielu, nevede k dôstojnému postaveniu kňaza medzi Slovákami, nevede k schopnosti, jakú potreby časové požadujú.

Vezmime si na oko celý beh mladíka ot otcovského ohníšta až k božiemu oltáru. Chudobná a obyčajne nevzdelaná je to mluva, ktorú nese so sebou mladúch do gymnasia a tuna potom ešte viac schudobnie na nej, výde z jej pokročilejšieho užívania. Nech mi tuna nikto nenamietne; prečo neišiel do takého gymnasia, kde sa mohol zapísať i na slovenčinu? Páni moji! keď ten mladík musí sa v cudzích rečach: maďarskej, nemeckej, latinskej, greckej, ba ešte i vo francúzkej alebo anglickej trápiť, pri svojej neskúsenosti, lahko vystane z nepovinovatej slovenčiny, keď ho od toho pp. professori radšie odstrašujú, nežli k tomu nahovárajú. Znám také gymnasium, kde mladíkov núta k francúzštine alebo angličine, lebo p. professor dostane za to plat od nich, odhovárajú ale od slovenčiny, lebo za túto na slovenskej zemi ešte chvála Bohu sa neplatí! . . . To každý skúsený zná, že mládež obyčajne musí byt nútená i k povinovatým predmetom: jak horlivá ale už sa ukáže v nepovinovatej slovenčíne, na ktorú žiadna váha sa
neklade? Vezmú už takého mladíka, rodeného maďara zo Skalice, Žiliny alebo z Marikovej do semeništa.

V semeništi je latina rečou naukosdelnou. Sú nektoré semeništa, kde každá dierka zapchaná je, cez ktorú by paprsok slovenčiny mohol zasvietiť do neho. Čitať slovenský časopis alebo slovenskú knihu, za sebou tiahne policajné oko, nemilosť predstavených, ba i inquisiciu jakoby s rúblovaným emissárom. Jestli kde je dáka „slovenská škola“ v semeništi, nad tou je celá kompaniá očí a ten obyčajne držaný býva za „b o n i s p i r i t u s“ ktorí s takými panslavmi nedrží. Sú biskupstva, v ktorých ešte je dosť násilne nepomaďarených far, kde pri 1; akademiach po novinách rozkričaných deklamuje sa i po grécky a hebrejsky len po slovenský nie. Či i to by uvalilo na nás kančuku ruskú? V baňsko-bystrickom biskupstve sú Slováci a Nemci: následkom toho klerici musia dvakrat rečniť, ráz po slovensky, a druhýraz po nemecky. Nenecháva sa to na vôli klerikovi, lebo povah biskupstva považuje obe reči.

Podívajte sa ale do iných semenisk! Temer všeci rečnia po maďarsky, jakoby boli určeni len pre Debrecín a Kečkemét. Odvážili sa ale slovenskí mladík k slovenskej reči, núta ho k maďarskej, alebo ho fratres in Christos kašlom a posunkami mýľa. Jako je s kázňami, tak je to i s katechisovaním, jestli kde mimo latinskej theorie je i dáka praxis v národnom jazyku. Odplyne tak štvrtý rok bohoslovecký a náš mladý kňažko počuje, že ma ist na slovenskú kaplanku. Učiť alebo sa učiť? Veru učiť sa, a biskup mohol skorej povedať k duchovným synom svojim:„ discite “, nežli: „docete. “ Má isť medzi slovenský ľud, ktorý jako i jeho mluvu milovať a si vážiť nenaučil sa. Ma v škole a na kazatelnici dôstojne a s učenosťou, jeho vznešenej hodnosti primeranou, hovoriť a rečníť, má vyvinovať vznešené náboženské pochopy, a on? nekdy u rechtora i čitať sa učí, jestli nechce horet hambou pred veriacimi.

Naučí sa katechismusok horko tažko, vysvetlovauie ale zostane za dvermi. Vypíše si kázničku z Palšovíča alebo Jirsika, beztoho žeby bola pre okolitosť a potrebu veriacich, a je hotový. Hotový? Počúvajte len úsudky ľudu o ňom; pozorujte len jako nelen vzdelanejšia trieda, lež i zaznaný ľúd s pohoršením pratá sa von zo stolice. No či takéto apoštolovanie pozdvihne kleslosť viery a mravov chorého terajšieho sveta? A preca slepí vídieť nechcú a na pohovke driemajú, ba snad i spia, nepamatujúc, že nepriateľ nespí. Pani moji! neni dosť len potom sa vyhovárať a bedákať: inimicus homo hoc fecit! Treba sa o to starať, aby do vinice Pána poslaní boli schopní viničiari, ktori znajú pestovať nie ale šiapať vinicu; ktorí rozumia práci, nie ale len vinobraniu.

Jestli ale pri terajších okolnostach nepripravuje sa dostatočne mládež ani pre sväté a vážne (!!) cirkevne účinkovanie v škole a na kazatelnici: čo sa dá prorokovať o jej účinkovaní pri spisovateľskom stoli? Zdáliž ale nemá katholicka cirkev na Slovensku, potrebu cirkevnej a to dôstojnej literatúry?

Na otázku túto odpovedať, držím za potrebno, pre tých najmä, ktorí slovenských veriacich opovrhujúc ani nerozvažujú si o potrebe slovenského katholického ľudu; ktori nie len srdca, no ani rozumu nemajú pre ubitý národ slovenský; jako jedon pod Prašivou z árpádskej (moravskej) krve pošlý a v maďarskom méste (Skalici!) vychovaný hazafik a fráter in Chrísto (?) ktorý miesto aby bol predplatil na „Cyrilla a Methoda“, na predplatný list vylepil hrubianské slova, sta pečať surovosti . . . (A nám jedon inač vážný muž poslal prvé čislo zpätky, a vylepil: „retour, nichts nutz, já som sa nepredplatil.“) Red.
(Pokračovanie následuje.)

Kritika literárna.

C.

Keď pre kritiku literárny, bez ktorej nedá sa mysllet opravdivá veda a tejto opravdivý život, otvárame stĺpec; týmto, my neidieme hledať hádky a zvady i my v ošklivosti máme tak rečene literarné Kiopffechtereie: my v listoch našich žiadame iba len prísnu múdru a zdravú kritiku, ktorá je prvá „condicio sine qua non“, prvá to podmienka každej vedy, a pokroku.

Pred nami ležia tri brošúrky, ktoré v novejších časiech obohatily našu malú slov. literatúru cirkevnú. Prvú vydal pochvalne známy náš brat v Kristu vlb. p. Ondrej Durček pod názvom: „Osemnasť storočnia pamiatka mučedeľnictva svätého Petra Apoštola“ poťahom na blahodarné účinkovania rímských pápežov na človečenstvo vôbec; zvlašte ale na Uhorsko.“ (Kritika v Sl. Nov. nad túto brošúru vynesená rozhorlila pána pôvodcu tak náramne, že on nie len pre svojú chorlavosť, ale aj a nadovšetko pre túto príčinu zrovná vypovedal nám práce svoje do Cyrilla-Methoda. Aby sme uspokojili myseľ a srdce vlb. p. Durčeka, tuná slávnostne sa osvedčujeme; že my sme neni pôvodcom tejže kritiky nadrečeného jeho spisu. Red.) Druhú vydal cth. pán Havlíče k bohoslovec v Ostrihome pod záhlavim: „Sobáš na pôl kola; inak civilné manželstvo.“ Konečne tretia brošúra vyšla v Skalici od bohoslovca Osvalda písana a od pochvalne známého už Havlička vydaná 49 strán obsahujúca pod tým názvom: „Kto pán vo škole, či farár, a či pán slúžný? čili odlúčenie školy od Cirkve.“ A túto posledniu knižočku teraz pod kritikou berieme. Avšak nemienime p. pôvodcu uraziť jestli vypovieme o jeho brošurke mienku iných.

Našemu obečenstvu bude známo, že v ostrihomskom semeništi už od nekoľko rokov len trpená slovenská lit. škola, vzdor tomu že je od domácich nie len nepodporovaná lež morálno kazená a nenávidená v najnovších časiech nektoré znaky rezkejšieho života dáva. To sice, jako sa nám zdá, nepochádza odtuď, jakby jú naši hodnostári už podporovali, alebo žeby počet jej údov (zo 110 bohoslovcov je v Ostryhome len 8 Slovákov!!!) bol sa značno povýšil; ale odtuď, že celou tou školou hybe rezký mladistvý duch a zbožná a hlboká myseľ p. Havlička, ktorý má toľko mužného rázu, aby všelijakým protivným náhľadom a nátlakom odolal.

Tomu máme čo ďakovat, že „Výchova“ „Sobáš nal pôl kola“ inak „civilené manželstvo“ tak tiež hore zpomenutá brošurka svetlo uvidela. Čo sa už ale tejto poslednej týče nerád ale pravdu hovorime; ked povieme: že mimo nápisu „kto pán v škole“ v nej nič populárneho nena chádzame. Ten dlhý úvod ta zdĺhavá argumentacia by dobre svedčala do nejakej vedeckej knihy. Spisovateľ musí mnoho nemeckých knih čítať a málo slovanských; lebo je celý nemeckým duchom presiaknutý, čo jak po veci, tak po štýle (slohu) lahko poznať; taká chladná a cudzá theoretickosť väzi v tom dielku, ktoré vlastne len jednotlivé bár aj pekne a trefné dáta v sebe obsahuje ktoré ale sú nie tak premyslené a strávene že by vtom dielku úplný súzvuk panoval. Spisovateľ nezdá sa poznať naše cirkevné pomery tak dobre jako on nemecko-rakúske študoval; preto by to tam s väťším úžitkom čítali jako u nás.

Myslime, že brošurka tato je pre ľud vydaná a z toho ohladu chyba jej mnoho; bo nenie ani krátka, ani populárna, ani prakticka; lež zdĺhavá cudzá a theoretická a tak so „Sobášom“ nijak sa nemôže porovnávať, ba je priam opak toho. Tento prvý pokus ale nech neodstrašuje pilného pôvodcu od dalších prác; bo jeho náhľady su nie len cirkevno-orthodoxné; lež aj do života súce, jeho reč a výrazy su odmerané a precízne; jeho menovite v ostatných IV.—VI. hlavách prednesené a z predošlých plynúce záverky (scholia) su do života hlboko zasahujúce a kedby celá knižočka len tieto 3 hlavy mala už by sme ju odporúčali jako takú, ktorú katolícki veriaci s duševným chosnom čitať budú a z tohoto ohľadu teda i vydavateľ svôj ciel dosiahnul. S Bohom. (C.)

Otvorené Listy.

XYZ.

I. Ctená Redakcia Cyrillo-Methoda!

Časopis náš „Cyrill a Method“ s prílohou „ Vojtech“ z neba jakoby padol. Podujatie toto je na čase. Žiadal som si podobný orgán jak v tichej samotností: tak aj vo verejnosti v Novinách. Svitlo nám katholíkom. Zora vyšla lepšieho veku, nového života! Lebo buďme len spravodliví! Či nie sme my sami zvätšej stránky toho príčina, že nepriatelia Cirkve našej tak zmohútneli? Ľahostajnosť, netečnosť, často nevedomosť takmer viac škodilý jako osožíly. Odtiaľ ten dlhý rad odporníkov našich. A katholicku literatúru v jakomže stave prosím-nachádzame; v ktorýchže rukách je ona složená? Ktože panuje nad tčacou slobodnou? Takmer všade a výlučne protivníci katholicísmu.

Jestli by dakdo nadhodil: „Však aj na iném mieste, aj v iných krajinach je to tak, nielen v našej krajine“; ten a jemu podobný bolby vo velikom omyle; veď kath. literatúra a veda zkveta kde inde za hraniciami, a je v stave o závod sa pustiť a to síce náležíte so stránkou odpornou. U nás v Uhrách cirk. literatúra len tak živorí. Smutné je to faktum. Nesmie to tak i na ďalej byť, musíme sa prebudiť k práce k činnosti: musíme my kňazi najmä učbari na vychovávacích ústavoch mnoho prämnoho pracovať; v krátke’ dobe dokázať, že vieme žíť a mrieť pre Cirkev našu; že známe užitočnými byť a sa stať osyrelému ľudu nášmu kath. Veľké je a blišké nebezpečenstvo ktoré Cirkvi národu nášmu hrozí; naša teda najsvätejšia povinnosť je pomáhať tomu kdo, a čo hynie: Že sme my katholíci tak velmi zaostali, hlavné príčiny toho boly a sú;

a) U nás vláda kath. relígiu a Cirkev voždy na úzde burokratickej držala, a tak životnú silu hneď pri jej vzniku, udusila. Nemali sme, a nemáme slobodu Cirkve v slobodném štáte.

b) Uhorskí cirkevní hodnostári kath. z vätšia magnáši v tej myšlienke aristokratickej jakoby len oni sami predstavovali celú Cirkev kath. v Uhrách s nižším duchovenstvom leň v úrade postavení súc cestou úradnou obcovali a sním sa stretali; okrem úradu len štáby cez plecia naň hladeli,

c) svetský živel (laikov) vytvorili, a mu odňali všetok vplyv v záležitostach církevnopotitických (svetských) spoločných. Odtiaľ ľahostajnosť povstala, a nevšimavosť vo vecach cirkevnospoločných, ktoré sa nás všetkých údov Cirkve viac menej týkajú. No však uvidíme jaká nám zavíta autonómia Cirkve kath. o ktorej sa toľko radia naši kath. hodnostári, a čo nám ona prinesie.

II.) Podniknutie Vaše ohľadom vydávania a tak z hrobu skriesenia časopisu pre katolícke Slovensko za iste každého pravého národovca veľkou naplnilo radosťou; lebo to bola veru náramná hanba pre 2,000.000 katolíckych Slovákov, že nemali žiadneho orgánu! Kde toho príčinu hladať? Zaiste nie inde iba v našom odrodilom kňazstve, ktorému na všetkom inom záleží, len na rozširovanie a utužovanie kresťanského ducha medzi sebe svereným stádom božím nie! Čo sa potom diviť máme, keď katolicismus zo dňa na deň chládne, ľahostajnosť náboženská sa rozširuje a kňazstvo nelen pred tak na zvanou intelligenciou, ale i pred samým pospolitým ľudom nepožíva tej vážnosti, ktorá by mu ináč prislúchala. Svet merá a ctí každého človeka dľa jeho skutkov a plnenia poviností svojho povolania. Kto sa nevynasnažuje úlohe zodpovedať, nech nepočíta na dôveru a oddanosť tých, ktorí mu sverení boli. Smutné následky chúlostivosti a ľahostajnosti duchovných správcov už i teraz v hojnej miere s boľesťou zakusujeme, kde v mnohom ohľade stádo nenasleduje pastýra, lebo tento, svojím jednaním stratil dôveru tam toho!

A nepoznajúli duchovní vodcovia ľudu chybnú cestu, po ktorej kráčajú, hroznému nebezpečenstvu vystavia blaho Cirkve svätej. Čas ten, zda sa, už nenie ďaleko, kde kňazstvo appellovať bude museť na ľud; a čo potom, keď ľud ten povie: „neznáme vás.“ Preto hlavnou úlohou Vašeho časopisu byt musí upamätovať, kňazstvo aby sa prebudilo zo svojej ocháblosti a nezapredávalo svoje presvedčenie za márne lichotenie rozličných svetákov, za výhľady na svetské povýšenie a za chlebárstvo. Pri tom ale i na nábožný ľud musí časopis Váš účinkovať tak, aby horlivých kňazov v plnení poviností napomáhal a nedbanlivých zastupoval. Já čo moje slabé sily dopustia k zveladeniu tohože časopisu podniknúť nezanedbám. *) Váš úprimný brat XYZ.


*) Velmi vítané budú Nám všetkie jakékoľvek práce Vaše. Najmä o našich školách pojednávania z tak obrátného pera, jako je Vaše s radosťou čítávať a ctenému Obecenstvu Nášmu sdeluvať budeme. Red.

Otvorené Listy.

R. F. 0. k. v. 0.(Oswald??)

Veľactihodný pane Redaktor!

Dovolte mi sdeliť Prevelebnosti Vašej jednú myšlienku, ktorou sa už nekoľko týdnov, potažme try roky zapodíevam.

Už tri roky myslel som; či by nebolo dobre, keby sa všetci chovanci lepšej bohoslovci, ktorí nehambia sa za to, že jich slovenská mať mala, spojili v jedon spolok, ktorý by mal za cieľ práve to, čo má dosavádni ostrihomský: vdeľať sa v slovenčine a vydávať potrebné a užitočné spisy pre ľud. Na každom semeništi nemožno založiť spolok ku pr. v Nitre **); nech spoja sa tedy Slováci nitrianskeho semenišťa s nami do listovného spojenia, a tak i jiní jiných biskupstiev; práce by sme si rozdelili medzi sebou, a vydávaly by sa menšie spisy pre ľud, že milá vec. Pravda, že by to požadovalo zvláštne sriadenie, o čo by sme sa však postarali.

Teraz však poskytla sa mi druhá príležitosť bližšej pristúpiť k veci. Jako Vám známo, Veľactihodný Pane, svätý Otec Pius IX. bude svätiť toho roku svoje pädesiatročné kňazské jubilaeum (vysväteny je 10. Apr. 1869); možno že sa i v Uhorsku stanú demonštrácie, ale to bude len voždy vraj „magyar“ ; preto myslel som si; veru dobre by bolo, keby toho roku všetci klerici slovenského národa vydali dáky katholicky almanach na pamiatku dvojejslávnosti: tisícročnej pamiatky smrti nášho sv. Apoštola Cyrilla; a pädesiatročného kňazs. jubilaeuma nášho milovaného Otca Pia IX. Čistý osoch dal by sa na Petrové haliery, ktoré by sa potom i s jedným výtiskom almanachu zaslaly Jeho
Sviatosti priamo od kandidátov kňazstva na vinici Pána medzi ľudom slovenským; pravda že by nás museli pri tom napomahať naši katolícki národní Otcovia perom, slovom i grošami.

Ja však myslím, že by to nebola vec nemožná! ***)
Ešte si nečo dovolim.

Ja myslím, že Cyrill a Method je pre kňazstvo v prvom rade; mal by teda zastupovať miesto asi maďarského. Religio; ****) jestli došiel hodného rozšírenia medzi klerikami alebo mladými kňazmi, vtedy by som mu mohol slúžiť jednou prácečkou *****) „Dva listy priateľovi N. budúcnemu kazateľovi.“ V obidvoch listoch mal som pred očima presvedčiť brata N . . . že jestli chce byť kňazom medzi Slovákmi, jestli chce medzi nimi í kazateľské povinnosti konať, musí byť zbehlý v reči slov.; jestli budete žiadať, vďačne jích pošlem k prehliadnutiu.
Zostávám s najhlbšou úctou Veľactihodnosti Vašej ponížený sluha R. F. 0. k. v. 0.


**) Pred revolúciou maďarskou mali sme v Nitre maďarskú školu, v nej sme sa dohadovali pro et contra „o emancipácii Židov“ a my Slováci keď sme sa chceli cvičit v slovenčine a v polštine; nuž bolo Nám povedano: „Quid ergo ipsi revolláre volunt sicut Poloni? A teraž jaká je tam škola? Nevieme. Red.

***) Dobrá vôľa. chuť obetuvavosť neunavená usilovnosť spojené sily i železná vytrvanlivosť s pomocou Božskou divy robia. My k tomu cieiu ponevač ešte Spolok sv. „Vojtecha“ nemáme, sbierku zaprovodíme tak rečených sväto „Petrových halierov“ ktoré spolu aj za predplatok na onen „Almanach“ slúžiť môžú. Red.

****) Cyrill a Method náš: „Omnia oranibus factus est “ Pokým nemáme spolok sv. „Vojtecha“ dotuď musí on zastupoval nie len cirkevné ale i školské záležitosti a nemôže nosiť titul jedine a výlučne: „duchovenský Časopis“ Red.

****) Neďošiel bobužial. Nitra tá slov. máti si ho jakosí nevšíma! Či spíte Vy roztratení moji súdruhovia a bratia? Preto ale len pošlite prácičku Vašu. Zahambite ospanlivých a netečných slov. kňazov a bratov na Slovensku. Red.

Zprávy cirkevné a školské.

Z L o n d ý n a . (A. A. Z.) Dr. Mannin arcibiskup Vestminsterský vyzýva ve svojem pastýrskem liste veriacich v biskupstvi svojom k príspevkom pre budúci stoličný Chrám ktorý sa ma stať pamätníkom k osslveníu zvečnelého kardinála Visemanna. Miesto pre stavbu už je zakúpené za 200,000 šterlingov, Arcibiskup podpísal 6000 šterl. Vojvoda Norfolsky podpísal: 1000 šterl. na pät rokov. Cisár a cisárovná rakússka 200 šterl. a v Amerike sa podpísalo 2 400 šterl. Tenže veľapovestný arcibiskup odoberie sa do Rímu aby tu predbežne práce konal k zavedeniu svätovlady v Škótsku.

Stará kath. hierarchia (svätovlada) skončila sa r. 1584 so smrťou Dr. Thomaša Aatsona biskupa z Lincolnu. Neskoršie r. 1823 Anglicko bolo postavené pod ochranou apoštolského Vikára Hrehorom XV a r. 1688 boly založené 4 Vikariati Innocentom XI a k týmto pripojené boly ešte druhé štiry Herhorom XVI r. 1840 - R 1850 uvedená je svatovlada kath. v Anglicku zase znovu teraz slávne panujúcim Piom IX. rimským pápežom. A od týchto dob datiruje sa prapodivný a nepretržený rozvítok Cirkve v Anglicka, kde menovíte v posledných dobách mnoho kňazstva, chrámov božich, kaplnok, a dobročinných ústavov atd pribudlo. Zdar Boh.


Z Ameriky. (Le Monde) sdeluje zvláštni uzavieranie stavu manželského v Amerike v tejto zemi všetkých výstrednosti. Pri pojedankach (konfektoch) obedu pre 50 osôb upraveného vyzve domáca pani všetkých mladých mužov aby napísali na konci naznačeného papieru méno toho komu dávaje prednosť tak tiež vyzve i slečinky aby napisaly méno seba milých: Ziadon neváha ani sa nezdráha to učiniť. Cedule sa soberú, a sostavi sa osem párov mladoženichov a mladuch. Amerikančania neradi tratia čas; schôdzka je skončená; osem stavov manželských je uzavreno. A toto hľa sa volá staňek pri pojedánkach (se morier entre le poire, et le fromage) pri hruške a sýru.

Zo Švajčiarska (Le M.) Kantón Thurgavský podáva nám v téjto dobe celé rady tažkých úkorov proti cirkvi kath. Zaslepený výrokom „slobodná Cirkev v slobodném štáte“ dal sa úbohý ľud kath. sviesť a hlasovať za preskúmanie ústavy. A tu hľa sto vyvolencov z ľudu za obiera sa potlačením jediného z 11 kláštorov, ktorý bol ujšol konfiškácii r. 1848 v údoli svätokaterinském, a so shabaním statkov jeho ktoré sa rátajú na 900,000 frankov. Ďalej navrhujú zaviesť civilné manželstvo dovolené (fakultatívné); ľud vraj neni posavaď dosti pokročilý k zavedeniu núceného manželstva civilného. Rovnopravnosť dvoch vyznáni bude vydzvižená; beznáboženské školy, a všetky sekty oprávnené. Preto a prosby kath. ľudu a biskupa Solothurnského i jeho duchovensta boly zahodené bez všetkej diskusii. Zákony tieto boli navrhnuté, a hlasovalo sa o nich dňa 16. a 17. nov. kroz radou sostavenou zo 73 protestantov, a zo 27 katolíkov. Válka vypovedaná je cirkvi katholickej.

Z Talianska. Dňa 24 nov. stati boli v Ríme dva zločinci, ktorí boli kasárnu v Ríme podkopali obmýšlajúc prachom do povetria jú vyhodiť. Preto že boli pápežskou vládou odpravení naskrze podľa spvavedlivosti, odtiaľ veliký krík a lom strhol sa v tábore židovských časopisov. Neštastnicí tito sú: Monti a Tognetti.

Z Ameriky. „New-Yorku Kirchenzeitung“ podáva túto zaňimavú a všeho povšimnutia hodnú zprávu: „Tu v Novém Yorku sostavila sa duchovná spoločnosť ktorej ulohou a účelom je: starať sa o nemocných, a sostaralých sa kňazov.
Spolok takýto v Amerike je veľapotrebný ba nútný. Pohromy a nehody ktorým vystavený je tu missionár pri ustavične menlivem podnebí podlomujú sily i najzdravšiemu, a najstatočnejšiemu mužovi. Také hľa ovocie prináša duch spolkovitosti v Amerike. U nás na penziach postavení kňazi podobné spolky asnad by tiež s radosťou pozdravili. Čo?

Oznamy.

„S radosťou oznamujeme nášmu veľact. Obecenstvu, že pvib. p. Ondrej Riššak farár v Radošne veľkodušne obetovať ráčil na náš nádejný spolok sv. Vojtech a 300 zl. r. č., ktorážto summa složená sa nachádza u pvlb. pána Pavla Nováka konsisforialuého tájomnika vo Vikariate trnavskom k dalšiemu naloženiu sňou. Veľkodušný tento hore vyše spomenutý Dobrodinca nemohol dôstojnejšej a praktičnejšej, ba trvanlivejšej osláviť tento bežiaci, a pamätný rok cyrillo-methodejský slávnej tisícročnej pamiatky smrti sv. „Cyrillá “ a pädesiatročného jubileuma nášho milovaného Otca Pia IX. nežli vstúpením do radu pp. Zakladateľov nášho vrele žiadaného a nádejného Spolku sv. „ Vojtecha. “ Za to mu vo tri vrhy sláva a vdiaka naša verejne tu budiž vyslovená.

Drahi bratia v Kristu a Národe! Nasledujte dľa možnosti Vašej tento šlechetný skutok a krásny príklad jeho. Hore sa hore k obetám! Nie návrhy, nie puhé slová! lež len obety, skutky nás spasia. Zakladaním spolkov kath, čitacích a literárných; zakladáním gymnasii slov. kath. Založením všade vo všetkých obcach kath. modlitebného spolku Cyrillo-Methodejského; všemožným podporováním snáh „Matice Slovenskej“ a zápalistým horlením Vašim za to, aby v tomto pamätnem roku Cyrillo-Methodejském nebolo už ani len jednej obce kath. v ktorej by sa nenachádzal aspoň jedon úd alebo podporovateľ nepoviem Zakladateľ nášho nádejneho spolku sv. „ V o j t e c h a “ takto len a nie inak zvelebíme Cirkev našu kath. a oslávime prakticky slávnu slávnosť Cyrillo-Methodejskú. Zdar Boh!“

„Konečne s týmto úctivé vyzývame veľact. Obecenstvo naše k laskavej podpore návrhu v tomto čísle učineného, čili k dobrovoľnej a milostivej obete na oltár tisícročnej pamiatky smrti nášho sv. Apoštola „ Cyrilla a pädesiatročnieho kňazského jubileuma nášho milovaného svätého Otca Pia IX.; vlastne povolávame k predplatkom na navrhovaný katholícky „ Almanach “ slovensky, ktorý klerici siov. národa vydať zamýšlajú ku cti nášho národa, a k velebe svätej Cirkve našej na pamiatku onej dvojej veľavýznamnej v tomto svätocyríllskom roku odbývať sa majúcej Slávnosti.

K tomu cielu „ Cyrill a Method“ otvára sbierku, a podpisuje na tenže kath. „ Almanah “ 5 zl. r. č. Bratia! Priatelia! Synovia a Céry národa slov. a Cirkve kath.! Dľa možnosti Vašej nasledujte príklad jeho. „Bis dat, qui cito dat. “ Red.

Jestli by veľct. Obecenstvo naše nedostávalo poriadne a na čas alebo s tlačovými chybami v tomto mesiaci svoje čísla, uctive prosíme o laskavé prepáčenie tejto chyby. Nie je to naša vina; lež príčinou toho je tá nemilá okoličnosť že sa v Presporku a nie v Trnave prvé čisla nášho Časopisu tlačia. A preto ani na spravnosť tlače dozierať, ani sadzačovi piliť nie je nám možno. Redakcia