Časopis: Cyrill a Method, rok 1869, číslo 9

Obsah:

: Úvod a záver
Dr. Andrej Radlinský : Predbežné náveštie.
: Pamiatka sv. Cyrilla a Methoda 1869.
Dr. Andrej Radlinský : Za práva a slobody ľudu!*)
: Dopisy
: Cirkevné a Školské Zprávy.
Štefan Rúčka Redaktor : Literatúra.
: Po tieto dni
: Vysvedčenie.
: Sbierka.

Úvod a záver



CYRILL a METHOD.

Katolícke Noviny pre Cirkev, Školu a Literatúru.

Čislo 9. V Trnave dňa 13. marca 1869. Ročník XVI.

Predplatná cena s „Vojtechom,“ celoročná: 4 zl. 50 kr., pôlročná: 2 zl. 25 kr.,samého „Vojtecha“ : celoročná
1 zl., pôlročná 50 kr., i s poštovou dopravkou.

„Cyrill-Method“ vychádza každých osem dni; Vojtech ale len za mesiac raz. Predpláca sa u redaktora Štefana Rúčky v Trnave (potočná ulica číslo d. 260).



Redaktor: Š t e f a n R ú č k a . Vydávateľ a majiteľ: Dr. O. R a d l i n s k ý farár v Kútoch, ostatnia pošta Búr St. Georg via: Hohenau. V Trnave 1869. Tlačou. Žigmunda Wintera.
V Trnave 1869. Tlačou. Žigmunda Wintera.

Predbežné náveštie.

Dr. Andrej Radlinský

Na uverejnený v maďarskom za klerikálny sa vydávajúcom časopise „ M a g y a r Á l l a m “ proti mojej osobe zlobive namierený nanajvýš urážlivý a utrhačný paškvil, ktorým sa meno moje, jako nebezpečného pre krajinu pansláva, rusa a zradca vlasti na pramier vystavuje a vláda cirkevná i svetská proti mne vyzýva, zatou príčinou: že jako kandidát ablegátstva v okrese skalickom vystupujem, odpoveď a obranu jakovú redaktor vyšmenovaného klerikálneho časopisu uverejniť váha podám v najbližšom čísle našého Cyríllo-Methoda. aby veľact. Obecenstvo a menovite veleb. Duchovenstvo poznalo: jaká kresťanská láska (? ) previeva z onoho klerikálneho ( ! ) časopisu toľkej priazne a podpory zo stránky cirkevnej vlády požívajúceho. Dr. A n d r e j R a d l i n s k ý farár kútsky.

Pamiatka sv. Cyrilla a Methoda 1869.

Modlitba pri tisícročnom hrobe.

Ach svätý Cyrille! Tu pri tvojom hrobe
Skrúšene kľačíme, v tisícročnej dobe.
Však nás nezavrhneš? bárs i zmeškali sme
Mnohú náuku, čos dal buď ústne; buď v písme.

Ty deti Slávíe miloval velmi si;
Neľúbiš tú hanbu, jaká na nich vysí.
Spomni! Pozri na to, čo sa nám stalo tu!
Zažeň od nás hanbu; obohať holotu!

K cudzým obrátilo sa dedictvo naše.
Pre mládež nebolo prirodzenej paše.
Poobskákali ju nenaší proroci;
Tak domy, rodiny mizly z našej moci.

Mnohé matky naše sú jakoby vdovy:
Kto by ich mal zastáť, nie každý hotový.
Dietky osirelý, otca nenaľeznú.
A kto ich objať chce, má ruku železnú.

Cudzý nás odstrká od otcovskej studne;
A z bahien rezkého žitia nepribudne.
Chceme-li piť vody čistej, tak do chuti,
Taký pôžitok z nás dva platy vykrúti:

Ba natisli sa nám i takí valasi,
Nedbajúc o stádo čo dobré žiada si,
Len aby obstrýhať môhli dobrú vlnu
A tobolku malí zemeslasti plnú.

No! Zpadla koruna hlavy našej dolu,
I vlasy tratia sa; budeme mať holú,
Pozbavenú úcty, pre ohavy hriechu,
Ktorým si nás putná vrah v svoju útechu!

Ach! Maria, s mocou Ježišovho mena!
Láska tvá Cyrill! tam stisícnásobnená;
A Otca Methoda šedivé zásluhy:
Môhly by skrz Boha nám hojiť neduhy.

I Peter s Klementom by sa pripojili,
Však ste k jejích úcte do Rímu chodili,
I Pavel s Lukáčom k trónu sa poberú.
Veď ste z jejích sýpky chlieb dali severu.

Uprosteže Boha s tisícov svätými:
By sa smiloval nad krivdami našimi,
By blúdnych osvietil do jednoty sledu,
K pokániu zbudil tých, čo zlý život vedú.

Jestlis’ tu; Cyrille, znal prosiť Methoda,
Žeby sa nevzdalil od nášho národa:
Oj včulže, včul vypros pastierov od Boha,
Jímž ten národ blažiť najmilšia úloha.

Ziskaj nám úradských, učiteľov, otcov,
Nezlomných pre národ nezlomený vodcov;
Nechže sa náš národ, ten tvoj holubičí,
Vo všetkom čos’ mu prial, v boží obraz cvičí.

Tys’ mu najlepšie chcel od vekov, s Methodom,
By nie opovrhľou bol iným národom.
Preto tu, pri svojom hrobe, sľuby prijmi:
Že budeme kráčať cestami vašimi.

Nezvratia nás žiadne sveta dary, strasti,
Bohu verne slúžiť v národe, vo vlasti;
Národa našého osvetu, blaho, česť
Mravy a vzdelanosť každým krokom povzniesť.

Keď sme za tisíc liet už neutonuli,
Bár nás svet odháňa, svoj k sebe netuli,
Veríme žiť aj dial; Pána sľub nam svieti:
Že jak mať odsoti, On privinie, deti.

No! touto dôverou a kroz ruky pilné
Čakáme viťazstvo pravdy neomylné.
Oblaží nás Pán Boh, zmarí vraha vzteky,
Bo krivda len na čas a Pán Boh na veky!

y.

Za práva a slobody ľudu!*)

Dr. Andrej Radlinský

V e ľ a c t e n ý m p á n o m Voličom volebného okresu skalického srdečné pozdravenie!

Dôverou ľudu a vrelých priateľov jeho za ablegáta okresu skalického zase kandidovaný,za svätú povinnosť sebe pokladám, vo verejnú známosť uviesť moje politické, vlastenecké a národnie vierovyznanie smýšlanie; čo odo mňa žiadať majú úplné právo veľactení páni Voliči, ku ktorým som sa už pozvacím listom na holičskú konferenciu, už v samej tejto konferencii osobne a slávne bol prihlásil.

I. Moje politické vierovyznanie je toto:

Já. jako slobodný občan v slobodnej konštitucionálnej krajine žijúci, kde sloboda slova a slobodné smýšľanie v zákonných medzách nesmie sa nikomu a od nikoho brániť, kde múdra a rozumná opposícia k ďalšiemu vyvinovaniu konštitucionálneho života je prepotrebná, kde presvedčenie každého ctiť a šetriť sa musí, a kde každý volič prostriedkom svojeho ablegáta účasť berie vo vydávaní zákonov a v riadení krajiny, a tak aj má právo požadovať od svojeho šafárenia jeho spoluúčinkovaním vydané a pracovať na tom, aby takové sú li príliš tvrdé, železné a od konštitúcie odchodné, boly tou istou cestou, ktorou sa vydaly, to jest, cestou diéty, cestou zákonnou zmenené a opravené, já, pravím, priznávam sa k zdarným a blahonosným zásadám strany ľavej, to jest Tisovskej, alebožto strany ľudu; a preto

1) som za to, aby naša milá vlasť a krajina Uhorská tak bola samostatná pod berlou slávne panujúceho Domu Habsburského vo smysle pragmatickej sankcie, žeby bola od každého cudzého vplyvu slobodná, jako nám ju ešte sväto-štefanská ústava zanechala, nad ktorej losy a osudami by nerozhodovali cudzinci ani skrze spoločné ministerium, ani skrze delegácie, čo nič iného neni jako Schmerlingov reichsrath, a tak chcem vidieť našu česť naše statky a hrdlá ve vlastných rukách;

2) som za to, aby sa krajina naša, t. j. všetky zeme s korunou sväto-štefanskou spojené ani netrhaly, ani jedna druhú nepotlačovaly, lež vo spolku sotrvávaly, jedna druhú napomáhaly a aby vlasť naša v nútri uspokojená, na venek mohútna a nepriateľom strašlivá bola; som teda za jednotu, celistvosť a nerozdeliteľnost krajiny našej a preto vyhlasujem za nepriateľov a zradcov krajiny všetkých tých, ktorí by ju jakýmkoľvek spôsobom drobiť, plášť sv. Štefana trhaťa jeho korunu lámať sa opovážili:

3) som za také sriadenie okresov v stoliciach, aby bolo ľudu poľahčené spojenie s ústrednými stoličnými úradmi; teda unás v stolici nitrianskej, a menovite v tomto okrese skalickom, aby sa dostala do mestečka Holiča súdna stolica a správny úrad s gruntovnou knihou, kde by sa vyridzovaly všetky sirotské a iné záležitosti okresu toho, aby tak k. pr. Kúťania, Bročania, Gbelania, Holičania, Vrbovčania atd. za gruntovnou knihou, za súdami partikulárnymi, sirotskými záležitostami nemuseli 4 do 6 dní len na cesty do Nitry a z Nitry vynakladať;

4) som za to, aby volebný zákon od r. 1848 bol opravený tak, žeby na miesto toho, aby sa voliči z jednoho okresu na jedno miesto na 8,7,6, hodín diaľky s velikymi útratami a s ustávaním dva razy, ku popisu a k voľbe shromažďovať nemuseli, žeby komisia po mestách a obcach okresu chodila ku popisovaniu voličov a k odberaniu tajných hlasov; skrze čo by všetky nezákonné a nedovolené kortešácije, zakupovania a pijatiky prestaly a každýby vtedy slobodne, podľa svojeho najlepšieho presvedčenia voliť mohol;

5) som za to, aby stolice, mestá a obce čím najrozsiahlejšiu samosprávu (autonomiu) obdržaly.

II. Moje vlastenecké vierovyznanie je toto:

1) Já jako horlivý vlastenec som za to, duševný i materialnv dobrobyt krajiny sa zmáhal, nie skokom lež miernym pokrokom, nie aby sa budova dobrobytu krajiny stavala od vrchu ku základu jako to deákovská strana robí, než od základu k vrchu, jako to tisovská strana chce; to jest: aby sa najprv ľudu, ktorý je základom budovy tej, na nohy pomáhalo, žeby sa ľud materialne zmáhal; lebo kde ľud zubožený je; tam neni možno, aby krajina kvitla; ale kde sa ľud dobre má, tam i krajina kvitne.

A preto budem pracovať na tom, aby dane, poplatky a iné tarchy bremená už nesnesitedlné, čo najmožnej boly umenšené a obľahčené. Som totižto za to aby z Bachovských časov zostalé patenty urbariálne boly čo najskôr kassirované, a krivda segregacii pasienkov ľudu učinená, spravodlivými zákonmi bola napravená menovite ohľadom regálov, všelikých remaneneií, kopaničných a censuálnych živností, hôr atď. aby sa čo skôr, teda už v najbližšej diete, zákony spravodlivé a múdre donesly; aby pozostatky Bachovského absolutismu, jako: monopoly všeliké, akcise, kolky (štemple) kassirované, alebo na najmenšiu ťarchu uvedené boly; aby každému na jeho grunte slobodno bolo tabak sadiť; aby sa novovymyslená daň domová, daň od cinzu domového,úroky (interessy) od nedoplatenej porcie, tieto nové výmysly predešlého zákonodarstva, vonkoncom zrušily. Aby ale toto všetko možné bolo, je potrebné, aby tie veľmi útratné delegácie spoločné viedeňské ministerium vynálezky to deakovské ktoré sa s našou konštitúciou nesrovnávajú a veľmi mnoho krajinu stoja, zrušené a inými lacnejšími ustanovizňámi zamenené boly, tak aby nie delegácie, lež sama diéta raz hodovala nad tým: koľko dlhu a jaké porcie má platiť a koľko vojakov vystaviť; aby sa mierne penzie dávaly, a to len dobre zaslúžilým, v službe sošedivelým a na takovú utisnutým mužom, nie ale mladým a majetným ľudom bez všetkých zásluh, ktori ešte slúžiť môžu, na jakové penzie vyhadzujú sa nesmierne summy: aby sa počet vojska v čas pokoja nakoľko len možno umenšil,lebo vydržiavanie mnohého nepotrebného vojska je veľmi veliké bremeno pre krajinu. Toto všetko mnoho miliónov pres rok činí: ktoré milliony kedby odpadly, alebo na najmenšiu mieru uvedené boly, mohly by sa i bremená, ktoré nás tak veľmi tlačia, značne umenšiť;

2) som za to, aby, jako každý má právo svoje pole hájť proti škodárom, tým viac mal to právo proti škodlivej zveri; a preto aby bola slobodná polovačka na vlastnom grunte;

3) som za to, aby vojsko uhorské v krajine prebývalo a pluky (regimenti) aby sa dľa krajov zriadily a ležaly, nakoľko možno, vo svojom verbovnom okrese, žeby tak synkovia blízko svojeho domova boli a rodičom svojím v čas polních prác, obzvlášte v čas žatvy, vypomáhali;

4) som za to, aby prisluhovanie spravodlnosti bolo čím najrýchlejšie a lacinejšie;

5) som za to, aby všetky prostriedky a ústavy, k dobrobytu obyvateľstva krajiny smerujúce, jako sú: železnice, dobré cesty, splavné rieky, sporiteľnice, vzájomne pomocnice, špitály atď. bedlivej podpory zo strany vlády krajinskej požívaly, a aby v ohľade tomto pozoranosť jej na hornie naše strany obrátená bola.

III. M o j e n á r o d n i e v i e r o v y z n a n i e j e t o t o :

Ja, jako verný rodu svojemu Slovák a priateľ osvety a vzdelanosti ľudu:

1) som za to, aby všetky národy v krajine, čo sa tyče jích reči a národnosti, boly čo najskôr úplne uspokojené pre pokoj v krajine, a úplne urovnopravnené. Budem pracovať tedy na tom, aby menovite národ slovenský obdržal: školy reálne, priemyselnícke a hospodárske s naukosdelnou rečou slovenskou;

2) som za to, aby všetky súdy a celá sprava krajinská tak bola usporiadaná, žeby každý národ,tedy i národ slovenský, vo, svojej reči materinskej, národnej jedine bol súdený a spravovaný, a aby i sám v tejže reči všetky svoje súkromné a verejné veci konať a dokonávať mohol;

3) som za to, aby stoliční a iní úradníci, slúžni, boženíci (komissári) atď. reč ľudu toho, uprostried ktorého úradujú, dokonale a správne znali, a aby mu spravedlivosť v jeho materinskej reči prisluhovali; lebo úradníci sú pre ľud a nie naopak, ľud pre úradníkov;

4) som za to, aby, poneváč sa dosaváď už mnoho vydalo na ústavy vzdelávacie maďarské zo společnej krajinskej pokladnice, vykázaná bola summa z tej saméj pokladnice i na ústavy vzdelávacie slovenské, dľa klúča, ktorý sa má spraviť dľa počtu duši a bremien, národom slovenským snášaných;

5) čo sa tohoto našeho kraja zvlášte týče, som za to, aby sa nižšie gymnásium skalické pozdvihlo na výššie štátne gymnásiu, s 8 triedami na útratý krajinské; žeby sa tak synkovia slob. kr. mesta Skalice a kraja tohoto mohli doma a na blízko s menšími utrátami vychovať a vzdelať;

6) keď som já za národniu rovnopravnosť, som i za to, aby poneváč jedna reč k vzájomnému usrozumeniu sa, všetkým spoločná byť musí, vo vlasti našej uhorskej diplomatickou rečou na diete bola reč maďarská, jako aj úradnou rečou pri ministeriách, pri sedmopanskej a kráľ. tabuli čili kúrii a pri dopisovaní krajinských vrchností medzi sebou;

7) som za to, aby pred zákonom rovné bo všetky stavy, národnosti a vierovyznania (náboženstvá) a všetkým pomerne počtu duši rovnakej podpory dostávalo sa z pokladnice krajinskej. Toto je moje politické, vlastenecké a národnie vierovyznanie, ktorému jako neodvislý a verný občan vlasti verným zostanem. Jestli sa ono so šmýšlaním a žiadostami veľactených pánov Voličov srovnáva, a mňa za ablegáta svojho zvoliť ráčite jaký ale nie za pijatiku, nie za úplatky a márne slúby, lež jedine z dôvery a pre svedčenia každého stať sa chcem za štastného sa pokladať budem, okres skalický na budúcej diete zastupovať, a zaväzujem sa, veľacteným pánom Voličom každého štvrť roka tlačenými listmi v známosť uvádzať všetko to, čo sa na diete konať a Vás zaujímať bude.

Konečne volám:
Nech žije náš najjasnejší Král! Nech žije drahá naša vlasť Uhorská!
Nech žije právo a sloboda ľudu! V Kútoch, dňa 19. Februára 1869.

Dr. Andrei Radlinský.
farár kútský, kandidát ablegátsva okresu skalického.

1) Tento prihlás (pogram) pl. t. p. Dr. O n d r e j a R a d l i n s k é h o farára kútského a kandidáta ablegátstva okresu skalického k. pp. Voličom tohože okresu znejúci podaváme v našem cirkevnem orgáne preto; lebo program tento je silným základom a dôvodom o b r a n y tohože pl. t, p. Dr. A n d r e j a R a d l i n s k é h o oproti slavožrutskému M. A l l a m u: ktorú obranu v budúcom čisle ujavniť mienime. Však jedon-každý občan má právo a povinnosť brániť si svoju verejne napadnutú a urazenú česť a dobré méno; tým viac jedon pomazaný kňaz kath. ktorému ešte i toto právo odškriepuje pekelný pseudokatholik M.Allam. Red.

Dopisy

Z P e š t u Poteší snáď pp. čitateľov C y r i l l a -M e t h o d a nasledujúca moja zpráva, ktorá nie len Čecha a Moravana; no aj každého Slováka v Uhrách milé dotknúť sa musi. Je známo že pred dakoľko rokami počalo sa po ostatkoch sv. C y r i l l a nášho veľkeho Apoštola a Oslávenca v Ríme pátrať. Keď teda v loni dôst. p. A n t o n G n a s e l l i tájomnik provinciála z radú Minoritov na svojej ceste do Jágru v Pešti u nás meškal a sa bavil, pýtal som sa ho či sa ešte pátra v Ríme po ostatkoch nášho Apoštola sv. Cyrilla? I slúbil mi, že po svojem do Rímu návratu písomne mi odpovie. V januári tohoto b. roku dôst. p. tájomnik dostál slubu svojému.
Vo svojom liste hovori: „ P o o s t a t k o c h sv. C y r i l l a sa p á t r a a je n á d e j a že sa ony n a l e z n ú . “ Oj jakou radostou by sa naplnilo srdco každého, ktorý ctí Solúnských Bratov čo svojich Apoštolov, keby konečne dajaké ostatky jejích svätých tel k úcte nám podané boly! Svrchovaný Pán, ktorý zná vrelú túžbu srdc našich, popraje, žeby sme Ho v Jeho Svätých oslávovali. Ukáž teda Bože ľudu Slovanskému želaný a drahý poklad!

Z P o v a ž i a . Pružina smutné mala fašangy. Mládež farská za celé tri dni sa zdržala od tancu a veselosti a spolu aj so staršími fárnikami v chráme božiem sotrvávala na modlitbách. Však dobrý jej Otec a duchovni pastier na smrtedlnej posteli ležal na zápaleninu hrdla (angínu) trpiac už celkom odovzdaný do vôle božiej do onoho veľkého žialu pohrúžil fárnikov svojich! Tak ctia dobré deti dobrého Otca svojého; tak dobré ovce znajú dobrého svôjho pastýra ktorý i život svôj vie položiť za ovce svoje; za Cirkev vlasť a národ svôj!
(Tešíme sa z vášho zotavenia. Zdravstvujte.) Red.

Z o Š i š o v a . (Tisícročná slávnosť a sväté Cyrillo-Methodejské spolkové obrázky.) Veľmi dobre sa nám to stalo z ridenia božieho, že tisícročná pamiatka svätej smrti Cyrillovej práve na nedeľu pripadla. V nedeľu teda druhú po deviatniku oznámilo sa veriacim že 14. febr. jako v prvú nedeľu pôstnu zchodi rovných tisíc rokov, čo sv. Cýril-umrel. Slúžilo to ku napomenutiu na bláznivé fašangové dni, proti všakovým pokušeniam volebných príprav a pre patriacich aneb dichtiacich do modlitebného spolku Cyr. Meth. Ku svätému cielu ustanovenej slávnosti aj mráz ponuknul svoju službu nakolko to nesmierne cestu obťažujúce blato priam v ostatnú noc posťahoval a chodníky obľahčil idúcim do kostola. Ctihodný Otec Martin Krejčírik z radu sv. Františka Salvatorián mal kázeň k ľudu nábožnému na deň slávnosti do chrámu borčanského shromáždenému. Rozvinúc povinnosti ktoré kresťanovi nakladá presvätý pôstny čas, ukazoval primeraný priklad v živobytí svätom našich sv. apoštolov, ktorí tak dýchtili po oblažení našich a na srdce Methodové jích kládol. Nasledovala slávna sv. omša s vyložením najvel. Olt. Sviatosti. Spievaná bola pri službách božích jako času primeraná, tak aj Cýrillomethodejská pieseň, tiež i nektori údovia modlitebného Cyr. Meth. spolku pristúpili ku sv. prijímaniu, Tak sme obetovali Bohu zriedkavú tisíčročnicu. Spas ľud svoj o Pane a žehnaj dedictvu svojemu!

Pri každom spolku modlitebnom je obyčajou údom dávať obrázčok patričného svätého spolkového patróna. Tak je dobre aj pri Cyrillomethodejskom spolku. Sem spadajúcich obrázkov na veľkosť a podobu je veľká rozmanitosť. Mne sa najviac dva druhy ľúbia. Jedon hodi sa velmi dobre do bežiaceho roku; bo predstavuje sv. Cyrilla zkloneného na smrtelnej loži pod krížom Spasiteľa a pri boku svojeho pisacého stolíka. Lúči sa so sv. Methodom tak prenikavo hľadiac naňho, jako keby mu práve včul hovoril aby n e o p ú š ť a l S l o v a n o v . Títo z jednej a mnísi z drubej strany klačia stojá, obracajúc napnuté tváre jedni k tomu, jiní k druhému apoštolovi. Krásny to prenikavý obraz v podobe osmerky, vydaný tušim ešté 1863 roku kroz Slavné Dedictvo sv. Cyrilla a Methoda v Brne.

Na zadnej strane vytlačená je bežným písmom modlitba na česť tých bratov svätých a každodenná povinnosť spolkových údov. Druhý obraz predstavuje tých Svätých v obyčajnej podobe: s križom bulharským obrazom a sv. písmom spolu na pomníku stojácich; ale medzi dvoma anjelmi, z ktorých jedon pastorále a druhý infulu drží, bo sv. Method je tu s odkrýtou hlavou. Po zadnej strane je latinskými písmenami všetko vytlačeno československý, čo ku modlitebnému spolku Cyr. Meth. náleží; všetky povinnosti, odpustky a modlitby údov. A celý obrázčok milý, prijemný má to dobré, že je vydaný v podobe šestnástorky. Pochádza z Lith. Et Kunsth. v. Gebrúder B. et N. Benzinger in Einsiedeln.
Ale já som ho dostal z Moravy. K zakladaniu modlitebného spolku v daktorej fárnosti na čas iste postačí po jednej zlatovke, či z prvého, či z druhého obrázku, dostaneš ich milý čitateľu listovne, prvý od menovaného Dedictva a druhý hádam cestou kníhkupectva Františka Karayat v Brne. M. W

Z T r n a v y . V trnavském okrese ustanovený je deň voľby na 11 marca b. r. Bohdaj by sa volby týto čim skôršie všade zakončily, aspoň by sa tichosť sv. pôstu nerušila, a umučený Kristus by sa toľko nekrižoval tak hnusnými výstupkam a neprávosťami! Koniec by bol všetkým tým hrozným nátiskom a krivdám ktoré sa porobily pri popise slov. voličov národních. Prestali by maďaronski a stoliční korteši ľud nás napájať vínom pálenkou a hrozbámi, a rozličnými podlými prostriedkami svádzať, i v ňom cíť statočnosti udusovať; jeho o právu vieru a čnost zbavovať. Však hrúza je len načúvať čo sa to má všetko stať pri voľbách a to síce v pôste sv. Od včulka režú sa škopy na všetkých stranach v okoli našem. Každý gazda z deákovskej strany v každej obci má vraj dostať škopovú pečienku a dve holby vína od Icika; no to sa už nevie na čie konto? Sedemnásť ciganských bandy hrát má Deákistom pri ťejže volbe, ktorí su aj poznačení kosierkami a podperení forgámi. A takto zdemoralizovaný ľud má sa medzi sebou pobiť na život a smrť. Národného nášho kandidáta majú vraj v ten deň voľby alebo zabiť alebo otráviť; matičiarov dajú povešať; a jágerská zabrada, kde národná stranka naša obecnú poradu vydržiavala má sa podpáliť a na prach a na popol obrátiť. Také aspoň chýry dostaly sa do ušu statočným ľudom. Avšak dobré svedomie povedomie národnie, a silné presvedčenie, Blahovcov nelaká sa týchto nočných mátoh a kuvičích hlasov;

My neklesáme v nádeji aspoň morálného viťaztva, však na sile morálnej národnia naša stranka spočieva. Vo viere a čnosti všetko má. V Bohu dôveruje a v statočnosti svojej. Blahovci nebudú jesť mäso v sv. pôste: oni nepôjdu na voľbu trunkom potrunčeni; lež striezliví o pravém toho slova pôste jako sa to chodieva k svätému dajakému úkonu k ceremónii. Za škopovinu a za pijatiku povedomejši naši národovci a katholíci veru si nedajú potupiť vieru svoju; veru nebudú zapredávať Boha a Krista križovať v sv. pôste; nebudú si špiniť ľudsku hodnosť a významné i čestne svoja právo občanské, ba naopak o to budú nástojiť aby im budúci ablegát v. p. Blaho to na diéte výkonal: žeby budúcne v čase volieb pri popise voličov nie tak na majetnosť jak o radšej na statočnosť občanov sa hladelo, a žeby budúcne len ten mal právo voliť ablegáta-hocby bol aj najchudobnejší v obci; kto sa nikdy neopije; žeby teda budúca diéta všetkých vybijaných korheľov vytrela zo soznamu Voličov. V obci ad notorietatem piják, a garazdnik veru nezaslúži byť voličom. Toto právo má mať každý občan či bohatý či chudobný nech len je statočný ad notorietatem a striezlivý muž. Kto sa len raz opije v obci, ten by mal ztratiť toto vznešené právo.
Jedon volič národní.

Cirkevné a Školské Zprávy.

Z Peštu Pešťansky „(Fortschritt)“ katholícky nemecky časopis udáva: že značná čiastka kresťanov a katholíkov v Leopoldove celú deputáciu vystrojila k Móricovi Vahrmannovi k židovi a kupcovi aby tento čo kandidát v čase budúcich volieb tiež vystúpil; žeby vraj i obchod a priemysel tento značný faktor krajiny na sneme budúcom zastúpený bol. 1) Vätšia avšak a vážnejšia čiastka voličov kloni sa k pp. kandidátom: A Vecseymu a k M. Talkovi. P. Móric Vahrmann í Falk vyzvaní boli cestou časopisectva aby sa osvedčili verejne jakého asi nahliadu a smýšľania sú straníva našej Cirkve kath? Jakúže podstát, a stanovisko zaujmú v cirkevných záležitosťach; in casum quem jedon aleho druhý za ablegáta na snem vyvolený bude? Toto jedonkaždy katolík smele a právom požiadovať má od svôjho nádejného kandidáta. Red.)

Viďme teda a čujme osvedčenie verejné v tomto ohľade najprv kandidáta M. V. Móric Vahrmann sa osvedčil takto:
,,Katholícka Cirkev i s touto zároveň aj ostatnie zákonom prijaté spoločnosti náboženské majú nepopieratedeľné právo riadiť sa vo svojich záležitosťach vlastných samostatne a neodvysle od štátu. Právo hlavného dozorstva štátu má výlučne len nad tým bdieť; žeby újmu dajakú netrpely záujmy štátu, a tohoto životné podmienky. Povinnosťou jednej každej Cirkve čili náboženskej spoločnosti je: zápaliste šíriť, podporovať a upevniť ty svoje inštitúcie s ktorým i sa zmahá, a vôbec utvrdzuje viera; lebo jakokoľvek osveta a vzdeľanost základom je slobody; tak tiež viera základom je všetkej kultúry. Občania jednoho štátu môžú síce byt rozličného náboženstva a viery; lež predca viera musí v útrobách ich duše u všetkých rovnou mierou prebývať“. P. F alk jako sa osvedči, to teprv uvidíme. Jeho osvedčenie ešte v Novinách nestojí. Lež sa s istotou hovorí že Vahrmann víťazstvo obdrží.

Z o k r e s u v o l e b n é h o S z é c h e n y (Novokradská župa). Za katolícku autonómiu ozval sa i protestant F r a ň o P u l s z k y kandidát v nadrečeném okrese, ktorý na interpellaciu prvlb. p. dekana F r a ň a B l a s k o v i č a osvedčil sa v tento smysel: „Čo sa mojich nahliadov a smýšlania o Cirkev kath. týka; ja bych prial tejto úplnú a od štátu neodvislú samostatnosť; a na koľko budem môct hlasom mojim prispieť budem ta účinkovať, žeby: „Slobodná Cirkev v slobodném štáte stala sa ňou skutočne a opravdivé. Majetok pravej kath. Cirkve ja držím za sväty a nerušitedelný tak. jako každého iného mojiteľa právo za nedotknutelné uznávam.
Ja ctím a vážim si každú vieru, a za to mám: že arcibiskup kp. Koločsky tak právom vládne statok svôj, jako to právom požívajú statky svoje debrecinská alebo šarišska kolleja, do ktorých štát nemá právo siahať a s nimi ľubovoľne nakladať: Nech každá konfessia sa slobodne bez všetkého cudzého vplyvu voľne pohybuje vo svojich cirk. záležitosťach. Vederemo (Uvidíme.)

Z B e l o h r a d u . Tu katolícki autonomiste po tieto dni zasedali pod predsedníctvom grófa Eugena Zichyho. Trebárs sa vlastne len o to jednalo, aby sa pravý pochop autonomie úrčil prv, jako sa svolá krajinský katholícky kongress; predca avšak pod prísnou kritikou sa vzal, vypracovaný a už aj Jeho Veličenstvu k potvrdeniu predložený elaborát.

M a r t i n K ú t y dekan schvaluje síce elaborát; lež čo sa mu vraj nelúbí je to, že sa tento tak dôležitý akt neoznámil prv ľudu cestou časopisectva. On nenávidí každý separatism, a je toho nahľadu: žeby žadúcno bolo keby i ľud bol súhlasil s duchovenstvom, atd, atd. Aj iní rečníci jako: V a v r í n e c L a u c h s farár; I m r i c h V e n o s z titularni prépošt v tejto veci vyslovili svoje mienky. Konečne farár L a u c h s vystúpil oproti: „Mag y a r á ll a m u“ jahožto oproti takému časopisu vyššieho duchovenstva, ktorý semeno nesvornosti a rozbrojov seje medzi duchovenstvo a ľud; a preto navrhoval: aby sa teraz protocollariter uzavrelo: že nám sa takéto počínanie veru nepáči, a že my tento časopis vyššieho duchovenstva za náš orgán nikdy präníkdy neuznávame.“
Návrh tento sa neprijal; lež prijal sa ten návrh ktorý predniesol podžupan L a d i s l a v H o r v a t h . Tento sa hol vyslovil že, podobným uzavretím nezástavíme vraj potupy a osočovania plné články „ M a g y a r á l l a m u“ jež len na taký spôsob jestli jedonkaždy z nás ktorý len perom vládne; energične vystúpi oproti hnusným článkom „ M a g ý a r á l l a m u “ (ost. Volksfr.) ( A vieteli vy čo je to za časopis ten „Magyar Állam “ ? To je že dvoch časopisov jedon utvorený slávožrutsky a pseudo-kath. orkán ktorý ešte i najdôst. hierarchia uhorská velkodušne podporuje.) Red.

1) čin tento je novým dôkazom toho jak bezzákladná je tá vyčitka od odporníkov katolíkom tak často na oči metaná: že vraj oni sú nesnášanlivi sú úzkoprsí a iliberálni. Red.

Literatúra.

Štefan Rúčka Redaktor

Dielo nižedoloženého asi na 6 hárkov silné i s 5 obrazami illustrované v mediánovom formáte pod názvom:
„ T r n a v a č i l i h i s t o r i c k o -miestopisný n á s t i ň krutých osudov, a p a m ä t n o s t i t o h o t o s lo b . k r . m e s t a s l o v. a s tr u č n ý opis z á m k u a p á n s t v a frajštackého “ opustilo tlač v Skalici ešte v loni v mesiaci Októbri; lež nemohlo sa ono patričným pp. Predplatiteľom poštovnou dopravkou zaslať a doručiť posavad preto; lebo kamenotiskar (litografista) teprv s koncom februára b. r. shotovil do ňoho patriace obrazy litografické. Teraz už dielko toto hotové a v duchu národnom sostavené rozpošle sa po tieto dni na vše strany nášho milého Slovenska.

Obsah jeho je: Venovanie spisu M a t i c i S lo v . z úcty ku tomuto národniemu ústavu literárnemu.
Pôvod mesta T r n a v y . Jako sa T r n a v a stala osadou, mestečkom a mestom? Jako ona dostala méno svoje? Historický opis krutých osudov tohoto mesta. Pamätnosti T r n a v y . Opis miestopisny. Pri čom sa najvätši ohľad bral na chrámy božské na školy a na iné ústavy. Ďalej dielo toto obsahuje: P r i e s t o r T r n a v y ; šiesť rozličých listin (diplomy, jako i listy Matiasa Korvina krála, potom Jána biskupa váradskeho, a Hedviky kniežnej Threšinskej-Trenchinskej) rade trnavskej po slovansky písané. Naposledy dodáva sa stručný opis zámku a pánstva frajštackého.

Obrazov je 5. Obraz I predstavuje: Výhľad na celú Trnavu od železnice konskej. Obraz II znázorňuje: Hrozitanské požiare v Trnave r. 1566. r.1666, a. r. 1683 zúrivše, Obraz III ukazuje: Výhľad od divadla k hlavniemu kostolu-znázorňujúci pamätnosti T r n a v y . Obraz IV vyobrazuje: Invalidovňu a terajši kostol invalidský a žiacky, nekdajšie kollegium akadémiu a universítu (všeučeilštie) jezuitskú s basilikou. Konečne Obraz V predstavuje: Väžu mestskú, kolos (sochu) najsv. Trojice, divadlo, kassino, slovom cely rynok a pamätnosti jeho: Obrazy sú vkusne a podarené. V diele samom tu i tam nájdu sa chyby tlačové preto že obdalič v Skalici je ono tlačené, a tlačiar nečakal na tretiu korrektúru; a tak len tu i tam aspoň z vätšia chyby tlačové sú opravené na konci diela. Cena spisu tohoto bez obrazov je: 50 kr. s obrazami: 80 kr. r. č. K dostaniu je u nižedoloženého pôvodcu, ktorý ho vzdor malým chybám tlačovým smele, a vrele odporúča svôjmu národu; však T r n a v a je mesto pamätné lebo historické je par excellentiam „ m a l ý R í m S l o v e n s k a .

“Štefan Rúčka Redaktor „ C y r i l l a M e th o d a .“

Po tieto dni

Po tieto dni výšiel na svetlo II. zošit v Trnave vychodiacého mad. politicko-cirkevného časopisu:
„ H a v i S z e m l e “ (Egyházi Lapok) Obsah jeho je: K u c h r o n o l o g i e ž i v o t a J. K r i s t a . Náboženská budúcnosť terajších spoločnoti“ čili kritika spisu Renánovho pod oným záhlavím vyšleho. (Renan v spise svojem za najpodlejší systém drží ten, ktorý z Cirkve činí úrad štátni čili cirkev činí státoofficiósnou ktorý systém znižuje cirkev vraj k otroctvu, odvyslú činí cirkev od vlády jako npr: v Russku v Švédsku v Anglicku a v menších kniežatstvách nemeckých. A preto zásada platí vôbec tá: že podriadenosť odvyslosť Cirkve od štátu je škodlivá štátu, a protiví sa opravdivým záujmom cirkve a potrebám opravdivého náboženského ducha.

Na základe tejto zásady Renán odopierá budúcnosť i gallikanským cirkevným snáham a vôbec zaviera: že systém národnej cirkve malú má búducnosť. Renán neschvaluje ani kath. systém avšak ho za prednejší a lepši drži než je systém správy od štátu odvyslých národných Cirkvy.) Ďalej H a v i S z e m l e v II zošitu obsahuje:
o t á z k u č a s o v ú o s l o b o d e v e d y . (Protestantismu vraj sa to pripísať môže že novejšia veda (asnad rationalísticka veda nemeckých protestantov oslobodila sa z popod jarma theologie.) Potom podáva sa životopis F. Viléma Fabera Politicky prehľad.

Konečne Havi Szemle obsahuje článok: „o n e o m ý ľ n o s t i p á p e ž o v e j na p r v o m v a t i k á n s k o m s n e m e 1869“ čili rozličné nahľady medzi ultramontana gallikan-skými theologami panujúce o tomto predmete, ktorý zo dňa na deň zanímavejším sa stáva tak že i samé rationalistické listy o neomýľnosti pápežovej pojednávajú, a čím vätšmi sa približujeme k dobe všeobecného snemu tým viac brožúr a spisov vychádza na svetlo vzťahujúcich sa na učenie o neomýľnosti pápeža. (Už pred dvoma troma rokmi otázka táto prišla na denný poriadok, na tapét. Od tých dob bolo čúvať: že učenie o neomýľnosti pápeža pozdvihne sa na dogma, vyhlási sa za článok viery na budúcom sneme všeobecnom. Roku 1866 o tomto predmete vyšlo nemecké dielo: „D i e L e h r m e i n u n g von d e r Unfehlbarkeit d e s P a p s te s und ihre E r h e b u n g zu einem D o g m a . Z u r O r i e n t i r u n g fúr k a t h o l i s c h e L a i e n v o n Dr. K. A a e h e n.“ Nadovšetko v Nemecku Anglicku a vo Francúzsku pretrása sa táto otázka.) Naposledy „ H a v i S z e m l e “ obsahuje: Literatúru; podrobnosti a knihovid.

Roku 1868 vyšla na svetlo brošúra v Krakove tlačená pod záhlavim: „D e S y n o d o r u m a s s e r v an d ar um n e c e s s i t a t e c u m p r i m i s a e v o n o s t r o i n d i s p e ns a b i l i “ o nutnej potrebe synod vydal a spisal vlb. p . JK. f. v. N. R. Pán pôvodca venuje spis svôj. Jeho Sviatosti sv. Otcovi Piovi IX r. p. a v úvode svojom za štastného pokladá každého kňaza ktorému milosť popriatá bola že mohol zazreť tvár sklúčeného a utrapeného Otca svojeho milovaného no tohoto slávnostného všetkým útokom a nápadom protivnikov vzdorujúceho vyznavača Kristovho; že mohol od ňoho slyšať tie potešitedeľne a dôležité slova: „ P r o z re te d e ľn o s ť Božská d o p u š č a p o h y b y v n a š o m v e k u a b y sa p o v s k r i e s i l a h l u b o k á k a t h . t á vidína (idea ) že s i z a s t a ť m á m e k b o k u sv. Otca, č il i že t r e b a n á m s a s h r o m a ž d i ť o k o l o t o h o k t o r ý n ad ov š et k o to ž ia d a žeby p r a v d a zviťažila nad lžou a nepravdou.“

(Pokračovanie nasleduje.)

Vysvedčenie.

My nižepodpísani po všestrannom preskúmaní organu na 12 mutácu spolu s pedálom zhotoveného kroz p.
S a m u e l a V á g n e r a zo Slov. Pravna stol. turčianskej v našom mestečku B e l l u s i v trenč. stolici hodnoverne, a svedomite zoznávame, že jak z ohľadu dobroty, čistoty zvuku, a silného hlasu; tak í z pohľadu krásy a pevnoty všetkým naším požiadavkám zadosť je učineno natoľko že tohože organára pre solídnú a umeleckú jeho prácu všestranne odporúčať sebe za povinnosť pokladáme. 1) Dáno v Belluši dňa 1-dec. 1868. Štefan Závodnik, dekan a farár z Pružine. Ludvik Szauter, farár v Belluši. Štefan Baass, kaplán v Belluši. Karol Rédeky, farár podskalsky. August Balogh, farár kočkovský. Fraňo Corba, farár vysolajsky. Kašpar Vojáček, skúmateľ organu. Ján Rútsek, stoličný exaktor a obyvateľ mestečka Belluše. Friedrik Fôldi, stoliční boženik. Ján Rédeky. cirkul. notár v Belluši. Jozef Bednár, úradný a poštár v Belluši. Ján Kanszky, org. a učiteľ v Belluši. Ján Petríček richtár v Belluši. Jozef Straka, vybornik a učiteľ v Belluši. Michal Bellobrad úradný v Belluši. Ján Rútsek úradný v Belluši. Pavel Pecenka, rychtár v Hloží.

1) Pochvaľne nadrečeného Organára smele a s celým svedomím odporúčať môžeme celému nášmu slov. Národu; lebo výtečný onen muž je aj zakladateľom Matice Slov.; je patrónom udajného kath. Gymnáziá v Kláštore; a preto všetkej cti, pochvaly a podpory našej hodný.

Podobne do milostivej priazne a laskavej podpory jak vlb. kath. duchovenstva tak aj ľudu nášemu slov. smele odporúčať môžeme nášho úmelca slov. p. R u d o l f a F u g e r t a rezbára, a pozlátenika bývajúceho v Trnave; (hrubá ulica) ktorý na seba prejíma jakúkoľvek rezbársku robotu jakéhokoľvek drahú či z kameňa, a či z dreva; ktorý stavá, obnovuje oltáre, a tieto pozlátkou atd. ozdobuje; a to síce za obstojnú a lacinu cenu.
Bodaj by nás Pán Boh obdaril mnohými takýmito mužmi.! Redakcia.

Sbierka.

S b i e r k a s v ä t o p e t e r s k ý c h h al i er o v na kath. A l m a n a c h
Motto: „ Bis dat qui cito dat.

Redaktor obetuval 5 zl. r .č .. V. u. p. P. Novák eonsst. ta jo m n ík 5 zl. Vlb. p. J. Klempa farár v Linci 2 zl. Vlb. p . P. Halus farár v Nádaši 5 zl. Vlb. p. J. Buczko kaplán v Nádaš i 1 zl. Obec Nádašska a Binovska 8 zl. 50 kr. Kostol Nádašsky 2 zl. Kostol, Binovsky 2 zl. Vlb. p. F. Tóth farár Bybanský 5 zl. r. č. Spišskí bohoslovci 7 zl. I Soznam príspevkov. Spolu 42 zl. 50 kr. r. č,