Časopis: Cyrill a Method, rok 1869, číslo 8

Obsah:

: Úvod a záver
Sasinek : Jubilárna slávnosť najsvätejšieho Otca Pia IX. r. p.
H : Prípravy ku všeobecnému snemu.
Jedon priateľ klerikov. : Báňsko - Bystrické semenišťo.
: Prehľad Časopisov.
Ignác Sásik. : Dopisy.
Ignác Sásik. : Zo spišskej biskúpie.
R. F. O. (Oswald) : Odpoveď na kritiku v čisle 5.
: P. T. pp. Predplatiteľom naším

Úvod a záver



CYRILL a METHOD

Katolícke Noviny pre Cirkev, Školu a Literatúru.

Čislo 8. V Trnave dňa 5. marca 1869. Ročník XVI.

Predplatná cena s „Vojtechom.“ celoročná: 4 zl. 50 kŕ., pôlročná: 2 zl. 25 samého „Vojtecha“: celoročná 1 zl.. polročná 50 kr., i s poštovou dopravkou.

„Cyrill - Method“ vychádza každých osem dni; Vojtech ale len za mesiac raz. Predpláca sa u redaktora Štefana Rúčky v Trnave (potočná ulica čislo d. 260).




Redaktor. Š t e f a n R ú č k a . Vydávateľ a majiteľ: Dr. O. R a d l i n s k ý farár v Kútoch, ostatnia pošta Búr St. Georg via: Hohenau.
V Trnave r. 1869. Tlačou Žigmunda Wintera.

Jubilárna slávnosť najsvätejšieho Otca Pia IX. r. p.

Sasinek

V aprili nastáva katolíckému svetu veľká slávnosť Najsvätejší Otec, Pius IX. r. p. bude sláviť 50 -tý rok svojho kňazstva. Po celom svete hýbu sa katolícki veriaci, aby najvyššiemu Pastierovi Církve Kristovej i zo svojej strany pripravili radosť a podali dôkaz svojej úcty a oddanosti. Následkom toho i v Uhorsku sriadiť sa má výbor ku sbierkam pre sv. Otca, v neblahom stave časných a hmotných veciach postaveného. I my Slováci tešíme sa z tejto myšlienky a hotoví sme, jako sme boli i dosiaľ, našimi mozolovými babkami prispel k spomenutým sbierkam: lež pamätujúc, že pred pár rokami „ A l b u m , “ na sv. Otca zaslané bolo l e n v m e n e k a t o l i c k ý c h M a ď a r o v , žiadame najprv vidieť „Programm“ prípisu na sv. Otca, žebys videli: či v ňom zas majú Slováci paradirovať sťa Maďari. Nechceme my ani oklamať sv. Otca, ani pred Ním hambit sa za náš slovenský národ; žiadame teda:
1 ) aby prípis vystavený bol nelen v reči latinskej a maďarskej, lež i v reči nemaďarských katolíkov: slovenskej, rusinej a nemeckej. Jestli sa toto nestane, navrhujem
2 ) aby sa sostavil výbor zo slovenských a rusiných katolíkov, ktorý by sbieral milodary, pre sv. Otca, a ich so slovenským a rusiným Prípisom zaslal na Neho. SASINEK.

Prípravy ku všeobecnému snemu.

H

H ) Predpokladáme zajíste, že všetky zprávy týkajúce sa v dajakom ohľade budúceho všeobecného snemu zanímajú našich Čitateľov. V nádeji tejto podávame dakolko nákresov straniva predbežných prác tohože snemu ktoré sostavené sú vo francúzskom časopise „Republic.“

Pravidla zachovávané ohľadom, prípravných prác budúceho snemu sú tie isté, jaké sa zachovávaly pri sneme Tridenstkom. Odpovede biskupov na otázky ešte v loni Emin. kardinalom Caterínim rozposlané došlý už do Rímu kde sa skúmajú so svrchovanou pečlivostou a porovnávajú sa s písmom sv.. a s výroky sv, Otcov, a s ústným podánim Cirkve. Vysledky týchto bádaní znovu sa zašlú biskupom, aby ich tito znovu preskúmali, a konečne sa nad nimi rozhodli, a ujednostajnili. Blúdne by sme sa domnievali: že porady obmedzené sú na predmety výborom v Ríme predložené. Každý biskup ma úplnú slobodu obrátiť sa k shromáždeniu v tej alebo v inej otázke. Stolica Petrova bola voždy utočistie kresťanskej slobody; a táto sloboda je všeobecným a spoločným dedictvom každého katholíka: kňaza i nekňaza (laika).

Sv. Otec vyjavil úmyseľ svôj že chce osobne predsedať na všeobecnom sneme. Sriadenie a príprava tohože snemu sverily sa výboru ústrednému (centrál) čili ridiacému, ktorý výbor pozostáva zo šest kardinálov, ktorí predsedajú nektorému zvláštnému výboru, a ktorým pripojený je istý počet radcov.- Učelom tohoto výboru je: prijimať žiadosti (postulata) a dobrozdanie od biskupov celého sveta zaslané a doručiť jich patričným výborom: potom prijimať rozhodnutie podriadených výborov a podrobiť jích prísnemu skúmaniu a zovrúbnej kritike; konečne byť v priamom spojeni s pápežom ohľadne všetkých predmetov budúceho snemu všeobecného.

Udovia ústrednieho výboru sú Kardinali Bilío,: Reisach, Caterini, Rizzari, Barnabo Panebianco; sekretárom (tajomníkom) je: Gionelli, arcibiskup in partibus. Radcovia tejže komissie sú: Tízzani arcibiskup; mons. Angelini; mons. Talbot de Malahide; professor, (učbar) Melchior Galeotti; Sanguinetti S J.

I. Radcovia výboru pre theologiu dogmaticku ktorému predsedá kardinal Bilio sú títo:
arcibiskup Gordoni; Spada majster pri paláci apoštolském; Ferrari od sv.officia, Schvetz z Rakúska, Bonfilio Mura riaditeľ Sapienzy; Adragna radca sv. officia; kňaz Jaqemet z Remeša; Gay z Poatiersu; Martinelli; Jozef Pecci učbar na ústave Sapienza; Francelin S. J. (z Rakúska) Sander professor dogmatiky; Petacci profesor filosofie; Dr. Hettinger z Vúrsburku; Camillo Santori tajomník tohože výboru.

II. Výbor politicko-náboženský pod predsednictvom kardinála Reisacha. Radcovia: Marini biskup z Orvieta prosekretár kongregácie záležitosti cirkevných; Papardo biskup Synopský; Bartolini tájomnik obradov; Jakobini tájomnik propagandy pre východné Cirkve; Ferrari; Nassi; Gizzi; P. Guardi; kanovnik Kováč z Kaloče v Uhrách; kanovnik Molitor zo Špíru; Sauvé z biskupstva Lavalského; Trinchieri minutante pri sekretariátu záležitosti cirk.; Matera tájomnik výboru.

III. Komissia pre cirkevnú kázeň (disciplína) pod predsedníctvom Cateriniho kardinala, Radcovia: Gionelli arcibiskup Sardeský sekretár kongregácie snemu; Svegliotti tájomnik kongregácie biskupov a reholnikov; Simeoni sekretár propagandy; Nina; Jakobini; Angeliiii; Mobili; Sanguini S. T. A ngelis; Lucidi;Hegenróther z Vúrzburku; Feye; Jakobini sekretár výboru.

IV. Kongregácia rehoľníkov pod predsedníctvom kardinala Bizzariho Radcovia: Marin; Svegliatti; Lucidi; Trombetta; Capelli bamabita; Bianchi dominikán; Da Cipressa minorít; Mik. Cretoni augnstinian; Stopani tájomnik komissie.

V. Výbor pre záležitosti východné pod predsedom kardinalom Barnabom Radcovia: Sinconi; Jakobini; Ballig; Vercellone; Theiner; Valerga; Dávid Tito; kanovnik Roncetti; J. Piezza; Fr. Róssi; Cretoni.

VI. Výbor obradov a ceremónii pod predsedom kardinalom Patrizzim. Radcovia: všetci majstri obradov ustanovení pri pápežských službách božích. Poslednia táto kommisia neni posavaď úplne sostavená. Najdôležitejší výbor je výbor pre theologiu dogmatickou; všeobecných záujmov dotýka sa len predsedom kardinalom Reisachom, ktorá sa zaobiera s pomery a vztahy kath. Cirkve so svetskou vládou a občanskou spoločnosťou.

VII. Konečne výbor sa bude zaobierať otázkami sv. písma a indexu sa týkajúcimi. Predsedom tejto komisie je kardinál de Luca, sekretárom Nardi, radcovia: prof. Audisio a barnabit Karol Vercellone. (H)

Báňsko - Bystrické semenišťo.

Jedon priateľ klerikov.

Mnohí i medzi samými kňazmi, čo sa týče baňsko-bystrického semeništa, sú predpojatí bludnými predsudkami, ktoré často i maďarskými klerikalnými časopisami rozmnožované bývajú. Tak že ked sa v prázdninách niektorý b. bystrický klerik kde ukáže, hneď ho jakoby dákeho Rusa a p. Boh vie čo ešte si predstavujú. Títo predpojatí neznajú ani ducha a sriadenie tohoto semenišťa a posudzujú ho dľá náruživej fantasie, nie ale dľá skutočnosti. K rozníteniu tejto blúdivej fantasie dostačuje im snaď to už; že na semeništi tomto blahodarne účinkovali spisovatelia slovenskí: p. p. Chrástek a Sasinek, ktorý po odchode tamtoho je teraz starším professorom. Ti, ktorí múžov týchto a menovite poslednieho z dákych strašných ismusov posudzujú, zaznávajú docela charakter ich oddanosti Cirkvi, Vlasti a Národu. Okrem toho, každý znateľ seminárov, kde professori von zo semináru bývajú, vie, že klerici výmuc školu niesu v potyku s professormi. V škole ale pri latinských theologických štúdiách veru tiež neni možná dáka panslavistieká propaganda, jako sa osočovatelia bludné domnievajú.

Nie v panslavisme dakom, lež v dobrom duchu cirkevnom robia sa pokroky tuná. Z dobrovolných obetí duchovenstva sriadená bola r. 1867. nová domáca kapla, ktorá r. 1868. podobne z takých obetí fisharmonikou je opatrená. Pravidelný spev, riadený a fisharmonikou sprevádzaný kroz známeho komponistu v. p. J. Bellu iste nemálo učinkuje na sošlechťovanie klerického srdca. Mnohému o sočovatelovi b. bystrického semenišťa bych prial, byť v piatok prítomným rozdavaniu almužny. Jedon zo IV. r. theologie poslucháč najprv u predstavených a klerikov posbiera almužnu; potom v ustanovenú hodinu príde krdel žobrákov. Starších vyučuje v pravdách náboženských tamten sbierateľ almužny a potom ich nadeli peniazom; malých obyčajne katekisuje v. p. Dr. F. Riesner, duchovný správca, a potom ich nadelí chlebíkom. Vydržiavajú sa asi dvakrat za rok zábavné akademie. Mal som to štastie na štedrý večer r. m. prítomným byť pri takej akadémii.

Medzi hostami videl som okrem predstavených a professorov i vysokod. p. T. Červena veľkého prepošta sl. kapituly b. bystrickej. Predstavovali utešený od p. Sasinka složený náboženský dej vo 3. jednaniach, a síce v 1. zvestovanie národenia: v 2. pomenovanie sv. Jána Krstiteľa; v 3. radu kňazov a zákoníkov nad predloženou jemu kroz Herodesa otázkou: Kde je ktorý sa narodil král židovský? Na to nasledovala nemecká dialogická pieseň medzi 3. kráľmi a Herodesom. Medzí jednaňami bola huďba na fisharmoniku, piesne latinské a deklamovanky slovenské, nemecké a maďarské, Osoby jako tam pri deji, tak tu pri 3. kráľoch boli v obleku orientálnych židov, až k nepoznaniu; Kdežto mimo brady, turbanu a závoju šata nebola zamenená. Zachariaš v 1.deji a Herodes pri dialogickej piesni oblečení v dalmatikách, tam ten so šapkou hlavného kňaza, tento s orientálnou kráľ. koronou robili sa výborne. Tretí dej ale predstavoval ozaj formálny palament. Akadémia zakončena bola s pápežskou hymnou. Získali si všeobecnú pochvalu a od vys .p. T. Červena i 20 zl. Na to pri nesený bol kroz v.p. I. Sásika vianočný strom s krásnymi darami, na ktoré najmä predstavení a vysokod. p. A. Majovský, čestný prepošt a farár b. bystrický sa složili.

Dary tieto uišli sa jednomu každému klerikovi, ale tak že si jedon každý svoj dar vyhral kroz lotériu! Takto nelen cirkevní chovanci slušnou a dôstojnou zábavou sa obveselujú, no i k úcte a dôvere oproti svojim predstaveným a professorom vedú. Kázne sa ovšem odbavujú v kapli kroz duchovného správcu po slovensky, lebo pri terajšom slove latiny kázne latinské pre počiatočných klerikov by boly bez žiaducneho prospechu. Skúšky kazateľské a katechetické odbavujú sa v rečí slovenskej a nemeckej kroz všetkých, sriedave, lebo obe tieto reči v. b.bystrickom biskupstvi sú potrebné. Mimo štúdii majú hodiny pre latinu, v nedelu po poludni ale tak rečený spolok sv. Karola Bor. ku cvičeniu sa v rečiach krajinských. Toto je nastiň seminárskeho života v B. Bystrici; a kto je obznámený s duchom a nábožnosťou jeho, iste by b. bystrický seminár odporúčal za vzor iným podobným ústavom, kde sa váha klade len na hazafiság, nie ale na pripravovanie klerikov k velebnému povolaniu katholíckeho kňaza, otca to ľudu variaceho.1)

Jedon priateľ klerikov.

1) Na doromných kriklúnov a osočovateľov nedajme nič. Nech tam breše proti mesiacu kadejaký odkundes.Taký závidí nám náš dobrý život a silu morálnu. Nebojme sa tých, ktorí zabiť môžu síce telo, ale nie aj dušu našu. My si zakladajme všade v slovenských semenišťach slov. literárne spolky, aby nás spolok sv. Vojtecha nepripravených nenašiel; a aby sa duch náš ešte vätšmi zaocelil, a utužil k borbe oproti protivnikom Cirkve a Národa. Red.

Prehľad Časopisov.

Magyár Allama slov. kňazstvo.

(Dokončenie.)

Zpomenuli „sme už, čo naškrábal katolícky“ denník „M. Á proti kath. kňazstvu slov. Že my vôbec jemu odpovedať za hodne držíme k tomu nás primäla len tá okoličnosť, aby sme naše kath. kňazstvo pred „M. Á .“ om a jeho blúzninami vystríhali, aby sa naše kath. kňazstvo na podlé cesty utrhačstva svesť nedalo. „M. A .“ kapacitovať usilovať sa nebudeme; lebo kde je taká nevedomosť abo taká zlosť jaká sa tu ukazuje, tam je škoda za každé slovo. „M. Á .“ osočuje nás v takom tóne jaký len do úst podlého udavača a najatého osočovateľa svedči; on vystupuje, jako vždicky len s osočováním a lichým upodozrievaním, jako taký ktorý inačej zbrane užívať nezvyknul. „Calumniare audacter semper aliquid haeret." Po kterúc Slováci v nejakej záležitosti s prosbou alebo spravodlivou požiadavkou vystupujú vtedy sa vždy „M. A .“ jak dajaký fogmeg na nich obori a mysli si že Magyarok istenú službu preukázal; narádza krvežižnivo aby Slováci boli „železnými päsťami“ požehnávaní a do klietok pozavieraní.

Či je toto „dilectio fraterna? Či ma „M. A.“ základ mravnosti vo svojej politike?

Je pravda že Slováci su nespokojní s mnohými vecami; ale prečo? Spočítajte dohromady čo sa dáva Slovákom v cirkevnom živote na zapravenie duchovných potrieb, a hneď poznáte pričinu našej nespokojenosti, Strážcovia Sionu su od politickej mhlý tak omámení že svoje slovenské stádo skoro celkom ignorujú. A toto je „M. A .“ ovi po vôli bo on sí myslí že Slováci jako nememberí su inšieho ani nie hodní. Preto sa ani nedivíme že sa opovažuje písať, že by vraj smer slov. kňazstva od kath. arcipastierov zatracený bol. Ani nad tým sa nedivíme, že jako pred tým „I. T.“ ministerstva tak včul „M. A“ biskupsky hnev na nás nespravedlive a prehnano vyvoláva.“ Aj my prosíme veľadúst. hierarchiu, ktorej výlučne prislúcha o nás sa starať, aby svojím otcovským okom na nás vzhliadla ale nie v smysle „M. A.“ a nie v smysle tyranstva.

„M. A.“ vyvoláva na nás cirkevnú i svetskú vládu a moc, len preto že sa za spravedlivosť hlásime; on nás chce uspokojiť jako Roboam: „ m ô j o t i e c v á s m r s k a l b i č í k y , j a v á s b u d e m m r s k a ť b i č m i u z l o v a t ý m i . “

Keď Slováci so spravodlivými žiadosťami na politickom poli vystupujú hneď je tu „M. A. s infámnym udávaním, že Slováci proti Maďarom nenávisť roznášajú, stroskotanie vlasti zamýšlajú, panslavismu a russismu sa odovzdávajú, pod kňutu utekajú, a ruskými rubľami podkúpení su. Jestli ale svoje žiadosti na cirkevnom poli prejavujú tak ich potom rozkolnictvom a kacírstvom upodozrievajú. Či sú to čestné šlechetného človeka hodné zbroje?

My horlíme vraj velmi za slovenskú reč! Či je teda to nespravedlivosť lebo zločin? a či je zásluha to nejaká pod menom maďarismu kalvinstvo ba aj turecké pohanstvo zastávať od novin ktoré sa rady vystatujú že su katolické? Len nedávno vychvaloval .,M. A.“ Turkov a turecké vysľanstvo či to snáď ex odio religionis?

„M. A.“ má národní a nie kath. titul; on rád zpomína m a g y a r e g y h á z “ a „ m a g y a r h i e r a r c h i a “ a nám hájenie našej slov. reči za russismus bilaguje? Či vie „M. Á.“ tie slová Adriána II. pápeža
„ S i q u i s a u s u s f u e r i t a l i t e r v o s in e r r o r e s s e d u c e r e , v i t u p e r a n s li t e r a s li n g u a e v e s t r a e, s i t e x c o m u n i e a t u s.“ ? Či snáď auktorita „M, Á.“ ma je vätšia nežli svätého otca rimského pápeža?

Na všetky, strany od cirkevnej a svetskej vrchnosti ukazuje sa umyseľ madarsko-národniu cirkev sriadiť, či takýmito okovy my si máme dobrovoľne a mlčky ruky a nohy dat spútať? Len nedávno sa stalo, že do čistá slovenských obcí maďarský Miatyánk importuvali ba ešte i kazatelňu ku maďarským kázňam na pohoršenie veriacich zneužívali, či je to žiadosť „M. A.“ mu aby sa kath. veriaci aj na tento spôsob osprosťovali? ve tme náboženskej udržiavali?

A jako to vyziera s ostatnými srednými a vyššimí školami? V či sú tieto není za maďarské prehlásené? či su jejich fundácie neni za maďarské prekrstené? či s tým neni spojené pomadarčenie všetkej mládeže ktorá sa cirkevnému stavu chce venovať? či od vrchnosti neposielajú v cirkevných veciach len samé madarské písma? Či theologická fakulta v Pešti vypísala kedy cenu za slovenské práce ?

„Docete“ je prvá povinnosť kňazstva. Dobrých učiteľov pre katolíkov obstarať je hlavná úloha kath. hierarchie. A z tohoto ohľadu má maďarská hierarchia mnohé zásluhy. Táto vychováva mládež za učiteľov maďarsťva; napomáha velmi sčedro maďarské noviny a diela; povyšuje mužov ktorí si v maďarskej kníževnosti zásluhy vydobili a vôbec neupúšta žiadnej okolnosti duchovnému prospechu kath. maďarstva úslužnou sa preukázať. Či sa táto chvála aj ohľádom nás Slovákov udržať môže. Radi by sme to uznali keď by sme len nekoľko príčin k tomu mali.

Jako sa vycvíčuje mládež u nás, a budúci učitelia kat. Slovákov? Gymnasia su maďarské a slovenská reč kde tu len trpená je; vyučovanie tejto reči je koľkokrát v rukách takých ľudi ktorí k tomu ani schopnosti ani vôle nemajú; ba nenávisť preukazujú, Preto sa stáva že slov žiaci reč svoju nielen sa nenaučia lež ešte zabudnú. Pri konkursi v čase prijímania klerikov nebere sa ohľad na správnu známosť reči slov. V theologie zostáva cvičenie sa v reči slov. bez podpory; a ti nekoľki klerici čo sa cvičia v nej musia si to za obvzlaštnu milosť považovať, že sú trpení; lebo majú vraj tú smelosť že společne sa na svú ujmu jakžto budúci učitelia ľudu pripravujú alebo slov. kázeň vypracujú!

Vyjmúc týchto nekoľkých klerikov zostávajú ostatní do slovenskej vinice pána poslať sa majúci pracovníci bez schopnosti aby svôj učiteľský úkol náležité zastať mohli; ba často sa stáva že našu reč nie len nevedia, ale aj nenavidia a hanobia. S týmto sme není spokojní a preto sme panslavi a russiste podľa „M. Á.“

Ani to neni už u nás riedkavé, že sa maďarskí kňazia do slov. fár posielajú aby sa vraj slovensky učili, a slov. kňažia do mad. fár aby sa v madarčine vycvičili. Toto je najvätši c i r c u l u s v i t i o s u s na škodu Cirkve a viery. Tak by malo byť „D i s c i t e “ a nie „ d o c e t e “ ! A že my s týmto nesúhlasíme preto sme alebo blázni alebo zradcovia dľa mozgov „M. A .“ mu bezrozumne a bláznivé osolených.!

Ku nábožnému vzdeľavaniu uhorských katolíkov založený bol pod protektorátom primášovým sv. štefánský spolok v Pešti, aby pre Maďarov, a Slovákov a iných nábožne noviny a knihy vydával. A kládly sa aj skutočne zo všetkých straň bez rozdielu národnosti peniaze doň teda i slov. obete. Začiatok ešte ušiel. Vydali jednu Č í t a n k u jeden s p e v n i k j e d e n k a t e k i z m u s , j e d n u b i b l i u a dva ka l en d á r e pre Slovákov ba ešte k tomu i „kat. Noviny.“ Toto trvalo za 5 rokov. V tom najprv prestali vydávať knihy slov. potom kassirovali aj noviny lebo tých 400 zlatých pre inšieho uradnika úrčene bolo. Od tých čias my nemáme v svätoštefanskom spolku čo hľadat! či nie pravda pane „M. A.“ ? A keď hledáme pýtame, vtedy sme panslavi. Horliví slovenskí kňažia smilovali sa nad slovenským kath. od vysokej hierarchie opusteným ľudom, a vydávali na své útraty bez podpory a subvencie hierarchickej (vyjmúc Jeho Exc. veľadúst. p. biskupa B. Bystrického) „Cyrilla a Methoda“ „Priateľa školy“ a Vojtecha, Skrz intrigy museli aj tieto listy upadnut a vyše dvoch millionov kath. Slovákov nemalo za dlhý čas žiadných cirkevných Novin; Na to ani „I. T.“ ani „M. Á.“ nič nepovedal. Vtedy sme neboli panslavi. Vtedy to nebolo v protive s učenim Cirkve kath. Čo ? „M. A .“

Horliví kath. slov. kňazia chceli založiť zvláštny spolok pre vydávanie dobrých a laciných knih. pre tých, chudiakov zo sv. štefanského spolku taktikou vytvorených Slovákov a síce pod menom „Wojtech.“ Celé dištrikty hornouhorských stolíc obratilý sa opakovne na pána primaša s najsnažnejšímí prosbami za potvrdenie tohoto slov. kath. spolku. Lež nadarmo. Celá vec táto o spolku Vojtešskem pretahuje sa roky a roky. Spolok sa nepovoluje z tej ostrovtipnej príčiny vraj že však sv. štefansky spolok je dostatočný aj pre Slovákov samé len kalendáre vydavať za toľké slov. obete v ňom složené; že vraj Slováci príčiny nemali z neho von vystúpiť (?) Vec táto teda je do včuľka nevyriadena. A mý včul sme prinútení ten spolok proti alebo aspoň mimo vôle arcípastierskej zakladať jako je to z oznamu p. Dr. Radlinského vôbec známo. Za to sme dľa „M. A .“ panslávi russiste blázni zradcovia. To sa už protiví učeniu Cirkve kath.? Čo „M. A .“ ?

Slovenski kňazia nebažia síce po striebernákoch nie po význakoch; lež predca neni to kath. Cirkvi dôstojne že ti ktorí sa v maďarskom zelotisme vyznačujú, keď aj srdce a rozum na svém mieste nemajú, nachádzajú otvorenú cestu ku hodnostiam a vyznačeniam, pokuď najlepší kňazia slov. keď spravodlivosti cit ku Slovákom preukazujú ledva ku každodennému chlebu dostať sa môžu. Aj ten najnehodnejší maďarón má prednosť pred tak rečeným panslávom; bo maďaromanía je prvá zásluha na cirkevné hodnosti, a benefícia. Maďarský velikáš patrón fár Slovákovi povie: „Iste panslavus nunquam erit in nostro Patronatu Parochus.“ A biskup to potvrdzuje aby nenahneval a nekompromittoval Patróna vzdor tomu že biskupy sú jure communi „Collatores“ beneficiorum Ecclesiasticorum. Patrón pošle maďaronovi Praesentu; biskup Investitúru a je odbavený panslav na vždy. Pravda že taký á la „M. Á .“ biskupovi a patrónovi potleskuje za to. Lež či sa to s učením Cirkve kath. srovnáva?

S týmto a so všetkým podobným nie sme spokojní my slov. kňazia; a preto pýtame prosíme nariekame v mene spravodlivosti, náboženstva pre prospech Cirkve a Vlasti. A preto sme dľa „M. A.“! russiste panslavi, blázni a lebo zradcovia preto nás majú chytať a trestať; preto nás kath. kňazov majú odsudzovať, ad Clausuram.

Komu preukazuje službu „M. Á .“ keď kňazstvo proti kňazstvu búri. Jestli je; pravda že „M. A.“ má podporu 24 tisícov od hierarchie 1) tak tú podporu na to užíva aby arcipastierov len kompromittoval a znevažoval; bo my neveríme že by sa v mene biskupstva takéto škandále pisaly 2)

1) Bezpochyby hierarchia podporuje „M . Á.“; však aj spišský dúst. Ovdinariat v obežníku svojom (podč 1525 m. r .) všemožne odporúčal tento maď. politicky denník vlb, duchovenstvu jakožto najvýbornejší Časopis:( ? ) (lebo Slovákov napáda.) Nášho ale C y r i l l a M e t h o d a odporúčal ľudu veriacému pod ton vymienkou, jestli nebude slúžiť snáham národním, (si studiis nationalibus, quibns cum ecclesia, et re catholica nihil est commune, non in servíre observare tur.) A na konci toho že obežníka dokladá sa prísne: „že neslobodno vziať z cirk. poklad nice predplatné peniaze na C y r i l l a M e t h o d a s V o j t e c h o m .“ Nuž a či sa to srovnáva s učením Cirkvek kath? Veru sme len pokročili v láske kresť! No len cvalom cválajte za „M .Á .“ om . My sa nepohneme z miesta. Nám sa nelúbi jeho nekrestanska politika. My hladíme k Rímu, a nedbali by sme 24 tisíc svätopeterských halierov nasbieral nie pre „M . A.“ : no pre Rím. A uvidíme potom či nás kdo obžaluje ešte i za to z panslavismu v Ríme. Pozn . Red.

2) My nevieme odkuď ten článok „M . A .“ mu pochádza. Tých pp. čitateľov ale ktorých to zaujíma, a ktorí blizo Skalice bývajú, odkazujeme do prepositúry,kde sa o pôvode a príčinách príkladného tohoto článku „M. A .‘‘-m u viacej zdovedať nemôžu.Pozn. Red.


Havi Szemle (Egyházi Lapok).
Dokončenie.


g) To je istou; že cirkevná stranka trpela aspoň neprekážala panujúcu vo dvore Španielskom nemravnosť. Za to právom zasluhuje výčitku. Isabella a jej matka Christina obe boly vraj naklonené k duchovenstvu, a toto ku ním, trebárs ono videlo, že vo dvore královskem posmech sa tropí z božských zákonov. Kristína vdova voždy sa nachádzala v druhém nádejnem stave, tak tiež i vydatá Isabella voždy mávala milencov pri boku svojom; a preto ľud zaznal a potupil obe tyto vysoké dámy v méne pohoršenia, a potupy.

h) „ H a v i S z e m l e v stĺpci“ „literatúra“ podáva: „Letopisy spoločnosti Kisfaludyho.“ „Cirkev vo vzduchomere slobody“ písal Jozef Kôhalmi (Klimstein) VII časová otázka výdal maďarský spolok literárny v Ostrihome cena 10 kr. Kritika velmi neodporúča spis tento, jako tiež tupí a hanobí i všetky ostatnie časové otázky ktoré posavaď tento madarský spolok literarný v Ostrihome vydal; že vraj sú plané a slabé. (Nože teda vy členovia spolku liter, slovenského nedajte sa zahambiť pred maďarmi; podajte ľudu slov. poriadnejšie práce a dielka slov. ku cti a zvelebe Cirkve našej; prevýšte maďarov v tomto ohľade.)! Ďalej rubrika: „i r o d a l o m “ podáva: „o všeobecnom sneme r 1869“ písal F. Dupanloup biskup orleánsky, a preložil brošúru túto A u g u s t í n A n t a l tajomník svätoštefanského spolku v Pešti r. 1868 cena 50 kr.

(Tento spis vysokého tohoto hodnostara orleánskeho spomínali sme v čisle 5 „C y r il l a - Me t h o d a“ medzi cirkevnými zprávami z Rímu.)

V Jágri vychádza od nového roku: „Cirkevný Zprávopodajca čili „ K ô z l ô n y “ ktorý rozličné z arcibiskupstva jágerského dopísy články, a zprávypodáva. Vychodi na V 1 1/2 - 2 hárkov raz ces mesiac. Cena celoročná 2 zl. r. č. Prvé čislo obsahuje: manipuláciu cirkevného majetku; predstavuje sa: jako sa táto vedie ve Francúzsku. Tu sa sdelujú základné zásady o právach cirk. statkov; totižto: že Cirkev má právo na svôje statky; teda že ona s nimi slobodne nakladať a vplyv svetskej moci odstrániť môže a má k tomu právo. (To je právo, to je pravda; lež vyteční k a n o n is te jakým je medzi inými francúzsky Bouix za spasiteďlne a prospešne držia, aby vážnejší meštania a občania spolupôsobili a kontrolleriu mali v manipulováni cirk. majetku.

Tak to bývalo už v stredoveku vo vätších mestách; tak sa to i v novejších časoch navrhuje; tak sa to narádza i v našej drahej Vlasti s vätšiou menšiou slobodou. Nadovšetko výborná bude tá autonomia cirk. ku ktorej privolil uhorsky biskupsky sbor a už aj chopil sa k nej majúc na čele svôjom najdôst p. primáša. Teraz jako stojá trebárs veci kedy vláda stát odtrhnu sa chce od Cirkvi autonomia navrhovaná (a v tom druhom zmysle vziata jako sme ju brali v 2 čisle nášho orgánu;) bude nový spôsob ktorým sa dodá obrovská sila katholicismu; bude spôsob vzájomného zblíženia sa týto svetských laikov) ku kňazom, od níchžto tak osihoteni stáli bez vplyvu v spoločných záležitosťach k nemalej škode Cirkve pre pošlú odtiaľ ľahostajnosť vo vecach spoločných-Prestane zájesť a nenavisť tá ktorá už bola prejšla do toho známeho porekadla: „Dixit laicus clero nunquam tuus amicus ero. “ A my veríme, že laici katholíci budú požiadovať len taký vplyv v záležitosťach cirkevnospoločných, jaký sa len srovnať dá s božskou organisáciou (ústrojnosťou) Cirkve kath.

J á g e r s k ý K ô z l ô n y obsahuje ešte i viac poriadných článkov, jako: „vysadni Oltár“ od P o r u b s z k é h o „o zákonoch dane potom podáva: život cirk v arcibiskupstvi, pastoralné pády a podrobnosti“ atd. (Boh daj by sme mali všade vo všetkých biskupstvách podobný List cirkevný! Rozumie sa že v slovenských biskupstvách slovenský takýto časopis.) Red.

Konečne „H a v i S z e m l e“ v stĺpci „literatúra“ podáva básne nemecké: „Ein Sträuschen aus Ungarns Dichtergarten gesammelt vom P. Sales Tomanik Benedictiner vom Martinsberg Wien und Gran Sartori 1869 Cena 1 zl r. č.i) Naposledy „ H a v i S z e m l e “ obsahuje všakové podrobnosti, a podáva knihovid čili soznam rozličných nábožensko cirkevných a školských kníh.

Jestli kdo z nášho veľacteného Obecenstva je tak zámožný že nie len svojú vlastnú národno cirkevnú literatúru no aj cudzú podporovať v stave je; tomu odporúčame tento časopis politicko-cirkevný pod názvom „Havi Szemle“; len nech sa to nestane na újmu našej slovenskej literatúre. My sí vážime i cudzú najmä literatúru pp. bratov našich madarov; lež pri tom všetkom za to máme aby si Slovák najprv podporoval svojú vlastnú literatúru; a len teprv vtedy cudzú jestli mu i na túto zbýva a jestli mu vlastné jeho svedomie vydá svedectvo že on vyhovel potrebám národa svôjho. Red.

Dopisy.

Ignác Sásik.

Z Banskej Bystrice.-Slávna Redakcia

Cyrilla - Methoda.!

Dľa uzavretia Patrónatu samostatného katol. Gymnasia od dňa 8 -ho augusta 1868 povinnen som z času na čas príspevky na tože Gymnasium v našich novinách totižto: v peštbudinských Vedomosťách a Slovenských Novinách uverejňovať. Nádejem sa že slávna Redakcia našeho novovzkrieseného C y r i l l a a M e t h o d a dovolí, aby som aj v jeho štipcoch občasne postup sbierok verejnosti podávať mohol, tým viac, že zriadenie samostatného katol.
Gymnasia najbližšie nášho Cyrilla a Methoda jakožto cirkevneho časopisu sa týka. 1)

V poslednom mojom dopise sdelený bol XV Z o z n a m obsahujúci podpísaných 13,708 zl., a složených 2400 zl. 7. kr; od toho času dobrosrdečné duše zvlášte sbierkami medzi známýtni a rovnozmýšlajúcimi namáhali sa pokladnicu nášho samostat. Gymnasia vo Viedni a v mestečku Piešťany v nitranskej stolici, napomáhať. V skutku blahodarne účinkoval na mňa list Pánom Josefom Berlyanskym mešťanom Piešťanským spolu i so soznamom sbierok mne zaslaný, ktorý k
povzbudzeniu aj iných, veľact. Obecenstvu v známosť uviesť za povinnosť si pokladám. Píše horemenovaný Pán:
„N e c h r á č i V e l e b n o s ť V a š a m a l i č k é t ý to o b e t y blahosklonne prijať! Nech spočíva p o ž e h n á v a j ú c a r u k a božia nad tým dielom ktorému venované sú, a b y ú b i e d e n ý n ár o d náš sa z a ž a l p l a m e ň o m l á s k y n a č e s t P á n o v u a b l a h o celého národa! Pritom privolávam každ é m u v e r n é m u s y n o v i C i r k v e sv. a národa slovenského: Vysokoctení Otcovia
a d r a h i B r a t i a ! H o r e sa zo s p á n k u ! Vys ú k a j m e r u k á v y a v e r n o p a c u jme
na p o l i C i r k v e sv. a n á r o d a ; a b y k e ď p r i j d e P á n n e n a š i e l n á s
z a h á l a j ú c i c h ale v e r n e k o n a j ú c i c h dielo svoje d ľ a h r i v n e ktorú
n á m s v e r i l , a t a k n á s o d m e n i l j a k o v e r ných s l u ž o b n í k o v v d e ň
v z k r i e s e n i a n á r o d a nášho ! U s l y š Bože! A m e n “

Potom nasleduje soznam a) bratov a majstrov poctivého cechu mestečka Piešťanského svoje milodary na samostatné kath. Gymnasium dňa 6 -ho januára b. r. obetovavšich: J o s e f B e r l ý a n s k y 1 zl. 20 kr.
Š t e f a n S t o l á r i k 1 zl- 30 kr. Ján Pýšny 1 zl. Andrej Čimo 1 zl. Ján Hodina 1 zl. Pavel Kimerlick 1 zl. Ján Trnka 1 zl. Ján Štrkovský 50 kr. Ján Balay 50 kr. Ján Palacký 50 kr. Josef Vavrovič 50 kr. Antoň Stolárik 40 kr. Leopold Aleram 20 kr. Ignác Dokúpil 20 kr. František Manas 25 kr. František Hložek 20 kr. Josef Mihalovič 20 kr. Martin Vavrovič 20 kr. Ján Copucha 10 kr. Michal Kalnicky 1O kr. Josef Juríček 10 kr. Michal Hanzlík 10 kr. Ján Veselý 50 kr. Štefan Trnka 1 zl. Aloys Špalovský 25 kr. Martin Kalnicky 10 kr. Spolu 13 zl. 80 kr.

b) Pri tanečnom plese v tomže mestečku dňa 7-ho jauuára b. r. na pedložený Pánom J o s e f om Be r l ý a ns k ý m hárok podpísali a složili: Josef Berlýansky 50 kr. Štefan Stolárik 20 kr. Aloys Pyšny 50 kr. Ján Balay 30 kr. Štefan Trnka 50 kr. Josef Červená 50 kr. Pavel Klčo 20 kr. Štefan Čimo 20 kr. Josef Visňovský 40 kr. Josef Spešný 30 kr. Anton Stolárik 10 kr. Michal Vermeš 20 kr. Rudolf Čachtický 20 kr. Josef Veber 10 kr. Gustáv Č. Bečkej 50 kr. Rudolf Šmeringa 40 kr. Karol Birkhoffer 1 zl. Šigmond Sloboda 1 zl. Josef Nasch 30 kr. Spolu 7 zl. 40 kr.
K tomuto ja dodávam: iď aj ty, a učiň podobne! XVI Zoznam obnáša podpísaných 13708 zl. sožených 2449 zl. 67 kr.
V Baňskej Bystrici 19-ho februára 1869.
Ignác Sásik. pokladník samostatného kath. Gymnasia.

1) Povinnosť táto národno -cirkevnú veľmi vdačne na seba prijimame, ba aj sbierku pre milodary na tože samostatné kath . Gymnasium s tým heslom: „ H i l a r e m d a t o r e m diligit Deus“ochotne otvárame. Red.

Zo spišskej biskúpie.

Ignác Sásik.

Vysokoctený p. Redactor! Náš dôstojný Ordinariat odporúčajúc duchovenstvu (pod č. 1525 m. r.) maďarský politický denník „Magyar A l l a m “ rozposlal spolu i program „C y r i ll o - M e t h o d a ; lež dopustil sa pritom tej sebe nepristojnej strannosti, že zatým, čo tamten časopis s velikou chválou vyniesol, ako najvybornejší, tyto ale naše katolícke slov. noviny len pod tou vymienkou necháva ľudu veriacemu porúčať, jesli by sa preukázalo, že snáham národnim neslúžia („si studiis nationalibus, quibus cum ecclesia etre catholica nihil est commune, non inservire observarentur“) a na konci tohože ohežníka prisne dokladá „že n e s l o b o d n o z cirkevnej pokladnice predplatné peniaze na „ C y r.-M e th . s V oj t.“ za vziať“.

Z úcty naproti svojej duch. Vrchnosti nechceme jej vytýkať tu bezohľadnosť naproti svojím slovenským veriacim; tiež zanechávame vel. redakcii rozsúdiť nakoľko poslúžila takovým odporúčaním katol. našim časopisom, 1) len sdelujúc suché factum dovolujeme si jako nášmu, tak iným podobným duchovným predstavenstvám tu jednoduchú predložiť otázku:

Čo je propešnejšie zvlášte v týchto krutých časoch pre svätú vec cirkve katolíckej, zdáliž o pár funtov viacej sviec spáliť v málo okamženiach k povzneseniu bohoslužby v kostole, kde od denného slunka všetko bez tak osvetleno? Alebo či za túže malú cenu nechať radnej svetlo viery a múdrosti života kresťanského prostriedkom cirkevného časopisu s v i e t i ť behom celého roku dušiam veriacich, kde ešte veľa tmy?

Nakoľko 1 číslo „C y r.-M e th . takmer súčasne so spomenutým vikarným obežníkom k rukám našim prišlo a jeho nabož. obsahu každou sadou prisnokatolicky duch previeval, k tomu r a d o s t n ý ples všeobecne obľúbeného basnika vľb. pána J. Emmanuela ho do života uvádzal úfali sme, že ho za skromú cenu 2 zl. všade vďačne privítajú, najmä ale tam, kde iných cirk. novin nedržia. Lež parom nespí; výhovorka bola hotová. „I jako sa praj, opováži ten novopečený p. redactor nadávať komu do ľ a h o s t a jn ý c h k a t h o l i k o v , jestli by kto na panslavského „ C y r i l l a - M e t h o d a “ nepredplatil“ ? dictum factum , pohrdne sa mrdlo ustama a osúdné r e t o u r bolo rukou na obálke hodené.

Tak hľa, ctený pane redactor, čo len veľká horlivosť za svätú vec cirkve z úst Vašich vyslovila, slovo to Vaše stalo sa mnohým kameňom urážky, Ľudom priliš citlivým i keď mucha sadne na nos hotoví sú poličkovať sa; lebo či tiže apprehensívní páni potiahnuc na seba názyv ľ a h o s t a j n ý c h k a t h o l i k o v a skrz to demonštrujúc proti horlivému C y r i l l o v i tym práve nezradili sa že s tou ich horlivosťou za Krista, ktorý je „tichý a pokorný srdcom“ nieje všetko v poriadku?! Ja, za to mám, že by taki hrdi na svoju horlivosť páni katolíci bez tak neboli na slovenské kat. noviny naše predplatili. Preto opakujme ešte ráz, že do radu ľ a h o s t a j n ý c h , ba netečných katholikov prislúchajú; lebo je to škandál v katolíckom národe slovenskom, keď ani ten jeho duchovný pastier s časopisnými duchovnými jeho potrebami sa nezapodieva a radšej 10 zl. do dýmu pusti, nežli 2 zl. by na slov. kat. noviny dal?! 2) Jistá však je to vec, že žiadon Krista a národ svôj úprimne milujúci do radu týchto nepatrí, každý takýto uvažujúc slova Vaše dovtipí sa a premení zdajnú ľahostajnosť svoju n a u č i n l i v o s ť k prospechu cirkve a národa. Amen. +


1 ) Hierarchia naša politizuje s Aristokraciou uhorskou: nuž a táto sa odnárodnela; či teda div že oba títo odnárodnení faktory o všetkom, chcejú vedeť a slyšať len nič o Slovákoch? Či div že im je M. Allam tento slavožrutsky m a ď a ro n s k y a pseudo katholícky časopis viac po chuti, nežli náš slov. časopis cirkevný? Red.

2 ) Od hlavy ryba smrdí; a od toho jakého kto je smýšlania, jakej kto je chuti, veľa závisí. De gustibus non est disputandum. Komu hus komu prasa sa páči. Nekomu sa ľúbi M. Állam, druhému zase „Cyrill a Method.“ Že časopis náš tak vrele odporúčaný bol kroz našu vysokú hierarchiu, aby sme našej povinnosti dostáli tuna verejná vdaka naša budiž jej ve méno národa nášho kath. vyslovená. Však neponosúc pánu Bohu značný počet odberateľov Cyrilla a Methoda to su Vám v rade tých, máme i z vášho biskupstva: nad biedou biedných slzu vyronia, ktorých hrozba nezkloni; tým len a veru nie pseudokatolíkom naša pieseň slávu zazvoní. Red .

Odpoveď na kritiku v čisle 5.

R. F. O. (Oswald)

K objasneniu jednoho omylu v jakém sa nachádza p. kritikus v 5-tem čisle „C y r i ll a-M e t h od a“ dovoľujem si nečo úctivé poznamenať. Veľctený pán (C) znajúc možno osoby, ale nijak terajší stav cirk. lit. školy v Ostrihome píše, že bratovi Havlíčkovi „máme čo ďakovať, že „ V y c h o v á “ svetlo uvidela.“ O našej „Výchove“ piati to „habent fata sua libelli“; jej vzniknutie viak na slovenskom obzore musíme ďakovať hodnejším mužom; predovšetkým prevľb. a vysokouč. pánu Dr. Mallému, potom údom školy roku 1865/6. Presvedčujeme ďalej veľct. p. (C.) že znaky rezkejšieho života sú výpliv našej pracovitosti; že na vonok odpovedá každý, za seba; a že v škole chýba duch spojených v láske bratov. Ufame však, že omyl tento bude pôsobiť na p. Havličeka, čo osteň (popuď) ku skorému vydaniu Dr. Schmittových „Erklärungen.“ Toľko na objasnenie veci. R. F. O.

P. T. pp. Predplatiteľom naším

P. T. pp. Predplatiteľom naším, ktorí predplatky svoje poslali len na samého „ C y r i l l a M e t h o d a “ úctivé oznamujeme aby sa nemýlili. Dľa programu nášho voľno je sa predplácať len na samého V o j t ec h a ; nie ale aj na samého „ C y r i l l a - M e t h o d a “ kto raz sa predplatil na C y r i l l a - M e t h o d a ; ten ho dostávať b u d e i s V o j t e c h o m za celoročnú c e n u : 4 zl. 50 k r. r. č., z ktorejžto ceny nijako sa nemá odťahnúť jedna zlatka za jakú posielame samého Vojtecha; a preto úctivé prosíme tých pp. odberateľov našich Novín ktorí sa boli mýlne predplatili len na samého C y r i l l a M e t h o d a a nám jednú zlatku predplatnej ceny na C y r i l l a - M e t h o d a i s V o j t e c h o m pozťahovali z omylu, o laskavý a čím skorší doplatok: Prvé a druhé číslo C y r i l l a a M e t h o d a už nemáme.