Časopis: Cyrill a Method, rok 1869, číslo 21

Obsah:

Úvod a záver



CYRILL a METHOD.

Katolícke Noviny pre Cirkev, Školu a Literatúru.

Čislo 21. V Trnave dňa 17. junia 1869. Ročník XVI.

Predplatná cena s Vojtechom,“ celoročná: 4 zl. 50kr., polročná: 2 zl. 25 kr., samého „Vojtecha“ : celoročná 1 zl.. polročná 50 kr., i s poštovou dopravkou.

„Cyrill-Method“ vychádza každých osem dni; Vojtech ale len za mesiac raz. Predpláca sa u redaktora Štefana Rúčky v Trnave (potočná ulica čislo d. 260 ).



Redaktor: Štefan Rúčka. Vydávateľ a majiteľ: Dr. O. Radlinský farár v Kútoch, ostatnia pošta Búr St. Georg via: Hohenau.
V Trnave 1869. Tlačou. Žigmunda Wintera.

Ten zlatý a diamantový most. II.

Ježišov

Kto má byť ten Staviteľ na Slovensku našom ktorýby z národnosti, slovenskej vystavil „ten zlatý a diamantový most“ po ktorom by rozdrobené náboženstva nekatolícke do Cirkve svätej prejsť mohly? Na túto otázku ktorú som si v predešlom 19. čisle C. M. vytknul, odpovedám takto:

Qui vult finem debet vraj velle et media; podľa mojej verzie: my chceme z národnosti slovenskej ten zlatý a diamantový most vystaviť; a preto sa musíme po širo-širom svete poobzerať kto by nám ten most vystavil a kde vezmeme toľko zlata a diamantov? Kým nemáme, to ani len zďaleka rozumne pomyslieť nemôžeme na ten most, inačej by sme museli myslieť najprv na stvory a potom len na Stvoriteľa; najprv na víťazstvo a potom len na boj; a to je zase nerozum. Keď ale budeme mať všetky prosriedky potom vystavíme ľahko i ten most zlatý a diamantový.

Židia sto a sto rokov, ba od časov Kristových, nepriatelia besní viery kresťanskej a jako takí kedy len mohli všetko čo je kresťanské tupili a pustošili. Keď ale riadením božím sa museli o tristo rokov pred krížom „bláznivým“ koriť pohani, museli sa pred krížom „pohoršlivým“ pokoriť i židia. Nič menej, tá prirodzene z pokolenia na pokolenia sa prelievajúca nenávisť a besnosť židovského národa nevytrhla sa nikdy od koreňa, tak žeby z nej žjadnej stopy nebolo ostalo, ale zjavila sa ona vždy, keď sa len trošku lebo na ľahostajnosť kresťanstva alebo na množstvo svoje opierať mohli, a tak vydal ten židovský koreň výrastky jedovatých šípov a tŕňov, z ktorých znovu Ježišovi slávnému korunu tŕňovú plietli. Tuto nemôžeme dejepis v časopise snovaťa preto z daľeka dátky sbierať neidem, máme ich na čase v hrbách. Taký trň a šíp židovský vyrástol roku 1863 v Parisi a popychal vieru Kristovu do krve.

Z toho istého koreňa vypukly celé medze hrady a ostredky dneskajšej rakusko maďarsko židovskej politiky. Renán bol predchodca toho Antikrista ktorý dnes v obraze pretváreného vzdelaného, útleho, liberalného večného žida po Nemecku, Rakusku, Uhorsku a Poľsku chodí a sa už i medzi naš ubohý slovenský ľud bezočivé prediera a prútami a trňami svojimi Ježiša Krista božského Spasiteľa nášho nie už viac v Jerusaleme ale na výsostiach nebeských nad nebom a svetom kraľujúceho bičuje a korunuje. Ztrpnuť by sme museli, keby sme len do takej novinkárskej izby židovskej nazreli. Zošli sa tam najvyšší Kňazi a Farizeji k porade a riekli: Čo učiníme, lebo tento človek mnohé divy činí? Ján 11. 47 a peknú odpoveď by sme počuli a sice: „Roztrhnime zväzky jejich a zahoďme od seba jármo jejich Žalm 22. Hľa tam sa naučíme ako múdre židia svoje zámerý dosiahli. Oni chceli mať už dávno emancipáciu. Nuž ako? S prosbami to nešlo. Tedy s päsťou. S päsťou to isť nemohlo; lebo čo počneš hŕstka proti toľkým národom kresťanstva? Keď nie s päsťou aspoň s meštekom ( s vreckom ) o pästi a keď nie s prosbami, to s hrozbami. Čo tu robiť? Peňaze nasbierať a potom svetu imponovať mohli, časopisectvo na svoju ruku prevziať, a čo by to milliardy peňazí stalo. Všetko toto sa im podarilo a teraz sú páni; komandujú svet chcú kommandovať i Cirkev svätú. Dosť smutne že tu príklad židov uvadzať musím. Je to smutné ale potrebné, aby sme videli že človek čo len na svete chce prevedie a skôr neskôr previesť musí, až len k tomu prosriedky má.

My chceme z národnosti slovenskej „ten zlatý a diamantový most“ vystaviť. K tomu potrebujeme predovšetkým staviteľa a síce takého ktorý ten most skutočne postaví a ktorý nasledovne prevezme i stavbu i ťarchy a všetko. Poďme ho hľadať. Medzi živými ho nenájdeme, a preto, čo je najdivnejšie musíme ho hľadať medzi mŕtvymi, a len tam ho nájdeme. Už bude o nedlho 1000 rokov ako tento staviteľ od riadenia božieho vytknutý bol aby i pre nás Slovákov „ten zlatý a diamantový most“ vystavil, a sice čo len pán Boh urobiť môže, aby ho nie zaživa ale z hrôbu vystavil. Kto je ten? Každý ho ľahko uhádne, každý mi ho z úst a z pera vytrhne. Starožitná Praha sa Naň s úžasom svätým rozpomína. Uhorsko Ho slávne svätí; lebo mu skrze sv. krst zplodil večný Ideal všetkých Kráľov uhorských
sv. Štefana. Poliak je bez seba keď mu Jeho meno zpomeneš; lebo v Poľsku za tri roky zázračne zvestoval meno Kristové. Cirkev svätá Ho do počtu svätých prijala; lebo Jeho horlivosť apoštolskú, mučedlnícka smrť roku 997 v Prusku korunovala volá sa svätý Vojtech a nemecko-latinsky sanctus Adalbertus. Tohoto veľkého Svätého roku Pána
1869 si ideme voliť za staviteľa ktorý jediný môže „ten zlatý a diamantový most“ skutočne vystaviť.

Kresťanstvo katolícke, s potvrdením Jeho Sviatosti Pia IX. od dňa 12 Mája 1 8 5 2 má uložené: modlitbami a vzývaním sv. Apoštolov Cyrilla a Methoda podobný most vystaviť po ňomžby nesjednoteni Réci, ktorých je na
60 millionov do lôna Cirkve Rímskokatolíckej prevedení byť môhli a sice v spoľku Cyrillo-Methodejskom. A hľa ako zázračne učinkuje spolok tento, ktorý už do 30,000 údov počituje; lebo v krajine uhorskej menovite v Sedmohradsku nieľen celé rodiny ale celé obce do Cirkve svätej Rimsko-katolíckej prechodia. V Bukovine obec Bošan východe Mikuláš biskup Arménsky s 300 rodinami; v Karfúrte Arménskom viac obci 200 rodín; Kurdistäne v meste Bidlis
80 rodin sa navrátilo do lôna katolíckej Cirkve. Podobné chýry radostné dochodia veľmi často z Turecka z Bulharska a vôbec od východu. 1)

Rimska propaganda viery podobné zlaté a diamantové mosty stavia v Amerike, Afrike, v Austrálie a najviac v Asii, po ktorých divochov pohanských z pohanstva do krestansťva prevodí. S potešením čítame v novinách že na tisíce pohanských ľudi do Cirkve svätej privádza. Rimsky spolok tento nema žiadného iného účeľu ako slávu Božiu rozmnožiť a obrátenie toľkých duši napomáhať a ich získať. Z príčiny tejto ako nám je dobre známo učia sa knázia tomuto povolaniu posvätení tie najcudzejšie a najodpornejšie reči, obyčaje a život pohanských divochov; to jest: učia sa celú národnosť divochov pohanských ktorá pozostáva z reči, obyčajov a zo života ľúdského. Skrze národnosť jejich sa im priblížia a tak môžu na základe národnosti spojiť Stvoriteľa, Spasiteľa a Posvätiteľa národov a hotová je kresťanská viera. O Bože môj, odpusť mi! lebo závidím týmto kňazom tak vznešenú tak božskú úlohu stvoriť vedieť z pohana kresťana, a to veru len na základe národnosti pohanskej.

Ktože pre nás opustených Slovákov založí podobnú propagandu viery Rímsko katolíckej; alebo ktože vystaví pre našich Bratov nekatolíckych „ten zlatý a diamantový most“ aby oni po ňom s radostným víťazstvom s víťazstvom to nad svojou neverou do Cirkve svätej prešli? Kto iný ako svätý Vojtech? Sv. Vojtech národu maďarskému už vystavil taký most, jako to dejepis svedčí. Sv. Štefan kráľ uhorsky prešiel prvý cez tento most s celým národom z pohanstva do Cirkve svätej. Podobný most vystavil sv. Vojtech v Polsku a v Prusku. Preto je svätý Vojtech už svetoznámy,
od Cirkve svätej diplomom sviatosti vyznačený Staviteľ takýchto zlatých a diamantových mostov. Preto Bratia! ak si slovom a skutkom sv. Vojtecha ctíme, dajme mu túto stavbu práce božej a prosme Ho vysoko na nebesiach bývajúceho aby i obrátenie slovenských nekatolíkov na seba prijal. Sv. Vojtech si potom nájde a zpravi údov dosť a robotníkov tiež; lebo koľko si stálych katolíkov vychová toľko bude mať aj pracovníkov, ktorí Mu budú všestranne ruky podávať; s Ním pracovať na tomto diele podnikov božich a Mu ako včely do kláta slaď nosiť, z ktorého bude národu toľkému smäd viery Kristovej rozdelovať. Koľko že takýchto pracovníkov máme dnes? Máme dva milliony katolíkov slovenských! Krom nekoľko 2) horlivých kňazov, koľkože by mohlo z týchto vždy byť robotníkov súcich, ktoríby Mu mohli zlato a diamanty donášať na ten zázračný most? Na túto otázku nám Ježiš Kristus odpovedá slovámi: „Žatva je veľká ale robotníkov málo! Luk 10. 2. O tu by len Jeremiaš celú knihoveň Jeremiad napísal!

Obráťme len pozornosť našu na tieto dva milliony katolíkov. Koľko z týchto sa poriadne ani len modliť nevie? Náš ľud má mnohé hriechy o ktorých myslí že sú ani hriechy nie, a preto ich tak smele pácha, ako hriechy: opilstva, závisti hnevu, nečistoty atd. Náš ľud nezná že vykúpenie Ježišove sa musí v človečenstve zrkadliť a v živote zkriztalizovať. 2 Kor. 4. 10. Mnohé povery naš ľud viac ridia nežli tá najsvätejšia pravda, tak že kebys mu povedal; Keď ťa na ceste had prejde alebo kňaz, vtedy pálenky nepi inačej sa otrovíš, to by možno skorej poslúchnuť ako keď mu so sv. Pavlom povieš: „Korhelia pijáci kráľovstvom božím vládnuť nebudú.“ O nebi má mnohorazy čudné pochopy. O radostiach duchovných nemá skoro žiadneho pojemu. O sviatostiach má pochop ale tu i tu veľmi slabý. K tomu náš ľud je už tak nevinne, a ešte raz opakujem nevinne zkazený, že mnohí po mnohých obciach kliatbu na Krista a svätých si už ani hore nevezmú, ošklivé a nečisté reči si ani za hriech nepokladajú. Ľud náš, chrám boží navštivuje síce, ale Bože môj! či sa tam môže žiadať od neho aby pri mraze a zime alebo pri sparnej horúčave dával pozor na slovo božie? My sme už zreli mužovia a predca ešte mnohorazy blúdime s myšlienkami po strakách. Nasledovne z chrámu sa môže ľud náš len veľmi máličko poučiť. Čo sa vo škole naučil to mu vyprší z hlavy kade náhle musí húsky pásť, kurence krmiť, malučké deti varovať. S kňazom sa síce zriedka i to len z povinnosti.
V krčme je častejsie ba nekedy každý deň zvlašte v jeseni a v zime až si niečo zarobil.

A tu mu nepriatelia kríža Ježiša Krista vedia iný katechismus vštepiť a síce: „Boha niet na svete, pekla niet, to sú len strašidla pre bojazlivých; z neba ešte nikto neprišiel; sviatky sú len pre lenivých ľudí.“A keď aj dopustia že je pán Boh ale proti viere kresťansko-katolickej vedia oni svoje jedovaté šipy a trnia vpliesť do reči, s vyhadzovaním na oči nepotrebných článkov viery; ačkoľvek sú všetky články najpotrebnejšie alebo aspoň najužitočnejšie; to sa stáva mnoho razy s potupným posmechom a bars i so žartom je vždy len smutné; lebo i žart zo svätých veci bár i ten najnevinnejší vždy len smutné následky za sebou ťahá; proti Márii najsvätejšej Panne proti svätým, proti sv. spovedi vedia oni vždy svoj zlomyseľ namieriť. Keď taký židák alebo čo je najsmutnejšie taký židovský katolík povie. „Pán Boh kázal za hriechy ľutovať ale nie do ucha šuškať to sa mu zazdá tým viac keď o nevysloviteľných účinkoch sv. spovede nič alebo veľmi málo vie. Tam vtedy kňaza niet, a sám si je nie v stave aby sa takómu bradáčovi vysmial a mu jednoducho odpovedal: „Ježiš Kristus zretedelne naložil hriechy vypočítať tými
slovami: ktorým hriechy odpustite“ atd. Náš ľud podobné nápady si ľahko pochytí a poneváč sme všetci ku zlému naklonení, nuž osvojí si aj takýto kathechismus Renánsky alebo krčmársky a žije podľa neho.

Patom sa nečudujme keď už u ľudu nachodíme chladností v náboženstve; ľahostajnosť proti Cirkve, nedôveru proti kňazstvu; niediv potom keď mu pri takýchto okolnostiach i malá sv. Omša dlho trva. On si nevie tu poznámku zpraviť: Chladný som za pol hodinky, a keby rídenim Ducha svätého bolo ustanovené bývalo, aby svätá Omša za tri hodiny trvala, s tým doložením: Kto sv. Omši prítomný za tri hodiný nebude ten spasený byť nemôže, čo by bolo so mnou potom? A takýto zákon vyniesť Duch svätý len mal právo! Nevie si on pomyslieť že sv. Omša by zaslúžila nie len za tri hodiny ale za 6 hodín ba za celý deň s tou najvrúcnejšou poklonou sprovadzaná byť; nevie si on pomyslieť že prozretedľnosť božia i tuto na slabosť ľudskú zhliadla keď len za pol hodiny malú sv. Omšu nariadila, a preto nemôže si on povedať: keď je tak, prečo bych nemohol za pol hodiny vrúcne a vzkrúšene prítomným byť tak veľkým! tak božským tajemstvam? 1) O! tisícere potreby ma katolíctvo naše! Ktoby to všetko vypočítal, ani sa ti nesníva čo všetko skúsiť musíš u ľudu! Z týchto stotisíc príčin ako žebrákovi groš núdznému kúsok chleba, ako umierajúcemu „ ten chlieb ktorý zostúpil z neba “ potrebný je tak potrebný je Spolok sv. Vojtecha pre náš dobrý ešte proti iným národom dobre zachovaný a keď zkazený je verubože nevinne zkazený ľud. Náš ľud ma ešte svätú iskru náboženstvá a túto len treba rozplameniť a len to tak bude blčať ten oheň za spasenie dvoch millionov duší. A dva milliony pre nebo alebo pre peklo je veľká výhra! Ale k tomu krom kostolnej a školskej prednášky su potrebne knižky ktoré by v mravných nábožných a spolu zábavných pripoviedkach chutne opisovali krásy božie v človečenstve vymaľované, ktoréby tú nevysloviteľnú sladkosť vierý Kristovej k zažiadaniu krásne a sladko ale vždy schopnostiam ľudu primerane rozkladaly; ktoré by stručne pripravily ľud aby svojim rozumom vedel rozlúštiť a vysmiať všetky nápady oproti viere vybuchnuté, aby sám predvidel že je to nie dosť ba veľmi málo len chrám boží navštivovať ale že je potrebné i podľa katolíckej viery žiť, aby si sám tú otázku položil: Na čo že je viera ak nemám podľa nej môj živôt riadiť. Tomuto veľkému hladu a smädu po krásach božích nikto odpomôcť nemôže ako spolok sv. Vojtecha.

Za spolok tento sa už mnoho premnoho robilo tak že sa už viac robiť nemohlo. Čo máme počiať? máme čakať na smrť tých ktorí nám tento spolok nedoprajú? Keď áno, kdeže je to zaručené, že keď budeme 10 alebo 20 rokov čakať takí prídu ktorí nám ho i poprajú i potvrdia? A čo by sme aj vedeli že bárs nie o 10 a 20 ale o 5 rokov sa nad nami niekto smiluje, či v týchto veľmi nebezprečných časiech za päť rokov nemôže v tej potope hriechov ktorou je svet už prikritý i naš slovenský potlačený ľud sa zatopiť? Keď ale dnes máme spolok svätého Vojtecha tedy za päť rokov môžeme veru ďaleko príňsť, a sice za päť rokov môže byť vystavený „ten zlatý a diamantový most“ a náš ľud sa môže za päť rokov pripravil na onú slávnosť smierenia božieho. Z tejto príčiny medzi päť a päť rokami je taký rozdiel ako medzi životom a zahynutím ako medzi nebom a peklom.

Ešte raz, máme čakať a spať kým nepriateľ príde a žatvu držať bude z toho kúkolu ktorý už dávno pri spánku katolíkov zasial? Máme sa,dívať v pokoji sladkom a len všetko toto prozretedlnosti božej ponechať? Na čo že sme potom my? „Jesť, piť, cifrovať sa, frajeriť, klebety zbierať, panštiť sa? atď? Páni moji a Bratia moji v Ježiši
Kristu ukrižovanom a v národe tiež ukrižovanom! Odpustite mi že takto písať musím. „Keby som sa ľuďom lúbil nebol bých služebnik boží. “ Pani moji, Bratia moji! Má všetko svoje hranice! Krivdy ktoré sa národu slovenskému nielen od sveta ale čo nás najviac bolí od katolíckych Auktorit robia, už prekročily všetky hranice nielen ľudskej ale i anjelskej trpezlivosti. A preto máme-li za kúsok milosti časnej a malichernej milosť božiu a večnú ztratiť, a toľkému národu od hladu dať zomreť? Nie; ináčej toľké duše z našich rúk požadované budú. Čo robiť, do múra hlavou biť? Nie, toho nám netreba, lebo máme predca ešte jedno mesto kde môžeme pravdu a spravedlivosť hľadať a kde ju skutočne nájdeme.

Máme ešte Otca, ktorý všetky vysliecha milostive a krivdy všetky odzudzuje ľútostive. Tento Otec je Jeho Svätosť Pius IX. ktorý všetkým národom a národnostiam bez rozdielu svoje požehnanie udeľuje. Obráťme sa ku Jeho Svätosti do Ríma v tejto najsvätejšej a spolu tak skrivodlivej veci. že tento hriech už o pomstvu do neba volá; lebo národ slovensky je tak opustený a tak zo všetkých strán potlačený že už ani prikňazských ani pri biskupských 2) ani pri arcibiskupských Oltároch nemôže sa nijako pravdy a spravedlivosti dovolať. Tento krik je všeobecný a roznecuje tie najsvätejšie city srdce kresťansko-katolíckych! Čo bys bol svätý ako Michal Archanjeľ nad krivdami týmito sa pohoršiť a spravedlive nahnevať musíš. Bratia! My si ctíme našich biskupov apoštolských všetkú poslušnosť im sľubujeme, ale v týchto krivdách; nech ony odkiaľkoľvek pochadzajú viac žiť nemôžeme. Sú ony už omnoho nesnesitedlnejšie než keby sme vo vyhnanstve Sybírie v reťazách okutí sedieť museli. V tomto ohľade nemôžeme sa nikde ku pravde dostať, jedine len tam kde je večná pravda, kde sa krivdy národa nášho už za časov
sv. Cyrilla a Methoda vyslyšaly v Ríme.

Preto narádzam so všetkou úctou a poniženosťou aby sme sa v týchto našich stížnostiach a krivdách obrátili pred budúci cirkevný snem do Ríma. Jeho Sviatosť povoláva i nekatolíkov na snem a vyslúcha všetkých čim viac vyslyší i nás najvernejších a Cirkvi svätej a stolici Rímskej najoddanejších synov. Bude sa 5. Augusta toho roku v Kláštore pod Znyovom vydržiavať zhromaždenie gymnasialne; či by nebolo na čase a na mieste sa tam sísť a spolu sa tam po
radiť i o tejto tak vážnej veci spasenia nášho? Keď áno, tam sa poradíme čo máme v tejto veci počiať, či máme prosto do Ríma písať alebo vyslanstvo poslať alebo či sa máme ešte raz a to ostatní raz na Ostrihom obrátiť?
V tomto ohľade máme už mnoho osvietených mužov! Čo by títo uzavreli, tomu sa korím, ale z mojej maličkosti som vopred proti tomu aby sme sa akoukoľvek cestou, veď do Ríma každá cesta vedie, obrátili do Ríma. Čo sa už robilo, už sa viac robiť nedá za Spolok sv.Vojtecha. Toto je i z toho ohľadu potrebné lebo na snem cirkevný sa zíde dojista do 500 biskupov a do 500,000 katolíkov! Nech teda vie celý svet aké krivdy­ veliké sa nám Slovákom v Uhrách robily a robia v tejto veci.

Bratia moji pre päť rán Kristových Vás prosím, dajte mi ozvenu na tento ohlas ináčej zaplačem nad osudom strašným ktorý vrútiac sa dnes zajtrá na katolíctvo naše ľud náš úbohý našou vinou našou vinou a to verubože našou najvätšou vinnou do zahynutia večného i s nami zachytiť idíe a sa uháňa. Ako severný výchor onehda hole a hory porúcal také rúcaniny budeme vidieť i v katolíckom Uhorsku našom, ba bojím sa že ten smrteľný vietor nevery, i Cedry Libanon ztinať a rúcať bude! Premyšľajme svedomite o tejto veci a počujme mužov od prs matky svojej až do hrobu, Cirkví svätej a národu zasvätených. Z mojej strany to myslím že túto vec podpíše 500,000 katolíkov slovenských. Všetko toto by prišlo na zhromaždení klaštorno gymnasialnom do rozvrhu a prietrasu. Tam spolu nadhodíme i tú otázku či spolok sv. Vojtecha musí práve byť v Ostrihomskom biskupstvi prečo nie v Nitre, v
Bystrici a kde koľvek inde, nech len bude na mieste svojom nech len bude do života uvedený.

Preto keď kedy sme dali dôkazy viery živej, dnes je čas aby sme sa postavili za vec najsvätejšiu Slávy a Cirkve božej. Nasledovne presvedčenie to, že katolíctvo slovenské má tisíceré potreby; tá skúsenosť smutná, že nás nechcú poznať na vysokých trónoch postavení; súrne povedomie že od východu a západu sa zhrňajú mračna čierne ktoré keď sa zrazia zahrmia nad celou Cirkvou svätou; hlboký cit nášho kňazského povolania pracovať za slávu božiu, a za spasenie duši nám Sviatosťou kňazstva zverených čo by si sa i hneď zneľúbil komukoľvek na svete; nadšenosť za ľúd opustený, ktorý v Uhorsku najprvši sa dostal ku nikdy nezaslúženým darom viery Kristovej, už toľko obetami dokazanej; ten hrob ktorý slobodomurári kresťanstvu kópú a murujú; tá smrť ktorá národu slovenskému už toľko razy vyslovená a čierno na bielom vypísaná bola; to hrúzy plné povedomie že o krátky čas nebudeme stáť na Oltári ani na kazateľni ale že budeme na smrtelnej posteli onedlho čakať hodinu smrti a ortiel večnosti; tá presvedčenosť
že nasmrteľnej posteli bude nám Pán Boh skrze svedomie hrúzy-a zúfania plné otázky klasť a síce: keď ste vy videli že vaš ľud do zahynutia večného a časného besne letí a beží, či ste sa pýtali, kde je tejto záhuby koreň a príčina?

A keď ste na tisíce príčin našli, či ste sily vaše všemožne vynaložili aby ste ľud odvrátili od cesty do hrobu zahynutia vedúcej? Tá pevná kresťansko katolícka viera že pri súde božom budú z našich rúk toľké duše požadované, toto všetko nás súrne vyzýva v tento pre Cirkev svätú a národ zúbožený najtruchlivejši čas sa obrátiť ku Jeho Sviatosti do Ríma pred cirkevný snem, aby tam naša najsvätejšia pravda a túžba po Spolku sv. Vojtecha vyslyšaná potvrdená bola. Pevne veríme že skrze Rím bude spolok sv. Vojtecha potvrdený. Tento si najprv zdvihne národ kresťansko katolícky ku povedomiu katolíckemu; potom ho oslobodí od povier, ozbrojí proti nápadom záhubným a proti hriechom blúdom a nepravostiam; ukaže národnosti slovenskej cestu katolícku a potom na základe národnosti slovenskej tohoto najmocnejšieho hýbadla v časoch našich vystaví i ten most zlatý diamantový po ktorom rozdrobené náboženstvá nekatolícke prejdú do jednej, svätej, apoštolskej a katolickej Cirkve.

Kde naberieme toľko zlata a diamantov na ten most? O tom budúcne, na dnes iba: Spolok sv. Vojtecha!
Kláštor pod Znyovom! a sveto slávny Rím večnej skaly Petrovej!! Fiat justitia, pereat mundus!
Ježišov.

1) Porovnajme „Nábožné Výlevy od Dra Andreja Radlinskeho tretie vydanie na strane 856. Dop.
2) Dosť zle a smutne že len „ niekoľko “ prečo nie všetci? Dop.

1) Preto je zle nedobre z druhej strany keď túto sv. Obetu ktorú pán Boh ani Anjelom ani kráľom nezveril mnohí kňazovia si tak nemilobohu za 20 minútek odhajdukujú. Ježišov.

1) Výnimkám česť.
2) Slávne vynímajúc biskupský Oltár vo sv. Kríži slávnej Tekovskoj stolice. Dop.

Dopisy.

Z Kremnice. (Slávnosť Božieho Tela.) Jako až hen do Ameriky a do Alexandrie je mesto Kremnica pre svoje bane, ktoré milliony zlata a striebra svetu vykázaly, chýrne a slávne tak ohľadom Katolíctva zaslúži mesto toto ešte do zlatých časov položené byť. Že v meste tomto od jakživa nadovšetko katolíctvo panovalo, toho svedectvom slávnym sú tie skoro neslýchané pomníky a stavby kresťansko-katolíckej starožitnosti. Len obrazov a sôch sv. Jána Nepomuckého verejnej úcte vyložených som onehda načítal osem. Všetkých sôch ale a obrazov kremnických robí korunu socha Najsvätejšej a Nerozdielnej Trojice pred hlavným kostolom farským vystavená. Táto socha je niečo tak zriedkavého že každý cestovateľ s veľkým podivením si pozerá na toto slávne dielo umelctva božieho. 1) Chrámov a kapľniek starožitných a novejšich je v Kremnici toľko že z ohľadu tohoto sa Kremnica môže „malým Rímom “ v Horňouhorsku pomenovať, Menovite spomínaným byťzaslúži farský kostol, ktorého hlavný Oltár predstavuje slávne na Nebevzatie Márie Matky božej, najsvätejšej nepoškvrnene počatej Panny. Je on velikánské dielo úmelcov latinských a mohol by v ktorom koľvek arcibiskupskom meste Basilikou byť ba i v samom Ríme by si dojista pozornosť sveta získať mohol. Čim ho viac človek obdivuje tým sa mu vätšia vznešenosť kostola tohoto zjavuje a nazdá sa že ho Cherubíni stavali a Serafíni maľovali. Stál „vraj“ peňazí na stokráttisíc zl. a spomenutá socha Najsvätejšej Trojice „vraj“ tiež toľko. Po tomto nasleduje, do krásy chrám sv. Františka. Tento je tiež vznešený a veľmi čistý; k tomu draho pozlátený a tak chutný žeby i pohana ku nábožnosti vzbudil a preto sa od veriacich veľmi navštivuje. Len jedno chybí do týchto krásnych kostolov a sice hodný a rázny Kapellmajster. Nádejeme sa že na uprázdnenú stanicu túto sa hlásiť bude náš chýrečný muzikant Bella Levoslav János.

Z týchto dvoch chrámov Božej Velebnosti, vykonávala sa ako vždy tak i toho roku slávnosť Božieho Tela“ čim najslávnejšie a najdôstojnejšie, a síce vo štvrtok z chrámu farského pre mešťanstvo a v nedeľu z chrámu svätého Františka pre komorské baníctvo.

Toho roku pozdvihla najviac slávnosť túto ta okolnosť že v tento deň i vo farskom i v klaštorskom kostole (v nedeľu) vykonával služby božie prvý raz pod križlicou (Infulou) novovymenovaný a na sviatok Najsvätejšej Trojice Božej skrze Jeho Excellenciu Pána Biskupa Štefana Moysesa vo sv. Kríži v prítomnosti veľkého obecenstva a spolu v prítomnosti zastúpeného meštanstva kremnického za Opáta posvätený p. farár Imricho Belházy, Opát sv. Petra de Bodrogh Monostor.

Pri veľpočetnom obecenstve sprevádzala slávnosť túto taká hromovitá strelba z mažiarov na kalvarskom vrchu postavených, že som od nej až posaváď ohlušený. Len sa to tak zase varilo v tých zlatých kremnických vrchoch od strelby. Já som zase myslel že ich ide rozpárať, a v tom domnení že sú skutočne rozpárané som šiel na druhé ráno pozrieť a vzal som si spolu ihlu s hodvabnou nitkou aby som ich mohol zošiť. Dosť na tom bola to veľká slávnosť slávy Ježiša Krista Najsvätšieho Boha čľoveka v Prevelebnej Oltárnej Sviatosti skutočne, podstatne a osobne prítomného a s Božstvom a človečenstvom kresťanstvo kremnické slávne navštivujúceho.

Spolu zaslúži spomenuté byť, že nás to veľmi teší, že p. Opát Imricho Belházy pod zprávu svoju obdržal mesto toto, lebo je horlivý, vôbec oblúbený a spolu vysoko učený kňaz a výborný kazateľ? pritom oproti všetkým národnostiam veľmi spravodlivý, a preto požíva úctu nielen od mesta Kremnice ale celé biskupstvo si ho vysoko váži a ctí; podporuje nemeckú, a maďarskú Literatúru a napomáha všestranne i slovenskú, a preto prajeme aby si po všetkých mestách za farárov zvolili takýchto Cirkvi a národom telom a dušou zasvätených mužov.

Nemôžem opomenúť spolu, že Otcovia sv. Františka ako pre celé katolíctvo, tak zvlášte pre Biskupstvo Banskobystrické a menovite pre Kremnicu majú veľké a nesmrteľné zásluhy. Otcom sv. Františka sa má poďakovať že je Kremnica katolícka 1); lebo keď v 16 storočí sa toto mesto celé zpreneverilo, Otcovia sv. Františka blahej pamäti primášom Lippay-om roku 1652 sem poslaní, pozdvihli ho zase k povedomiu katolíckemu s velkými tažkosťami.1)
Sú Otcovia sv. Františka i po dnes veľmi súci účinliví, učení, a vzdelani mužovia. Ako taki účinkujú, vo školách realských a normaľských mesta Kremnice; ohlasujú Ježiša Krista po apoštolský na kazateľňach, a učinknjú všestranne vo vinici Pána ku vätšej ctí a sláve Božej a ku spaseniu ľudu božieho na všetky strany na celé majúc milého, vysoko-učeného horlivého a veľmi ochotného a preto v celom biskupstvi obľúbeného Pater Gvardiana a spolu Definitora Provincie velb. pána Cherubína Orlovskýho ktorý ako Cherub, a Orol stráži nad svätiňou sebe zverenou.

Z kňazov svetských spominaným byť zaslúži v. p. Fransico de Paula Hubna, katechet realskej školy ako horlivý kňaz a národovec; podobne Lojsko Hrabovec nemecký kaplán tiež ako kňaz a národovec horlivý, slovenský kaplán je špatný odrodilec a jako taký nezaslúži v tomto časopise spominaným byť, ale na to miesto radnej spomínam Josefa Ružičku, mestkého úradníka nad horami, ktorý ačkoľvek svetský Pán pre slávu Božiu a zvlašte pre katolíctvo kremnické nesmrteľné zásluhy má. Je p. Ružička pôvodca a spolu predseda marianského spolku kremnického o ktorom svojím časom viac prerečiem, slovom je Pán Ružička dušou katolického života v Kremnici. Sláva mu! Vo tri vrhy sláva!

Konečne zasluhuje spomenutým byť p. Edmundo Makuc kr. Úradník pri baňách, ako horlivý národovec a jeho Pani Vojtecha (Adalberta) rodz.: Harľánsky ako veľmi nábožná a horlivá katolíčka. Pričom tu spolu nemôžem zamlčať že p. Edmundo Makuc svojmu polročnému Cyrillkovi k úcte Cyrilla-Methoda, a svojej Panej Vojtešške, Vojtecha zadovážil. Sláva Jeho rodine!. Tak tiež slávne spomenúť musím p. Dra Gustava Zechentera ako katolíka veľkého a národovca neohrozeného. Sláva mu vo všetky vrhý! Pri takýchto okolnostiach mesto Kremnica je a ostane kremeňom a skalou náboženstva kresťansko-katolíckeho a vyškriabe oči trebárs i maďarskému Bohu ktorý by mu 10 neznabožských prikázaní ohľadom školy alebo manželstva, nakladať sa opovážil, Sláva Ježišovi Slávnemu Spasiteľovi božskému.
J. M.

Z Liptova. Divno je jak mnohí uhorskí biskupy a vysokopostavení mužovia k poradám ohľadom založenia volebného poriadku viackrat zhromaždení to prenechali, čo Kolomanovi Ghyczymu v zhromaždení 9-toho Maja hneď napadlo. On návrhol aby biskupy skrz Jeho kniežacku Výsost, najdôst. p. Primáša vyzvaní volebné pravidla premenili na nasledujúci spôsob: 1) aby duchovné osoby svojeho poslanca na pripravujúce zhromaždenie v záležitosti katolíckej samospravy, nekroz listy k svojemu biskupovi ale tajne v okresných zhromaždeniach volily. Tá premena, ačprave by bola kňazom vítaná, predca nieje potrebná. 2) Svetské osoby ale, aby boly na volebne okresy podelené aby si tak každý okres svôjho vlastného poslanca volil. Tá premena je nevyhnuteľne k dosiahnutiu cieľu potrebná, inač budú volby na smiešný a nespravodlivý spôsob prevedené.

Na smiešný spôsob, lebo naši katolíci budú museť voliť kandidátov, ktorých ani len podľa mena neznajú; na nespravodlivý spôsob, lebo celé archidiakonáty celé stolice nebudú na zhromaždení autonomnom zastúpené, jestli všetci katolíci celého biskupstva spolu voliť budú. V našom spišskom biskupstve budú najskôr len sami spišski katolíci triumfovať sťa víťazi; oravskí a liptovskí katolíci budú len pomáhať spišským katolíkom k víťazstvu; v najlepšom a najspravodlivejšom páde ale keďby tak chceli spišskí katolíci proti oravským a liptovským spravodlivými byť, môžu nám liptovským katolíkom z nevedomosti ľahko evanjelika za poslanca vyvoliť.

Evanjelika nám môžu, ano už idú vyvoliť, a to len preto, že všetci katolíci celého biskupstva voliť musia spolu štyroch poslancov. Časopis „Magyar Allam “ uverejnil v čisle z posledních dňov šesť kandidátov: Albina Csakyho, Augustína Korponayho, Leonarda Tholta, Konstansa Raisza, Emila Jekelfalusyho, Gustava-Palugyayho,Poslední pán je lipták ale evanjelik. Já s istotou uzavieram, že tých kandidátov udal redakcii „Magyar Allamu“ dopisovateľ že Spiša, nasledovne nám liptákom idú Spišiaci a snaď aj Oravci evanjelika za poslanca voliť, a to nie divného;, veď na základe terajšieho spôsobu volenia možno aj žida z nevedomosti s hodnosťou poslanca poctiť; lebo kto že spišských a oravských katolíkov zná, či mu z Liptova, katolíka či evanjelika či žida kandidujú? Hľa tak praktičný je terajši spôsob volenia na prípravné autonomné zhromaždenie; Lepšej by to bolo keďby si mohli Liptáci svojeho a Spišiaci tež svojeho známeho poslanca voliť, a nie mačku vo vreci kupovať. Já neznám čo liptovskí katolíci činiť budú; myslim že ani hlasovať nebudú veď ani na posmech hlasovať nemôžu. Vzdeľanejši katolíci, sa sotva na volbe súčastnia, tak sa už viac vyslovili. Uvidíme čo z toho bude Výsledok hlasovania v Cyrille a Methode oznámiť neprenecham. K.

1) Z príčiny tejto je to večná škoda že táto slávna socha dnes zajtra sa ide zrútiť. Dop.
2) Známo je že vtedy Kremnica spolu s farárom svojim od katolictva odpadla. Ohľadom tohoto kdesi v Trnavskom Archíve má napísané toto stáť: Parochus de Neosolia de Kremnicia, de Schemnicia a fide defecerunt.

Cirkevné a Školské Zprávy.

Z Ostrihomu. Dňa 30 mája vydržiavala sa distriktuálska konferencia pod preveleb. dekanom Úrgem z Újfalu, v kláštore vv. Františkánov pri ktorej príležitosti prítomným tu vo. pp. farárom v slovenskej, madarskej nemeckej reči tlačené Príhlasy z ohľadu budúceho slovenského Gymnáziuma kath. v Kláštore pod Znyovom stavaťsa majúceho rozdávané boly, čo ovšem s vedomosťou pána Primaša tak sa domnievame, sa stalo.

V pominulu nedeľu t. j. 23. Mája bol v Basilike kroz pána Prímaša, pán Lipovniczky pri prítomnosti mnohého kňazstva, dvoch vysvätených biskupov; Szabo a Zalka, a dvoch infulovaných Abbasov, pri prítomnosti mnohých honoratiorov a pospolitého i prespolného ľudu (tak že sa človek vtej velkej Basilike ani hnúť nemohol,) za biskupa vysvätený. Táto slávnosť trvala od 9 hodiny až do 3/4 12 pri ktorej príležitosti Jeho Svetlosť pán Primáš aj kázal od oltára, a tak slávnosť túto zkončil slávnostne.

Trnava. Dňa 3. júnia sl. magistrát trnavsky jakožto patron normálských škol na uprázdnené tu miesto učiteľské v 1 triede z 8 súbežnikov kandidoval troch a síce: pl. t. pp. Horvátha (trnavčana) Belicu a Sládeka; a prvého si aj vyvolil.

XIX Zoznam podpisov a príspevkov na samostatné katolické gymnasium Kláštorské.

XVIII Soznam obnášal podpísaných ..........................................14508 zl. slož 2809 zl. 83 kr.
Daľej podpísali a složili pl. tit. pp:

117 Tomáš Červeň veľký prepošt stolného Chrámu. V B.Bystrici ...............1000 „ „ 1000,, — „

Ignác Sásik, vice: Rector na Semenisku B. Bystrickom na podpis, v Soz.I .....400 Zl. a slož. 48 zl.„ 48 ,,— „

Josef Peško, kupec z Ležiachova na podpis, v. Soz. VI .......................200 zl. a sloz. __ „24 „ — „

Josef Potkan, obyvateľ v Pešti na podpis. v Soz. V ..........................100 zl. a slož. 12 zl___10,,

Dr. Mikuláš Tisó, farár krasňansky na podpis v Soz. X. ......................150 zl. a slož. 18 zl……….18__“

118 Slávna kapitula B Bystrická..............................................200 „ 200 „

Fraňo Aschembrier, fárár Pojnický.............................................................6 ,,

Andrej Petyko, farár Moštenický...............................................................5 ,,

Poctivá cecha mlinarská v B. Bystrici.........................................................2 „50__

Sbierka v Slov. Lupči….......................................................................,, ..... 87,,

„ v Panskej ulici ..........................................................................,,1 „54 „

„ v P o d k o n i c ia c h ...................................................................5 „33 ,,

„ v Selcach….........................................................................................,,8 ,,

Úhrnom podpísaných ...........................................................15708 zl. slož. 4145 zl. 7 kr.

Poznámka.V Sozname XVII stoji: Gabriel Polóny z Kláštora na podpis, v Soz. VIII 100 zl. a slož. 12 zl. znovu podpísal 100 zl. a složil 24 zl. má stáť: znovu podpisať 200 zl.složil 24 zl. Čo sa týmto opravuje.


Oprava tlačových chýb. V čísle 17 na strane 136 na stlpci I do cirkevných Zpráv vkĺzlo sa slovo „velikého“ plánmachera“ na miesto; „velikého praktikera. V čísle 19 str. 147 stĺpec I vynechaný je celý riadok.
Na miesto; „my sme zanedbali prvú túto knihu Boha totižto náboženstvo“ má stáť toto: „my sme zanedbali prvu túto knihu bozsku-totižto prírodu a síce zanedbali sme ju mnohorázy viac nežli nás to vyučuje naše náboženstvo nadprirodzené čili zjavenie božie.

Úctivé pozvanie ku predplateniu na Cyrilla a Methoda s Vojtechom. Aby sme nepretržene a bez prekážky mohli i na daľej vydávať cirkevné naše Noviny treba nám je nie len hmotnej ale aj duchovnej k tomu pomoci a obetuvavosti.
Bez tejto neudržíme náš časopis tak prepotrebný v týchto najmä časoch kedy sa jedná o autonomiu Cirkve kath. v Uhrách. A preto úctivé prosíme našich pl. tit. pp. Bratov v Kristu a Národe ktorí len na prvý polrok majú vyplatený svôj predplatok o čím skoršie obnovenie predplatku. Tých pl. t. pp. Odberateľov našich Novin, ktori posavaď nám ešte neposlali svôj predplatok, prosíme o výplatok; a ktori len na samého Cyrilla a Methoda bez Vojtecha boli sa predplatili tých žiadame úctivé o doplatok; konečne tých pl, t. pp. Odberateľov nášho časopisu, ktori od druhého polroka nemíňa držať tieto cirk. Noviny prosíme o reklamáciu listovnú najdalej do konca júnia. Od včasného a valného v druhom polroku sa prihlásenia; od poriadneho platenia predplatkov; od riadného, častejšieho a dôkladného dopisovania závisí naša búducnosť; ináč bez duchovnej a hmotnej pomoci tratíme nádej k tomu že sa udržime. Cena polročna: 2 zl. 25 kr. r. č. Redakcia.