Časopis: Cyrill a Method, rok 1869, číslo 2

Obsah:

: Obálka
: Naše túžby.
Ježišov -nehodný sluha. : Sláva Bobu na vysosťach!
redakcia : Autonomia (samosprava).
Richard Fr. Osvald knihovnik školy. : Literárne zpravy.
: Napoleon I.
: Móda.
: Zprávy cirkevné a školské.
: Oznam.

Obálka

CYRILL A METOD.

Predplatná cena s „Vojtechom,“ celoročná: 4 zl. 50 kr., polročná: 2 zl. 25 kr. samého „Vojtecha“: celoročná 1 zl., polročná 50 kr. i s poštovou dopravkou.

Predpláca sa u redaktora Štefana Rúčky v Trnave (potočná ulica číslo domu 26O)

Katolícke Noviny pre Cirkev, Školu a Literatúru.

Číslo 2. V Prešporku dňa 16. januára 1869. Ročník XVI.

Redakcia.
Redaktor: Štefan Rúčka Vydávateľ a majiteľ Dr. O. Radlinský (farár v Kútoch ostatnia pošta: Búr St. Georg via Hohenan a a nie via Goding, jako to v ohlase našem chybne stoji. Čo týmto opravujeme.)

V Prešporku r. 1869. Tlačou F. R. Mayera Promenada (stromorad) č. 85 .

Naše túžby.

Tisíc rokov preletelo jako jedon den,
Naše roky sa minuly jako prudký sen,
Kde ste roky, kde je sláva tvá slovensky kraj,
Či sa nám nik nenavráti náš slovensky raj?
Majme vieru žime v láske pokuď máme čas,
A bude nám Bratia moji; verte dobre zas.
Buďme verní Cirkvi, Vlasti pokuď máme čas,
A vernému Slovákovi bude dobre zas.

Ešte žije nás S v ä t o p l u k žije R a s t i s l a v ,
Nechže v sebe život chová každý verný Sláw.
Žije C y r i l l . M e t h o d , V o j t e c h jeli viera v nás,
Ešte budú žit Slovania, láska spasi nás,
Majme vieru majme svornosť pokuď máme čas,
Ešte budú žiť Slovánia, láska spasí nás,
Modlime sa a pracujme pokuď máme čas,
Zakladánim spolkov všade, bude dobre zas.

Kdeže ste kde súkmeňovci slávska rodina?
Dnes našeho vykúpenia bije hodina,
Buďme svoji Bratia drahí veď sme jedna krv,
Srb, Cech, Sloven, Rus, Moravan bratsky žili prv,
Z lásky vieme, že sa rodí, a žije človek,
So svornosťou sa Slovanom zplodí statní vek!
C y r i l l M e t h o d , svätý V o j t e c h nám to tak hlása,
Že len viera laska, svornost Slovákov spasia,

Odstúp od nás nedôvera zhubná nesvornosť,
Nech sa v našom Slávy raji nepridruží zlosť,
Bože mocný, Bože dobrý, nás obhájuj
Všetky vetvy nášho rodu v strom jedon spojuj,
Viera, nádej, laska Bratiá veru nás spasí,
To sú svätých Apoštolov z neba k vám hlasy,
Buďme verní Cirkvi Vlasti pokuď máme čas.
A vernému Slovákovi bude dobre zas.

Sláva Bobu na vysosťach!

Ježišov -nehodný sluha.

Čim sme hlbšej cítili veľkú ztratu Cyrillo-Methodejského časopisu, tým nevysloviteľnejšia radost zahrala v našich žilách a mozgách, keď sme slyšali a čítali, že C y r i l l a M e t h o d zase bude vo svojom apoštolskom úrade ďalej pokračovať. Jakoby sme počuli, že mrtví z hrobu vstavajú; mráz svätého zápalu naše rebrá a kosti prešiel, ked sme predplatný list na C y r i l l o - M e t h o d zase dostali.

Keď túto radost vyslovujeme nemôžeme ju radostnejšie vyjaviť jako keď vo vytržení hroznom: so sv. Pavlom do tretieho neba sa povznesieme a tam Trojici najsvätejšej s celým nebom a so zemou zavoláme: Sláva Bohu na vysostach! Slávu a nekonečné vďaky Ti najvyšší o Bože! že si sa smiloval a nám k novému roku tak radostné, túžebné Jezuliatko: C y r i l l o Methodejského časopisu poslal!

A Ty C y r i l l a M e t h o d naš! Vítáme Ťa ako druhého Spasitela nášho! Ty si srdce Duchovenstva; Tys Sláva národa; Tyš nádej kresťansko-katholického Slovenska; Tys štít a utočistie proti neverám ; Tys druhy Otec a vykupiteľ národa slovenského, národa nábožného, národa na ktorom sa ukrutnosť pomství, národa pri svojej chudobe bohatého v pokladoch zkrytých, národa krásneho v krásach Božích!“

Cyrill a Method náš! Plakali sme nad ztratou Tvojou, teraz tiež slzy radostné nad Tvojim vzkriesením roníme; lebo si nám ožil a sice v tento pre Cirkev a národ najnebezpečnejší čas, v ktorom „krivda za stôl sadla a pravda u dvier žobrať“ musí; v tomto čase si znovu prišiel, keď sa pohanskému Bohu, ktorý sa „pažerák" menuje a pohanskej Bohyne, ktorú „Slováci „nečistota“ volajú svoje chrámy stavajú; v tomto čase, v ktorom slávu Božiu Ježišom Kristom najsvätejším Všemohúcim Bohom so svojim božským narodením, Bohu Otcu prinavrátenú zase do stárého zákona zakopať chcú; v tomto čase, keď ten „pokoj“ ľudu dobrú vôlu majúcemu Ježišom založený zrušiť, keď Cirkev vo svojom Zakladateľovi božskú, a vo svojich večných pravdách ani branami pékelnými nepremožitelnú zrúcať, keď všetkým prirodzeným a nadprirodzeným pravdam na odpor nový svet svet, na prvý pohľad vzdelaného, “ale v skutkoch a nepravostiach svojich o pomstvu do neba volajúcich sodomského a preto už pred očami našimi babylonského 19 storočia utvoriť zamýšlajú.

V tomto čase si prišiel, v ktorom sa vžetko sväté božské, nábožné nohami, rukami, srdcami, neumytými ústami a židovskými novinami poskvrňuje, prišiel si: aby si Slávu Božiú rozmnožil, pokoj svätý s náboženstvom národy oblažujúci a v náších stuďených srdcach oheň boží zapálil: oheň za Slávu viery Kristovej a za spasenie duši našich žiť a mrieť!

Túto radosť vyslovujeme tým viacej, lebo sme sa hanbili že sa tak zpúšťame sami za korisť nepriateľov našich.. Bola to hanba velká pre nás v prvom smysle katolíkov, keď sme tak nedbali, ľahostajní a hluchí boli proti stížnostiam bolestným C y r i l l o M e t h o d a pre nedostatok predplatileľov umierajúceho! Táto hanba bola tým vätšia, keď nám nepriatelia naši ale len mezi sebou na oči vyhadzovali; hľa! toto Katolíctvo slovenské, nemôže ani jednoho katolického týdenníka vydržať! Táto haňba sa bude nad nami ežte viac pomstviť až sa teraz k životu katolickému nevzbudíme, a C y r i l l o - M e t h od o v i klesať a ešte mu raz padnúť a možno na veky zahynúť dáme, potom nad nami zahrmí tá strela pokuty Božej:“ perditio ex te Israel“!

Tým vjacej sa tešíme že C y r i l l a M e t h o d zase povstal v týchto časiech, v ktorých, ridením Ducha svätého všemohúcého Boha Cirkev svätá, na snem všeobecný nie len Katolíctvo ale celé Kresťanstvo vyzýva; nasledovne všetke i národy obracajú oči svoje na Rím sveťoslávnej skaly Petrovej. *)

Židovské časopisy posmech robia z nás! A mi si máme v týchto hrozných dobách fajky zapáliť, ruky si založiť, karty sa zahrať, šantalu naháňať keď nám ide o Cirkev a školy, o Slávu Božiu, o ľud tisícnásobne zúbožený ? Máme si tú hlúposť opakovať: „sám nič nevykonám ?! Či to i sv. Ján krstiteľ tak vravel. Peter Amiänsky, sv. Apoštolovia C y r i l l a M e t h o d ? Či sa národ slovenský má od židov dať poučovať s ktorým viac obcuje jako s kňazmi? Či sa národ slovenský vo svojej slepote má viesť s tým bohapráznym úmyslom: čím je ľud sprostejší tým je povolnejší?
Či sa nemá už raz zbudit aby svojimi očami sám nahliadol jako je to sladké, sa narodiť vo viere samospasitelnej? aby nahliadol že to, čo sa ohlašuje skrze Cirkev: tak byt musí a ináčej byt nemôže? Či náš ľud sa nemá tam priviesť aby v katolíctve zrozumel: že je nie na to stvorený aby v nešlechetnej pálenke život svoj hladal, ale aby nahliadol sam od seba, že je a má byť obrazom božím, na ktorom krása a sláva Božia vymalovaná je?

0 Biskupovia naši ktorých Boh „položil Cirkev slovenského ľudu rídiť, zle je to v našom národe nedobre! Apoštolskí Biskupovia a Otcovia naši spravujúci Cirkev uhorskú v múdrostí Ducha svätého! „Ratujte nás lebo hynieme“! Morová rana nevery nás ide zhltnúť!

Biskupovia naši! Vy „veslo v moci“ Kniha Prisl. K. I. v. 7., biskupskej máte, ktorým svet jako koráb, ku brehu života večného rozkývať viete; oduševnite nás k boju za národ kresťansko-katolický! Odporúčajte nám Cyrillo-Methoda do škôl, do rodin, semenarov! Toto žiada viera Kristova, žiada Cirkev, žiada Duchovenstvo, žiada Národ, žiadajú tisiceré potreby katolíctva! to žiada sláva Božia na Výsostiach!!
Ježišov. nehodný sluha.


* ) A srdca slov . katolíkov v sebe chovajú a si pripomínajúpamiatka smrti „Cyrilla“ tóho roku. Red.

Autonomia (samosprava).

redakcia

Toto je grécke slovo a znáčí samospravu. Slovo toto keď sa vysloví a vypovie o jednotlivých ľudi, alebo vo smysle vyšiem, a filosofickom, je opak odvyslosti od moci a vlády vonkajšiej, čili od vokajšieho vplyvu. V tomto smysle Kant autonomiu rozumu, čili jednanie podľa vnútornieho zákona, čili svedomia, oproti postavil jednaaniu a kráčaniu podľa smyslných žiadosti a náklonnosti (náruživosti). Ten vie riďiť sám seba samostatne, kdo panovať zná nad náruživosťami, kdo smyslnosť podriadil svôjmu rozumu. Na poli politickom slovo „autonomia“ značí neodvyslosť jednotlivých kruhov, rodin, spoločnosti ľudskej v rídeni a spravovaní svojich vlastných záujmov a záležitosti. Takáto samospráva k pr. obce, ochôdze je naskrze a v každom ohľade užitočná a prospešná, jestli ona na zásade (princíp) prirodzenej a pre všetkých rovnakej slobody spočievá a jestli ona ústrojne sriadená podrobuje sa vyššiej jednote stätnej; ponevač ona dobrovolne uznáva, že moc a vláda štátna vo všetkom společnomprávo iná dôzorstva a zasahovania a sa miešania do veci spoločných.

Nie toto tak sa má s iným druhom autonomie, jakú samosprávu totižto zemanstvo v daktorých krajinách a vidiekoch za novejšich časov úsilne namáhalo sa viac-razy zaviesť a zárídiť, keď ono (zemanstvo) chcelo úrčiť pravo nad svojím stavom, nad rodom a nad svojima statkami a týchto pomerom samostatne, neodvysle naskrze, bez všetkého miešania sa štátu a vlády do toho. Na takéto právo nároky si robila jedna čiastka prusského zemanstva, zvlašte rýnskéko ktoré aj sám král prusský Fridrich Vilém IV. schválil a potvrdil (odtiaľ meno: „autonomia rýňska“). Takáto samosprava jednotného rodu, a stavu keď sa ona výkonáva ľahko a snadno zavadi do spoločného a všeobecného práva, a zapovrhne princip slobody, bratstva a rovnosti všetkých (k. pr. zavedením zvláštného dedičného práva), a vtedy potom nemôže sa dobre ona srovnávať s vymienkami novovekého (novejšieho) štátu.“ (Real Encyklopädie A. Brockhaus, Leipzig 1867. str. 464.)

Z horeuvedeného vysvitá; aspoň sa zavierať dá na trojaký druh autonomie, a sice: autonomia može byť alebo domáca (keď hospodár samospravu vedie neodvisle domu svojho čili hospodárstvo svoje ridi; alebo je obecná, a politicko občanská (samoaprava v obecných a krajinských záležitostách, čili konštitúciia). Ďálej može být autonomia zemanská. Krome tohoto konečne je a može byť ešte aj cirkevná autonomia“,(t. j .: samosprava samostatnosť neodvislosť vo vecach týkajúcich sa cirkve, a škol). Autonomiu cirkevnú rozliční ľudia rozlične berú a chápu; všakovak si ju vykladajú, ich pojem o autonomii je rozdielný. Podľa pochopu daktorých autonomia cirkevná značí: oslobodenie cirkve od štátneho tutelárstva bez toho žeby sa dovolil, a dopustil buďto nižšiemu duchovenstvu, budto svetským veriacim (laikom) vplyv a miešanie sa do cirkevných záležitostí takých; ktoré posavaď vlada mala v moci svojej; žeby teda všetko to, čo posavaď štát manipuloval, do čoho sa vláda miešala, nad čim táto ustanovuvala a rozhodovala žeby sa to sverilo jedine a výlučne hlavným arcipastierom cirkve tak; žeby nižšie duchovenstvo i s ostatným ľudom veriazím ostalo in statu quo jako predtým.

A veru a na všetok spôsob aj toto je autonomia! Druhí zase vykladajú si autonomiu cirkevnú takto:
„Autonomia cirkevná nie len je neodvislosť od vlády; ale je aj podelenie prava medzi najvyšších arcipastierov, teda medzi vyššie i nižšie duchovenstvo a veriacich sice v tých cirkevnosvetských (politických) vecach, ktoré posavaď stát manipuloval (spravoval). A tito poňechavajú tuna tiež pritom vätši okres práva, vätšiu auktoritu vyššiemu duchovenstvo, patriacú.“ Toto je pojem druhý o autonomii cirkevnej. Je ešte aj tretý pojem tejto. A tento tretý pojem o autonomii cirk. je len modifikácia prvého na koľko dopušča sa, aby totižto nie len vyššie duchovenstvo, ale pri tomto aj nižšie duehovenstvo s veriacimi, (druhý tento faktor nepatrný) nejaký vplyv malo vo vecach politicko cirkevných.

Lež aj straniva formy tejto samosprávy cirk. sú rozdielne náhľady. Jedni myslia: že veru len samé vyššie duchovenstvo ustonoví to, čo majú, a musia prijať nizši kňazi a veriaci. Druhí zase tvrdia: že uhorok troyirku neprime, a preto títo na základoch representacie chcejú svolať, miešaný snem kath. (Concil) ktorý by sas vyšším duchovenstvom podľa zasady: „nil de nobis sine nobis“ spoločne radil o sriadenosti cirkve. A sú treti, ktoriby chceli mať poradu (senatum) arcipastierov a nektorých honoratioresov svetských (asnaď velikášov) a tých hlavnejších pánov, ktorýchby biskupy k tomu cieľu na poradu pozvali. Toto všetko za potrebné držali sme predbežne preriecť a predniesť, aby sa vyhlo každému zmätku pochopov, a aby sa ctené Obecenstvo naše orientovať mohlo na budúcne, keď o slobode, o autonómie cirkevnej v tomto organe šíriť budeme slová naše. Po predku avšak my sa z našej stránky vyslovujeme: že my dľa toho: „médium tenuere beati“ držime za primeranejšiou tú v druhom smysle vziatú autonómiu cirk.

Táto v druhom smysle vziatá a na druhom mieste vyslovená autonómia cirk. láka a vábi veriacich svetských (laikov) a okolo svojho biskupa nielen týchto ale aj nižšie duchovenstvo shromažduje k rokovaniu a poradam vo vecach týkajúcich sa ich spoločných záujmov; kde spoločné ich právo, spoločný ich hlas učini cirkevne záležitosti, spoločnou nás všetkých sa týkajúcou vecou. A potom viac oči viac viďi. a zazre i prenikne aj také veci, ktoréby ináč pred málo a len dakolko očiami skryté ostávaly s nemalou škodou Cirkve. Takto viditedlné a mákavo velikanské sjednocenie katolíkov vo sbore okolo svých biskupov imposantné bolo by i na vonok velkú by autoritu dodávalo Cirkvi kat. i za hraniciami; kdežto naprotiva viditedlné rozdvojenie, a mákavé bočenie laikov kath. od svojich biskupov iba čo len pre našich odpornikov bolo by a je prospešné a ím vítané, na vždy. R.

Literárne zpravy.

Richard Fr. Osvald knihovnik školy.

Veľáctenému Obecenstvu slovenskému!

Chovanci semeništa ostrihomského, ktorí pripravujú sa ku stavu kňazskému medzi ľudom slovenským a sú milovníci literatúry slovenskej spojili sa už roku 1862 v jedon spolok, tvorivší od toho času „cirk. lit. školu slovenskú na semenisti v Ostrihome,“ vystaviac si dvojaký ciel:

Čo s p o l o k : pripraviť údov a ozbrojiť jích náležíte ku borbám, ktoré jích, vystúpivších zo semeništa, v cirkve a v národe čakajú, a na koľko mu možno, zapravovať medzery cirkevnej literatúry vydávaním dobrých kníh pre ľud: čo jednotlivci: vzdelať sa, by nekdy vo vinici Pána schopní boli perom i rečou zasadzoval sa za vieru a pravdu nezištnú.

Kto chápe tento vznešený cieľ, ten zná oceniť potrebu, užitočnosť a vážnosť podobných spolkov, a smutno by bolo, keby si jich cirkev i národ nevšimaly.*)

Slovenske prvl. duchovenstvo ostrihomského i iných biskupstiev usnadnilo spolku prácu svojimi milodarmi, z
ktorých povstala o nedlho patrná už pokladnica i knižnica; áno len týmto milodarom ďakuje spolok vyndenie na svetlo „ V ý c h o v y “ prvého to ovocia, literálnej školy; za čo ešte raz privolávame vysokým dobrodincom naším verejné „Pán Boh zaplať!“ Keď za vysoké dobrodenie verejne däkujeme, odporučáme vlct. Obečenstvu dielko naše „Výchovu“ k dalšiemu odberaniu a rozširovaniu, aby tak ľud náš poznal už raz vážnu dôležitosť vychovávania svojich detí; škola naša ale, aby tým väčšou chuťou pristúpiť mohla k vydaniu nového diela: „Dr. Jac. Schmitt, Erklärungen des kleinen Deharbe’ schen Katechismus“, čim sa najmä velebnému duchovenstvu zavďačiť mieni. Čo máme, všetko máme z dobročinnosti našich ctihodných otcov v cirkve a v národe. Tak už od počiatku podporovali a podporujú spolok náš vľct vydávatelia a redaktorovia slovenských časopisov, jako „Cyrilla a Methoda“
„Vojtecha“,**) „Sokola“ a „Obzora“ posielajúc knihovni svoje časopisy, za čo buď Vám, Otcovia a Veteráni naši úctivá vďaka; modlitba naša nech Vám je teraz, neskoršej ale buď Vám naše spoluučinkovauie pri Vašom boku vo vinici Cirkve a Národa úprimnou odplatou! Odporúčajúc našu knihoveň i na ďalej do priazne literárnych ústavov, vlct. p. spisovateľov a vydavateľov slovenských prajeme.

Naším Otcom, Bratom a nášmu Ľudu š t a s t l i v ý n o v ý rok!***)

Z naloženia V-ho riadneho shromaždenia cirk lit. školy slovenskej na semenisti v Ostrihome dňa 20-ho
decembra 1868.

Richard Fr. Osvald, Knihovník školy.

*) Bár by sa podobné cirk. liter, školy a spolky slovenské všade najmä v semeništach čisto slovenských pozakladaly! Spolky takéto sú, boly by a budú dušou i Spolku sv. Vojtecha nádejného v tele (corps) ostatných spolkov cirkevno-nábeženských. A ktože by si ich nevšímal? Alebe či len Slovók jedine má navždy ostávať bezvšetkých užitočných a potrebných spolkov? My aspoň za podobné spolky telom i dušou našou zasadzovať sa budeme, ktorýchžto práce odporučať, a jich činnosť život, a pokrok bedlivým okom sledovať nezameškáme. Však spása ľudu nášho časná i večná velmi nám na srdci našom leži!
Poznám. Red.

**) My z našej stránky budeme Vám milerádi zasielať náš vnoveskriesený časopis cirkevný; a čo novoročný dar pošleme Vám i „Trnavu“ našu pre slov. knihoveň Vašu. „Len i Vy stáli strvávajte vo svojom predsavzatí a dopisovaní. Venujte sa ku sláve Božiej a Velebe Cirkve vedám a prácam duchovným. Plňte povinnosti vaše. Hore sa hor k činnosti do prace I „Sloboda cirk. a vedy“ i ostatnie pojednávania a práce Vaše budú nám vítané a milé. Sprobujte teda mladistvé a junacké sily Vaše na poli cirkevnom.

***) Pán Boh daj aj Vám! Zdravstvujte. Red.

Napoleon I.

Jak sa človek neštastím svojím môže stať dobrým katolíkom to nás učí Napoleon I. cisár. Pokým štastim vládol tážko urazil pápeža a cirkev. Avšak na ostrove potom „Helena“ 10 ročnému dietatu jedon deň povedal: „Dieťa moje! ty si krasné a o dakolko rokov ešte krasnejšie budeš.“ Pri tak vonkajšej pôvabnosti čakajú a čihať budú na teba vo svete mnohé nebezpečenstva, a úklady diabla, Jakože
im odoláš, keď nebudeš ozbrojené vierou? Ktože ta ale v tejto vyučí? Tvoj otec nemá žiadného náboženstva,
a tvoja matka ešte ménej z viery má! Ja chcem na seba prevziať tý povinnosti, ku ktorým tvoji rodičovia sú zaviazaní. Prid teda zajtra ku mne, ja ti prvú z katechismusu lekcijú dám. Neskoršie na to rozprávalo desaťročné dieťa toto: „Viacrazy v tydni za dva roky chodievala som k cisárovi na katechismus. On mi z nohopredčitovaľ a vysvetloval všetko, čo tento v sebe obsahuje. Potom jako som už 12-13ročná bola povedal mi cisár: „Teraz moje dieťa, už si dosti vo viere vyučené, teraz už musiš prísne a vážne na to mysleť aby si pristúpilo k večere Pána,
k prijímaniu vel. sviatosti oltárnej. Ja dám zavolať kňaza z Francúzska, ktorý má k smrti, a teba k tomuto slávnému činu pripraví. A cisár učinil tak.

Móda.

Čože je móda ? pýtala sa francúzská spisovatelkyna „Vicomtesse de Renneville“ a odvetila na túto otázku takto: „Móda je všetko, a aj nič.“ Móda je okrídlená obrazotvornosť, ktorá hore dole lieta potom jako za hodinu svietila a čas svôj doplnila; padá ona do mora zapomenutia. Móda je pritomnosť, ktorá dnes sa páči, zajtra sa nám neľubi! S tým slovom : „Móda“ vykonávajú sa ty najvätšie výstrednosti a nešlechetnosti.

Idieli kto o tej a o tej hodine nevyhnutne na prechádzku zahráli sa kto na pyšného ,na bezočivca, na nafúkaného panaka? to je Móda. Dámy i tuna nestojá po zadu; ony sú bohyne módy; slovom móda je človek, móda je hybajúce sa koleso stoletia.

Volakedy boli sme samostatní pre, a kroz vlastnú vážnosť, hodnosť a úrad, teraz to neni viac tak. Teraz závisíme od mienky druhých. Čo povieme na dnes panujúci luxus v obleku? Čo na krinolinu, ktorú zaviedla francúzska cisárovná, a ktorú i tá najpodlejšia dievka vláči? Žaba chcela byť volom, toľko sa fúkala až naposledy praskla: Ale to, a nič iné, tak chce, tak požaduje móda terajšia.- Pozor!

Professor Dr. Hildebrand hovorí vo „svojej cestovanke okolo sveta“ „Polnočná Amerika je rajské nebo pre ženy, či ale je peklo pre chlapov, to nech druhí rozhodnú a rozsúdia. Tu sa chlapom mnohé práce ženské, a hospodarské nakladajú, ktorým by sa žiadon Europčan nepodrobil. Tuna žena ani krížom slamy ces den nepreloží; lebo je to velkomestská móda, kdežto muž i práce paholka, vykonáva jestli si sluhu držať nevládze. Muž pere šaty biele, len že oprané koštujú viac nežli nové. Ráno oblieká, čese, vyumievá dieti svoje, s košom idíe na rýnok zakúpil živnostenské články, varí potom kávu; idie do roboty, a zaslúži si vyrobi si čerstvý groš. Večer idie s dieťmi alebo s psikámi na prechádzku, potom doma flakuje otrhané šaty atd.

O st . Fr a n t i s k o ostrove hovorí toto: „Mužovia tuná ktorí v Európe so zákonodarstvom prišli do potýkania započinajú od predku. Tak daktorý barón, a gróf plní tuná povinosť jednoho fiákra, hrá sa na kellnera, na noškára a hausknechta. Každý si vyrobi denne I Pfd. šterlingu, dievka vyslúži krome kostu a bytu mesiacne 50 tolárov. Ešte i ten pastýr, a ktorý na hradzkej ceste kamenie kladivom tlučie, vyrobi si tuna viac, jako nekďe (učiteľ alebo farár). Ukázali mi a predstavili dvoch dôstojníkov ubehlých, ktorý pod strechu slamennou pred hromadou kamenia pri táčkach sedeli, a kladivom fechtovali. Ich denný plat vraj vynášal denne 3 -4 toláre.
Jedon bohoslovecký kandidat ktorý viacrazy predtým v Stuttgarte podareno kázával; tuná založil fabriku na vúrštle (klobáse). Jedon berlinský: právnik tuná tahne velmi poriadný ročný plat, čo talianský spevár a pritom čo trubáč v jednom orchestri: Dr. Cusl predtým Archeolog nemal štastie čo bánik vykopávajúc rudu vo vrchoch, otvoril sklep barbiersky, a čo holičovi dobre sa mu vodi. Mnohé osoby, ktoré študovalý na nemeckých všeučelistiach (universítach) tuná čo košikári alebo bednárí; ini zase čo kmotrovia alebo krajčíri, rukavičkári, alebo čo ranhojiči a babice i čo olejkári povolanie svoje vykonávajú; kšefty sprovádzajú na ktoré sa predplácať jedonkaždý musi. Tuná je tá posledná luza a sberba z Európy vyvandrovaných tulačov, ktori sa semka na toto pomorie boli presidleli, aby trestnému zákonu ujšli. Tuná vidať kriminalské no característičné hlavy, jaké si sotva na svete kde inde videl.“

Zprávy cirkevné a školské.

Z U h o r s k a . Kluje u nás chýr ten: že najdôst. pán primáš uhorský a arcibiskup ostrihomský bol dňa 21. a 22. deo. m. r. v Nitre na jakejši porade samospravy cirkve sa týkajúcej. Priležitosťou touto vraj povzbudzoval klerikov: aby sa vzdeľavali na dobrých kňazov, a patriotov. Utešený je to výjav starosti otcovskej! My z našej stránky k tomu dodávame: „Vy puky a nádej budúcnosti Cirkve našej!Vy chovanci semenisk venujte sa vedám bohosloveckým a sviatosti života k oslave Cirkve a velebe národa Vášho. Chceteli ale na budúcne poslúžiť Cirkve, Národu a Vlasti našej najmä vy ktori sa pripravujete k tomu cielu v slov. biskupstvách, chceteli byť náležití hlasatelia slova božieho; nože nezapomínajte na zdokonálovanie sa vo vašej materinskej reči slov. Reč ľudu dobre znal, to je Vám prvá vlastnosť dobrého kazateľa. Bez známostí reči ľudu chocby s’ mal Šalamonovú múdrosť, túto neodpredáš so žiadúcim výsledkom; ba ešte i nepravý smyseľ dodáš slovám tvojim a často prekrútiš i písmo sv. k nemalej škode a záhube veriacich.

Boli kňazi a sú ktorí neznavše dobre reč slov, na posmech a honba tárali do sveta z kazatelnice také veci pred ktorými sa pobožná tvár začervená. Však mnohi písma sv. tento text: „Blahoslavené prsia, ktoré si požíval“ atd. v takomto preklade k ľudu slov. vyriekli: „blahoslavené cecky ktoré si cecal.“Bože zachovaj náš ľud od takýchto slov. kazatelov, ktorí takto zpotvoruvávaju našu milú a ľubozvučnú Slovenčinu. To je Vám jedno neodškriepitelné faktum: že rationalistická tlač okúzli svoje Obecenstvo len krásorečou a peknými myšlienkami. Jestli teda i my chceme s úspechom pôsobiť na srdca ludske, jestli máme hlboko zasahovať do hlubiny duše veriacich vtedy i my musíme mysleť, učiť, a mlúviť našou krásnou rečou národnou. A predca kolkože je kňazov slov. ktorí ani len jednú myšlienku nevedia pravopisné na papier položiť v reči slov!

Z R á b u sa dozvedáme: že najdôst. p. biskup tamejší J. Zalka narídil, aby sa tohoio roku v Jeho biskupstve matriky a protokolla viedly v reči maďarskej. Jestli je to pravda, vtedy my Slováci úfame že vysokí naši hodnostári v slov. biskupst zase naopak ustanovia,a síce aby sa u nás na Slovensku matriky a protokolle viedly v reči slov.. „Aequalis divisio non conturbat fratres“ “Quod uni justum, alteri aequum. “V Uhrach jestvujú krome madarskej aj iné národnosti. A týto ignorovať ešte i v cirkevnom ohľade veru by bola naozajsť veliká chyba.

Od Váhu. Všetko sa nám zdá: že nám katolíkom sa dostane za podiel taká autonomia, že v Cirkvi a vo škole svet bude chceť imponovať. Dôkaz tohto má vraj podať župa trenčánska, ktorá za hlavnieho inšpektora škôl župy mala už Ministerstvu navrhovať: “Mednyánskeho fojagyzova. “Bohdaj by to len planou povesťou bolo. My sme dali v čísle tomto inú definíciu autonomie,iný pochop samosprávy; a tohto sa aj pridržať chceme.

R a k ú s s k o . Najdôst p. biskup z Lincu pastýrký svoj obežník vydal a rozposlal v loni na duchovenstvo a stádo sebe sverené. V tomto obežníku pojednáva tenže biskup o tom: jako katolíci ohľadom na nový zákon od 25. Maja 1868 (o stave manželskom o škole atd.) myslieť, a jednať majú? Obežník tento policaj 12. Októbra lonského roku zastavovala, a stavovanie toto súdcovský úrad potvrdil. Pri tejto príležitosti prichádzá nám vôľky nevoľki na úm: že patričné úrady v tom čase jako sa bol bohoruhavý spis francúzského Rénana zapierajúcého Božstvo Krista Boho-človeka objavil neboly zakročily proti spisu Bohoruhavému tak prísne nerobily žiadné prekážky v jeho rozširováni, a teráz?

(Proti duchovenstvu) Potvrdzuje sa to, že minister vnútra Dr. Giskra po tieto dni nový návod (inštrukciju) zaslal na miestodržitelstva, v ktorém týmto doliehavo prihražá, aby ony z oču svojich žiadon pád nezpúščaly v ktorém by sa duchovenstvo sprotivilo novým zákonom už v život uvedeným.

(K cirkevnému sporu). Česski biskupy polahom na nový (státný) zákon manželstva od 25. Maja vydali pre duchovenstvo narídzenie, ktoré 35 punktov zahrnuje. Dopisovateľ „Deutsch. Allg. Ztg.“ ndáva obšírnejší obsah jejich a síce hovorí: „Že nové zákony manželstva sú illegálné, stát k týmže neni uprávnený, stát môže len státné, a nie cirkevné inštitúcije riešiť. Že cirkevné zákonodarstvo, a právomocnosí nad manželstvom ostáva v platnosti, ale civilné manželstva všetkie za neplatné sa považovať majú. Žiadná hrozba by nezklonila duchovenstvo k uskutočneniu civilných manželstvi. Avšak povinné je duchovenstvo skončiť čim najskoršie všetký záležitosti manželstva, aby sa svetským úradom predišlo: Žaloby, a rozepre rozsobášu len cirkevné súdy rozhodujú; iné rozsobáše sú neplatné.
Muž a žena ktorí stúpili do civilného manželstva za verejných hriešnikov sa vyhlasujú, ktorým sa ich hriechy zadržuju ešte aj po sv. spovede. Civilné manželky po pôrode svojom pri prvom ich vkročení do chráma b. nech sa považujú za ženy ktoré v divokém.manželstve žijú: Civilmanželovia neschopní sú k prejatiu kmotorstva na seba, odopiera sa im pohreb cirkevným spôsobom. Čo jestli by vzbudilo verejné pohoršenie v ľudu nech sa kňaz vo zvlaštnej kázne svojej z kazateľnici ospravedlní.V matrike sobášov civilní manželovia a od nich pošlé deti nech sa zvláštne a osobitne poznačia,ktorežto ustanovenie má platnosť svoju aj pri matrikách mrtvych.

T r i e s t. Tuna meštonosta všetky riaditelské stanice obecnonárodných škôl zaplnil s lajkami (svetskými) kdežto týto stanice bývaly predtým s kňazmi obsadené.

V B e r l í n e dňa 11. a 12. Októbra v loni mal zasedať sňem tak rečených „slobodných obcí“ na ktorém sa malo aj o tomto rokovať: "Slobodné obce nestoja viac na púde historického kresťanstva lež vyznávajú ony novú náboženskú zásadu (princip) Socializmu.

B á d e n s k o . (Freib. Kirchbl.) ponosuje sa na preklínania a zlorečenia ktoré sa strašne rozmnožujú na Rýne už slovom, už bohoruhavým perom. Z hodnoverného prameňa dozvedáme sa, že nedávno vo St. Louise pri Baselu 4 0 ,0 0 0 vytiskov potupného a ohavného proti Krista a cirkve namiereného bohoruhavého spisu sa shábalo, ktoré vytisky mali sa pomedzi robotníkov rozdať. Vodcovia prevrata diabolskými úkladami hladia najprv vieru zo srdce robotnikom vyrvať, aby ich potom za nástroj použiť mohli k prevedeniu zlostných svojich zámerov. Jednomu katolickému kňazovi v horniej Albe zaslaný bol jedon potupný spis: „svätý kabát záhadný spis oproti novomodným rimskopápežským horlivcom“ ktorý zo záchodu Lipska vyšol. Všetko tupi čo katolíkom svätého a úctyplného je. Čarbanina táto je freimaurovského pôvodu; lebo sa za civilné manželstvo atd. slovom za také myšlienky a nahľady zasadzuje, ktoré Fraimaurovia odporúčajú a rozširujú.

Rí m. (Postavenie rócko-rozkolnických (sismatických) a anglíkansko-protestantských biskupov ku katolíckej cirkve) Bambergský pastierský list píše: „ Mnohé noviny priniesly tú zprávu že sv. otec kázal zaslať pozvanie k nastávajúcemu všeobecnému snemu cirk. (ekumenickému Concilu) aj récko-šismatickým, ba aj anglikansko -protestantským biskupom a sice z tej jednoduchej príčiny vraj dogmatičnej, že ich posviacka na biskupstvo je platná, je apoštolská. Aby sa vyhlo jakémukoľvek nedorozumeniu za potrebné uznáváme túto zpravu vysvetliť ktorá je nepravá.

Ta zpráva čo sa aspoň anglikansko-protestantských biskupov tyče podľa obsahu a odôvodnenia je naskrze neprává. Anglikánski biskupy, nie sú nižiadni biskupy ich vysviacka neni apoštolská, a to je aj z Rímu zretedlne objasneno; a keď sa aj obrátil jedon anglikansky biskup, tak voždy sa jednalo snim, a jednať sa bude čo s laikom. Asnaď pápež vyzval ich pri tejto príležitosti, keď sa svolává ekumenický Concil aby sa ony obrátili, ale ich veru preto ešte nepozval na sňem.

Aj potahom na récko-sismatických biskupov zprava tá je nepravá, choc aj nie v tej miere, v jakej je ona nepravá ohľadom biskupov anglikánskych. Vysviacka rékov totižto ovšem áno je jedna apoštolská, teda platná, uznáva ju aj Rím, ale je ona nedovolená. Možné je, že pápež pri príležitosti svolánia všeobecného snemu cirk. písal rekom, možné, že ich pozval k jednote cirkve aby sa oni totižto prinavrátili k poslušnosti naproti apoštolskej stolici, ale nie preto, aby sa súčastnili na sneme cirkevnom. Récký nesjednocený Biskup chceli zasedať na sňeme všeobecnom chceli tam hlas svôj mať (votum) musi sa pod prísahou sriecť rozkolu.

Š p a n i e l s k o . Pri terajšiem hrúzyplném ruchu v tejto krásnej zemé, a pri ustavičnom osočováni katolického duchovenstva a cirkve kat. vúbec, jakoby táto bola príčinou všetkých pohrom s ktorými od stolet sklúčená je krajna táto, vzácné zaiste a vítané bude naším cteným Čitatelom, podámeli tuná ím úsudok protestantského historika o vplyvu kat. Duchovenstva v Španielsku.

Volfgang Menzel totižto pojednávajúc o povstáni ľudu španielského proti surovej nadvláde Napoleona I. (Geschichte Europa’s 16, 1 4 0 str. a nasl.) medzi iným mlúvi takto: „Španielsky ľud bol najšlechetnejším v Európe.
I najsprostejší sedliak zachovával tu hrdosť slobodného Gótha a úplného rytierskeho ducha dávnovekosti. Zároveň a spolu bol to najzbožnelejší národ v Európe nedotknutý jedom francúzskej filozofie a nemravnosti. Ne mravnosť dvoru Madridského nebola spoločná ľudu. I Novín bolo málo. Duchovenstvo sdelilo šlächtickú a zbožnú mysel ľudu, a ono bolo všade vo velikej vážnosti: Francúzski vojáci zaznali týto cnosti ľud u španielského. Domnievali sa videť všade len nedostatok osvety a vzdelanosti hlúpu poveru a len samú netečnosť. Posmievali sa pobožnosti a drancovali chrámy.“

Takýto hla bol španielský ľud, kde vládla zdanlivá povera, a čože teraz učinila z noho revolúcia ktorá tám ustavične vre? V Granáde dali povstalci chrámy rúcať, jakoby tieto prekážkou boly pokroku. I obrazy v domoch boly stroskotané a pošliapané; tak dialo sa i v Seville. Avšak medzitým sa reholníci a mníšky z kláštorov vyháňajú, radujú sa zločinci z lepšej ochrany povstalcov v Granáde zkrácena bola lehota trestná pre mužských zločincov, uväznené ženske boly na slobodu prepustené. Tu ovšem zyska revolúcia so svým „pokrokom“ mnoho prívržencov a proselýtov. (Podobne robilo sa len že v rozsiahlejšej a krutejšej miere i v prvej francúzskej revolúcii.)

Z M a d r i d u (Le Monde) Revolučná vláda obmýšla zrušiť zdejši kláštor „Las Salesas“ a pretvoriť ho v nemocnicu čo do prostá je vandalismom. Kláštor ten je veľkolepé stavanie, pomník úmelectva naskrze nehodiaci sa pre nemocnicu: Královna bola ho založila a darovala ho reholníkom radu sv. Františka Salesského, aby sa v ňom vychovávaly a vyučovaly Céry najvznešenejších rodín španielských.

Z A n g l i c k á . Podľa kat. Tydennika „Church News“ podáva z hodnoverného prámena ména tých biskupov ktorí sa vymenovať majú v čase obnovenia hierarchie v Škótsku. Arcibiskup vraj Manning a biskup Ullathorn obdržia klobúk kardinálsky. Sídlo dvoch arcibiskupov škotských bude: St. Andrew a Glasgow a sídla 10 biskupov budú: „Edinburg, Perth, Aberdeen, Moray, Orkney, Ross, Dundee, Argyll, Dunkeld, a Caithness. Za arcibiskupa st. Andrewa ustanovený je Dr. Juraj Errington, a za arcibiskupa Glasgowskeho a primáša Školského vymenovaný je James Laird Batterson (druhý farár u sv. Tomáša mučedelnika v Oxforde).

Rím „Unita catholica“ od Apríla až do Decembra m. r. sosbierala summu 60,000 líry tak rečených Petrových halierov a 8. Decembra túto summu k nohám svätého Otca položila. Od tohoto času počnúc zavedená je nová sbierka od kat. talianskej mládeže pre tohože rimského p ápeža, ktorá už obnáša 12OO lír.

Amerika.(Novasekta).K mnohonásobným a rozličným sektám na jaké najmä Amerika bohatá je najnovejšie pridružila sa nová sekta tak rečených Schalapútov. Udovia tejto novej sekty celibát (bezženstvo) vysoko si vážia; od mäsitého pokrmu a od pálenky sa zdržujú. Nádheru a šperkovanie mladých dievčat nenávidia. Ďalšie učenie sekty tejto neni ešte vyskúmané. Sekta táto i slov. ľudu spominá Spolky miernosti a striezlivosti!

P h i l a d e l f i a . Školskí dozorcovia vo Philadelfie uzavreli po tieto dni: aby sa všetky čítanky z verejných elementárných škôl von vyhostily a miesto týchto aby sa Časopisy do škôl zaviedly. Pomocou Časopisov hovoria oni: nova generacia sa zavčasu oboznámi so státnými a vojanskými záležítosťami a s ich príčinami a na kongressoch zatúži po reforme atd. velkej a verejnej. Na tento spôsob Noviny vo Philadelfii sa rozmnožia, a ty veru neupadnú ktoré jestvujú.

M a l t a , 9. Decbra. Od večera až do rána soptila (oheň vyhadzovala sopka (vrch Aetna). Vrch tento v silnom výbuchu tomto hore vyhadzoval do ozrutnej vyšavy ohnivý plameň. Lavína rozliala sa na všetky strany a pustošila kraje okolo vrchu ležiace. Vo vrchu porád ešte hučí, za ktorým hukotom obyčajne následuje. Výbuch vrchn Aetna zpozorovaný bol až po Maltu trebárs táto vzdálená leží na 120 morských míl.

V i e d e ň (Novoerárske kvetiny kultúry). Jedna meštanka v „Morgenpostu“ od 4. Decembra v loni (m. r.) bedáka nad hnusnými nezbednosťami nestydatosťami nad ošklivou samopašnosťou ktorú každý večer mladici nedospeli vystrájajú pod jej oknami, a vyvoláva. „Asi šestnastročni šuhaji a už smodku držia v ústach svojich, a pod pazuchami diovčinu! Kamže to zavede? Do kárnice trestnice.“ Meštanka táto, ktorá spravedlivú ožklivosť javí nad týmto pohoršením, nemusi byt Viedončankou, ináč by istotne trpezlivejšia bola nad podobnými vyjavy, ktoré vo Viedni často sa stávajú, a ktoré sú karakterističné vlastnosti „slobody“ a prináležia k výbojom „liberalismu“! Nuž a či policajt viedenská nezakročí proti podobným výstupkom, a nestydatosťam? Márne všetkie pokusy, upozornenie a appeliacia k polícii v tomto ohľade. Polícia neni vševedúca, nemá toľko oči, aby všade do každého kúta nazreť mohla. Tomuto zlému len dobrá katolícka vychová mládeže je v stave odpomôcť. Teprv keď Viedenčania (vôbec Rakúšania) kroz dobru katholícku výchovu preporodia sa a premenia sa na dobrých katolíkov; vtedy i podobné vystupky nebudú mať miesta v hlavném meste Rakusska!

Z I n š p r u k u . (Ústav bohoslovecký). Tajiť sa nedá i najzarytejšiemu zájestou, že kdekoľvek sa radu jezuitskému, najmä vo vyučovaní príslušná dopraje sloboda, tam jeho snahy stretajú sa s úplným voždy úspechom. Toto dosvedčuje zdejši r. 1858 založený a zavedený konvikt pre bohoslovcov u sv. Mikulaša, z ktorého do roku 1868 teda za 10 rokov vyšlo 171 kňazov z rozličných Dieces v Európe. Semka do tohoto výtečného ústavu menovite slávna rehola Premonšíratov v Čechách a na Morave odosiela svojich chovancov k dalšiemu ich vzdelaniu. V loni sám sv. Otec potešiť ráčil výborný konvikt tento so zvlaštným blahosklonným prípisom svojim, v ňomžto medzi iným chovancov spomenutého ústavu povzbudzuje slovami: „Stáli strvávajte v svojem predsävzati: Pridružujte sa s vrúcnou povždy láskou k tomuto stredištiu jednoty; čilou pečlivosťou venujte sa ku sláve Boziej vedám, u ktorých sa vzdelávate, a cvičíte; hladte čo deň to viac a viac prospievať v čnosti v dobrých mravoch. Pri plnení a vykonavani všetkých povinnosti svojich obracajte sa k svojmu nebeskému patrónu, najma ku královne anjelov; vzývajte ich za primluvu u Boha pre Nás a pre celú cirkev našu kat.“

Či potom div? že nad ústavom, ktorý takto pod svou ochranou berie námestník Kristov, spočieva požehnanie z hora? Počet poslucháčov na theologickej fakulte vyrástol lonského roku na 210 z rozličných biskupstiev a kláštorov tu sa vychovávajúcich. Boh dajže zdaru i na budúcne.

Oznam.

Veľactené Obecenstvo naše laskave Nám prepáči tie mnohé tlačové chyby, ktoré sa vklzly proti vôle našej do prvého čislá nášho cirk. časopisu Stalo sa to pre vzdáľenost knihtlačiarny od redakcie, a pre nedostatok slov. sadzačov. Pokuď sa knihtlačiareň v Trnave lepšie nesriadi čo sa za krátky čas stane dotud prinúcení sme podobné chyby tlačové opravovať. Začiatok oprav takýchto dnes činíme; s velikou veru nechuťou, a síce:

Na I. strane čisla I. v 9. riadku poznámky redaktorskej stoji „za dya týdne“ miesto „dva týdne“. V 10 sloke básne „Radosť“ stojí: „A Vôdcu jakého“ miesto: „takého“. Na strane 7 miesto „kniatlačiazni“ má stáť: „knihtlačiarni.“ Na strane 8 v stĺpci I miesto: „Štaslný“ má stáť: „Štastný sedliak“ miesto „toko ruku“ má stáť: „tohoto roku“ miesto: „otázočního“ čitaj: „otázočnieho.“ V zprávách školských a síce z Peštu v prvom riadku vynechané sú slová: „v predošlém svojom zasadnutí.“. Ďalej miesto i „Katholiki pozor“ čitaj: „Katholíci pozor!“ miesto: „školy bez konfessionalni“ čitaj : „bezkonfessionalné. Konečne zpráva z Hollandska nepatrí do školských ale ona sa do cirkevných zprav vkĺzla omylom tlačiarovým: a tamžemiesto : „ 112,000 predplatiteľov“ čitaj len: „ 12,000 predplatiteľov“ a miesto: „podyory“ stáť má: podpory“ naposledy miesto: „budeme činaí a obetuvavi“ čitaj: „buďme činní, a obetuvavi. Ktoré chyby aspoň z čiastky týmto opravujeme; a úctivé žiadame veľact. Obecenstvo o laskavé prehliadnutie tohoto Nám nemilého výjavu, a nášho tvrdého začiatku.

Konečne i to Nám Obecenstvo laskave prepáči; jestli čisla v tomto mesiaci neporiadne nie na čas dostávať bude; však my pre vzdialenosť ani sadzačovi píli, ani na správnosť tlače dozierať nemôžeme. Časom svým sa to všetko napraví.

Úfáme sa hojným predplatkom tým viac, čim vätšou potrebu máme na kath. časopis cirkevný pri terajších v každom ohľade veľadúležitých dobách, a najmä toho roku, kedy nám a menovite naším bratom Moravanom pripáda slávnosť tisícročnej pamiatky smrti nášho sv. apoštola Cyrilla ba v tomto roku sbehnú sa Bohdá udalosti pre cirkev úspešné a rozhodné nad mierou, medzi nimi prednie zaiste miesto zaujimať bude konanie všeobecného snemu cirkevného.