Časopis: Cyrill a Method, rok 1869, číslo 1

Obsah:

: Obálka
: Že toto prvé číslo ...
Jozef Emmanuel, v Košeci. : Radosť...
Sasinek : SanCtl. ApostoLI. CyrILLe atqVe MethoDI aVete, fa Vete!..
: Úvahy novoročné.
Dr. O. Radlinský. : K priateľom nádejného spolku sv, Vojtecha
: Cirkevné Zprávy.
: Zprávy školské.
: Redaktorské odkazy

Obálka

Predplatná cena s „Vojtechom,“ celoročná: 4 zl. 50 kr., pôlročná: 2 zl. 25 kr. samého „Vojtecha“: celoročná 1 zl., polročná 50 kr. i s poštovou dopravkou.

Predpláca sa u redaktora Štefana Rúčky v Trnave (potočná ulica číslo domu 26O).

CYRILL A METHOD

Katolícke Noviny pre Cirkev,Školu a Literatúru

Číslo 1.
V Prešporku dňa 8 jannára 1869.
Ročník XVI.

V Prešporku r. 1869. Tlačou F. R. Mayera Promenada (stromorad) č.85.

Že toto prvé číslo ...

Že toto prvé číslo „Cyrillo Methoda“ ktoré posieláme na ukážku dalo sa tlačiť v Prešporku a nie v Trnave, toho pričina je tá: že trnavský knihtlačiar nemá ešte slov. sadzača, ani nedostal ešte z Prahy objednané písmena latinské, i naše značkovité litery. My teda nechceli sme von vyrukovať so švabachom, choc aj v nútnej potrebe, aby sa nám takový čin nepoklad za špatné zpiatočníctvo; Medzitým myslíme, že čoby aj švabachom tlačené boly prvé čisla nášho orgánu, a to síce len do času, pokuď by sa trnavská kníhtlačiareň lepšie nesriadila; to by ešte neprinieslo smrť nášmu časopisu cirkevnému. V nútnej potrebe netreba sa nám dohadovať o litierky; však„littera occidit, spiritus autem vivificat.“

S 200 predplatkami veru nijako sa neudrži časopis tento. Kdo chce teda tento náš cirkevný časopis odobierať a podporovať; ten a jemu podobný nech neváha sa naň čim najskôrej predplatiť; ten nech sa aspoň za 14 dni k nám listovne prihlási. Zatiaľ jednoho každého budeme považovať za nádejného nášho predplatiteľa; ináč kdo sa za dya týdne na „Cyrillo-Methoda“ nepredplatí, toho, choc si aj toto prvé čislo u seba zadrží, predca vytreme zo soznamu nádejných našich pp. predplatiteľov, a podporovateľov, a poznáčíme ho do radu ľahostajných katholikov.

Radosť...

Jozef Emmanuel, v Košeci.

Jako keď slniečko svoje zlaté žiary
Za husté ohlaky na čas skryje v jari,
Mnoho s tým príroda trati v svojej kráse
Kým sa neukáže slniečko jej zase.

Tak aj na slovenskom stalo sa obzore
Keď svietiť prestalý Časopisu zore,
Časopisu svätých „ C y r i l l a M e t h o d a “
Apoštolov nékdy našého Národa.

Však jako slniečko, keď sa zase zjaví,
Hneď vôkol prírodu všetko vtáctvo slávi,
Strom pučí po horách. Od polnej kvetiny,
Šeria sa rozsiahlé pri riekách roviny.

Tak aj na Slovensku ľudu duch ožije,
A veniec radosti priateľstvo uvije,
K slavnému vítaniu keď sa svati Bratia.
Svojim Časopisom k Ľudu zas navrátia.

Poďte teda Bratia! s týmto novým rokom,
V stred vašich priateľov podte smelým krokom.
Veď ešte všetci z nás vo viere nezklesli,
Bárs nam aj odporné zákony priniesli.

Bárs veľká napospol bezbožnosť panuje.
A v najvyšších domoch ona sa zjavuje,
Ešte v žilách ľudu krev za Cirkev bije,
A nádej k lepšiemu v srdcach jeho žije.

Bárs slovom, i mečom nepriateľ sa hrozí,
Zrútiť Cirkev svätú, i jej Sion boží,
Jej vlastní synovia proti nej vždy broja,
Čoby mali brániť s nepriateľom stoja.

Chudáci! dnes zajtra i s trónmi zahynú,
Oni sa v prach vrátia, ména jich pominú,
Cirkev však zostane sľub je Kristom daný;
„Že ani pekelné nezkazia Ju brány.“

Však ale Ľud predca má toho potrebu,
Aby mal k rídeniu Jedneho nad sebou.
Ktorýby ho viedol, učil, napomínal,
Bohom jemu dané schopnosti rozvíňal,

A Vodcu jakého povinnosť žiadanú,
Cirkevné Noviny najlepšej zastanú,
Však ale Noviny od Mužov vydané,
V duchu katholickom.A pre ľud písané.

Konajte púť teda s novým rokom Bratri!
Po milom Slovensku k Ľudu medzi Tatri,
Tešte ho v trápeniach, ku prácam ho majte,
V horlivosti k Bohu klesnúť mu nedajte.

Neprestaňte hlásať: „Vieru, nádej, lásku“
Však tiež osladzujte prácu jeho tažkú,
Noste mu krásného života príklady,
Bohabojných Mužov dobré, k žitiu rady.

Vodte ho po cestách pravej pobožnosti,
Zapálte v ňom lásku ku spolkom miernosti,
Učte ho Boha ctiť, ctiť i Cirkev jeho,
Spomínajte často: „Čas žitia večného.“

Konečne k Tebe sa obracam Ludu môj!
Náboženstvu tvojmu, i Rodu verný stoj:
Drž v dome Časopis „Cyrilla Methoda“,
S tým obeť položíš na oltár Národa.

Duch terajších časov nech ta nezachváti,
Lež pobožnost Otcov nech sa k T ebe vráti
S týmto novým rokom počni život nový,
K odchodu na večnosť buď vždycky hotový.

SanCtl. ApostoLI. CyrILLe atqVe MethoDI aVete, fa Vete!..

Sasinek

S týmito srdečnými slovami pozdravujem znovuvzkriesený náš časopis cirkevný, a nádejem sa, že ho tak pozdraví každý, ktorý nosí srdce na svojom mieste ktorý na tomže srdci nosí dobro cirkve katholickej a časné a večné blaho slovenského národa. Že k vysloveniu takej mienky som oprávnený, nebude nikto pochibovať. Jestliby ale preca našiel sa nekdo, ktoby necitil jedno so mnou, tomu k voli upravil som tieto riadky, s tým presvedčením, že sl. redakcia pustí ma do sieni tohoto časopisu, abych i tuna bol nepatrným hlasom volajúceho na púšti. *)
Každý, kto má rozhľad nad svetom a našou vlasťou uhorskou, najmä ale, kto miluje slovenský národ a zna i nezaznáva jeho vzdelavateľne a duchovné potreby, uzná i užitočnosť, ba potrebu cirkevného časopisu pre katholické duchovenstvo, a katholický ľud. Nechcem hovoriť o všeobecných základoch mojho tvrdenia. Cirkevný tento časopis bude sa zaobierať, a to v poslušnosti oproti cirkvi a medziach nou vo viere a m ravoch vykázaných; bude objasnovať a obhajovať cirkev, jej vierouku a mravouku, jej vážnosť a prava: neznám teda, ktoby uprel užitočnosť takého cirkevného časopisu.


Nechcem - jako hovorím - z toho všeobecného stanoviska objasňovať užitočnosť a potrebu cirkevného časopisu,lebo mám k tomu dosť i zvláštnych pohnútok.Isto je že vo svete katolíckom, v našej vlasti a v lône národa mnoho sa udáva spanilého a šlechetného, čoby katholíckemu Slovákovi na potešenie a obživenie náboženského citu slúžilo; mnoho tiež zlého a nešlechetného, čoby mu zas na výstrahu a upozornenie slúžilo: či i tamto i toto vedieť mu nesluší? či ma byť katholícky Slovák sťa slepý a hluchý, neznajúc nič o živote matky svojej Cirkve? Jako pravé dieťa chce slyšať a rádo slyší o osudoch rodičov bratov a sestár svojich, tak i dobrý katholícky kresťan chce, a to rád slyšať o osudoch matky cirkve a svojich spolubratov a spolusestrách v Kristu. Máme sice slovenské časopisy, ktoré, chvala Bohu, neurážajú naše náboženské svedomie a zajmy cirkve, ba nekdy povolujú i miesto zprávam a záležitosťam cirkevným; avšak cirkevné zprávy necitia sa byť doma vo svetskom časopise; cirkevným zprávam a záležitosťam, vo svetských časopisoch uverejneným, častokrat neprikladá sa ten posvätný úmysel, ktorý im náleží.

Konečne svetské, najmä politické časopisy dosť majú práce s vydobývaním svetského práva s poučovaním národa vo veciach časných občanských, tak že od nich, s vecami politickými zaneprázdnených žiadať nemôžeme, aby otváraly stĺpce svoje záležitosťam výlučne cirkevným. Potrebný je nám teda cirkevný časopis pre duchovné záležitosti, tak jako nám potrebné sú i svetské časopisy ku politickému literárnemu a hmotnému zveladeniu národa. Chceme li (a kto by to nechcel?) my Slováci nebyť na hanbu a posmech pred svetom, lež uznaný za národ politicky zralý a literárne vzdelaný, potrebujeme časopisy politické a literárne: podobne chceme-li pred svetom katholickým platiť za národ o cirkev a duchovné vzdelanie zaujatý, nemôžeme byť bez časopisu cirkevného; lebo tento je, ktorý vydáva svedectvo svetu o živote a účinkovaní našom vo vinici Pána. Bez časopisu musí nás držať, svet katholícky lebo za duchovne mrtvých alebo za nedbalých.

Okrem toho v tomto století, z jednej strany osvietenom, z druhej strany na mravy kleslom, naskýtujú sa i všeobecné svetové i zvláštne krajinské otázky, ktoré sa i nás katholickych Slovákov týkajú a ku ktorým len tak ľahostajne a ospanlive ani duchovenstvo ani ľud chovať sa nemôžu; otázky k roslúšteniu ktorých i ľud pripravoval sa musí; otázky, pred ktorými ľud vystriehaný byť musí; otázky, k rozlúšteniu ktorých ani aristokracia ani demokracia povolaná nenie, lež katholik bez rozdielu rodu a stavu, jedine sta úd cirkve katholickej. Takéto otázky tomu, ktorý nenie ani včerajší ani cudzinec vo svete, známe sú; jako: autonomia cirkve, pomer školy, ku cirkvi, občanské náboženstvo, cirkevné fondy, zlé knihy, vychovávanie mládeže atd. Kto sa nazdáva, že o týchto otázkach jednať netreba, ten chce iste až potom hasiť, keď bude už nad hlavou horeť a keď nebude slobodno hasiť. Neposkytneme li praeservativum ľudu pred hryznutím do tých jabĺk, nerátajme potom na to, že nám bude ľud na podporu.
Jako človek dľa tela má svoje potreby, ktoré s premenou stavu a veku sa menia: tak má i duchovné potreby, ktoré sa tiež často menia dľa okolností, v ktorých sa lebo cirkev nachodí alebo my nachodíme. Naskytujú sa v eru často duchovné potreby a nedostatky v poťahu na cirkev a duševné spasenie, jaké len my sami citíme. Treba teda nám cirkevného časopisu, v ktorom bysme si prostosrdečne vyjavili naše potreby a nedostatky, naše boje a nároky a poradili sa k ich odstráneniu a zlepšeniu. Jestli si myslíme: „in pace sunt omnia, vtedy slušno na nás zahrmeť s tým: „ custos quid de nocte. “ Hm! my bedákame nad klesajúcou vierou a mravnosťou, a chceli bysme si zatreť oči s tým, že nemáme potrieb a nedostatkov? Máme nechať súdiť a rozhodnúť nad cirkevnou domácnosťou tých, ktorí nemajú cit náš?

Často sme boli nespravodlivé upodozrievaní z rozličných ismusov, jako by tí, čo umom aperom, v občanskom a politickom živote pracujú za národ slovenský, cenili národnosť nad náboženstvo. Môže byť že to naši priatelia (?) nektorí i uverili, lebo medzi časopisami slovenskými už dlhší čas nevideli cirkevný, a na poli politickom neprestala sa vyviňovať zo dňa na deň vätšia revnivosť a živosť. Medzitým ani subvencie ani okolnosti neboly nám priaznivé, a následkom toho nemohli sme pracovať ani v časopise cirkevnom, ktorý sme nemali, ani vo spolku „S. V o j t e c h a “ ktorý nám nedali. Majúc teda teraz časopis cirkevný, pracujme i na tomto posvätnom poli, chystajúc sa k spolku „S. V o j t e c h a “, v ktorom rozľahlejšia práca čaká na perá slovenského duchovenstva. Pracujme a dokážme, že nie sme až natoľko zarytí do politiky, žeby sme nepamätali na veci nad svet povýšené.

Áno do práce! Povolanie naše je: pestovať pšenicu, pásť ovce Pánove. Z povahy oviec dá sa uzavierať na povahu a schopnosť, hodnotu a horlivosť pastiera. My knaži sme učitelia, sme vychovávatelia ľudu na prvom mieste: nesmieme teda nechať ovce Pánove ani bez paše cirkevného, ani v poškvrnenej vlne občanského vzdelania. So svetským vzdelaním pripravujme ho pre blahobyt časný, cirkevným vzdelavaním ale, a to najviac, pre spásu večnú. Jakým spôsobom? Kroz pestovanie cirkevnej literatúry. Kto necitiš sa byl povinným pestovať svetskú slovenskú literatúru, cíť sa byl aspoň povinným pestovať literatúru cirkevnú. Že k činnosti cirkevnej literatúry ale náleži tiež činnosť v cirkevnom časopisectve, kto o tom zdravý na hlavu pochybuje? Čo viac? Časopis nieje knihou, ktorá dá sa vyčakať nekdy až len vtedy, keď už je pozde; on chopí sa veci za tepla, a tak periodičnosťou svojou zavčasu prispeje či s radou a poučením, či s pomocou a liekom.

Jako professor cirkevných chovancov nemôžem a nesmiem tuna nespomenúť i jednu okoľnosť takú, ktorej nateraz cirkevný časopis zčiastky odpomôcť môže, Okoľnosť tá bolestná ktorú pripomenúť chcem s toľkou váhou na našom semeništi, jako na iných. Prichodia do kleriky mladíci, vychovaní v maďarských gymnasiach, ktorí potom vkročiť majú do vinici Pánovej na našom milom Slovensku, aby boli učiteľmi v chráme a škole. Či sa ale k tomuto vážnemu a svätému úradu náležíte pripravujú? Pripravujú sa jednostranne len pre maďarských katholikov, jakoby mali na brehoch Váhu zakladať maďarské kolonie, nie ale pre slovenských katholikov. Páni moji! neberte cirkev abstraktne, lež konkretne a nahliadnete, že i pre slovenský národ treba vychovávať klerikov.
Či taký kňaz nemá horeť hambou, keď vynduc z kleriky sotva zná čítať a písať po slovensky? Myslite ale snaď, že pre toto stoletie, kde i ten rolník číta časopisy a zná čistotnejšiu mluvu, dostačí kňazovi mluva, ktorú sa naučil od mamky? Kto si to myslí, ten sa narodil iste na mhlu! Kňaz pre pokrok ľudstva v reči a vede musí byť obznámený s čistotnejšou mluvou, so slušnými a vedeckými výrazami; musí znať vyvinovať pochopy, určovať sady atd. Mnohí si mysleli, že ich povinosť je pomaďarčiť katholikov, a? zapríčinili tým odpor proti kňazstvu a cirkve. Mnohí si mysleli, že slovenskému ľudu možno len tak ozaj po pastiersky hovoriť a len zaplniť tu polhodinu na kazatelnici alebo vo škole, a? dostali za odmenu prázdne kostoly; nechutná reč nedodala chuti ani mládencom ani starcom k veci svätej. O velebnej veci, treba i velebne hovoriť. No tejto veci aspoň zčiastky dá sa odpomôcť kroz cirkevný časopis slovenský, ktorému iste otvoria dvere i do takých semenisk, do ktorých iné slovenské čásopisy len kradmo sa vodreť smeli * ); kroz slovenský cirkevný časopis, z ktorého klerici naučia sa duchu a výrazom, pojmom a čistote slovenskej cirkevnej mluvy, aby po dokonáných štúdiách nemuseli kročiť do vinice Pánovej k urážaniu uší a k oškliveniu si mluvy toho ľudu, ktorý milovať a vzdelávať majú.

Bratia moji v Kristu! Znáte, že nie som včerajší, že mám trochu skúsenosť. No s bolasťou srdca vyznať musím, že na mnohých stranách ľud nemá dôvery a detinnej dávnej úcty oproti svojmu kňazovi. Prečo? Neklamme sa a povecme si pravdu: keď ten ľud vidí, že jeho kňaz bočí pohrdá so svojím veriacim; že nemiluje jeho reč; že nepestuje slovenskú ani cirkevnú ani svetskú literatúru; že číta len inojazykové spisy; že sa dobre cíti len v takých domoch, kde len žobrák dostane slovenskú odpoveď; že obcuje len s takými, ktorým Boh je nič, náboženstvo pletkou, slovenský človek povrhelcom, nehodným práva atd., jako bude mať ľud oproti nemu dôveru? jako bude veriť že miluje svoj slovenský ľud, keď prirodzené národnie vzdelanie slovenského národa ani perom ani babkou nepomaha? Hla, už ale cirkevný časopis slovenský, v ktorom slovenské katholické pera pracujú, kriesiť bude padlú dôveru v slovenskom ľudu oproti kňazstvu vôbec; lebo zo slovenskej činnosti časopiseckej pozná, že si kňazstvo váži slovenskú mluvu a tým i slovenský ľud. Daj teda Boh šťastia vzkriesenému časopisu tomuto!
Sasinek.

*) Veľmi vdačne Vitajte u nás, posaďte sa, a ostaňte i naďalej snami. Však my Vás za opravdivého a náležitého vodcu ľudu držíme a vysoko ctime. A sotva sa nachadza jedna len duša kresť na celom milém Slovensku našem, ktoráby nenačúvala rada a s radosťou by neposlúchala milý a vážný hlas vodcu svojho. Poznám. Red.


*) Bohdaj by lo tak bolo, aspoň by to tak malo byť: No my pochybujeme o tom a s celou istotou povedame: že veru už nášmu programu „Cyrillo-Methoda“ sotva boly otvorené dvere do semeniska každého; lebo sa všade naň v nich nepredplatili. Prečo? To nám nijak neidie do hlavy. Red.

Úvahy novoročné.

„Pochváleň Pán Ježiš Kristus“ a bl. P. Maria.“

Drahí Rodáci, mili Priatelia moji! Časy sa míňajú! Jedon rok druhému roku na rozlúčnu podáva ruku svoju, a leti večnostou časov rozhadzujúc medzi národy a jednotlivcov dobré i zlé veci. Čo minulý starý rok na svete vystrájal; jakú biedu jedným a jakú radosť druhým národom, a jednotlivým rodinám a obcam priniesol; jako v ňom duch tmy, s duchom svetla, a osvety bojoval? To sme skúsili, toho sme sa dočitali v rozličných knihách a časopisoch. Čo ale v sebe vydúmá, zo seba vystvorí? Či zbúra alebo vzdelá? Či oslávi alebo zhanobí? Či dačo vybojuje alebo prehrá tento pred nami letiaci, a nám zavitavši nový rok? To teprv uvidíme; to skúsime budúcne. S behom cirkevných a svetských dejov obosnámeni ludia hovoria: „že rok 1869 bude pamätný v knihe života národov, a v dejinách cirkve. V ňom cirkevné i politické záležitosti veliký hráť majú úkol svoj! Či štastne alebo nešťastne? S istotou povedať nevládzeme. Budúcnosť naša je neistá. Či úžitok, aleho škodu prinesie nový rok Cirkve kat. a Národom? Či sloboda Cirkve našej sním zavíta alebo duchovné rabstvo? Tak ďaleko nikdo okom duše svojej do budúcnosti neprenikne.
Budúcnosť naša je neistá. Minulosť neni už viac v moci našej; iba len pritomnosť podáva nám priležitosť k hájeniu práv cirkevných, k poučovaniu v tomto časopise o vecach viery a Cirkvi sa týkajúcich, poskytuje nám času k shromaždovaniu zásluh pre časnosť, a večnosť. I čože je vam to tá pritomnosť? Ona je vám iba jedno okamženie, v ňom prehráš alebo vyhráš slobodu, a práva cirkevné, vyhráš alebo prehráš celé nebe, celučický život večný. Vyhráme toto všetko v čase, a s čásom, jestli prítomný čas dobre použijeme, prehráme toto všetko, jestli ho zle upotrebíme, jestli ho premrháme nemilobohu. „Najmilejší! Ukázala sä nam milosť Boha Spasiteľa nášho vyučujúca nás: aby sme sa odriekli bezbožnosti i svetských márnosti a žiadosti, a aby sme mierne, spravedlive a pobožne na tomto svete žili, vykupujúc čas“ (sv. Pavel k Tit. 2. 12).

Život náš pozemský neni viac ani menej, iba len dobré alebo zlé uživanie času nám Stvoriteľom daného. Dosti dlho žil, kto choc aj krátký čas žil, no dobre a po kresťanskokatolicky žil. Nie teda dlhý rad vekov, lež mnohé zásluhy, mnohé dobré skutky činia človeka starého. A preto neni vec ľahostajná či dobre alebo či zle sme užívali čas; lebo len jedon ráz a to za kratký čas žijeme, a so životom našim pominie sa aj čas k vyzýskaniu zásluh pre večnosť, a volakedy prisný vydáme počet z každého okamženia, či sme ho dobre alebo zle strávili? Či sme ho k pokoreniu, a prenasledovaniu cirkve, alebo radšie k jej povýšeniu, a slobode, slovom k rozšíreniu kráľovstva nebeského vynaložili a upotrebili?

Mili Priatelia moji! Preletel zase jedon rok, preletel nad hlavou našou tak náhle a rýchle, že ani sami nevieme jako? Uplynul on čo voda, pominul čo sen, iba len trpká minulosti spomienka ostala nám z ňoho. Voda zo zeme vyviera a do mora padá, jedon len je jej počiatok, a jedon koniec. Tak aj ľudia od Boha pochádzajú a k Bohu sa navracajú svojmu. Boh je ich alfou a omegou počiatok a koniec. Či sme sa Boha pridržali? Či sme vo viere nepochybovali? Či sme v Krista Boha človeka verili, dúfali, Jeho milovali, Jemu slúžili? Či sme nevypovedali poslušnosť naproti Cirkve našej kath.? atd. Či sme nepomahali odpornikom našim už slovom už perom Cirkev našu napádať a ju prenasledovať? atď. Veď služba božia, a večná spása je naše najvyššie a jedinké určenie. K životu večnému stvorení sme. Keď umre človek zdedičia jeho telo hady a žižaly. On telom mŕtvolou svojou obohatí iné tvory, a či ducha svôjho na zemi tiež hladel obohatiť vedomosťami božskými a životom kresťanským pre večnost? Či vynaložil čas na svoje, a svojho bližného spasenie? Či pracoval pre dobré Cirkve, a Národa svôjho?

Vek tento je vek materialismu, ale je aj vek slobody pokroku a osvety. Mnohí za dňov našich dňom a nocou mozolujú hrdlujú a shánajú sa po statkoch nestálých sveta tohoto; závistlivým okom čihajú, a zaškulujú na cirkevné statky, na dedictvo sv. Petra, jako by tento omelínok, a kúsok zeme pápežskej ich spasil, a oblážil; slovom krvopotne vyhlädávajú pozemské veci; no o vyhledávani kráľovstva neb; málo dbajú alebo nič sa nestarajú. Tam vidíme železnice stavať; paroľode čo jasná strela sem tam križovať a sa otáčať; tu zase rudu zlato a striebro vo vrchoch vykopávať; tam z mora drahé perle vyvážať. Vidíme prípravy, velké zbrojenia k válke robiť, mocné námorské ľode hotoviť: tu zase štátnu pôžičku robiť; slovom vidíme ustavične pracovať a namáhať sa k tomu, aby sa moc, a vláda štátov povýšila, aby krajiny, obce a rodiny bohatly. A vtomto veku materialismu nezdá sa nám, žeby kto o poklady nebeské o tieto večnotrvajúce statky sa staral, a na dusnom spasení svojom, a bližného pracoval: „Hledajte najprv kráľovstvo nebeské, a ostatné bude vám pridané.“ Toto berie sa a prekračuje sa teraz v opak.

Lež vek náš je aj vekom slobody, pokroku a osvety, a do tohoto chrámu vzdeľanosti s novým rokom spiechajme my všetci, jak mladí tak starí, jak mužovia tak ženy; no len do svatiny pravej a kresťanskej osvety! Štiry čiastky sú v roku: jaro, leto, podzim (jeseň) a zima.

Štiry veky sú aj ľudského života; Vek ďetinstva, vek mládenecký junácky, vek mužsky, a vek staroby. Prvný vek odovzdávame pod opaterou malého Ježiška, ktorý povedal: „Nechajte ku mňe prisť malučkých; lebo ích je kráľovstvo nebeské.“ Malučkým deťom s novým rokom prajeme: aby rastlý vekom, a múdrosťou a milosťou božou; aby boly Bohu a ľudom milé. Toto ale ony dociela ve škole a v chráme božom, jako tiež aj doma; a preto rodičom a učiteľom a kňazom vrele odporúčame ich vychovávanie, a šlachtenie jejich ducha v národnej škole a v kostole.

Veku mládeneckému prajeme školy nedelné, a spolky tovaryšské, spolky čitacé na miesto krčiem a bláznivých tancov, a odovzdáváme vek tento pod ochranou bl. p. Márie: aby on svoju čistotu, a nepoškvrnenosť nevinnosť zachoval a zadržal v svojom živote. Mužom a ženám za vzor kladieme sv. Jozefa pestúna Kristového: aby boli verní v manželstve, svorni v spolku svojom manželskom, a pracovití v domácnosti; aby vychovávali dieti svoje v bázni božiej pre Národ, Cirkev, a Vlasť. Aby to ale docielili, aby mali nie len vôlu, ochotnosť, lež aj zpôsob k nákladkom na školy, a na iné dobré ciele; z tej pričiny ím odporúčame spolky gazdovské, spolky čitacie; atd. atd. Konečne snahobielým starcom, a starenkám odporúčiame staručkého a pobožného Simeona, a nábožnú starenku Annu Fanuélovú, a prajeme ím s novým rokom: aby oni v rodine svojej patrialchalný život zaviedli; aby oni doma a všade príkladom svojim predchádzali, a tak chrám pravej a kresťanskej osvety-cbrám boži medzi svojimi založili.
Sľovom srdečne prajeme s novým rokom všetkým Národom Krajinám a Obcam, a týchto predstaveným Vodcom, a Poddaným: aby náležíte poznali pravého Boha, a ktorého posľal Boh Spasiteľa nášho Ježiša Krista; ktorý o sebe povedal: „Ja som cesta, život a pravda“ Kristus Ježiš je svetlo pravej viery je slnce pravdy a spravedlivosti, je prameňom opravdivej kultúry. Treba sa nám teda všetkým naň dívať, aby sme nepoblúdili po cestách nášho života, nášho putovania, treba nám o to dbať, aby toto svetlo nám nevyhaslo, a národom nevymrelo zo srdc jejich. Viac ciest vedie do Rímu, lež len jedna z nich môže byt tá najkratšia, a najbezpečnejšia. Pravdy večné sú len jedny, a ty isté nikdy nepremenitedlné. Jedon len je Boh, jedna viera, jedon krst; a len jedna Cirkev môže byť, a aj je len jedná pravá.

Vek náš je vek pokroku a osvety. Za dňov našich ponáhľajú sa národy objať svätyňu osvety. Ony usilujú sa všemožne túto povýšiť a zvelebiť, všade rozširiť: aby sa v jej požehnaných výsledkoch v hojnej miere obohatily a súčastnily. Či len slov, Národ má byť a ostať bez osvety a vzdelanosti? A táto snáha národov po pokroku a osvete jestit jasným dôkazom toho: „že duch človeka neumrel ešte naskrze; že sa ešte nepotratila vyššia myšlienka jeho vyvinovenia a sa sdokonálovania; že sa jeho vysoká hodnosť nepotlačila, a naskrze neudusila choc i pod bremenom ponujúcého materialismu ona upí; lež že duch ľudský poraď ešte žije, a hlboko cíti svoje vyššie povolanie a úrčenie, a tak, že duch ľudský je viac nežli bezdušná mrtvá hmota; že je duša viac, nežli telo ľudské; že sa duša naša vyše povznesť môže, nežli poveterný parou nafúkaný balón; že sa pred našou dušou otvára večnosť a nesmierná nekonečnosť, ktorá do korán otvára všetkie duchovnej riše poklady v svojej velebe a sláve! Či duch Národa slov. nemá to isté povolanie, ktoré má duch iného národa v Uhrách? Či duša Slováka menej je hodna? nenili tak vykúpená drahou krvou Ježiša jako je vysoká a vznešená duša maďara nemca? A keď je jednaké určenie všetkých národov a ľudi poťahom na dušu. Či len Slovák nesmie sa sdokonalovať, nesmie osviecenú mať dušu svoju? Ba veru aj Slovák musi sa vzdeľat, chceli byť hodný a súci k slobode, nechceli na zadku ostávať za druhými národarni. Aj on sa musi osvietiť ale veru len pravou a kresťanskou osvetou, aby keď už telesne natoľko je ubiedený aspoň duchovnú psotu netrel, do ktorej duchovnej biedy suchoparná civilisacija uvrhla národy na západe Európy. Kto nezná: že tu na západe vo vyšších triedach obyvsteľstva len samučičká uhľadenosť mravov, zovnútorna maniernosť, fainová móda, áno po zem sahajúce samé komplimenty panujú.

Tu aj rolnik občan, a mešťan túto fajnovú módu, a suchoparnú civilisaciu čo opica nasleduje, politizuje doma vonku na železnicach a paroľodoch; lež pýtaj sa na ich život cirkevno-kresťanský, meraj bedlivým okom ich skutky, a uvidiš; že západne národy ešte na nízkom stupni pravej osvety a vzdelanosti sa nachodia; lebo oni v Bohu trojedinném nehledaju nadšenosť; oni sa za veci božské a cirkevné, za pravú vieru nezaujímajú neoduševnujú. Ony sa k náboženským týmto vecam spoločným ľahostajne chovajú. Kto nezná! že západ postavil svôj pyšný rozum na miesto Boha na trón; že teda rozumkári sľobodnomysľni (ba ľachkomysľni) teraz klaňajú sa vysokomysľnému svojmu rozumu? Kto nevie, že duch rozumkárský západu ešte vyše chcel sa vydriapať. Staré stavanie Cirkve katolíckej sa mu nezlúbilo. Na tomto vraj nedá sa vyše stavať; a preto vykul heslo: „sloboda, bratstvo rovnosť.
Začal z plného hrdla vykrikovať: „pokrok postup, a osveta.“ A na tomto západe, aby duch ľudský snadnejšie vyvinúť mohol sily svoje duševné, aby sa mohol čím skoršie hore vyšvihnuť k pokroku a osvete na nekonečnom poli sdokonalovánia sa; prišol v jeho kulturträgerstve na tú bludnú myšlienku; že pokrok osveta sa docieli jaknahle duch ľudský vymotá sa, a oslobodí sa z otroctva tej vážnej a vysokej svätovlady (hierarchii) ktorá poslušnosť a poddanosť rozumnú bez vymienky požaduje, a ktorá s istotou, a určitosťou pravdy viery kresť. oznamuje, a vyrieká. Nevoľný západ!

A nepomyslí si na to, že tym samým iba čo sa len vzďaluje vätšmi od najčistejšieho, a najbohatšieho prameňa pravej osvety, a vzdeľanosti, pravej slobody, bratstva a rovnosti, a že na to pole vystupuje, ktoré ho práve nemôže viesť k cieľu. Udrite len auktoritu cirkve; obtižte ju len hodnými a tažkými pondusámi tu advokatov, tam rozumkarských čarbanin časopiseckých, a bohoprázdných spisov. Utrhajte len Cirkvi už perom, už mečom smrtonosným, žeňte sa útokom na dedictvo sv. Petra; olúpte len pápeža o jeho svetskú moc; (viem pri jeho statkoch neostanete stát.) Poberte len niššiemu duchovenstvu jeho statky, vlastný tento a spoľočný majetok Cirkve. Odtrhnite len školu od cirkvi, aby ste mohli bohaprázdne vychovávať mládež a učiteľov pre novomódnú školu vašu. Rušte len s civilným manžeľstvom (sobášom na pôl kola) domáci a krajinský pokoj a poriadok.
Ničte len sviatosti Kristom ustanovené: aby ste smysľnosti a chlipnosti do korán otvoriť mohli bránu, aby ste náruživostami uchváceni hnali sa cvalom k nepokojom a k prevratom. Slovom stroskotajte a vyvráťte vážnosť Cirkve kat.; nuž a čože s tým vyhráte? Tym samým miliardy a milliardy dlhov státných nijako ešte nevyplatíte, tým sa na nohy nepostavíte, a sa neoslávite. Tým ste si nespomohli ale ste ešte do vätšej biedy telesno-duchovnej upadli. Však ste opustili Boha a jeho pravú vieru. Odstúpili ste od strediska pravej kultúry; ba matku osvety a spásy vašej ste zákernicky zabili, a hnusne pochovali. Ano hodili ste sa do nárúč telesnej smysľnosti, materialismu, a náruživostiam k časnej i večnej záhube vašej.“

Veď veru to už len nikto neodtají, že matkou terajšej osvety, a kultúry je kresťanstvo. Len kresťanstvo zplodilo, vypestovalo a odchovalo osvetu. Kresťanstvom vzdeľanosť sa pozdvihla, a oslávila. Kresťanstvo je životnou dušou osvety tak že v tom istém okamženi jak náhle by kresťanstvo, pravá viera Kristová vymierala, a vyhaslu v lône duše našej, aj osveta by sa i hned pomaly rozpádala, tratila, a konečne by zahynula tak jako telo ludské hyňe, padá v tmavý hrob, keď ho raz duša opustila, ktorá ho preď smrtou oživovala. Povážme len trochu prísnejšie vec túto.
Čože by bolo z národov? Kam by upadlo človečenstvo jestliby sa znich a zňoho odrazu a naskrze dolu vymazaly a sotrely všetky ty velké pravdy božské, ktoré kresť. katol. Cirkev o Bohu, o človeku, o ich obapolných pomeroch, a odtiaľto vyplývajúcich právach, a o povinnosťách ľudských s neomylnou svojou vážnostou, a auktoritou oznamuje, a úrčite vyrieká? Čože by bolo z ľudi? jestli by v duše človeka, v duše ľudskej nepanuvaly viac tie články viery, a pravdy nebeské, Bohom zjavené, ktoré nám dostatočne odpovedajú na ty otázky: „odkiaľ si, kam idieš a putuješ? ktorýže je ciel tvoj posledný?

Jestli by nebolo zjavenia božského, ktoré nám ukazuje cestu k pravdám božským, k čnosti; a ktoré nás jedine poučuje, a vyučiť nás môže: čo máme robiť, chcemeli opravdivé štastni a blahoslavení byť? čiby v tom páde, jestliby sme nemali viery Kristovej nepanovala na svete hrubá nevedomosť, chruňovstvo a puhá zdivočilost? Čiby vtedy zkáza mravov široko daleko nerozložila stánky svoje na zemi ?A číby vtedy naposledy stav človečenstva nebol smutnejší, nežli bol stav ľudi pred Kristom u pohanov? Len kresťanstvo v človečenstve stvorilo naskrze nový svet, zahnalo bludy a poveru pohanskú; zlomilo hlavatosť, a zatvrdlivosť židovskú, roztrhalo putá barbarského otroctva, posvätilo, a utužilo sväzky a práva rodinné; pozdvihlo zníženú ženu; sjednalo vážnosť vládam a vrchnosťam; položilo pevný základ spoločnostam. S nebeským svetlom zázračne sa osvietily národy. Ony sa iba kresťánstvom za vedy a úmky oduševnily.

Len kresťanstvo oslávilo úmenie; sdokonálilo priemysel, obchod a práce; ono sošlechtilo srdca ľudské, vyvynulo najsvätejšie city, a povýšilo čnosť na sviatosť; slovom kresťanstvo v človekovi prinavrátilo človeka ztrateného; obnovilo a napravilo ho k životu večnému. S Kristom Ježišom teda na obzore zemskom objavilo sa slnce spravedlivosti a pravdy, zasvietila svetu pravá osveta, a vzdeľanosť; vyšla zora, rozblesklo sa svetlo sveta, ktoré osvíecuje národy, a každého človeka prichádzajúceho na svet tento; „Slava Bohu na výsosti, a na zemi pokoj ľudom, dobrej vôle.“ O vy otcovia a matky! Vy predstavení domácich rodin, obci, krajiny a Cirkve! O vy všetci občania a meštania katolickí ktori zároveň snami na prahu nového roku stojíte! Slyšte naše krest. katolícke, zásady ktoré oproti teraz prevráceným a panujúcim zásadam staváme, a s novým rokom klademe: „Ježíš Kristus Pán a Spasiteľ náš musí byt voždy s nami; ináč sme ztrateni, inač nemôžeme dúfať štastie, bozské požehnanie a blaho časné i večné s novým rokom.“ Jestli vám teda na srdci leží dobrobyť vašich domácich, a blaho národov vám sverených.
Oj klaňajte sa Ježišovi Bohočlovekovi; rozširujte jeho kráľovstvo na zemi; lebo neni iného ména na zemi tak mocného, jako je méno: „Ježiš“ ktorému sa kloni všetko zemské nad, a podzemské.“ Budte dobrí katolíci. Vážte si vieru Krista a čnosť. Plňte jeho vôlu najsvätejšiu; a buďete štastni a na veky požehnaní, v pokoji. Heslom naším buď: „Pokrok v rozume,“ aby totižto náš rozum nežiadal si vladarstvo a panovanie nad vierou, nad Cirkvou Kristovou, a nad vecami z čistá jasna nábožensko-cirkevnými, no aby len panoval nad smysľnosťou a náruživostiami a tieto sebe podjármil; „Pokrok a dokonálosť v myšlienkach, v srdci a svedomí, pokrok v mravnom živote.“ Toto je pravá krestanská osveta, je kultúra nad kultúry, je zakladom, ba živou dušou jakéjkoľvek inéj sveta tohoto vzdeľanosti, a tým aj silným základom štátov, krajin a obci a ktorejkoľvek ľudskej spoločnosti.
„Ježiš Kristus buď pochválen Až na veky vekov Amen.“

K priateľom nádejného spolku sv, Vojtecha

Dr. O. Radlinský.

K priateľom nádejného spolku sv, Vojtecha na vydávanie dobrých knih pre katolíckych Slovákov.

Prv, než v programe katolíckych novin ,Cyrillo - Methoda“ a „ V o j t e c h a “ spomenutý katolícky kongres ku porade, k prehliadnutiu, k pretriasaniu a k ujednostajneniu stanov spolku sv. Vojtecha a k predloženiu ich kráľ. uhorskému ministeriumu na potvrdenie, v najbližší príhodný čas a na príhodnom mieste na základe nového krajinského zákona o „Spolkoch“ svolaný bude; poneváč sa v tomto len údovia menovaného nádejného spolku súčastniť môžu; vyzývam uctive všetkých jak kňazského tak svetského stavu priateľov tohože obmýšľaného spolku, ktorí sä v predumienenom kongrese súčastniť chcú, by sa u mňa jakožto už 11 rokov sa záležitosťou menovaného spolku sa zaobierajúceho, za zakladateľov alebo údov tohoto listovne a čím skor hlásili. Mená hlásivsích sa budú v „Cyrillo-Methode“ uverejňované. Deň a miesto, kedy a kde sa kongres ten vydržiavať bude, uvediem svojim časom cestou našich cirkevných a politických Novin v známosť.

Súčasne, jako vydavateľ „Cyrillo-Methoda“ a „Vojtecha“ oznamujem: že „ V o j t e c h “ bude nie jako „Príloha“ k Cyrillo-Methodoví, lež jako samostatný list vycházať a pod osobitnou obálkou každému pánu predplatiteľovi sa posielať.

Zo „ V š e n a u k y “ 18-y t. j. ostatní sväzok je už v kníhtlačiarni p. Skarniclovej vytlačený; 17-y ale v knihtlačiazui p. Bagovej v Bodíne pre nedostatok sadzačov nedokonaný dotlačuje sa v tamtej v Skalici. Koncom tohoto mesiaca rozpošlú sa obidva sväzky.

V Kútoch dňa 3 januára 1869.
Poslednia pošta: Búr . Dr. O. Radinský.
St. G e o r g vydavateľ Cyrillo- Methoda a Vojtecha“ via: H o h e n a u.

Cirkevné Zprávy.

Úlohou našou je a bude : nie len pojednávať o článkoch viery kath ; o literatúre cirkevnej; lež aj bedlivým okom sledovali každé pohyby cirkevného života, každú skutočnosť (praxis); a preto nie len z Uhorska, zvlašte zo Slovenska lež aj z Cudzozemska vôbec v tomto stľpci podávať budeme zprávy cirkevné.

Z U h o r s k a . (D. K. Ch.) V Kaposváru v mestečku to Somodskej stolice založený je ústav pre vzdeľanie dievčat Jeho Excell. najdôšt. p. biskup Vesprimský Ján Ránolder obetoval k fondu tohože ústavu 4 0 ,0 0 0 zl.
Jeho Apošt. Veličenstvo cisár a král uhorský prijal v čase svojho v Budine nedávneho meškania prosbu starého, chudobného sedliaka zo Saiadskej stolice. I pýtal sa kráľ tohoto rolnika pri podávaní prosby svojej „Jak ste sa dostal do Budína? „Pešky" bola odpoveď rolnika. Jeho Veličenstvo rozkázal doručiť chudobnému rolnikovi peňaze na cestu, aby tento po železnici domov sa mohol dostať a navrátiť. Štastný sedliak, hluboko dojatý blahosklonnosťou svojho krála odišol so slzami v očiach.

Z Pruska.V Decembri v loni jednalo sa v sneme prusskem o školách konfessionálne. Za to nemá mať vyznanie náboženské na universitách žiadneho významu.

Jeruzalem.Z ohľadu nepokojných a nebezpečných pomerov na východe posvätný púť do Jeruzalema (k veľkonočným svátkom) toho roku vystane. Púť túto do svätej zemi hlavný komissariát zariezováva od mnohých rokov. Posavaď predstavení rakúsského pútnického domu v Jeruzaleme po ročném svojom tamže učinkováni obyčajno zase sä domov navrácali, a stanice svoje opúsčali. Od tohoto avšak času predstaveni otázočního domu pútnického nebudú sa už viacej premieňať, ale budú oni ostávať na svojom mieste v Jeruzaleme.

Zprávy školské.

P e š ť . Tuna vraj zastupiteľstvo mestské rečnilo za školy bezkonfesionálne. Jestli tak vtedy 12O,OOO katholikov v Pešti nema mať žiadnych škol kdežto každá cirkev tam má svoje vlastné školy. Katholiky pozor.! V minutom Decembri na sneme pruszkom jednalo sa tiež o školách konfessionalných. Minister kultu sa osvedčil, že nemôžu byť školy bez konfeesionalni. No pravda a Pešť musí viesť prerok všade a vo všetkom, musí katolické mozole obracať i oproti katolickým záujmom. Či nie tak?

Prussko. (Štatitistika školská) Minister kultu podal minulého roku štatistické sostavenie elementarných škôl od r. 1862 -1 8 6 4 . Vítané a snáď bude velact. Obecenstvu nášmu jestli z toho kevnom; b a vátšia čiastka z nás je veru naozaj netečná, ľa podáme aspoň len hlavné dáta: Prussko skoucom roka 1864 počítalo verejných škol: 25,12O s 3853 triedami. U týchto pracovalo 3434,803 učitelov a 2016 učitelkýn. týchto:

Škola trida učiteľ učiteľkyňa
protect:16.656 25,358 24,8O5 463
katol: 8,2O4 12,334 1O,626 1,549
žid: 2OO 381 376 4

S koncom r.1864 obyvatelov v Prussku bolo:19,226,27O.Od 6-14 roku povinovatých dietok školských počet obnášal:3,457,3O1. Z ktorých do škôl nechodilo:518,622.Školu navštivovalo:5O3,O54.

Plat učiteľov v mestách vôbec:294 toliarov robí; na dedinách učiteľov plat činí:185 toliarov (l.statistische Nachrichten úber das Elementar-Schulwesen in Preussen fur das Jahr 1862-1864).

H o l l a n d i a . Už vám j e to len za znamenitou krajinou táto Hollandia; avšak v nej sú katholíci,ktorých počet je:1,3OO,OOO. Veru ich je málo. A predca veľký je ich život cirkevný.Velké sú ich skutky. Nuž prosím čože jakéže divy vykonávajú Hollandčania? d.r.1815-1865 oni obetovali 65 millionov toliarov na stavby cirkevné. Ked prišla reč o požičke pápežskej podpísali: 93O,OOO toliarov, a asi 2OOO ozbrojených mladíkov vystrojili k službám pápežovým.

Tunajší katholícky časopis cirkevný má predplatiteľov do 112,OOO! Tu už veru neodzvonia umrláckom katholíckym redaktorom, a spisovateľom. My v Uhrách Slováci len tak živoríme v tomto ohľade. Či sa dá za 5O zl.r.č.vydávať nejaký časopis? Jedon časopis veru sa neudrží statočne ani len pri 4OO odberaťeľov. Jakákoľvek nadšenosť za vec svätú, čo dým v povetrí bez podvory sa roztratí. My slov. Katholíci máme síce vodcov ľudu, a výtečných literátov dosti, máme schopnosti. A sily duševné, lež povecme si len pravdu bez obálu mnohým z nás schádza chuť a dobrá vôľa k práce na poli cirkevnom; ba vátšia čiastka z nás je veru naozaj netečná, ľahostajná ano mrtvá bez života činného. Spojme sily k práce; dajme sa z chuti do nej, budeme činný a obetaví a vtedy viac vykonáme pre národ a cirkev: vtedy i unás rozzelená nový život cirkevný.

Redaktorské odkazy

Redaktorské odkazy: Vlb. P. B. k. v. Ó-B. Vaše úvahy na Silvestra teprv s koncom roka tohoto podáme, jak dožijeme. Ved my s novým rokom počíname konať púť našu; a troma králmi začíname kolädovať. Odpustite. Iné práce vaše budú nám vítané. Vlb.p.Fr.K.k.v.G. Váš „opravdivý pokladvý vo „Vojtechu Vitajte v kole našom. Vlb.p.G.V.H.k.v.O.“Váš Mathuzalemon kalendar“ budeme potrebovať do „Vojtecha“: len prosíme v kratšie a nie tak obšírnie práce Vaše. Treba i druhým ochotníkom našim popriať na javište vystúpiť. Teda len zkrátka a jadrne. Vlb.p.T.k.v.K.Váš dopis velmi vdačne ujavníme v budúcom čísle našho „Cyrillo-Methoda.“Len tak dalej. Ježišov nehodný sluha má veru obratné pero, a čirú čistú pravdu.

Redaktor: Stefan Rúčka,vydavateľ a majiteľ Dr. O. Radlinský (farár v Kútoch ostatnia pošta:
Búr St.Georg via Hohenau a nie via Goding, jako to v ohlase našem chybne stojí. Čo týmto opravujeme.)


Úfame sa hojným predplatkom tým viac, čím vatšou potrbu máme na kath. časopis cirkevný pri terajších v každom ohľade veľadúležitých dobách, a najmo toho roku, kedy nám menovite naším bratom Moravanom pripadá slavnosť tisicročnej pamiatky smrti našho „Cyrilla ba v tomto roku sbehnú sa Bohdá udalosti pre cirkev uspešné a rozhodné nadmierou, medzi nimi prednie zaiste miesto zaujimať bude konanie všeobecného sňemu cirkevného. Redakcia.