Časopis: Katolícke noviny, rok 1854, číslo 20

Obsah:

Úvod a záver

Wiera, nádej a láska.

Katolické Nowiny
pre dom a cirkew

20.
20-ho Mája 1854.
Pesst

Sláwa Bohu na wysosti, a na zemi pokoj ľuďom dobrej wôle !
u sw. Lukássa 2 k. 14. w.

Wychádza tento časopis každý týdeň raz w sobotu.
Predpláca sa naň w Pessti u jednateľa „Spolku wydáwajúceho dobré a lacné knihy“ w Cukrowej ulici čísl. 6, poschodí I, a u Skladateľstwa, jako i u wšeckych císar. kráľ. počtowských úradow.

Predplatná cena w Pesst-Budíne so zanašaním do domu je na pôl roka 1 zl. str.; cestou počty w obálke na pôl roka 1 zlat. 20 kr.str. Na listoch ku Skladateľstwu znejúcich má byť nápis: Redakcii „Katolické Nowiny" (w Pesstí, w predmestí sw. Terezie na fare.)


Wydáwa Spolok „k rozšírowaniu dobrých a lacných kníh."
Odpowedný Redaktor Ján Palárik kaplán u sw. Theresie.

Tiskom Lukáča & Comp., na krajinskej dráhe, číslo 6.

Ples,pri odhalení pomníka JANOVI HOLLÉMU.

Jozef Emmanuel

Ples, pri odhalení pomníka,
JANOVI HOLLÉMU
Básnikowi slowenskému kroz wdäčných rodákow na Dobrej
Wode wystaweného, dňa 11. kwetna r. 1854. spiewaný.

(„Nápew je, jako: Slowenčina milá atd.“)

1.
Plesajte krajania, - A dajte znamenia,
Srdečnej radosti, - Ku našej sláwnosti,

2.
S ktorou dnes Hollého, - Básnika sláwneho,
Národ oslawuje — Pomník mu wenuje:

3.
On mu ho postawil, - Bo národ oslawil,
Swojimi básňami, - Keď ešte žil s námi.

4.
Nech Tatry zahrmia, - A wšetci Slowania
Na ten zwuk zbudeni, — Plesajú dnes s námi;

5.
Nech widí celý swet, - že Slowák tiež má kwet,
Ktorý mu nezwädne, - Dokáď swet nepadne.

6.
Ten swet je Hollý náš, - Sláwny to Básnik náš,
Ktorého pamiatka, – Nám bude wždy sladká.

7.
Skôr Tatry zapadnú, - Wáh pôjde do Hronu,
Tisa zas k Trenčíinu, - A Dunaj k Kriwáňu,

8.
Jako sä zabude, - W slowenskom národe,
To meno Hollého, - Básnika našeho!

Jozef Emmanuel,
farár Košetský.
II. P i e s e ň
ku pamiatke
JANA HOLLÉHO
zwečnelého spewca Slowákow, pri wyzdwižení mu pomníka
na Dobrej Wode spiewaná, r. 1854. dňa 11-ho kwetna.

(Nápew jako: Weje wietor, weje –
Od Tatier k Dunaju atd.“)

1.
W Dobrowodskej stráni
Wysoká mohyla,
Nad tým že sä nesieš,
Koho si pokryla?

2.
„Leží w lône mojom
Ten was wšetkých milý:
Spewy jeho sladké
Wšetkých Wás pojily;

3.
Tu tá jeho wážna
Schýlila ſa hlawa, -
Tu leží pokrytá
Slowákow oslawa.

4.
„Neskrýwaš mohyla,
Len ostatky jeho:
Tie spewy sä nesú
I z hrobu nemého:

5.
A s nimi zalieta
I to jasné oko,
Tou našou rodinou
Daleko, široko!"


Na nebe wstúpenie Pána.

Báseň, weľa-dôst. Pánu
Jánovi Čiernohorskému,
Bl. p. Marie de Biers opátowi, Ribánskemu farárowi,
swätej Nitranského Biskupstwa stolici prísedníkowi atd.
od
J. Emmanuela
wenowaná.

Dowoľ Mužu weľactený!
Ku cti Twojej spew složený
Do Twojeho priateľa
Nech sä nesie dolinámi
K tomu ľudu pod Tatrámi
Slowenského údolia.
Bárby pieseň tiež tak moja,
Jato krásna powesť Twoja,
Znela w ušach Slowanow,
A tak sä im zaľúbila,
Jako Twoja čnosť je milá
Hlä, u wšetkých krajanow!

- * -
Po sláwnom wškríšení a zjaweniach mnohych
Kristus wedie na wrch apoštolow swojich,
Kde im už poslednie dáwa požehnanie
A žalostné s nimi drží rozlúčanie.

Jako otec dobrý keď pracuje k smrti,
Napomína synow, až do plaču núti,
Tak aj Kristus swojích, prw než ich opustil,
Ešte ráz posledne napomínal, učil.

A hľä! jako stojá shromáždení spolu,
Naráz zazrú krásnu wôkol sebä zoru,
W ktorej Kristus sláwne k nebesám wychádza
A w ústrety Jemu sbor anjelow zchádza,
W oblakoch sä šeria i zástupy Swätých,
Celé je powetrie jako w žiarach zlatých,
Wšetko w krásnom blesku wýš a wýš sä nesie,
Ohlas spewow zuní wo wíťaznom plese,
Až konečne celý zástup sä wyzdwihnul
A so swojou sláwou Kristus w očach zmiznul.
Nad tímto zmiznutím Apoštoli swätí
S welikým zármutkom wšetcia sú prejatí:
Každý oči zdwíha po tích zorách hore,
Či sä Kristus ešte newráti snaď dole,
Ruky zalamujúc w duchu pobožností,
Stojá nepohnutí s twárou ku wýsosti,
Stojá, a žalostne w swém srdci wzdýchajú,
Slzy jako perly w očach jejich hrajú.

Tu pristúpia ku ním, a to z nenadála,
Mužowia neznámi w bielom ruchu dwaja:
„Čože Galilejci! tak smutno hlädíte?
Hľä! w podobnej sláwe, jako Ho widíte,
Zase príjde jednúc w deň poslední z neba,
A w tej majetnosti zas ukáže sebä.

Osem Blahoslawenstwa.

Osem blahoslawenstwa.
(Pokračowanie.)

Druhý punkt. Tento žiada čistotu od wšelikej nemrawnosti, to jest: od wšelikého hriechu a zlosti, ktorej sä člowek dopustiť môže, i čoby byl weriaceho ducha: lebo to není dosť prawú wieru w celosti a w plnosti wyznáwať, ale treba i podľa nej žiť. Owšem ťažko je celkom byť čistým od wšeho hriechu; lebo w hriechu počatí a splodení, weľmi sme náchilní k nemu; tlejú w nás náružiwosti a z wonka diabel hlädí oheň tento w nás rozšíriť, a zlý swet swojimi nedobrými príkladmi též swoje prináša k našemu zawedeniu a zkazeniu. Ešte i ten sprawedliwý sedemrazy upáda pres deň. Čo tu počat, aby sme sä čistých učinili od hriechu? - I čože robíš, pýtam sä ťa, žeby si byl čistý w twári od wšeho brudu? Či neprawda, že častejšie pozeráš do zrkadla, a častejšej umýwaš twár, a mnoho w tom si zakladáš, keď wždy čistú twár máš? – Nuž počuj: Ty máš i také zrkadlo, ktoré ti ukáže brud a špiny i na duši twojej, jestliže častejšie do neho nakúkneš. Zrkadlo toto je twoje swedomie. Či sä ale tento brud na duši dá umyť? - O hej! k tomu je dosť ľahký spôsob; slzy totižto skrušeného srdca a rybník swiatosti pokania. — Potom sú i takí marnomyseľní ľudia, ktorí swoju twár maľujú, aby tím šumnejšie wyzerali. To je prawda blázniwosť. Ty wšak duši twojej môžeš weľmi krásny pohľad dať a ľubežnú ozdobu, jestliže najswätejšie telo a krew Ježiša wo swiatosti oltárnej príjmeš. Na ten spôsob ozdobowať dušu, to neni blázniwosť, ale weliká múdrosť pred Bohom. Hľaď, tak môžeš twoju dušu uchowať čistú od hriechu. Prostriedok tento jestli so slušnou pilnosťou podľa predpísaneho spôsobu užíwať budeš, na konec tak ďaleko priwedeš, že dušu twoju čistú mať budeš aspoň od hriechow smrtedlných a ťažkých. Tak to bylo u Swätých; oni s najwätšou starostliwosťou predpísaným spôsobom dušu swoju očisťowali a posilňowali, a tak sä pánmi stali nad hriechom, mocnejšími nad swoje náružiwosti, silnejšími nad pokúšenia a nad diabla; a keď sä im i pridalo, že od slabosti ľudskej tu a tam upadli, úpadky predca tieto nebyli ťažké, smrtedlné. A tak prijšli k wideniu Boha.
Nemysli ale, že je už kdo čistý od hriechu, jestliže wonkajším spôsobom žiadneho zlého učinku sä nedopúšťa. Mnohí myslia, že sú čistí, a predca sú nie. Jeden sä drží za čistého, že na príklad žiadneho zo sedem hlawných, alebo zo šesť proti Duchu swätému, alebo zo štyrow do neba wolajúcich hriechow na sebe nenachádza; wšak ale jakože u neho wyziera s dewäť hriechami cudzými? Iným ku hriechu radiť, iným hrešiť kázal, iných hriechy chwáliť, pri hriechoch druhého mlčať, iným ku hriechu napomáhať atd. Či si i w tých celkom newinný? A nakúkni len do twojej duši; oné nečisté myšlienky, žiadosti a obľúbenia! - ona hrdá mysl! - ona peňäzí a bohatstwa zachtiwosť! - oné hnewliwé a mstiwé myšlienky! - ona mrzká wôľa naproti rodičom a wrchnosťam! - Či sú to nie hriechy? Znamená-li to čistú mať dušu? - A oné zakázané očami bľuskania, oné mnohé ľahkomyslné, ku ničemu súce a pohoršliwé reči w towaryšstwách a proti twojím bližným oné utrhania, pomluwania, neprawdomluwenia, lania a preklínania! Widíš teda, že weľmi mnoho ku tomu treba, aby kdo byl čistý od hriechu! A čistota táto srdca je potrebná, ináč neprídeme ku wideniu Boha. – Snad si myslí kdo: žiadosť moja je, čistým prísť pred Boha; ale k tomu je dosť ešte času, prwej sebe chcem powoliť." -
Ej, ej! powedz mi, kedy je ľahčejšie dušu očistiť, keď je len máličko alebo keď je už celkom zabrídená a zanečistená? Já myslím, čím menej je špiny (brudu), tím lahčejšie sä dá očistiť. A kdo zná, či potom budeš mať času k tomu? To ale je hlawná wec, aby člowek byl čistým od hriechu, když s ním ku smrti ide. Kdože ale to zná, kedy ho smrť zachwáti? A ponewáč to žiaden nezná, preto pre každého potreba nestáwa, aby ku nej wždy byl priprawený. Máš-li ale tú milosť, nemocným byť, – a to je w skutku milosť, tak nemeškaj kňaza ku sebe powolať, neodkládaj s očistením twojim od hriechu, abys mohol celkom čistý z toho sweta prejsť ku wideniu Boha. Nemyslí ale to, že kebys celý twoj žiwot w hriechoch strawil, že potom pri koňci ešte budeš mať dosť času ku očisteniu twojemu od hriechow. Nádej táto mnohých už sklamala! Lebo obyčajne sä stáwa: jaký žiwot, taká smrť. Prawdu toho slowa každý deň doswedčuje. A keď i sú nektoré wýnimky, - powedz, kde to písané stojí, že i pre tebā táto wýnimka je ustanowená? – Nejeden býwa swátosťami zaopatrený, kresťanským spôsobom pochowaný i zádušnice sä za neho wybawujú a predca neprichádza ku patreniu Boha. Prečo? Alebo pri jeho predešlých spoweďach nebylo wšetko w poriadku, alebo pri poslednej spowedí nie wšetko odokryl jak náležalo, alebo nemal oprawdiwej skrúšenosti, alebo newynahradil, čo mal a mohol wynahradiť, alebo príležitosť ku hriechu nechcel oddáliť atd. – O! k tomu mnoho prináleží, aby kdo čistým byl od hriechu. Preto i sw. Pawel apoštol powedá: Pracujte na wašem spasení s bázňou a triasením!“ Wezmúce ale, že je kdo čisto od wšech ťažkých hriechow, ale nie od malých a ľahkých, či ten tiež nemôže ku wideniu Boha sä dostať? Na to hnedky w treťom punkte odpowiem. Prwej ale ešte musím poznamenať, že je jeden obzláštny hriech, weľmi oškliwý w očach Boha a zabraňujúci widenie Jeho. Hriech tento zwláštne jako hriech nečistoty poznačený býwa. Pre tento hriech Sodomu a Gomorrhu oheň z neba spálil. Oproti čnosť čistoty je zwláštne ona čnosť, která je Bohu weľmi milá a ľudí Bohu milých činí. Milowníci tejto čnosti najprednejšie miesto majú pri Bohu, jako sú Panna Maria, sw. Josef, sw. Ján Ewanjelista.
Tretí punkt žiada čistotu od trestu za hriech. Trest wedľa známosti je dwojnásobný, wečný a časný. Od trestu wečného oslobodzuje moc Krstu swätého, alebo swátosti pokania, alebo w čas potreby ľutosť dokonalá; trest ale časný čloweku weľmi často pozustáwa, který on sám musí na sebe odpokutowať, alebo odtrpeť. Toto odpokutowanie môže sä stať alebo w tomto, alebo w druhom živote. Je totižto medzi nebom a peklom jedno strednie miesto, kde časné trestanie môže a musí byť odtrpené; je to miesto, kde sä pokuta i za ľahké hriechy skorej odprawiť môže a musí, než duša do neba pripustená býwa. A to je ten menowaný Očistec; který že sä istotne nachádza, to už z toho widno, lebo písmo powedá: „že nič nečistého nemôže wojsť do neba;" – do pekla toliko ťažké hriechy uwrhujú; — už keď i kdo pri wýchodu tohoto a pri wchodu do druhého sweta je i čistý a slobodný od ťažkých hriechow, zdáliž je tiež tak čistý od hriechow powšedných a od trestu časného? Powšedné hriechy a tresty časné neuwrhujú do pekla, nebesá ale človeku zamýkajú, kam teda duše s nimi obťažené pôjdu? – Odpoweď: chceme nechceme, musíme wziať také miesto, na ktorom sä duše úplne prečisťujú, aby potom do neba wystúpiť mohly. A to miesto je očistec. - Len tí, ktorí sú čistého srdca, Boha widieť budú. Duše, ktoré sú w očistci, ešte sú nie celkom čisté, teda nemôžu widieť Boha. Áno jakokoľwech sú weliké jejich očistcowé trápenia, nemyslím predca, žeby ktorá duša chcela prísť ku patreniu Boha, prwej nežli by byla celkom čistá; po prwýraz preto, žeby Boh, ktorí nič nečistého nemôže trpeť, nebyl jejich prítomnosťou obrazený, a potom preto, ponewáč čím čistejšie sú samé, tím jasnejšie uwidia welebnosť Boha. — Myslí čo chceš, a jako chceš, to je isto, že ku patreniu Boha žiaden nepríde, ani prísť nemôže, len ten, který je čistého a dobrého swedomia. Blahoslawení teda čistého srdca, lebo oni Boha widieť budú.

VII. Blahoslawení pokojní, lebo oni synami Božími nazwaní budú.

Když Boh swet tento stworil, wtedy wšade byl pokoj; pokoj na nebi, pokoj na zemi. To nedlho tak trwalo a pokoj byl zrušený. W nebesách sä pozdwihnul Lucifer s mnohým zástupom; powstalci tito zrušili pokoj, zbúrili sä proti Bohu; z čeho weliký boj sä strhnul w nebi. Archanjel Michal s dobrými anjelami bojowal proti Luciferowi a spoločníkom jeho. Konec toho boja byl ten, že Boh celý tento zástup búriteľow pokoja z neba wypratal a zatratil do ohňa pekelného. Od toho času w nebi wečný pokoj prebýwa. - A wšak diabel sä neukojil; on sä snažil preniesť nepokoj i na zem; čo sä mu i pošťastilo. Z počiatku tiež byl pokoj na zemi, pokoj medzi Bohom a ľuďmi, medzi ľuďmi a ostatními tworami. Člowek ešte nebyl w zbúrení a w boji proti Bohu; čo Boh chcel, to chcel i člowek, radosť Božia byla i radosťou čloweka. Zem ešte nemala trnie a bodláče, jedowaté zeliny ešte na nej nerástly; zwieratá stály w pokoji a w poslušnosti ku čloweku. Slowá: nepokoj, klopot, zwada, pôtka, bitka, wojna nebyly ešte ľuďom znamé. Taký byl staw rajský. Na pokoj tento nemohol patriť zlý nepriateľ"; zlému duchowi byl on trň w oku, preto hlädel hriech uwiesť na swet; a jak to uskutočnil, hnedky bylo po pokoji medzi Bohom a ľuďmi; nepokoj prejal hospodu w srdci čloweka; nepokoj wstúpil do celej prírody; zem predtím tak tichá a pokojná počala wydawať trnie, bodľáky a koľaky; zwieratstwo čloweku poslušnosť wypowedelo a oproti nemu sä postawilo; ľudia nespokojní w sebe a s Bohom, počali sä nepriateliť a prenasledowať medzi sebou, počnúce od bratoubijca Kajna až do teraz w tom neprestáwajúc. Pokoj opustil zem, utiahnul sä do nebes; na zemi ostal nepokoj na pokutu za hriech. Nepokoj teda je udomácnený na zemi; beda ale tomu čloweku, kroz ktorého nepokoj prichádza! Oproti blahoslawení pokojní, lebo oni synami Božími nazwaní budú.
Nektorú čiastku z toho, čo toto blahoslawenstwo w sebe obsahuje, už sme wtedy predniesli, když reč byla o tichých; lebo tichí a pokojní sú najbližší pokrewní. Kdo je tichý ten je i pokojný, a pokojný je tiež wždycky tichý. Aj tam, kde reč byla o milosrdných, sä tež nečo z toho, powiedalo, zwláštne w punkte o odpustení a smierení. O tom by mohla reč byť i tu. Hlä, s učením Ježišowým je tak: Wšetké Jeho učenia robia pospolu jeden krásny celok; jedno s druhým není w odporu; ale čo jedno powedá, to sä w druhom z nowu nachádza. Azdá si sebe už myslel, kdoby sä mal pod pokojným rozumieť Tebe sä zdá, že ten, ktorý rád s druhými w pokoji žije. A naozaj w tomto smyslu sú najwiacej ľudia pokojní; každý myslím len rád má pokoj s druhými a ku tomu welikej zlosti treba, žeby kdo to nechcel. Medzi tím i takowých je dosť, a snaď i ty znáš nejednoho, o ktorom sä musí powedať, že ani nezná žiť, keď sä s druhými neprawotí a neklopotí. Takowí klopotníci a prawotníci neprináležia ku pokojným, a nasledowne ani ku synom Božím. Tím menej oni búriči weku našeho, ktori wšetko staré chcú wywrátiť, ktorí kde sä ukážu, wšade nepokoj rozsiewajú, - môžu sä menowať synami pokoja. Títo sú plemä z pokolenia satanského, aspoň sú jeho zlým duchom obsednutí, ktorých sä treba wystrihať.
Kdo že je pokojný? Ten, ktorý i s nepriatelským a sebe protiwným člowekom rád w pokoji žije. - Že člowek wôbec rád má pokoj so swojim bližným, to je nečo prirodzeného už z príčiný wlastného osohu; w pokoji byť s pokojným, to je nečo ľahkého, lebo člowek pokojný nám nezadáwa príležitosť žiadnu ku klopotu, prawotám, alebo ku nepriateľstwu. Ale s člowekom nepokojným, búrliwým, nepriateľským žiť w pokoji to už dačo znamená, a to je znak prawej kresťanskej pokoja milownosti. Takowý pokoj rozumie i Spasiteľ náš, lebo on powedá: „Čiňte dobre tým, kterí wám zlé činia! Když len wašich priateľow milujete, čo máte w tom prednieho, wšak to i pohane činia; wy milujte aj nepriateľow wašich!" - Teda i s nepokojnými a práwe s tími máš pokoj trimať. K tomu máš príležitosti dosť, až nad to dosť. Jeden z nás máš neznášanliwého súseda, ktorý ti wšelijakú mrzutosť spôsobuje, kde len môže, do teba sä zadrapuje, aby si sä mal z čeho mrzeť; — druhému prichádza zäť alebo newesta do domu, ktorí nepokoj prinášajú; zwadám, klopotom tu niet koňca kraja; nemáš–li tej najwätšiej trpezliwosti a nestojiš-li na tom, aby sä pokoj utrimal, tak máš potom wečné peklo w dome! - Inému, čo podľa celého práwa pred Bohom a ľudmi je jeho, sä mu nedáwa a na prosto odopiera. Takowých a tým podobných príležitosti je dosť ku cwičeniu sä w pokojomyslnosti a ku doswedčowaniu toho, či duch pokoja w ňom prebýva. Pri takových príležitosťach člowek pokojný to činiť bude, čo Spasiteľ powedá: „uderí ťa-li kdo na prawé líco, ty mu nadstaw i lewé; požiada-li ťa kdo o kabát, ty mu prepusť i plášť; a keby ťa kdo sklíl na hodinu s ním isť, ty íď s ním na dwé hodiny a to wšetko pre pokoj. „Lepší je suchý kus chleba pri pokoji, prawí mudrc, nežli dom plný hostín so zwadami."
(Pokračowanie nasleduje.)

Wyzdwiženie a poswiacka pomníka Jána Hollého.

Wyzdwiženie a poswiacka pomníka
Jána Hollého,
na Dobrej Wode, dňa 11. kwetna 1854.

Dňa 7. b. m. wybrali sä z Pešti dwaja údowia wýboru, k wystaweniu pomníka Jánu Hollému w Pešť-Budíne utworeného, totiž wel. p. Jozef Wiktorín kaplán staro-Budinský a Ján Palárik red. Kat. Nowín w společenstwí p. Dunajského umelca, ktorému wyhotowenie celého diela wýborom swerené bylo, s ranejším wlakom parowozu cez Diószegh na určené miesto samého pomníka, na Dobrú Wodu. Z Diószeghu preložiwše ťarchu (poprsie Hollého a iné wecí k pomníku prislúchajúce) na zápriažny woz, kroz welect. p. Jura Obermayera, farára Chtelnického w ústrety nám ta poslaný, cez Trnawu jeli sme ďalej, doraziwše ešte doho dňa o 10 hodine wečer do mestečka Chtelnice (Wittenez), kde w dome nadrečeného p. farára so srdečnou uprimnosťou a radosťou prijatí a nocľahom poctení, na druhý deň ráno cez utešené hory a doly — sprowádzaní od chwalne zmineného p. farára, jeli sme na Dobru Wodu, už len hodinu cesty od Chtelnice wzdálenú. Už z ďaleka z poza hôr wysokých spatrili sme na kopci pod rozwalinámi hradu Dobrowodského (Jókeö) čosi bieleho medzi dwoma lipowými stromami, prekwapení bywše radostnou zpráwou, že je to mohyla Jána Hollého, spodňou čásťou pomníka wo forme pyramídy wymurowanou na 9 šuchow wysokou wynikajúca, a kopec ten že je cintorín (hrbitow) Dobrowodský. Po daľšem cestowaní rozložila sä pred námi i sama osada Dobrá Voda w romantickom utešenom údolí pod strmiacimi na wysokých skaliskách zrúcaninami zámku dobrowodského, jakoby stráž nad ňou držiaceho, ležiaca.
Medzi zajímawým wypráwaním wzácneho nášho sprowádzača o osudoch hradu tohoto, o skale, z nejž znamenitý skok (prameň žriedlo) wywiera, a celému potoku, mnohé mlýnske kolesá pohybujúcemu pôwod, osade ale samej meno Dobrá Woda dáwa, otcnuli sme sä naráz pred útešeným nowowystaweným kostolíkom dobrowodským, z ktorého práwe wychádzajúci p. dekán a farár dobrowodský dôst. p. Martin Ladowič, jakoby w ústrety nám prichádzal - a uprimne nás priwítajúc, uwiedol nás do príbytku swojeho, s ochotnosťou ponuknuw i nám, i p. Dunajskému hospodu a wšeckú zaopateru na celý čas ukončenia záležitosti našej. Najwätšia radosť naša byla, že sme na cintoríne prácu murársku už celkom a na wlas dľa náwrhu wyborom odobreného dokončenú nalezli, tak že len už iba poprsie, námi teraz priwezené, nápisy a iné okrasy k úplnému wyzdwiženiu pomníka chybowaly, ku ktorejžto práci sä bez odkladu prikročilo. Najťažšia wec teraz byla, poprsie samé, asi 5 centow wážacé, hore na sochu 9 šuchow wysokú wyzdwihnuť, keď tuná žiadnych k tomu potrebných nástrojow k dostaniu niet: ale prirodzený dôwtip slowenského ľudu zná sä wšade najisť. Hneď doklúdili chlapi z dediny pár wozow rebrinami zaopatrených a kládli ich, woz na woz, rebrinu na rebrinu z jednej i z druhej strany pomníka, a wrchole rebrín doskami akoby dlážením spojili, – a lešenie bylo hotowé. Hore dáskami z boku lešenia pristawenými wyšmykli potom poprsie ľahko hore, kde z truhlici wyňaté a s pomocou 5 chlapow na wrch sochy postawené bylo. Radosť naša byla weliká keď sä poprsie, zo swojej papýrowej obálky odhalené a celkom bez úrazu hore na soche očam našim predstawilo. Ostatniu prácu, jakožto wprawenie mramorowých tablíc, wyrytie pozlatistým nápisow, znakow knäzských a iných okras ponechajúce samému wýtečnému umelcowi p. Dunajskému, použili sme čas trwania práce tejto (dwa dni) k nawštiweniu okolitých romantických krajow a osad, wšade s najuprimnejšou wľudnosťou a srdečnosťou prijatí á uhostení bywše.
Rozkošami w úplnom púwabe swojom rozkwetujúcej prírody, a preukazowaného nám wšade, priateľstwa, uprimnosti a wyznačenosti jakoby znowuzrodení, nawrátili sme sä dňa 11. mája ráno opäť na Dobrú Wodu, na ktorýžto deň odowzdanie a cirkewné wyswätenie pomníka, už w úplnej swojej nádhere nad mohylou Jána Hollého sä wypínajúceho, určené bylo.
Počasie bylo preutešené, oprawdiwe májowé, a čisté modré nebo, ani jednou truchliwou mrákawkou nepokalené, diwalo sä swojim wšeožiwujúcim plamenistým welikým okom, jakoby usmiewaja sä, na krásne hory a doly dobrowodské, z ktorých ľud i hosti w swiatočnom ruchu oblečení, mnohí s weselým spewom a howorom wôkol utešene sä rozlehajúcim, tiahnuli k chrámu Božiemu, kde sä slawnosť sama o 9 hodine so službami Božskými začala. Sláwne zádušnice (requiem) za zosnulého tu r. 1849 dňa 14 apríla wečnej pamäti Jána Hollého, držal sám miestný p. farár a dekán, býwalý nekdy spolužiak a milowaný priateľ nebožtíka, dôst. p. Martin Ladowič s cirkewným posluhowaním troch knäzow totíž welect. p. Jozefa Pulmana farára sološnického, wel. p. Jána Kubányiho redemptoristy z Wiedni a wel. p. Hrachowského kaplána gbelského; po requiem nasledowalo hneď slawné „Gloriosum “ kroz welect. p. Jura Obermayera farára mestečka Chtelnice držané, takže s círk. posluhowanim troch knäzow, totiž welect. pp. Leonharda Krchnjaka farára dechtického, Martina Kissky farára mijawského a Ladisl Lukáča gymn. professora w Trnawe. Ostatnie duchowenstwo a wážnejší hosti z Prešporku, i Modry, z Pišťan, zo Skalice a z blížšieho okolia zaujali miesta w predních stolicach chrámu, nábožným ľudom preplneného. K wätšiemu zwelebeniu tejto slawností nemálo tiež dopomohla wýborná figuralná musika a spew choralný, jakowého by sme na tích stranách ani nebyli očakáwali; čo nech je pripomenuto na chwálu okolitých pp. rechtorow, zwlášte p. organisty mestečka Chtelnice, ktorý celý ten sbor hudobný k sláwnosti tejto usporiadal a wýborne dirigowal, jako i na chwálu panny Wincencie Náhlik, z mestečka Častej slowenke, umelecky wzdelanej to spewkyni, ktorá ľúbeznými zwukami swojeho nežného hlasu wšetkých nás prekwapila, položiwší neuwädlý pomník w srdciach shromáždeného obecenstwa, tolikerých to Ctiteľow sláwneho Spewca slowenského, ktorého pamiatku ona tiež swojim lúbezným spewom osláwiť prišla. Po skončení služeb Božských išlo sä z chráwu sláwnym pochodom cirkewným (processiou ) na cintorín k wyswäteniu nowowyzdwiženého pomníka. Kríž (weliký Krucifix) weňcami ozdobený prednášal p. Antonín Intibus, spolumajiteľ w Píšťanoch a spisowateľ slowenský, za ním w rädoch kráčala mládež, sbor hudebníkow a spewákow, ministrantí, duchowenstwo w superpelliciach oblečené, nadrečený p. dekán w pluwiáli a assistenti w dalmatikách oblečení, za nimi stúpali zo swetského stawu početní hostí a konečne zástup nábožného ľudu. Hlučná hudba a sláwne wyzwáňanie znelo, až kým pochod k cintorínu prišol, kde nemá tichosť nastala.
Prijdúce k mohyle Hollého, pokläkali knäzi na zem, odríkajúc predpísané círk modlitby, Litanie Wšech Swätých a wykonajúc poswiacku nowowyzdwiženého pomníka. Po skončení tíchto prenikawých modliteb a obradow wystúpil wel. p. Jozef Wiktorín, tajemník wýboru, na wedľajší, na prawom boku pomníka postawený náhrobek , a w jadrnej krátkej reči predniesol cieľ powstania tohoto pomníka, utworenie k tomu cieľu w Pešť-Budíne wýboru, kroz wys. cís. kr. námestníctwo milostiwe potwrdeného, učinkowanie tohože wýboru, w ktorého méne teraz dielo už šťasliwe skončené werejnosti odowzdáwa atd.*). Hlučné trikrátne „sláwa“ zahučalo po tejto reči z úst celého shromáždenia, a zawznela pieseň k sláwnosti tejto kroz wel. p. Jozefa Emmanuela farára Košetského složená, „Plesajte Slowania“ atd jako je na čele prítomného čísla Nowín wytlačená. Pieseň táto w mnohých exemplároch prepísaná, už predkom rozdaná bywší medzi Obecenstwo, spiewala sä tím spôsobom, že prwú štrofu chôr s prôwodom hudby, druhú ale Obecenstwo jakoby o záwod spiewalo, len w poslednej štrofe spojily sä wšeckých hlasy i s hudbou w jeden súzwučný celok. Po odspiewaní tejto piesni wystúpil na nadhrobné rečnište Ján Palárik, spolu-úd wýboru, primeranú k sláwnosti tejto stručnú reč swoju skončím s tímito slowmi: nášmu ale o národ swôj tak wysoko zaslúžilému wýtečnému Spewcowi, Jánowi Hollému nech zahučí w powdäčnom narode „wečnája pamäť a sláwa!" Trikrátne hlučné sláwy wolania ozwalo sä opäť na reč túto a zawznela druhá pieseň, kroz početních hosťow z Prešporku, Modry a kroz nektorých mešťanow trnawských spiewaná: „W Dobrowodskej stráni wysoká mohyla atd“ tak jako ju w prítomnom čísle po II) podáwame. S wýbornou touto a preníkawou piesňou skončila sä slawnosť odhalenia pomníka a išlo sä opäť s církewným pochodom dolu do chrámu, kde po slawnom „Te Deum Laudamus “ a udelení požehnania, spiewala sä chwálená národnia hýmna dľa Seidla p. Emmanuelom preložená: Nech Boh žiwí, ohajuje - jak cisara, tak aj wlasť atd, ktorejžto hymny prepísané wýtisky medzi Obecenstwo už predkom podelené byly.
(Konec nasleduje).
___________________
*) Reč táto, jako i druhá po nej držaná w celosti wytlačená bude wo zwláštnom spise, mimo podobyzni a odkreslenia pomníka Jána Hollého, i jeho úplný žiwotopis, postawenie a odhalenie samého pomníka so wšeckými podrobnosťami
a zprawami na záležitosť túto sä wyztahujúcími, obsahowať majúcom; ktoréhožto spisu čistý wýnos na daľšie udržanie pomníka jakožto základina čili fundacia kroz wýbor určený bude.
Pozn. red.

Westník cirkewní.

Wiktor Sasínek

Westnik cirkewný.

W Tate, 16. Maja (Dopis). Máj letošní nielen rozlupil oči zimou zaspalých stromow: než aj otworil oči žiwého stromu Kristowého, Cirkwe swätej, aby widela ospalosť dietok, z kterej ich prebudiť má, aby widela spôsob, s kterýmby ožil žiwot prawokresťanský, žeby strom tento spásy okrial z wahawosti swojej; a síce: 1)aby kwitnul; 2) aby ozeleňaly na ňom listy jadrné, – žeby tak priniesol owocia blaha wečného. Aj w skutku strom tento Cirkwe letošním majom ku blahodarnému sä bere kwetu - k rozkwetu totižto rehol poswätných; bo w ňom pod predsedníctwom weľapečliwého Arcipastýra, Jeho Eminencie Jana Scitowského slawia Rady, tyto mocné podpory Církwe, swoje shromáždenia, aby ožila w nich prawá horliwosť a nábožnosť, aby ešte hojnejšie kwitli čnosťami na winici Božej; obzláštne ale naše shromáždenie slawiť sä bude w starobylej Bretislawe (Prešporku) na swiatok Nanebewstúpenia Pána, na ten deň za nim s pomocou Jeho wyšwihnú sä aj mysle naše; lebo k swätej weci tejto powoláwa nás sám pečliwý strážnik na hrade Sion - Najswätejší Otec Pius IX. opakujúce tie wýznamu plné slowá sw. Pawla: „Hlädajte čo hore je!" Týmito slowami priam wšetko wyslowil, na čom my kňazi, obzlaštne ale reholníci pracowať máme; nemáme w prachu zemskom hlädať rozkoš, než len túžiť po roztošach anjelských, obzláštne za časow našich, w ktorých bezbožnosť, zabudnuwšia na hodnosť čloweka, kráľowstwo nebeské opowrhá a milosti spasenia nohama šlape; áno tam hore jedine u Krista, kterého sluhowia sme, najdeme blahosť našu, bo na swete nám ku nalezeniu za našeho tak zwaného weku oswety — radej zkazonosnej slepoty - niet inšieho jako utiskowania a wýsledkow. Toto keď powážili mnohí, zahorela w nich túžba po obnowe ducha, obzláštne ale swätá wec táto ležala na srdci prepečliwého Arcipastýra našeho, a preto aj k dosáhnutiu zdarného cielu tohto k duchowným cwičeniam powolal pracownikow na winici Pána , dobre wediac : že aby wo tme nechodili weríci, swetlo mať musia. – K tomuto cielu aj nás reholníkow powoláwa Církew swätá, aby ožil w nás duch nabožných a horliwých otcow našich.
Než Bohu wečné díky! že sám horliwý Arcipastýr naš prijal na ramená swoje trpku snad úlohu tuto, lebo nad nowinou tejto tak zwanej reformacie kláštorow, mnohí nepriatelowia naši duchom jakejsi nenáwisti roznitení usmiewať sä začali nad námi, o kterých, bywše prorokom Isaiašom, trúchlil bych s tímito slowámi jeho: „Pleskali rukami swými nad tebou, rechtali a potriasali hlawy swoje nad dcerou Jeruzalem (nad rehoľou) ríkajúce: Či toto je hlä mesto wýtečnej krásy, radosť wšetkej zeme!" Tak howoria mnohí nepriazniwci naši, mysliac sebe, že ťažké nám naloženo bude jármo, které odere ramená naše. - Díky prawím Bohu! že úlohu tuto reformacie prijal na ramená swoje pečliwý o dom Boží Arcipastýr náš, lebo časy naše mnohých okrem o rozkwet rehol horliwých mužow — nepriazniwých reformatorow a rypačow rehol, kterí sami by mali zametať pred dwerami swými; oni na nás hlädia, kdežto dobre by mali rozjímať tie krásné slowa Učiteľa nebeského Ježiša Krista: „Priateľu, w oku bratra twojho smetku widíš, w oku ale twojom brwno nie? „Mnohým by sä zišlo do ich jazyka preložiť to slowenské porekadlo: „Každý, nech hlädí za niadra swoje!" — O nemajte o nás tolik starosti nepriateľowia naši, i my sme slyšali tie slowa swätej Církwe, s kterými k obnowe ducha powoláwa nas, aj sme rozumeli jej slowám, áno mnohí z nás už dáwno dychteli po tom, lebo aj po dnes plní sä to proroctwo, které nekdy prawil s. Antonín pustewník bratom swojim.
Keď w Egypte počet mníchow zo dňa na deň rástol, a mníchowia pod sprawou s. Antonína weľa prisný a swatý žiwot wiedli, prawil Swatý tento so slzami ku ním takto: „Prijde čas, že sebe mníchowé budú w mestach weľkolepé domy stawäť, w kterých wolný žiwot hlädať budú a od swetských ľudí len kroz rúcho deliť sa budú: awšak na priek pokazenosti tejto wždy nalezení budú, kterí zachowajú ráz a duch stawu swojho.“ – Nielen pôl, než cele proroctwo wyplnené je; dá aj wečný Boh, že učinliwosťou, horliwosťou Arcipastýra našeho s pomocou Božiu uwidíme rehole zas w rozkwetu swojom; bár sa sprawedliwá wec tato snad aj s malým wíchorkom konat bude, než „Post nubila Phoebus!" - blahé dá Boh uwidieť následky.
Toto buď howoreno o kwete stromu Církwe; než keď takto strom Církwe obnowením ducha knäžského a kláštorného ku kwetu sa bere, aby jarého dojšol žiwota, treba aj, žeby listy ukázaly krásu swoju, a kolo kwetu nowou plesaly čilosťou, rozumím pod listom lud swetský; než listy tohoto stromu nerozwinú perule swoje zelené, jestli my so založenýma rukama hlädeť budeme na ty húsenky nemrawnosti a lhostajnosti, které zožierajú krásu stromu tohto; jestli sa usilowať nebudeme, poraziť besnosť tich chrústow zkazyplnej oswety a nenabožstwa, kteríi hriznú wšetko, na čom ešte čnosť a swedomitosť sa zelenia. Než jakého lieku, jakej zbrane lapiť sa máme, abysme wykynožili na kolko možno mátohy tieto? Mnoho ich známe, ale zdráhame sa učiniť potrebu z nich; milujúce zem, nechceme wedieť, čo nebeské je. Najsilnejší meč, kterýmby potrena byť mala pýcha draka toho, čo žere wšetko, čo dobrého a swatého je, dobre je nam znamý, lebo ho už aj u nás lebo ho už z pošwy ospalosti a wlažnosti wytasil proti zkázyplnej newere a oswete drahý Arcipastýr náš; meč tento je: missie ludu; kdekoľwek meč tento diwotwornú ukázal moc swoju, wšade blahodárne zanechal následky, wzťahujúce sa nie len na blaho duchowné, než aj na blaho občanské; tomu neznáme su následky tyto, ten lebo ich widieť ešte nemohol, lebo mhlou predsudkow zaslepený widieť nechcel.
(Konec nasleduje.)

Wiktor Sasinek,
kapucín.

Z Trenčína, 15. Mája. Jeho Emin. najdost. p. Ján Scitowský kardinál, primáš a arcibiskup ostrihomský má w tyto dny starý náš Trenčín náwštiwou swojou wysokou poctiť! (Dopis o pohrebnej sláwnosti w Kristu zesnulého horliwého pracowníka wo Winici Pánowej Michala Rešetky uwerejníme w budúcem čísle.)
Pozn. Red.