Časopis: Cyrill a Method, rok 1870, číslo 12

Obsah:

: Obálka
J. B. : Autonomia.
: Najnovší návrh zákona ministra osvety.
: Cirkevné a Školské Zprávy.
: Kraj Horňo-uhorský.
: Besednica.
: Legendy: Svätý Simeon, biskup. (+ 107.)
: Večernie Zábavy

Obálka

CYRILL a METHOD

„Cyrill-Method“ – sám bez Vojtecha – vychádza každý týdeň, raz v piatok na hárku. Predplatná cena celoročná: 4 zl. r. č., polročná: 2 zl. r. č.
Pre biednejších cirkevníkov ale predplatná cena celoročná: 3 zl., polročná: 1 zl. 50 kr. i poštovou dopravkou.
Predpláca sa u redaktora a vydavateľa Štefana Rúčka v Trnave (potočná ulica číslo d. 264)

Katolícky Časopis pre Cirkev, Školu, Dom, a Literatúru.
Číslo 12.
V Trnave dňa 20. apríla 1870.
Ročník XVII.

Redaktor a Vydávateľ Štefan Ručka. – V Trnave 1870. Tlačou. Zígmunda Wintera.

Autonomia.

J. B.

Následok novovekých zásad, – ústavnosti, parlamentarismu, a rovnoprávnosti ani nemôhol byť iný. – jako aby vlády, zriekly sa tých vlivov ktoré sú ohľadom na náboženské spoločnosti, – buďto mocou privlastnily, – alebo ktoré jim, k. p. Cirkev kath. za horlivosť, a časné dobrodenia popustila, s nimi jich poctila a ozdobila, a ktoré neskôr pod menom“ „jus imperantium circa sacra“ – štátmi i Cirkvou, dielom kodifikované, dielom dľa obíčaje provodzované boly.
Je tomu dávno, – ale hlavne od časov Encyclopedistov Francuzských Voltaira, Rousseau-va, a jiných, čo tieto práva a ozdoby, ktoré pred tým, – aspoň z čiastky si nadobudnuť, i zámožnejšie rodiny, a jednotlivci sa usilovali, – čo tieto práva a ozdoby – vlády, parlamenty, a hlavné slovo vedúcých jednotlivcov, – tak zvaných „liberálov“ omiňať počaly, z čiastky preto, že vlastné svedomie hovorilo jim, že stali sa jich nehodnými; z čiastky – že nasiaknutí indifferentismom náboženským, – i dalšie útoky na cirkev zamýšlali, ktoré aby bezohľadnejšie prevádzať mohli, pod plášťom „liberalismu“ všetkých zväzkov k cirkvi, ztriasť sa usilovali, aby sa jim nerieklo snáď „et tu fili mi Brute !?“ – pri tom daľšie vyvinovánie, a vydobývanie zásad ústavnosti, a rovnoprávnosti, priviedlo, nás tam, – čo vystať nemohlo, – do ruchu autonomie.
Ačkoľvek my Uhria, – ustavnosť (rozumej pravú) a rovnoprávnosť len na papieri máme, – a parlamentarismus náš, celou silou ženie sa do prístavu centralisticko – absolutistického; predca, už i vyvesenie nadrečených zásad, – čo len i na komín primälo i našu vládu k tomu, aby sa zriekla starosti o cirkev kath. Ale myslime, – nemáme čo ľutovať jako nebanuje syrota, – ostávsia plnoletou, keď sa horkoťažko, dobehá, a dodriape pozostatkov majetku svojho.
Je-li toto zrieknutie uprimné, a bez pozadnej myšlenky, tvrdiť verubože nechceme, – ukáže nám dosť skorý čas; len jednoducho poznamenavame že: jako sa hovorí, – prešla doba zázrakov, a jiste pravim vám: stane sa zázrak nad zázraky, – jestli vláda, udelovanie milosti, a bohatých statkov asi 600 hodnostiarom, – a následkom toho, upotrebenie jich k svojím cieľom politickým, a prosredne, iných 4-5000 vzdelaných Občanov, tak jako pravá Autonomia požadovala, z rúk svých vypustí ! – Stane sa zázrak nad zázraky, jestli vláda seba, a nesmrtelný snem z roku 1865-68, s jeho nesmrtelným zákonom národnostným desavouiruje, – a jako to pravá autonomia nevyhnutne požaduje, k zničeniu jeho prikročí !! O takychto blahosklonných asnáď intentiach vlady najlepšie by nás poučiť mohol p. Prileszky, spoluredaktor, a slavný bojovník „Szabad Egyházu“ jako člen snemovej vätšiny, a tak prosím za ... čiastočka tej vlády.
A preto ohľadom na toto, jako i na to: že pohrobený systém Bachovsky obnovuje sa jako phönix, – k tomu ešte maďarskou hegemoniu vyšpikovaný, nemožeme ubrániť sa tej myšlenke, že by, slovom „autonomia“ nebolo rečeno národom: „Vy Evanjelici ! poznate jaký poklad vám nechávame, – a Vy Katolíci zahrajte sa troška na Autonomiu !
„Liberálni kričia plným hrdlom „autonomia“ ! a kat. biskúpi, pridávajú sa k nej, jakoby prirodzene, a dobrovolne; a preto mnohí, a to i vzdelaní katolici domnievajú sa, a – tak i robia, – jako by to s tou svätou Autonómiou nebolo inšie, len: „chlebičku ! zjem ťa,“ alebo že jim volakto povie: „aperi os, et implebo illud.“
Historia poučuje nás, že každá autonomia stála veliké práce, a boje a my katolici – nazdávame sa, že šťastlivé okolnosti, a včulajší autonomický vetriček prišenie nás do prístava pravej autonomie !!?
Evanjelici vybojovali si ju so zbrojou v ruke, a – zabezpečili zákonmi, medzinárodnými traktátmi, a zmluvámni, – ktorých sa vláda tak ľahko dotknúť nenemôže, a nesmie; a my ? vystavení milosti a nemilosti ! Pravoslávni, – niektoré jej pozostatky, däkujú svým dávnym privilegiam, a su v užitku. Židia, – udržali ju, svojou dvojtisícročnou passivitou, alebo; že stát s nimi a oní so štátom nič spoločneho mať nechceli, – kdežto ju katolici, po vyhlásení Cirkve svej Cis. Konstantinom za státnou, – dosť skoro utratili.
A preto nemôže byť ani najmenšej pochybnosti o tom; že i autonomia katolíkov, – má-li sa stať skutkom, – bude stát boje, – tuhé, a kruté boje; a že my katolíci k vedeniu jich, v nepriaznivejších okolnosťách postavení sme, jako všetky iné konfesie kedykoľvek.
My síce, nebudeme, a nesmieme bojovať mečom; ale máme za to nie menej výdatnú zbraň, „in verbo veritatis, in virtute Dei, per arma justiae a dextris, et a sinistris, per gloriam et ignobilitatem, per infamiam (či to nie sú ti panslavi ?) et bonam famam, ut seductores et veraces, sicut gui ignoti et cogniti, guasi „morientes, et ecce vivimus (či to neni národ slovensky ?) ut castigati, et non mortificati“ nech nám len nezchádza na udatných bojovníkov, – ktorých, tým viac, a horlivejších potrebovať budeme, že boje naše rozpriadať sa budú na dvojo: a síce:
1) Na boj s Vládou
2) Na boj s hyerarchiou
Tieto boje, budú síce spoločné katolikom všetkých národností, ale pre nás Slovákov, stanú sa tým krutejšími, že nemajú-li vypadnúť ku zkáze Cirkve kat. medzi Slovákmi, a ku ohroženiu našej národnosti, všetky na polí národností rozhodnúť sa musia; oni sa stanú pre nás tým krutejšími, že pri známej maďarskej tolerancii (!?) národnostnej, – napriek Spasiteľa, a Apoštolov, ktorí – k tomu aby sa kto účastným stál dobrodenia kráľovstvá nebeského na zemi, nepožadovali, aby zaprel národ, otca i matku svú, a napriek tomu: „quod vultis, ut faciant vobis homines etc.“ na vlastné sily odkázaní zostaneme, a bodajže sme na poli tomto, v maďarských katolíkoch nenašli zjavných nepriateľov !
Čo sa dotýče boja s Vládou, – je zajiste poľutovania hodný ten, ktorý sa domnievá, že: kto povie A., musí povedat aj B., a že stát alebo vláda, keď prestala byť katolíckou, aj bez obalov vypusti z rúk to čo následkom katolickosti svej v rukách mala, a posaváď má; a že autonomný kat. kongres, nepotrebuje len dekretovať, usporiádať, a z ruky vlády prevziať, to čo cirkvi kat. v Uhorsku prisluchá; tu jednoducho podotýkame, že v politike je docela iná logica ! Smerodajné kruhy vládne, a hierarchické už dnes na silno tvrdia, že tak rečené „jura majestatica“ nesmia padnuť autonomie v obeť; a tak menovanie asi 600 cirk. hodnostárov, podľa zásad konštitationalných, skrz ministra i nekatolíka, a možno i nekresťana, ku ktorému Majestas svoje meno pridá; zajiste v záujmoch politiky, aristokratismu etc. a proti najsvätejším záujmom katolíctva, a duchu pravej autonomie i na ďalej provodzované byť má. Politické Noviny donášajú zprávu, že p. Eötvös – u prostried volieb do kat. kongresu, chystá predlohu o dôchodkoch „intercalarných“ cirkve kath. pred zákonodarný snem, proti čomu my, – (ktorí naskrze nechápeme, čo by štatne zakonodarstvo, okrem bežiacich už i tak nakopených daní, s katol. „intercalarnými“ dôchodkami jaké činenie malo ?) už vopred protestujeme ! A preto: neminie sa bojov, zakaď si vydobijeme autonomickou volbou hodnostárov cirk. – svojské správovanie studijneho a náboženského fondu, kath. statkov Universily poslanskej, a jiných ústavov v krajine, čo zajiste nestane sa ináč jako jestli vláda i na poli politiky k tomu prinútena bude.
J. B.
(Pokračovanie budúce.)

Najnovší návrh zákona ministra osvety.

Pred nami leží návrh zákona, znejúci „o slobodnom vyznávaní náboženstva a o rovnoprávnosti vierovyznaní.“ Tomuto najnovšiemu návrhu zákona slúži jakoby za úvod toto: „Slobodu viery, čili v užšom smysle slobodu náboženstva, dľa môjho (p. ministra b. Eötvös) náhľadu štát nemôže občanom ani povoliť, ale ani ím ju odepreť; lebo osobná (subjektívna) viera bytuje v srdciach jednotlivcov; tejto ale sa nesmie dotknúť vonkajšia moc a násilie. Zákonodárstvo dľa môjho (p. ministra) presvedčenia môže mať iba úlohu tú, aby štatnému občanovi zabezpečilo právo, dľa nohož tento slobodne sprevádzať môže svoje vierovyznanie, môže mu dať, bez úrazu krajinských zákonov, výraz i kroz vonkajšie obrady a úkony a cieľom sprevádzania a vykonávania svojho náboženstva môže sa spájať v náboženské, rovným právom opatrené družstva, spolky (Cirkve.)
V takomto poňatí veci ukrýva sa príčina; prečo nezneje názov tohoto návrhu zákona: „o slobode náboženstva alebo viery“; lež „o slobodnom vyznávaní náboženstva a o rovnoprávnosť vierovyznaní.“
Takto pojmúc p. minister osvety svoju úlohu, sostavil návrh zákona v nasledujúce články.
„Každý slobodno vyznávať a nasledovať môže ktorékoľvek vierovyznanie alebo náboženstvo, a v medziach krajinských zákopov môže ho aj zovňútorne prejavovať a prevádzať. – Následkom tohoto nikto nesmie byť prekážaný pri konaní dajakého náboženského, zákonu neodporujúceho obradu, aniž smie byť nútený k náboženskému s jeho vierou nesrovnávajúcemu sa činu. – Schopnosť k občanským a politickým právam je od vierovyznania úplne neodvislá.
Predpisy viery alebo náboženstva nikoho neoslobodzujú od jakýchkoľvek zákonom predpísaných občanských povinnosti.
Štátni občania môžu spojiť sa v medziach a pri zachovaní krajinských zákonov v náboženský sbor poťažne cirkev; ústroj svojej cirkve určujú si sami a sami pokonávajú si veškeré svoje náboženské a cirkevné záležitosti. – Náboženské sbory alebo cirkve čo do práv a povinnosti rovné sú medzi sebou i oproti štátu. Štát prevádza oproti cirkvám právo naddozorstva, a cieľom umožnenia tohoto, – povinné sú tie vierovyznania, ktoré dosiaľ zákonom nie su uznané, – stanovy svojho ústroju predostreť vláda. – Jestli vláda, v stanovách alebo v konferencionalných uzavretiach daktorej náboženskej korporácie, v smysle tohoto zákona vláde predostrených, našla by krajinským zákonom protivný punkt, alebo jestli v učeniach alebo obradoch zákonom dosiaľ ešte neuznaného vierovyznania našla by dačo takého, čo uráža všeobecnú mravnosť: môže ho vyzdvihnúť; avšak povinná je záležitosť túto v najkratšom čase zákonodarstvu predostreť, ktoré v tomto ohľade definitívne rozhodne. – Veškeré doterajšie práva štátu oproti katolíckej a gréckej cirkve pozostávajú aj na ďalej, kým cirkve tieto tiež nebudú sriadené na základe samosprávy. – Každý 18 ročný človek môže slobodne prestúpiť z jednoho náboženstva k druhému. Ženské po vydaji aj skorej. – Štát považuje manželstvo za občansku smluvu a posudzuje ho dľa svojich vlasných zákonov. Bude teda civilné manželstvo, o ktorom však len neskôr predloží minister práva osobitný zákon. – Až po sankciu tohoto manželského zákona však ohľadom vedenia matrík podržujú sa prítomne stávajúce zákony a terajšia praksis. – Rodičia vychovávať môžu svoje deti slobodne v ktorom koľvek náboženstve. – Jestli v ohľade tomto nevzniklo medzi rodičmi vzájomné pokonanie, nasledujú synovia náboženstvo otcovo, cery matkino dotiaľ, kým nad náboženstvom svojím sami rozhodnuť môžu. (§. 8.) – Medzi rodičmi vzniklé pokonanie nemôže sa viac zrušiť, jestli patričné dieťa prežilo už siedmy rok svojho veku. – Do tých cinterov, ktorých pozemok je obecným majetkom, môžu poťažne majú sa pochovávať veriaci ktoréhokoľvek vyznania. – Každé vierovyznanie však môže utvoriť si na osobitnom územi osobitný cinter. – Zákonu tomuto protivné všetky predošlé zákony a nariadenia sa zrušujú. – S prevedením tohoto zákona poveruje sa minister náboženstva a poťažne minister práva a minister vnútorných záležitostí. (VI.)
(My z našej stránky, poneváč i samé krajinské zákony dávajú každému občanovi právo o návrhoch zákona nie len smieť mať svoju mienku ale ju i verejne vysloviť, aj zatiaľ, pokým našu mienku o tejto čudovitej predlohe zákona neskôr obšírnejšej a dôraznejšej nevyslovíme, v dnešnej „Besednici aspoň v krátkosti z pera budúceho nášho p. kollegy pošlú, podávame o návrhu tomto kritiku.
Viď dolu niže. Red.)

Cirkevné a Školské Zprávy.

Dňa 12 apríla.

Rím. O činnosti snemu cirk. platí; že sa pravidelne každý týdeň odbývajú štyri všeobecné zasädnutia, totižto: v pondeľok v úterok, švrtok a v piatok. 28 schôdzka (zasädnutia, bola 21 febr.
7 Otcov rečnilo, a medzi ními tiež í Haynald, biskup z Kaloče; Dňa 22 febr. bola 29 valná schôdzka, v nejžto rozprava o upravení a zavedení spoločného katechismu pre celú Cirkev, ukončená je. Zároveň udelené sú Otcom 10 denne snemovné prázdniny, aby si snemovní Otcovia po namáhavých prácach trochu poodychli a aby komissie maly času k dôkladnému preskúmaniu rozličných predloh a k zavedeniu zmeny na predlohách podľa nového jednáceho poriadku. Prázdniny trvaly do 4 marca. Teraz sa započne rokovať o predlohe „de Ecclesia“, ktorá vraj 13 kanonov obsahuje. Dňa 20 febr zmenený bol dosavádni jednáci poriadok a síce tak, že od včulka predlohy bezprostredne valným schôdzkam Otcov k pretriasaniu podávané nebudú, ale najprv vždy jednej zo známych komisií, ktorá vykonavše na ních dľa svôjho zdania a písomných návrhov Otcov potrebné opravy, teprv potom ich všetkým Otcom k rokovaniu predloži. Tak tiež musia Otcovia zmeny a opravy zo svojej stránky na prepracovaných už predlohách žiadané predsedovi písobne predostreť. – Debata sa týmto poriadkom zkrátila, ale nie na ujmu volnej rozpravy, lebo teraz snemovní Otcovia i písobné návrhy podávať i rečniť môžu. – Ďalej môže dľa tohože zmeneného poriadku rokováceho každá komissia svôj opravný návrh vo valnej schôdzke hájiť, čo sa zase s parlamentarným zvykom shoduje. Z rozličných končin sveta vel. duchovenstvo adressy zasiela na snem cirk. do Ríma, žiadajúc sbor cirk, aby neomýlnosť pápežovú výslovne vyriekol. S otázkou o neomýlnosti pápežovej zaoberá sa teraz cely svet. – Knieža-biskup tridentský šlakom porazeny, jesli sa jeho stav zlepší, domov sa navráti. Medzi snemovnými biskupami nachádza sa jedon obrädu syrského biskup, Magr. Stomacgi, ktorý predtým prináležal sekte Jakobitov, potom stal sa mníchom Antonítov; neskôršie farárom, vicepatriarchom a konečne biskupom. Roku 1863 zanechal rozkol, a navrátil sa s dosti značným počtom sebe podriadených do kat. Cirkve. Rím ponechal mu jeho sídlo a odovzdal mu ešte i duchovnú zprávu biskupstva „Edessy“ na dôkaz, že Rím voždy uznáva platnosť posväcenia kňazstva a konsekracií jesli sa ony udeľujú a vysluhujú obradom Cirkve primerano.
Údáva sa že s koncom mesiaca Marca 6 cirk. hodnostarov dostane kardinalský klobúk. Potom ešte ostane 12 uprázdnených hodností kardinalských. Od 18 februára pílne sa navštivuje a obdivuje „Výstava úmeleckých veci cirk.“ bohatá na všetky nové i staré produkty kresť. umenia. Skoro všetky vzdelané národy, sú tuná zastupené. Je ona zajímavá, veľkolepá, elegantná a poučlivá.

Dňa 15. Apríla
Pešť. (Slovenskú kážen v Tereziove v Pešti náš vysokoctený rodák, p. Š, Klempa nasledovne oznamuje: Oznamenie. Poneváč vo fáre u sv. Terézie v Pešti počet veriacich jazyka maďarskeho a slovenského od posledných desäť rokov tak sa rozmnožil, že oni značnú čiastku obyvateľov predmestia tohoto pôsobia, a poneváč vo fárskom chráme predmestia tohoto do včulka služby božie len v nemeckom jazyku za vykonavaly: Najdôstojnejší arcipastier náš knieža-primaš arcibiskup ostrihomský Ján Simor vo svojom z Ríma dňa 25. februára b. r. pod čislom 937 danom pripíse, chtiac duševným potrebám všetkých svojích veriacich otcovsky vyhoveť, najmilostivejšej nariadiť ráčil, aby pozatým vo farskom chrame tomto služby božie v nedeľu a vo sviatok v troch rečiach, totižto: maďarsky, nemecky a slovenský sa vydržiavaly. Následkom tohoto arcipastierského naridzenia sa týmto na znamosť dáva že pozatým od nedeľe veľkonočnej bežiaceho roku vo chráme farskom u sv. Terezie služby božie v nedeľu a sviatok vo troch rečiach, totižto: maďarsky, nemecky a slovensky sa budú vybavovať, s síce nasledujúcim poriadkom: ráno o 6 hodine malá mša svätá s nemeckým spevom, ráno o 7 hodíne slovenská kázeň; o 7 ½ hod. malá mša svätá so slovenským spevom: o 8 1/2 hod. malá mša svätá s maďarským spevom pre školskú mládež: o 9 hod. nemecká kázeň; o 9 ¾ hod. veľká svätá mša s nemeckým spevom; o 11 hod. maďarská kázeň; o 11 ½ hod. malá svätá mša s maďarským spevom. – Po poludni o 3 ½ hod. kresťanské vynaučovanie nemecky o 4 hod. litanie nemecky. V Pešti dňa 8. aprila 1870. Šimon Klempa, prepošt-farár.
(Slov. "Noviny v Pešti.)

Viedeň. Rokovánie v rišskej rade o daní a výdelku pobúrilo jak sa predvídať dalo nemálo všade robotníkov, lebo sa daňou touto útok činí i na kapsy delníkov bez toho na polo prázdné. I síšlo sa dňa 27 febr. asi do 3000 delníkov a ostrými rečiami odsúdilo daň túto poukázavše na to, kdeby vraj peňaze pre štátne výdavky najsť a daly; nie u robotníkov, ale v Cirkvi vraj a u kňazov, alebo – čoby ešte výdatnejší prameň bol, u židov, lebo mnohí kapláni a farári sú horšie zaopatrení, nežli daktorí delníci u Poppera alebo Strassera.

Z Chorvátska. Dľa „Zagrebačkého kat. listu“ rozkvetá družstvo sv. Jeronyma, podobné dedíctvu sv. Cyrilla Methoda na Morave utešene všade, kde živel chorvátsky sa rozkladá. S koncom roku 1869 čítalo družstvo to do 1123 údov a kapitálu na 14,400 zl. (A náš Spolok sv. Vojtecha 14 Decembra laňského roku v Trnave zasadený – čože robí ? Sotva v Máji na valnom shromaždení zakvitne, však Stanovy jeho neni sú ešte na vyššiom mieste potvrdené !)

Z Jeruzalema. V stoličnom chráme Jeruzalemského Patriarchy pílne sa pracuje; malby sú už hotové. Cisar Rakússký daroval na okrasu oboch oltárov tohoto chrámu stoličného 20,000 frankov. – Na opravu chrámov farských v Jeruzaleme pod správou kňazov Františkánov sa nachodiacich, obetoval Cisar Rakússký 12,000 frankov.

Kraj Horňo-uhorský.

Z okolia Trnavského. V IV nitranskom volebnom okrese i s mestom „Trnava“ po sčítaní centralným Výborom dňa 22 a 23 marca b. r. vo všetkých obcách tohože okresu hlasov, ktorých dohromady bolo: 7444., výsledok volby aut. vyslanca svetského je tento: Pl. t. p. Majláth dostal: 3655, – p. Jablanozy: 1088, – p. Príleszky: 806, – p. Zmertič: 782, – p. Ocskovský: 308, – gr. Chotek: 210, – p. Štetina: 143, – p. Frideczky: 85, – b. Schmerzing: 65, – p. Buzinkay: 18, – p. Neustädter: 17, – hlasov; a pp. Šarmir a Palugyay každý po dvoch - 2 hlasov.
Tuná musím i to poznamenať že z mnohých obcí, neviem z jakej príčiny, nedošly zápisnice spočítaných hlasov do „Trnavy“ na centrálny Výbor; a z Keresztúra a Apaja zápisnice hlasovania došlý teprv na druhý deň. Z týchto dvoch obcí p. Majláth dostal 132 hlasov, a p. Prileszky obdržal 41 hlasov. Teda pl. t. p. Majlath ahsolútnu majoritu hlasov obdržal tak, že on o 130 hlasov viacej dostal sám a sám nežli všetci ostatní pp. kandidáti. M. O. č. k. a predseda centr. Výboru.

Považská - Bystrica. (Dňa 17 marca.) Ponáhlam sa veľct. Obecenstvu našmu aspoň zkrátka podať výsledok volby aut. vyslanca svetského v centrálnom našom Považsko-Bystrickom okrese, v dekanátoch: Pruské, Púchov, Pov. Bystrica, Malá Jesenica a Bittča) prevedenej. A síce takto stojí stav veci: Pl. t. p. Ján Uhlárik dostal hlasov = 3794. – Ernest Urbanovsky obdržal hlasov = 1585. –
Bernard Szittyányi Ullmann 480, Pavel Kubicza 431, Gedeon Uhlárik 130, Ján Tesselsky 88, gróf Gustav Königgszegg 51, a Josef Lord dostal 17 hlasov. – A tak s velikou slávou zvíťazil náš rodák a zástupca krajinský okresu Illavsko-Púchovského pl. t. p. Ján Uhlárík. Sláva mu !!

Trenčín. Isto je, že náš hlavní Župan Kubica už je za representanta katolíkov okresu trenčianského vyvolený.

Zo skalického volebného okresu. Všeobecne počuť sa sťažovať na nesjednotenosť vodcov ľudu pri voľbach pre katolícku samospravu, jako i na netečnosť zo stránky voličov. Pre prvú drobia sa hlasy a vätšina s ktorou jedondruhý označenec zvíťazil prirodzene býva potom len malicherná. Po skutku pravda býva každý múdrejší, len že potom už neskoro. Príležitostne chcem nečo k ospravedelneniu spomenutej obapoľnej netečnosti nečo podotknuť. Ťažko je duchovním s úplnou vôlou zaujať sa za takého kandidáta o ktorom nikdy ničoho neslýchal, a iný ktorýby poctive vedel zastávať práva ľudu katolického ani sa nehlási, poneváč pre skúposť volebného zákona, nevládze na svoje útraty do Pešti odcestovať a tam za dlhší čas byť a výživu si zaopatriť; preto ani nevystúpi. Ohľadom na voličov ale je istá pravda, že ľud je už nasýtený tých predošlých volieb do snemu krajinského pre nepríjemné a citlivé následky jeho volebného poriadku, prečo ani divu neni, že na mnohých miestach, jestli o cieľu a primeranejšom spôsobe voľby samosprávnej dostatočne nebol presvedčený, pokoj chce mať s jakoukoľvek voľbou. Že však označená nesjednotenosť a nedôverivosť neni predca všeobecná, to dosvedčuje výsledok voľby v okresi skalickom, do ktorého územne patri dekanatský okres šaštínsky.
Zo stránky duchovenstva dekanátu šaštinského obdržali hlasy nasledujúci velb. pp. Paulík tótmegyerský 17, Victoris šándorsky 13, Mallý 10, Hattala 6, Radlinský 3, Blaho bogdánovský 2, Munkay 2, Suppan 2, Samassa 2, Boltizár štiavnicky 2, Blümelhuber prof. ostrihomský 1.
V kláštore velb. oo. františkanov v Skalici: Paulik 8, Victoris 7, Horváth ížajský 4, Suppan 4, Szabó skalický 3, Schierer holičsky 2, Bubla 2, Samassa 1, Keller fraštacky 1, Havliček red. Siónu 1.
Zo stavu svetského velikou vätšinou zvolený je p. Jozef Sebesy pravotár v Skalici, obdržal. 2777 hl. Po ňom najbližší pp. R. Očkay 1708 a G. Csenkey na 500 z dekanatu čachtického. R. Kutzényi a J. Kuba po 400, Bar. Mednyánsky zo sv. Kríža nad Váh. a Bar. Horecký zo Šaštína prez 200; P. Businkay senický 15.

Z okresu pruščanského. (Pokračovanie.) My teda, ktorí máme tak ťažkú úlohu cele pokolenie cvičiť a nie len dejstvovania ale aj učinkovania na poli cirkevno-národnom schopným učiniť, – my sme do toho tajomstvaplného osudného položenia dohnatí; že s jednej strany máme vôľu ano zápal povolaniu a úlohe svojej a očakávaniu cirkve i národa verne sodpovedať, – s druhej ale strány viaže nás zákon ktorý je povolaný nám spôsob naznačiť, jako krajina a vlasť práce tyto učiteľské smerené mať chce. Radi by sme života nadchnuli zákonu, radi skriesili mrtvorodenca, radí paedagogiu i didaktiku ná základe viero a mravovedy previedli, a pritom požiadavkam zákona sodpovedali. Blaho osobné a spoločenské sa samým vedectvom neubezpečuje; k tomu potrebno mravno-nábožné vychovanie, poznanie a plnenie povinnosti proti Bohu, bližnemu a sebe samému: a síce také poznanie a plnenie, ktoré svedomie človeka uspokojí, a to je náboženstvo. Ďalej ani tak schvalovaná filozofia, ani pokusy toľkých idealistov, hľaďte len na francúzsku revoluciu, nedokázaly že by sa dala mravnosť mysleť bez náboženstva. Náboženstvo ale byť nemôže bez kňazstva, teda ani výchovy, a vyučby, t. j. školy nemôžno prospešne mysleť bez náboženstva, bez kňazstva. Neberte ctení pp. učitelia, slova moje sa – „Cicero pro domo sua“ – sobecké navádzanie, veď francúzsky Guizot min. praví: „Nie len tak sa má vplyv kňazský v školách rozumeť, aby sa nekoľkohodinými prednášky z katekizmu – nepokojili, jako iní učitelia z počto – alebo prirodovedy: ale ku prevedeniu náboznaj výchovy v pravom smysle potrebno, aby kňaz celé povetrie školy nábožnosťou a mravnosťou naplnil, s túto mládeži od malička do srdca štepil.“ Slobodno li toto?
Ano; lebo nemá pravdu p. správca budínskeho paedagogium Schvicker „že sú dovčuľka jestvujúce kat. školy dľa §. 25 školského zákona bez všeckej otázky obecné, a že zatial takými zôstanú, kým si obce katolícke dľa utvoriť sa majúcej autonomie školy svojeho vyznania nevystavia a nesriadia.“ Ung. Schulbote 3. Jahrg. str. 357. On ďalej predca hovorí, že sme my katolíci de jure už stratili naše školy, ale de facto dopustia, aby status quo až do ustanovenia autonomie udržaný bol. On síce dodáva, že je to jeho súkromná mienka. No veru len súkromné; lebo zákon ináč hovorí. Keďby p. Schvicker mal pravdu, vtedy by ztratil §.11 zák. šk. svôj celý smyseľ, ktorý praví: „náboženstvo môže udržať a vystaviť zo svojích síl verejné vyučováce ústavy... “Skrze to, že najprv hovorí „udržať“, podla logiky musi rozumeť už jestvujúce školy, lebo čo není, to sa ani udržať nedá. Teda skrze 25 §. neni sú naše školy jedným úderom za obecné vyhlasené. Ale jaký smysel by sme v protivnom páde pripísať museli ministerskému ustanoveniu dd-o 1. Aprila 1869 č. 492 ktoré naridzuje, aby sa v každej obci, ktorá ma kat. školu školska stolica utvorila ? Teda p. minister, ktorý pravý smysel zákona najlepšie vedeť musí, uznáva, že aj pred sostavením autonomie môžu jestvovať školy katolícko náboženské. Ďalej p. Schvicker takto dôvodí: obce dovčulka vydržiavaly školy jako politický celok, nie jako telo náboženské; ergo najprv musia byť všetky školy za obecné vyhlásené, a keď sa utvorí autonomia, nech si potom až chce založí nové školy rázom náboženským. Drahí pp. učitelia ! Z tohoto vidno, jakým duchom sú mnohí spisovatelia – činiteli to verejnéj mienky – proti nám prepojatí. Keďby tedy, keď sa naše školy zakladaly, boli ten rozdiel medzi obcou politickou a náboženskou činili, není pochybnosti, žeby naši katolíci, jako cirkevníci boli školy svoje utvorili. A tam, kde sä žiadneho inoverca nenachádza, kde teda ani protestant, ani žid ku výlohám školským ničím neprispel, – jakáže tam obec, či politická či náboženská sebe školu zriadila ? A tam, kde 1500 katolíkov škola svoju zakladalo, a platilo, a len pätoria židi, následkom tedajších pochopov a zákonitých ustanovení ku cieľom školským maličkosť dávať museli, – má-li 1500 katolíkov pre pať židov právo svoje ztratiť ? Tedy by tá emancipácia tým mnoho užitku, nám ale ztratu imania vlastnosti bola priniesla ! A tie veľke obety cirkve a kňazstva katolického pri takýchto predošle obecných školách p. Schvicker do počtu nevezme ? No tešme sa bratia ! veď zákon zpiatočne neučinkuje, – veď nám on právo naše vo školách v III. bl. ponecháva.
Pokračovanie budúcne.

Besednica.

Úsudok p. P. B. vynesený nad najnovším návrhom zákona ministra osvety.

Dovoľte mi trochu si zabesedovať o tej našej kath. autonomii a mienku svoju vysloviť o najnovšej predlohe p. ministra osvety. Mnohí majú strach, druhí opeť nádej skladajú v budúcu autonomiu. Prorokom niesom; lež to každý ľahko uhádnuť môže, že pri terajšom rozpoložení horšie to nemôže byť s namí katolikami so samospravou, než jako je teraz bez nej. Ba práve nádej v ňu skladáme práve teraz keď pán minister osvety jakési salto mortale robí so svojím liberalismom, napôdobňujúc Baden-Badenských proti-cirkevných liberalcov, dľa matematických pravidiel o potencijách. Tohoto dôkazom je jeho najnovšia predloha o „slobode náboženstva.“ Jaká že to má byť náboženská sloboda ? Dľa duchu 16-ho stoletia slobodným byť v prvom rade znamená; neviazanosť oproti všetkému, čo človeka s Bohom má spojovať. A jestli kto je i dosť bezočivý túto svoju neviazanú rozpustenosť i pred druhými vystavovať, toho potom menuje terajší svet slobodno-myseľným. To je vec skutočná. Žeby však tá zasľúbená sloboda náboženská, ktorú neviem z jakých dúležitých (?!) príčin nám p. minister chce na hrdlo zavesiť, mala byť v označenom smysli slobodou neviazajúcou človeka k Bohu, to nechcem povedať, abych neukrivdil pravokatolickému presvedčeniu p. ministra, ktorý vlastne práve tak, jako i my je len nízky stvôr v pomere k Bohu svojému najvyššiemu Pánovi. Za druhé ale i z tej príčiny, že i on predostiera k najvyššiemu potvrdeniu zákony, ktoré majú viazať každého občana i v svedomí, ktoré svedomie avšak, jestli v ňom nekto iný než minister i s celou vládou neobnovuje to povedomie, že jesto večná spravodlivosť, až na smrť prenasledovať bude v svojej povedomej slobode každého toho, ktoby ho v nej chcel hatiť a viazať.
V celej rozsiahlosti ešte nepoznáme tú čudovitú predlohu, a preto ponechávame si našu mienku o nej neskôr obšírnejšej a dúraznejšej vysloviť, poneváč i samé krajinské zákony dávajú každému občanovi právo o návrhoch zákona nielen smieť mať svoju mienku ale ju i verejné vysloviť. Teraz len v krátkosti.
Umelca poznať po jeho umeleckom diele. O tejto zásade bol dobre presvedčený slavný maliar Tician, preto svojého mena na svojích dielach nikde ani nepodpisoval. So spomenutou predlohou o slobode náboženstva ale ceľkom je to ináč, lebo keďby sme neboli čieme na bielom v časopisoch čítali, nikda neboli by sme mohli uznať, že majstrom tak nemajstrovského návrhu môže byť p. minister osvety. Lebo na miesto nezručných pomocníkov pohlavkuje majster sám seba. Jako ?

a) Hovorí sa v predlohe o úplnej slobode každého vierovyznánia, – vyjmúc náboženstvo katolícke, ktoré zakáď prý nesriadi si autonomiu, ohľadom na úpravu svojích zaležitosti bude pod kuratelou štatu. Výminku tú požaduje pravda pochop o slobode každého vierovyznania ?!

b) V predlobe udeluje sa milostive sloboda náboženstva, spolu ale dopúšťa sa hriechu proti 5-temu božiemu prikazaniu tým že bezprávne prekračuje hranice svojého chotára, pretahujúc prez ne veci ktorých i náboženský ráz (jako manželstvo) odtajiť sa nedá, a vydávajúc spolu i jako prvý v cirkvi apoštol pravidlá, ktoré týkajú za náboženských vykonov v lône samej cirkve. Ďakujeme za takýto dar slobody, timentes Danaos et dona ferentes; a síce i pre dobro krajiny, poneváč také náboženstvo, ktorého podstatu a hranice určovať majú ministerské paragrafy a nie božské zákony, (Kto vás slyší mňa slyši“) nedodá veru vážnosti svetským zákonom a čo potom ?

c) Vyslovená je v návrhu sloboda svedomia s tej zásady, že v cirkvi neslobodno nikoho nútiť k nejakému náboženskému výkonu ! – Kto ale budeš chceť do stavu manželského stúpiť musíš najprv chceš nechceš pred richtárom tento úkon vykonať, lebo neviem či na základe tohože principu o slobode svedomia, uvedie p. minister s pomocou snemu núcene (obligativné) civilné manželstvo. Či kto pochopi túto konfúznu slobodu, pri takéj dedukciji ad absurdum !

Z jakých dúvodov a príčin zamýšla p. minister tento zákon uviesť ? V konštitucionálnej krajine jakou má byť naša uhorská, pomimo toho že zákon spočívať musí na princípe slobody, treba aby ho požadovaly potreba a úžitočnosť pre všetky alebo aspoň pre veľmi prevažnú vätšinu v krajine jestvujúcich národov. Ani nepočitujúc sem náboženstvá bo v náboženských zaležitosťach tu platí: ne ultra crepidam. – Princip opravdivej slobody tu je vytvorený jako sme to vyššej dokázalí. O všeobecnej potrebe alebo užitočnosti tu ani nehovoriť, bo jako, my katolickí a i naši evanjelickí Slováci, tak ani iné uhorské národy nežiadajú si zakusiť z tohto ovocia ktoré najsámprv besná francúzska revolucija zrodila. A úžitočnosť alebo cieľuprimeranosť nejakého návrhu zakona čudno zneje vtedy, keď s ním búra sa milliony občanov v jejích svedomí a náboženskom presvedčení. Dúvodu pre všeobecné dobro nemá tu p. minister tým menej pre všeobecnú mravnosť. Dľa našeho zdania, smerodajnou pohnútkou pri tejto predlohe vidí sa nám byt zodraná fráza o požádavkách časoduchu a chybne pochopená popularita. Lebo jestli toto naše presvedčenie je skutočné, vtedy velmi sa p. minister pomýlil, poneváč u ľudu ktorého priazeň chcel by si získať, najde s čistého presvedčenia vyplývajúci odpor, a priazeň so stránky nekoľkých obskurných osôb sdemoralizovaného novinárstva sa nevypláca; bo velmi rýchlo sa mení a mizne jako z mydlín vyfúknuté bublinky v povetrí. Takáto by bola tedy i koruna slávy ktorú by p. ministrovi isté málo poctivosti a žiadnej kázne neznajúce časopisectvo na hlavu položilo. Čo však mal by vyznamenávať tento veniec populárnej slávy, dobre nám známo. Títo obrezaní a neobrezaní novinárski židia, zajiste konajú dľa svojeho ideálu známeho to francúzského nedouka (ktorý v svojej nadutej šialenosti myslel Krista z neba za nohy stiahnuť) – Renana, ktorý i zákernického zlodeja Barabáša z dejepisu umučenia „fort connu“ velmi znamým a oblúbeným teda populárným mužom menuje. (Život Ježišov od Renana p. 288.)
No už sa takúto od osvieteného muža akým je Renan v svete proticirkevnom in figura opredelenú popularitu zajiste poďäkoval by sa p. minister osvety. Lež z tejto skutočnosti poučiť a presvedčiť sa môže o tom, že jesto mnoho ľudí, ktorí i perle a svaté veci sviňám hádžu, jestli s tým len svôj cieľ dosiahnu. Popalaritu u týchto ľudi hľadať sa neodpláca. Túto meditáciju, poneváč dľa sv. Pavla je teraz čas príhodný, držali sme na miesto p. ministra osvety, bo nam známo, že on si nato času neuhľadí. Za druhé, i preto aby sme dokázali že my Slovaci i na neho si myslíme, trebárs tak sa nám pozdáva jako by on na nás zabúdal, lebo ináč na tú 70 tisícmi opatrenú petíciju za domy osvety; za školy, bolo by muselo nečo sa stať už dosaváď. Tu mali by sme ešte nečo uprimne povedať, poneváč ale Cyrill neni politickým časopisom preto v príslušných hrádzach dokončujeme svoju meditáciju nasledovne: Nech p. minister osvety čerpá túto osvetu z pravej studnice, z pozitívného kresťanstva, ktoré založil Kristus „toto svetlo sveta.“ Lebo jestli myslí vystaviť si pomník s tých kameňov ktoré v označenom návrhu na positívne kresťanstvo vôbec a na katolíckú cirkev zvlášte metá, dľa pochopu našého: vtedy nech pomyslí, že pomník ten ťažko mu môže na srdce priľahnuť a to síce z tej jednoduchej príčiny, že každý konstitucionalný minister je zodpovedný – a síce zodpovedný kráľovi všetkých kráľov pred ktorého každý, veríšli v jeho najvýššiu moc alebo nie, dostaviť sa musíš ku sodpovednosti bez titulov, bez rádov a vyznačenia, tak jako to nás basník hlása: Na tento svet prišielʼs nahý – a nahy sa navrátiš.

Legendy: Svätý Simeon, biskup. (+ 107.)

Svätý Simeon, biskup a mučedlník, pri všelijakom trápení a mukách svojích, ktoré on prekresťanskú vieru snášať musel ničím iným sa netešil, leda pomyšlením na budúce slavné z mrtvých vstanie. „Já chcem s Kristom umreť, tak zvolal abych tiež i s Kristom vstať môhol.“ Svätý Simeon bol blízkým príbuzným Ježisa Krista a svedkom skutkov a života jeho – i jeho z mrtvých vstánia, a na nebe vstúpenia. Po smrti sv. Jakuba stal sa jeho nástupcom na biskupskej stolici v Jeruzaleme. Už bol 45 rokov Cirkev Jeruzalemskú spravoval a neobyčajnú starobu dosiahol (120 rokov starý bol) keď sa obetou prenasledovania stal. Rimania totižto zasadili sa o to, aby všetkých potomkov z rodu Dávidovho vyhubili; poneváč Židie z tohto domu kráľa a Vykupiteľa očakávali. Svätý Simeon byvše kresťanom a zaroveň z rodu Dávidovho pochádzavše odsúdený bol k smrti kríža, ktorúžto smrť on aj s podívuhodnou trpezlivosťou posilnený a potešený pomyšlením na budúce slavné vskriešenie podstúpil r. 107.

Výpovede sv. Otcov.

* Chceš byť veľkým ? Od malého počni. Zamýšlaš založiť budovu veľkej vysokosti ? Najprv postaraj sa o základ poniženosti. – Sv. Aug.
* Lepšie je v stave hriechu vyznanie, nežli v stave dobrých skutkov pyšné chvastanie. – Sv. Aug.
* Každý je maliarom života svojho; umelcom diela tohto je vôľa, barvami sú čnosti, vzorom ale musí byť Kristus. – Sv. Reh. Nys.
* Hovoria nektorí: „Či Boh hľadí na šaty (nádherné), nie ale na mravy ?“ Avšak tá sličnosť šiat býva znamením špatnosti mysle a mravov. – Sv. Bern.

Večernie Zábavy

(Hádky.)

Mňa často Gazdina pre domácich varí;
Lebo s tým najlepšej gazdovstvu sa darí.
Utni mne krk s plecom, – vodne si spočívam
A v noci do osád výlete robívam.
(Rozlúštenie budúcne.)