| Text článku : | Exercície nie sú len dni tichých modlitieb, zatvorenia sa pred svetom a nebeského pokoja. Hej, to sa tak ľahko povie! Ale neprežil ich nikto dobre, kto nesostúpil do hĺbky svojej biedy. Exercície učia tú najasketickejšiu teologiu: že sme naozaj zlí, skoro nepolepšiteľní, že život náš je tým najčernejším na zemi. Plný nevďaku voči takému dobrému Pánovi, ktorý nás tak nesmierne miluje. Plný neopatrnosti, márnivosti, pýchy, nelásky, zaslepenosti, pohodlia vo všedných chybách, nerozhýbavosti k lepšiemu. Slovom — že sme tvrdí ako kameň. Hovorte proti tomu, čo chcete, pravé exercície musia toto odokryť! Ale odísť len s týmto pocitom z Nitry, z Ladiec, zo Slatín alebo z iného exercičného domu, to by znamenalo: odísť so zúfalstvom. Nájsť neresť nie je dosť. Ani chorý sa nepoteší, keď vidí len lekára a čuje všetko zlé o sebe. Treba liek a zdravie. Treba zdvojnásobiť úfnosť, že Spasiteľ nás miluje a nechce náš večný pád za nič. Poklad svojho milosrdenstva ešte nevyčerpal. Preto vrhnúť sa do jeho náručia a pritúliť k jeho srdcu — a dúškom naberať odtiaľ sily do ďalšieho života, to je veľký dar za nádej a druhý prídavok dobrých exercícií. |
