Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Smer |
| Autor : | Prof. Ján Haranta. |
| Rok : | 1945 |
| Číslo : | 7-10 |
| Názov článku : | Ave Maria. |
| Text článku : | Ave Maria — prvé slová anjelskej básne, ktoré znejú všetkými ozvenami sveta. Odkedy anjel uistil poníženú dievku Pánovu v Nazarete, že plod jej života volať sa bude Synom Naj vyššieho, pozdravujeme ju často slovami jeho prívetu: Ave Maria! Ked doznely tieto slová v chudobnej jej svetlici, na pokornú Pannu tajomné dielo živej lásky rozprestrelo svoje ruky, aby ju učinilo Matkou večného Slova. Tou sa stala v tôni Ducha, ktorý na ňu sostúpil. Ave Maria! Bud pozdravená, ktorá — ne konečne čistá, horiaca krásami strateného raja — dostala si sa do koristi božského, aby si, zaplavená plameňmi Ducha, bielučká a zapá lená ako ľalia mohla sa skvieť v žiare zemskej. Pre svoju krásu a pokoru zaslúžila si sa o to, aby si nám darovala Boha v podobe človeka, aby si mu dala nielen telo, ale aj ducha a srdce, ktorým by nás mohol milovať v našej nesmier nej biede a v našich malých radostiach. Ty dá vaš Ježišovi to najlepšie, čo vystať môže z na šej ľudskosti, a od neho dostávaš zasa najlepšie dary, ktoré náš um len tušiť môže. Skveješ sa ako mystický kvet a tvoje črty sú nebeské, tak ako na tvári vteleného Boha, tvojho Syna, skvejú sa znaky Boha večného. Očarení sme toľkými prednostami a pový šeniami, ktoré sa zjavily na jednej žene. Koľká vznešenosť jagá sa v črtách tejto ženy, celkom čistej, držiacej na rukách dieťatko, ktoré je jej nevysloviteľne sladkým Pánom a ktoré nám dáva za cenu nesmiernych bolestí a prenáša na nás zlých a nevdačných jeho lásku. Bud pozdravená na našich oltároch, na ráz cestiach, svedkyňa našich denných lopotení v nríbvtkoch a na poliach, ľúbezná Pani našich hôr a hájov, ku ktorej zo široka-daleka dolieha spev zástupov alebo ktorú ovieva tichý po vzdych osamelého pútnika: Ave Maria, Zdravas Mária! Veľké dobrodenia tečú na nás, ked sa do stávame do styku s mystériom života a posla nia tej, ktorú takto pozdravujeme. Zázračná sila oveje nás a tajomne zakotvuje v našich myšlienkach, citoch a prácach. Nedivíme sa nad úctou ľudí ku svojej Pa novníci. Pravá láska nepozná medzí. Tri razy cez deň zvony jej vyzváňajú chválu. Jar zeme spieva jej svoju pieseň. Najkrajšie spevy vtáčat patria jej, pretože najkrajší mesiac v roku jej je venovaný. Mesiac nádejí, pretože v dejinách nádeje Mária hrala rozhodujúcu úlohu. Jej do movom je kráľovstvo kvetín, vône a belosti. Jej slastným príbytkom sú srdcia čisté. Pod jej úsmevom stráca sa bázeň zo života. Mladé duše pod jej blankytnou ochranou roztvárajú smelo svoje krídla k prvým rozletom. Pri jej nohách hovoria sa slová najtichšie. V jej zraku vidí ša život krásny a z jej rúk berie sa sila, ktorej sa môže vyrovnať len večnosť. A jednako, aká velká je jej poníženosť! Je ako biela ruža v tôni, ktorej tajomstvo žiari veľkoleposťou. Jej majestátnosť z hodnosti pa nenského materstva halí sa do úkrytu, tak ako nežná tvár podleje sa zápyrom, ked sa o ňu opiera lúč sveta. V tejto pokore je Mária ide-r álom všetkých obetavých a milujúcich duší. V pokore, v láske a v darovaní seba necháva sa napĺňať darmi Boha. Ale zato sa pred ľudmi nevystatuje so svo jimi vyznačeniami. Sladko a pomocne sa k nim hlási, nechce sa im zdať v ničom neprístupnou. Takto Mária dáva krídla našim najvnútornej ším a najskrytejším túžbam: učí nás v tuzem skom putovaní. Svojím príkladom nás predchá dza v stavaní základov kresťanského života, postaveného na láske, pokore a obetách. Svo jím pomocným orodovaním u Boha ukazujé nám svoje materské srdce. Mária je súcitná Pani, ktorá prijíma bolestr né vzlyky ľudí a ponížený pohľad hriešnika. Miluje nás materskou láskou. Pretože je z na šej krvi, ktorej hrúd ranil sedmoraký meč, má v moci všetko, čo treba, aby bola najprístup nejšia a najprívetivejšia priateľka človeka. Preto často voláme k nej: Ave Maria, aby sa jej ruka dotkla nášho horúceho čela, aby sme spoznali v nej sestru lásky nežného úsmevu, pravú lekárku srdca. Mária nás miluje. Nie azda preto, že by sme boli milovania hodní, ale aby sme sa milo vania hodnými stali. Stráži nevinných a s úzko sťou hľadí vtlačiť do poškvrneného srdca znám-- ku odpustenia. Biedy človeka nehľadí len poza-; strieť, ale vyničiť. Preto obrátené duše majú k nej výnimočnú lásku. Latinské porekadlo hovorí, že ľudské poko lenie žije z málo ľudí. No, pre Máriu je ľudské pokolenie jedna rodina. Je matkou každého a všetkých, ktorým Boh je Otcom a Ježiš Spa siteľom. Mária je matka života a smrti. Ako stráž kyňa stojí pri každom narodení, a ked bola človekovi najtichšou sprievodkyňou života, stojí pri jeho odchode. Z každej kolísky robí kolísku Ježiškovu a z chvíle poslednej cestu, ožiarenú slnkom. Len ak ju vedel človek v živote nájsť, môže veriť, že ona ho nájde v najvážnejšej chvíli života. Život je láska a stále zrodenie sa do nádejí. Srdcia zúfalé zriekly sa života. Srdcia dôveru júce sú šťastné. A Mária je vyvolenou rozsie- vačkou šťastia, pretože priniesla na zem pôvod cu pravého šťastia. Šťastia nevädnúceho, spie vajúceho a nádejne nás oblažujúceho. Šťastia z Boha a z lásky. Preto si zaslúži, abv sme ju jednoducho a vrúcne pozdravovali slovami anjelovými: Ave Maria ! |