Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Smer |
| Autor : | Léonce de Grandmaison, SJ. , prel. Dr. Beňuška |
| Rok : | 1944 |
| Číslo : | 9-10 |
| Názov článku : | Obrátenie a duchovný pokrok |
| Text článku : | Obrátenie a duchovný pokrok. Léonce de Grandmaison. Taká veľká je ľudská slabosť, že horlivejší a naozaj osobný kresťanský život počína sa temer vždy „obrátením", obrátením k dobrému alebo k lepšiemu. Toto obrátenie býva náhle alebo postupné; veľmi mu poslúži, ba človek vtedy aj prirodzene túži, aby sa obklopil samotou, utiahol sa zo sveta a horlivo konal skutky pobožnosti. Pre tento cieľ výborne sa osvedčily zatvorené duchovné cvičenia, kedy človek obetuje niekoľko dní, aby v tichosti, s pomocou osvedčených radcov hľadal jednak skutočné prekážky, čo sa stavajú proti kráľovstvu božiemu v nás, jednak účinnú pomoc, aby toto kráľovstvo konečne v sebe nastolil. Tieto požehnané samoty vyskytujú sa od dávnych čias v rozličnej podobe; sústavne ich však usporiadal svätý Ignác z Loyoly. Duchovné cvičenia, ktoré mnoho čerpajú z najčistejších asketických prameňov (najmä z Nasledovania Ježiša Krista, z rozličných Rozjímaní františkánskej školy, z knihy benediktína Garcia de Cisneros Exercitatorium1 od svätého Ignáca dostaly formu, ktorú možno pokladať temer za konečnú. Svojou jedinečnou a jednoduchou stavbou, hlbokou psychologiou a horúcou pobožnosťou Duchovné cvičenia poznačily nezmazateľným znakom celé asketické hnutie od troch storočí a nezdá sa, že by boly dačo stratily zo svojej sily duchovne obnoviť (aj pri slovičkárstve určitých vykladateľov alebo úzkoprsosti určitých spôsobov). No tieto dni milosti, či už z nich máme zisk alebo či ich treba doplniť, toto krátke a rozhodné obdobie obrátenia, čulého prispôsobovania sa božským veciam nemôže stačiť. Musí potom nasledovať oveľa dlhší čas úsilia vystupovania, postupného seba posväcovania. Prvé, čím sa začína temer vo všetkých prípadoch, je boj proti zlému návyku. Treba predovšetkým vybrať si svoj úsek, roztriediť ťažkosti, sústrediť úsilia na rozhodné body, mať rozumnú starostlivosť o citové schopnosti, predvídavo dbať, aby sa čelilo nestálej vôli (denné spytovanie svedomia, primeraná pokuta v prípade padnutia), a napokon účinne si ustáliť rozhodnutia. Ráznosť náhľadov, čo chcú napredovať, veľmi poslúži obráteniu, ktoré chce mať zajtrajšok a ktoré chce byť zorničkou krajšieho dňa. James to velebí na jednej stránke, ktorá je vari najlepšia a ktorá sa najviacej prihovára z jeho diela. Aby sme stratili alebo získali dajaký návyk: » „Treba sa hodit šmahom do vody, rázne a bezpodmienečne sa rozhodnúť. Nahromadiť a upevnil všetkými prostriedkami dobré pohnútky; dbajte, aby ste sa dostali do takých podmienok, čo sú priaznivé pre vaše nové usmernenie; vezmite si záväzky, ktoré sú neslučiteľné s predchádzajúcou orientáciou života; zaviažte sa, ak to prípad dovolí, verejným sľubom... Nikdy nepripustite výnimku, dokiaľ nový návyk sa naisto nezakorení do vášho života. Každá chyba podobá sa pádu nitového klbha, ktoré práve starostlivo namotávame: aká je to práca znovu ho namotal a odstránil všetky zamotaniny, spôsobené jedným pádom." Proti spôsobu postupného odstavovania James dáva prednosť náhlemu, úplnému zrieknutiu vždy vtedy, keď to zdravie dovolí. (Ide, pravda, iba o také návyky, ktorých jednotlivý čin nie je výslovne hriechom, napríklad návyk brať určité uspávacie lieky, piť lieh, hrať): „Budete prekvapení, ako rýchle umiera nutkanie túžby, keď ju nikdy nebudete kŕmil... Konečne využite prvú príležitosť, aby ste uskutočnili každé zo svojich rozhodnutí, choďte hned za každým popudom, ktorý vás vedie v tom smere, v akom chcete získal návyk. Rozhodnutia a túžby prispôsobujú mozgovú sústavu nie v tom okamihu, ked ich tvoríme, ale vtedy, ked tvoria svoje motorické (hybné) účinky."2 Toto prvé obdobie, búrlivé, bojovné a na prvý pohľad ťažké, čerpá na šťastie zo zásob dobrej vôle, radostnej sily, čo nashromaždia obyčajne milosti obrátenia a prvý zápal návratu k Bohu. Veľa obetí takto sa stáva ľahkými, ktoré ináč boly by sa zdaly veľmi namáhavými, ba azda i nemožnými. Ale aj veľa ľudí sa zastaví pri tomto stupni duchovného života a celé ich úsilie bude smerovať k tomu, aby nestratili alebo nestratili veľmi rýchle pôdu, čo vtedy získali. Ich sily sa vyčerpajú v tom, že budú zabraňovať, aby sa staré návyky veľmi rýchle nerozmnožovaly a nerástly veľmi vysoko, keďže zlé korene sú skôr odrezané ako vyklčované. Táto obnova života, toto úsilie vykántriť, odstrániť, vyplieť je iba na to, aby pripravilo lepšie dielo. Keď sa už pôda vyčistila, treba siať, polievať, spolupôsobiť s prácou veľkého Robotníka, ktorý dáva vzrast. Kladná práca, nesmierneho rozsahu, oveľa radostnejšia svojimi výsledkami, myšlienkove neskoršia ako prvá, má však začať hneď vtedy, keď prvé úsilie prinieslo čo i najmenší výsledok. Ináč námaha by bola veľmi nevďačná a postup do predu by bol nadlho, azda aj navždy ohrozený. Len čo sa daktorý život oslobodí od zvyčajných ťažkých a úmyselných pokleskov, — čo aj je vystavený útočným návratom nepriateľa alebo úlisným osídlam falošných priateliek, čo boly síce oddialené, ale nie nadobro prepustené, — už sa má v ňom zväčšovať a zdôrazňovať čiastka božia. Často však nevie sa, ako sa do toho dať. Hocaký tesár vie zastaviť, zapchať dieru na vonkajšej čiastke lodi; ale previesť opravu na lodnej kostre a lodných záhyboch, na to už treba obratného odborníka. V duchovnom živote všeobecný postup spočíva v tom, že množia sa kladné skutky jednej ctnosti, ktorú si vy volíme bud pre jej vlastnú dôležitosť alebo vzhľadom na zvláštnu potrebu, ktorú pre ňu pociťujeme. Nie je ťažko urobiť dobrý, ba najlepší výber. No veľmi záleží na tom, aby sme nestratili reálny pohľad, a veru mnohí nevedia sa s tým spriateliť. Prvé pokusy budú obyčajne veľmi bežné alebo ešte menej: poloúspechy, ktoré by vyvolaly úsmev, keby myšlienka, čo tieto skutky podnecuje, nebola taká vznešená. Tak budeme dobromyseľní pod zámienkou lásky k bližnému; strávime čas pod rúškom sústavnej práce, že sa budeme nudiť čítaním daktorej knihy, miesto toho, aby sme ho stratili pri zábave; dáme Bohu päť minút z denného rozptýlenia: návšteve prevelebnej Sviatosti oltárnej! Prejavíme neobratne nový odpor a trochu slovný pred starými radovánkami, kedysi nám takými veľmi milými. Každé učňovstvo si je podobné; pokrývač roztrepe veľa škridiel, dokiaľ sa naučí pribíjať tak, aby neroštiepal tenké dosky. Ako všade aj tuná nám je zvlášť užitočná rozvaha, aby sme mali zdravé náhľady, chránili sa od preludov a vedeli chápať cenu, význam, účinnosť týchto biednych pokusov. Rozum nám hovorí, že nič nie je tu umelého, leda že by sa týmto výrazom označovaly nevyhnutné spôsoby, ku ktorým sa obracia každá výchova. V skutočnosti nejde tu o nič menej ako o našu vytrvalosť a naše napredovanie v dobrom. Beda tomu, čo otáľa priložiť ruky k dielu, tam ich nechať a tam ich znovu priložiť! Iba pripomeniem, že táto práca nájde značnú a často rozhodnú pomoc v modlitbe a pristupovaní k sviatostiam. Zdá sa mi i málo úctyhodné i málo súladné s bežným významom slova, aby sa sviatosti, a najmä sväté prijímanie, zaraďovaly medzi asketické prostriedky.3 Uznajme aspoň, že Eucharistia tomu, čo ju hodne prijíma, dáva so skutočnou prítomnosťou Boha silu, chuť pre čistotu, temer pudové rozoznávanie zla a ošklivosť pred ním, ktorú nijaká obmedzujúca askéza nikdy neutvorí v takom stupni. Už viacej dôvodov je spomenúť tu pristupovanie k sviatosti pokánia s obetami, ktoré vyžaduje od našej sebalásky; a tuná možno i to podotknúť, že medzi prostriedkami duchovného pokroku na prvom mieste sú uvážené rady spovedníka. Také bolo všeobecné presvedčenie veľkých storočí kresťanských, až na veľmi zriedkavé, ojedinelé výnimky, o ktorých môžeme povedať, že potvrdzujú pravidlo.4 V našom veku daktoré osoby sa stránia sústavného kňazského vedenia a nabádajú na to aj svojich priateľov. Nahradzujú ho radami, pri ktorých nie sú záruky proti možným poblúdeniam a ošiaľom. Iní zase utiekajú sa iba ku knihám; je pravda, že ich je veľa výborných a prístupných, sústavným poučením hodnotnejších, ako môže všeobecne dať spovedník. Istotne knihy sú užitočné, ale nech sú neviem aké cenné, predsa im chýba významná vlastnosť, ktorú má poučenie spovedníka: život. Dedinský lekár, ak má dobrú diagnózu a skúsenosť, bude lepšie viesť svojho chorého, ako najpodrobnejší, najučenejší z veľkých Lekárskych slovníkov. Tým viacej poslúži duchovný radca, ak má správny úsudok, dostatočné bohovedné a asketické znalostí, ak je pobožný, cez čas duchovnej rekonvalescencie, ktorá nasleduje po obrátení, a cez čas rozpätia, ktoré ide potom. Ak pritom ešte vlastní schopnosť rozpoznávať duše a vie sa odosobniť, ak naučí kajúcnika, aby si urobil pevné pravidlá, nadobudol vlastnú skúsenosť; slovom ak usiluje sa stávať menej užitočný a napokon neužitočný, nuž to je podklad. Tým skôr, že v tomto vážnom návyku kresťanských ctností nič nie je jednoduché. Každý vie, že ide o cestu nahor, ale popresekovanú priehlbňami, lemovanú priekopami; a ako na výlete do vrchov aj tu sú obdobia skleslosti, zahmlenia, strieda sa znechutenie so strojenou prepiatosťou, čím sily jednak ochabujú, jednak klamlivo oceňujú, takže hrozí nebezpečenstvo poblúdenia. O všeobecnom postoji, ktorý sa má zaujať cez tento čas stúpania, nedávno stavaly sa do popredia dva protichodné smery, oba jednako nebezpečné: chuť pre činnosť, ktorá išla až tak ďaleko, že pohŕda skutkami poníženej trpením, zlivosti, a úcta trpnosti, ktorá zase išla až po zanedbávanie činných cvičení. O týchto bludoch ,,amerikanistických" a kvietistických nabudúce. Preložil Dr. Beňuška. 1Pozri najma članky H. Watriganta v časopise Etudes, sv. LXXI, LXXII, L X X I I I o vzniku Duchovných cvičení svätého Ignáca z Loyoly. 2 Precis de psychologie, v predklade Baudina a Bertiera, Pariž 1907, kap. X. 3Činí tak napr. M. W. Lutoslawski: Volonté et tiberté, str. 232 a ďalšie. 4Najznámejšiu výnimku tvorí svätá Katarína z Janova, ktorá po svojom „obrátení" ostala dvadsaf rokov bez vodcu a pravdepodobne bez spovedania: Fr. von Hiigel, The mystical element of Religion, Londýn 1908, sv. I, str. 117 — 121: Acta Sancto-rum, september, sv. V., str. 145 a ďalšie. — (Pozri o tomto mystickom prípade dôležitú štúdiu P. de Grandmaisona v časopise Recherches de Science Religieuse 1910, str. 180.) |