Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | KráĽovná mája |
| Autor : | Š. Baláž |
| Rok : | 1941 |
| Číslo : | 11 |
| Názov článku : | Advent. |
| Text článku : | Advent. Cirkevný rok sa začína adventom. Adventný čas je zvláštnou čiastkou cirkevného roka pred príchodom Spasiteľa na hriešny svet. Bola to doba duševnej temnoty a mravnej skazenosti, ako u Židov, tak u ostatných národov, ale aj vrúcnych túžob po Spasiteľovi. Náboženstvo vyvoleného národa stratilo svoj vnútorný vzťah k Bohu, stalo sa chladným a žilo len zo suchých vonkajších obradov. Rimania dobyli a podmanili celý svet a predsa ľudstvo nebolo zjednotené po stránke náboženskej, panoval veľký chaos. Ľudia si nedôverovali, navzájom sa nemilovali, každý myslel na seba a staral sa o seba. Nepoznali zväzok jednoty a lásky. A predsa v kruhu opravdivých nábožných duší vládlo akési chvenie, očakávanie kohosi, kto by svet vykúpil z duševnej biedy — čakali Mesiáša. Chceli pravé učenie miesto chladných a pokryteckých náuk. Čakali nové náboženstvo viery, lásky, vnútorného vzťahu k Bohu, lebo dosiaľ vládla sila, nenávisť a pokrytectvo. A Obnoviteľ náboženstva bol vlastne už tu, bez toho, že by ľudia vedeli, veď Božské Slovo účinkovalo už v prorokoch St. zákona. „A Slovo telom sa stalo a prebývalo medzi nami.” Nový život bol ešte v skrytosti. Ešte sa skrýval, počatý z Ducha sv., v lone panenskej Matky Márie. Podivné nové svetlo malo vyjsť z rodiny. Aký blahodárny výtvor boží je rodina! Koľko požehnania, ale aj koľko kliatby skrýva rodina v svojom zátiší. Posvätný čas adventu — v prírode čas tmy, tichosti a zimných vetrov. A predsa čas očakávania a nádeje. Chceme prežívať advent s Cirkvou ? Rozličným spôsobom môžeme precítiť hĺbku adventu. Aj v ľudskej duši je občas pusto a mŕtvo. Tažkosti nás znechutia, naše vnútro je tmavé, rozorvané. Vtedy hľadáme vonkajšie radosti, ideme tam, kde vidíme jasné svetlá, kde panuje smiech a urážanie Boha. Potom sa nám všetko ešte viac zhnusí. Cítime v sebe prázdnotu, opustenosť, beznádejnosť. Ako sa odtiaľ vymotať? Možno práve teraz v advente zasvieti nové svetlo v našej duši. Možno teraz nás Boh obdarí. Buďme pokojní, Kristus veľké Svetlo a veľká Láska, chce sa zrodiť v našej duši a obdariť ju milosťami. Advent — čas duševnej sobranosti a prehĺbenia. Dosiaľ sme urážali dobrotivého Boha. Zamyslime sa v adventnej tichosti. Očakávame Spasiteľa. Svojimi hriechmi sme ho vyhnali zo svojho srdca, ale On sa nám i naďalej ponúka a bolí Ho, že si Ho tak málo ceníme a nevšímame. Adventná nálada — keď ráno za tmy ideme na roráty, keď dolieha na naše uši kostolný spev — zapôsobí chvíľkové na naše city a vtedy sme rozhodnutí očistiť svoje srdce a dušu z nečistoty hriechov. Pravda, keď vyjdeme z kostola, nenastane v nás žiadna zmena. Využime teda adventnej citlivosti v trvalý prospech duše, aby sme čistí očakávali príchod Spasiteľa do svojich sŕdc, aby náš drahý Spasiteľ prebýval a posilňoval nás čím dlhšie. Len vtedy môžeme sa opravdivé radovať a čakať Vianoce, keď ozajstne prijmeme Syna-človeka do svojich sŕdc. Vtedy milosť sa prejaví i v každodennom živote. 1 keď budeme vždy vo svete, nedotkne sa nás skazenosť sveta a my budeme sa tešiť len dobru. Pozrime sa, ako sv. Cirkev nás pobáda k pravému adventnému duchu. Rozpráva nám v evanjeliách o smrti, pokání, umŕtvovaní, o túžbe a radostnej nádeji. Vždy radostnejšie vyznieva z Evanjelia, že čoskoro príde Smieriteľ národov: Boh lásky. Ô, príď, Spasiteľu! Š. Baláž. |