Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | KráĽovná mája |
| Autor : | Š. Baláž |
| Rok : | 1941 |
| Číslo : | 11 |
| Názov článku : | KVET ZÓ ZÁHRADY SVÄTÝCH |
| Text článku : | KVET ZÓ ZÁHRADY SVÄTÝCH Sv. Alžbeta. Stredovek bol dobou rozkvetu kresťanstva. Pravda, mal aj tmavé stránky, ako každá doba, ale dobré stránky prevýšili zlé. Stredovek je kolískou svätcov. Kresťanstvo bolo vtedy jedným náboženstvom. Veriacich spájala väčšia láska, ako dnes, tvorili jednu rodinu. V Cirkvi prekvitali kresťanské cnosti, ktoré badať najmä u svätcov. Oduševnenie a obetavosť kresťanov prejavovala sa jednak v živote jednotlivých ľudí: život modlitby a lásky k blížnemu, almužna. V stredoveku stavali vysoké gotické chrámy, ktoré vyjadrujú túžbu po vyššom, lepšom svete, po Bohu. Veľké oduševnenie kresťanov viedlo ku krížovým výpravám proti pohanom, aby oslobodili sv. zem a najmä Jeruzalem, mesto Pána, z pohanských rúk. Z tejto doby pochádza sv. Alžbeta. Bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II. a narodila sa roku 1207. Už ako 4-ročná odišla z kruhu rodičov, lebo ju vzali na panovnícky dvor k rodičom svojho budúceho manžela, na Wartburg v Thuringen: Tam panoval vtedy vojvodca Herman. Po smrti starého vojvodcu Hermana, vzal si ju za manželku jeho syn Ľudovít. Vtedy mala ešte len štrnásť rokov. Alžbeta plnila všetky svoje povinnosti ako verná manželka a ako dobrá kresťanka. V noci často vstávala a prekľačala dlhší čas v modlitbe. Bola príkladnou plniteľkou lásky k blížnemu: pomáhala vdovám, ujala sa mnohých sirôt, potešovala chorých a im posluhovala, mnohým pomohla z hmotnej a duševnej biedy. Keď jej manžel, Ľudovít, odišiel raz na krátky čas do Ríma, spravovala miesto neho krajinu. Mala troje detí: syna a dve dcéry. Roku 1227 jej manžel Ľudovít, vojvodca z Ruringu, odišiel s cisárom Fridrichom II. do sv. zeme s krížovou výpravou. Došiel však len do Itálie, kde ho schytila silná horúčka a tam aj zomrel. Kedˇ sa Alžbetin švagor dozvedel o Ľudovítovej smrti, zmocnil sa sám vlády a vyhnal Alžbetu i s deťmi z panovníckeho dvora z Wartburgu. Najmladšie dieťa malo ešte len niekoľko mesiacov. Nastal biedny život pre opustenú vdovu s deťmi bez prístrešia, bez pomoci a opory. Len neskôr sa o jej biednom stave dozvedel jej strýko a tetka, takže pomohli Alžbete z najväčšej núdze a dali jej potrebný útulok. Po nejakom čase dostala sa Alžbeta k právu. Keď doviezli Ludovitovu mrtvolu z Itálie, dali jej mesto Marburg za bydlisko. Tu sa utiahla s deťmi a venovala sa chudobným a opusteným deťom. Zomrela 19. novembra 1231, 24, ročná, mladá síce vekom, ale bohatá na dobré skutky účinnej lásky k blížnemu. Po štyroch rokoch, r. 1235, vyhlásil ju pápež Gregor IX. Za svätú. Jej pozostatky odpočívali v chráme sv. Alžbety v Marburgu až do roku 1539. Dnes čiastka pozostatkov je v chráme sv. Alžbety vo Viedni, čiastka v Bruseli. Sv. Alžbeta žila skromne a utiahnuto, ale vyznačovala sa cnosťami. Bola od malička zbožná. Kedˇ mala ťažkosti, nachádzala útechu v modlitbe. Aj v noci vstávala k modlitbe. V kostole sledovala sv. omšu bez všetkej roztržitosti. Pravda, jej náboženský život nebol len vonkajší, neukazovala sa nábožnou len navonok, ale celá bola preniknutá vierou. To dokazujú jej skutky milosrdenstva. Ako vojvodcova manželka bola bohatá, ale aj jej štedrosť bola veľká. Raz panoval v krajine hlad, vtedy Alžbeta, hoci sa ostatní protivili, živila chudobných. Často chodila medzi ľud, oblečená do jednoduchých šiat a tam pomáhala, komu mohla. Chorým nosila jesť a ich opatrovala. Aj legenda svedčí o jej štedrosti; hovorí, že raz vyšla sv. Alžbeta z domu a niesla v zástere jedlo pre chudobných. Cestou ju stretol jeden gróf a zo zvedavosti sa jej pýtal, čo nesie. Ona odpovedala: „Ruže", odkryla zásteru a skutočne tam boli ruže, hoci predtým tam bolo jedlo. Naša zbožnosť má byť podobná zbožnosti sv. Alžbety, má sa prejavovať skutkami. Nežijeme dvojakým životom ? V kostole sa modlíme a keď výdeme z kostola, zabudneme na P. Boha a sme sebeckí, závistliví, nežičliví? Nie sme takí? Snažme sa, aby sme svoju vieru dokázali aj skutkami. Avšak skutky nech vychádzajú z presvedčenia, nie preto, aby nás druhí chválili. Vtedy chvála je nám odmenou, P. Boh nám už nemá čo dať. Sv. Alžbeta od detstva s láskou znášala kríže. Jej život je plný utrpenia, nezúfala však, ale vždy verila v pomoc božiu. Ťažko na ňu doľahol manželov odchod na krížovú výpravu proti pohanom. Tušila, že sa nevráti. Jej manžel, Ľudovít, odišiel a v Itálii zahynul. Zvesť o jeho smrti bola pre ňu najťažším úderom. Zostala sama s troma deťmi, príbuzní ju nemali radi pre jej zbožnosť a predsa nezúfala, našla potechu u Boha. Nás často navštívi P. Boh krížmi, ale my často reptáme proti P. Bohu a sme netrpezliví. Nám tiež odišli do vojny mužovia, synovia, podobne ako sv. Alžbete, zmierme sa s tým, ako nám ukazuje svätica. P. Boh nám nechce zle, keď aj dopustí na nás kríže, dopustí len toľko, koľko vládzeme zniesť. Po pretrpených krížoch P. Boh nás odmení: „Poďte, požehnaní od môjho Otca, vládnite kráľovstvom, pripraveným vám od ustanovenia sveta. Š. Baláž. „Ctihodný bratia, veľmi dobre poznáte dnešná dobu; na jednej strane ovláda ľudí akási nenásytná túžba po čítaní, na druhej strane sa valí nezastaviteľný príval zlej tlače na všetky strany, a my si nevieme ani len predstaviť, aká ohromná skaza mravov a škoda pre náboženský život vyrastá z neho. Preto pokračujte vo svojich námahách so všetkými možnými spôsobmi a prostriedkami, ktoré vám stoja po ruke; poučovať, chrániť, aby ste odviedli veriacich od kraja tejto skazonosnej priepasti a priviedli ich ku spásonosnému žriedlu.” Lev XIII. |