Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | KráĽovná mája |
| Autor : | Š. Baláž |
| Rok : | 1941 |
| Číslo : | 12 |
| Názov článku : | KVET ZO ZÁHRADY SVÄTÝCH |
| Text článku : | KVET ZO ZÁHRADY SVÄTÝCH Sv. Silvester. Sv. Cirkev v prvých storočiach prežívala ťažké skúšky. Kresťanov kruto prenasledovali a považovali za najväčších zločincov, keď vyznávali vieru Kristovu. Prenasledovania začali za cisára Nerona a trvalý tri storočia. Keby kresťanstvo nebolo náboženstvom božím, iste by nebolo pretrvalo dlhé prenasledovania. Milióny životov boli obetované za vieru. Bez božieho zásahu si to nemožno vysvetliť. Konečne v r. 313 Konštantín Veľký milánskym ediktom dal náboženskú slobodu aj kresťanom. Hoci aj potom boli kratšie a miestne prenasledovania, boli to už len posledné dozvuky hynúceho pohanstva. Kresťanstvo po r. 313 sa začalo vzmáhať aj navonok. Oduševnenosť kresťanov premáha všetky ťažkosti a hoci ku kresťanom patrili spočiatku len chudobní ľudia, predsa boli schopní vystavať nádherné chrámy. Kresťania sú slobodní, môžu sláviť svoje sviatky a chodiť na bohoslužby. Na čele Cirkvi stál vtedy pápež Silvester I. (314—335). Za jeho pontifikátu začína sa Cirkev vzmáhať. Bol priateľom cisára Konštantína. Možno ho nazývať prvým pápežom pokoja po krvavých prenasledovaniach. Okolo jeho osoby vznikol celý rad legiend, napr., že on krstom vyliečil cisára Konštantína z malomocenstva. Je to len legenda, predsa je vystihujúcim obrazom pôsobenia sv. krstu a víťazstva kresťanstva nad pohanstvom. Sv. Silvester zomrel 31. decembra 335. Najprv ho pochovali do katakomby Priscilly, kde neskôr vystavali a zasvätili mu baziliku. Dnes jeho pozostatky odpočívajú v chráme sv. Symmacha. Jeho sviatok patrí k najstarším sviatkom. Je prvým svätým, ktorý nebol mučeníkom. Sviatok sv. Silvestra je rozhraním dvoch rokov, medzníkom času. My kresťania sme deti časnosti a večnosti. Časnosť nie je naším cieľom, ale len cestou k cieľu, prostriedkom, ktorým dôjdeme do večnosti. Našou vlasťou je nebo a s ním spojená večná blaženosť. Pozemský život a Cirkev tvoria len zastávku na ceste do večnosti. Tu sme len cudzincami, večnosť je našou pravou vlasťou, ktorú nám určil sám Boh. Nám ľuďom je milšia časnosť, preto často prestupujeme zákony božie: sebectvo, hľadanie šťastia v hriešnych náruživostiach, zabúdame na Boha a blížneho. Keď na Silvestra hlaholia zvony a volajú všetkých poďakovať sa Bohu, každý vážny človek je naladený rozmýšľať o svojich skutkoch v minulom roku. Čas je veľký dar, ale uteká rýchle a neodvratne. Rok nie je maličkosťou v našom živote, preto sa Bohu páči, keď rozmýšľame a účtujeme so svojím životom v minulom roku. Boh nás v tomto roku obdaril zdravím, majetkom, radosťou z deti. Na druhej strane iní trpia hladom, osirotené deti nemá kto opatriť, chudobných nemá kto podporiť. Okrem hmotného požehnania dal nám Boh sily vytrvať v ťažkostiach, zvíťaziť v pokušeniach, že sme neupadli do ťažkého hriechu. Navidomočí nás P. Boh požehnáva. Čo z toho nasleduje? Musíme sa Bohu za dary poďakovať. Ďakujeme ľuďom, dobrodincom, prečo teda neďakujeme Bohu, Darcovi všetkého? Ak aj priamo nevidíme božie požehnanie, alebo keď nás P. Boh skúša hmotnou, alebo duševnou biedou, vytrvajme v dobrom a odovzdajme sa do vôle božej a dakujme mu za dar života. Vedˇ bez jeho ochrannej ruky by nás vôbec nebolo. Spojme slová vdaky Bohu s hlasom Cirkvi, lebo jej hlas je hlasom Spasiteľa. Dakujme aj za dary iných, ktorých síce Boh hojne obdaril, ale oni sú chladní voči nemu a nenachádzajú slov vdaky. Rok je za nami. Sme lepší, cnostnejší, šťastnejší? Záleží na nás, ako využijeme čas; ktorý nám Boh dal. Spytujme nakrátko svedomie a prebehnime v mysli celý rok nášho života. Boh nám dal 6 dní a pre seba len jeden posvätil. či sme vtedy nezanedbali svoje povinnosti? Preskúmajme svoj pomer k Bohu, k blížnym a k sebe. Nesklamme však seba, lebo Boha neoklameme, len seba. Kedˇ sme zistili, že sme veľa ráz upadli, že sme sa dali ovládať náruživosťami, oľutujme svoje chyby a urobme predsavzatie na budúci rok. Chyby snažme sa napraviť a sľubujme P. Bohu, že v budúcom roku budeme kráčať v šľapajach božích, verne plniac prikázania lásky k Bohu a blížnemu. Silvestrovský večer nemá vyznieť v znamení veľkého strachu pred budúcnosťou, ale v znamení srdečnej vďaky Bohu za preukázané dobrodenia a detinskej dôvery v božie riadenie. Vtedy koniec roka nám môže priniesť len to, čo sme sami chceli a od Boha prosili. Drahí čitatelia! Už dávnejšie sledujete životopisy svätých v našom časopise. Budúceho roku vystane rubrika: „Kvet zo záhrady svätých. Pravda, zostanú vám staré čísla so životopismi. Neodhadzujte ich medzi starý papier, ale čítajte, aby ste spolu s Cirkvou mohli oslavovať sviatky svätých. Nestačí však len precitať a hneď aj zabudnúť na všetky zrnká pravdy a cnosti, ale nasledovať svätých v ich cnostiach. V tom je hlavný zmysel životopisov svätých. Veď oni boli tiež krehkými ľudmi ako my, mali podobné ťažkosti a slabosti a predsa dosiahli svätosti svojou silnou vôľou, odovzdaním do vôle božej, cv. Augustín, ktorý čiastku života prežil ako veľký hriešnik, spamätal sa, hoci ťažko musel bojovať o mravnú dokonalosť. Vtedy povedal: ”Kedˇ mohli tí a tie, prečo nemôžeš ty, Augustíne?“ Svätcove slová vzťahujme na seba: „Keď mohol celý rad svätých zvíťaziť nad zlými náklonnosťami, žiadosťami, sebectvom, prečo by sme nemohli my?“ Š. Baláž. |