Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | KráĽovná mája |
| Autor : | Š. Baláž |
| Rok : | 1941 |
| Číslo : | 4 |
| Názov článku : | Kvet zo záhrady svätých |
| Text článku : | Kvet zo záhrady svätých Sv. Vojtech mučeník. Sv. Vojtech pochádzal z mocného kniežacieho rodu Sláv-nikovcov. Jeho otec bol náčelníkom tohoto rodu, patrila mu veľká čiastka českej zeme. Narodil sa okolo r. 956 na hrade Libici. Malému Vojtechovi vštepovala do srdca pravdy Kristove jeho zbožná matka a vychovávateľ Padla. Ako vojvodcov syn mal byť nástupcom otcovým, kniežaťom Slávnikov-ského rodu. V mladom veku ťažko ochorel, z nemoci vyzdra-vel. Z vďačnosti k Matke Božej, ku ktorej sa utiekali o pomoc v jeho chorobe, určili ho jeho zbožní rodičia na duchovný stav. Aj sám Vojtech túžil stať sa apoštolom a rozširovať vieru Kristovu. Veľmi ho bolelo, keď videl, že na mnohých miestach jeho vlasti uctievajú ešte pohanských bohov. Študoval na biskupských školách v Magdeburgu, bol nadaným a usilovným žiakom. Pri birmovaní dostal meno Adalbert. Už v tomto veku svojím chovaním a dobrými mravmi bol vzorom pre druhých. Viedol rozjímavý a asketický život. Keď sa vrátil do Čiech, bol vysvätený za subdiakona. R. 982 zomrel prvý pražský biskup Detmar. Sv. Vojtech bol pri jeho smrti. Umierajúceho biskupa veľmi trápilo, že ešte mnoho Čechov sa nachádza 115 v tme pohanstvu. Slová Detmarove ho tak dojaly, že odvtedy začal viesť prísny, kajúcny život. Po smrti Detmarovej sv. Vojtech bol zvolený za pražského biskupa. \ eľmi horlivé plnil povinnosti svojho úradu. Kázal, napomínal veriacich, získaval duše pohanov a privádzal ich do Cirkvi. Sám žil v chudobe, postil sa. viedol kajúcny život a prosil Polia o pomoc vo svojej ťažkej práci. Ani jeho horlivosť veľa neosožila, veľa Čechov i naďalej zostávalo v pohanstve. Nechceli upustiť od starých pohanských zvykov, ba aj niektorí kňazi ho nechceli poslúchať. Vybral sa preto sv. Vojtech r. 987 do pínia k pápežovi Jánovi XV., aby s jeho dovolením vzdal sa biskupskej hodnosti. Pápež privolil a sv. Vojtech odišiel hneď na púť do sv. Zeme. Keď sa odtiaľ vrátil do 'Talianska, vstúpil ako obyčajný benediktínsky mních do kláštora sv. Alexia a Bonifáca na Aventiue v Ríme. Česi ocenili sv. Vojtecha až potom, keď bol preč. Po dochode sv. Vojtecha v zemi nastaly veľké nepokoje. Obrátili sa s prosbou na pápeža, abv im ho poslal nazpät. Sv. Voitech na pápežovo prianie vrátil sa do vlasti r. 992 a priviedol so .sebou benediktínov. Založil pre nich kláštor na Brcvnove. Začal znovu pracovať s veľkou horlivosťou nielen vo svojej vlasti, ale odišiel hlásať učenie Kristovo ai do susednej zeme, do Uhorska, kde vládol panovník Gejza. Sv. Vojtech pokrstil jeho syna Štefana. Je to známy kráľ sv. Štefan. Sv. Vojtechovi podarilo sa v zemi obnoviť poriadok na poli cirkevnom, lebo počas jeho neprítomnosti mnohí sa vrátili k pohanstvu. V zemi vznikly nepokoje a rozpory medzi rodom Vršovcov a Slávuikovcov. Dokonca aj sv. biskupa ohrozovali na živote. Preto znovu sa odobral do Ríma, kde s dovolením najvyššej hlavy kresťanstva vstúpil do kláštora na Aventiue. Bolo to r. 995. O dva roky národ český si ho zasa žiadal, ba i cisár nemecký a arcibiskup magdcburgský naliehali naň, aby sa len vrátil a zaujal opustený biskupský stolec. Pápež Gregor V. mu .nakoniec nariadil vrátiť sa do Čiech. Sv. Vojtech odišiel z Ríma a vymohol si od pápeža podmienku, že sa vráti do vlasti, ak ho tam budú poslúchať, ak nie, odíde ako misionár ku pohanom. Na ceste domov dozvedel sa. že Vršovci vyvraždili skoro celý Slávnikovskv rod. Stratil skoro všetkých príbuzných. Zožieraný bolesťou vylinul vlasti a odišiel ako misionár k pohanským Prusom. Tam náhodou dostal sa do pohanského posvätného hája, kde si chcel odpočinúť. Diví Pru-sovia ho zbadaii a nemilosrdne ho zavraždili 23. apríla 997. Sv. Vojtech je vzorom poslušnosti. Vzdal sa biskupskej hodnosti a z poslušnosti k pápežovi zmenil svoj úmyseľ a prijal miesto biskupské nazpät. Poslušnosť je jedna z hlavných etností, na nej pevne stojí rodina, spoločnosť, štát. Nebyť poslušnosti, bol by v svete neporiadok, chaos. Pravda, ľudskej prirodzenosti ťažkou pripadá poslušnosť. Manželka často muža neposlúcha, dieťa rodičov, podriadený predstaveného, veriaci kňaza. Prečo? Tvrdohlavosť a samoľúbosť prekáža nám získať 116 si túto ctnosť. Pozrime na sv. Vojtecha a nasledujme ho v poslušnosti. Koľko pracoval, namáhal sa vytrhnut duše veriacich z tmy pohanstva, modlil sa, jeho lásku odplácali nevdačnosťou. Nevďačnosť stáva sa v živote skoro pravidlom. Príslovie hovorí: ,,Nikdy sa vďačnosť s dobrodením nestretla.” To znamená, že za dobrodenie sa obyčajne ľudia odplácajú nevdakoni. I my sa máme držať príkladu sveta a takto konať? Nie. Bližným, dobrodincom, ktorí nám vykonali nejaký dobrý skutok, poskytli nám pomoc, zachránili nás pred skazou, odplaťme ich dobrodenie láskou a vďačnosťou. Akú bolesť spôsobíme nášmu dobrodincovi, ochráucovi, keď sme mu nevďační za jeho starostlivosť o nás. Vytiahol nás z biedy a pomohol nám, keď sme však zabudli na biedu a dobre sa nám vedie, zabúdanie aj na vďačnosť, ktorú sme im povinní preukazovať. Ako sa odplácame svojim starým rodičom za lásku a výchovu, ako kňazom za starostlivosť o našu dušu? Ľudská slabosť sa vždy opakuje, preto ju prekonajme. Ak sme sami preukázali priateľovi alebo niekomu inému dobrodenie, poskytli mu pomoc a ak je nám nevďačný, hoci nám tým bolesť spôsobuje, znášajme to trpezlivo. Pán .Ježiš prišiel na svet, aby spasil ľudstvo. Cím sa mu však ľudia odvďačili? Ukrižovali ho! No, Spasiteľ to znášal. I sv. Vojtech znášal nevďačnosť s odovzdaním do vôle Božej. Preto prijmime nevďačnosť od svojich bližných, ba i od príbuzných, hoci nám to ťažko padne. Odmena nás neminie. ' Š. Baláž. |