Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Kráľovná mája |
| Autor : | K. Koža |
| Rok : | 1940 |
| Číslo : | 8-9 |
| Názov článku : | Oslávenie Panny Márie. |
| Text článku : | K. Koža: Oslávenie Panny Márie. V záhrade ľudského pokolenia, v tejto pestrej kvetnici božej, vyrástla raz vzácna, nádherná kvetinka, jedinečná vo svojom druhu. Vysoko sa rozprestrela nad všetkv ľudské dcéry a rozpomienky naše vždy s chuťou a láskou sa vracajú k nej. Predstavujeme si ju znovu a znovu. Tešíme a osviežujeme sa jej obrazom. Kvetinkou tou je naša najsladšia a najmilšia matka Panna Mária. Mesto kvetov, Nazaret bol jej domovom. Jej svätosť, nezatienená ani len dychom dedičného hriechu, dôstojnosť, na ktorú ju vyvýšilo materstvo Syna Božieho, jej ctnosti: čistota, tichosť, skromnosť, pracovitosť, statočnosť v znášaní krížov a bolesti života, vyvýšili ju na trón svätcov a anjelov v nebi. Je kráľovnou mučeníkov, vyznávačov, kráľovnou anjelov. Zahľaďme sa na túto rajskú ružu. Pokochajme sa v jej kráse. Predstavme si ju ako zomrela a bola nanebovzatá oslávená. Po odchode Spasiteľa sveta, začal sa posledný odsek jej bohatého života. Hoci v posvätných knihách ustupuje z verejnosti, všade pozorujeme stopy jej lásky a neobyčajnú silu jej modlitieb. Najradšej by som ju prirovnal tichému pôsobeniu matky v rodine. Nepočujete o nej mnoho rečí, ale jediný pohľad na usmievavé, šťastné dietky povie vám všetko. Aj Mária bola tešiteľom, učiteľom, svetlom, oporou, matkou apoštolov a mladej kresťanskej Cirkvi. Potom prišla aj jej hodina smrti. Dozaista je medzi čitateľmi nie jeden, kto už musel zažiť ten deň, keď jeho milovaná matka navždy zatvorila oči a padla v tmavý hrob. Povedz, nebol to smutný, trúchlivý deň, ktorý ťa olúpil o tvoju mamičku? Ty si si ani nevedel predstaviť, že tvoja mamička bude v tmavom hrobe odpočívať. Ale musela aj Panna Mária takto zomrieť? Či nebola Matka Božia oslobodená od následkov hriechu, ku ktorým patrí aj smrť? Veď vieme, že Panna Mária bola oslobodená od každej škvrny hriechu. Kdežto smrť je odplata za hriech, hovorí sv. Pavel, apoštol národov. A predsa je isté, že aj Panna Mária podľahla smrti. Lebo zákon smrti je všeobecný. Každý človek od prírody je smrteľný. Adam, náš praotec, len vo svojej prvotnej nevinnosti a mimoriadneho daru Božieho bol aj telesne nesmrteľný. Od prvého pádu ale, zákon smrti nadobudol znovu platnosť. Sám Ježiš Kristus zomrel. Matka Božia nemohla byt povýšená nad svojho Syna. Panna Mária tiež bola len človekom, aj na ňu sa vzťahoval zákon smrti. Avšak smrť Márie, druhej to Evy, ktorá potrela hlavu hada, a premohla diabla, je rozdielna od smrti ostatných ľudí. Smrť Panny Márie je nie trest za hriech, veď bola čistá, spanilá, nepoškvrnená ľalia rajská. Čo je smrť? Odlúčenie duše od tela. Človek pozostáva z duše a tela. Ani duša o sebe, ani telo netvorí človeka. Životná spojitosť duše s telom je prirodzený stav človeka. Preto človek všetkými silami sa bráni pred smrťou. Žiť, to je najhlavnejšia túžba človeka. Po smrti prestane byť srdce, dych sa zastaví, telo vychladne, človek prestane myslieť, cítiť, žiť. Pred človekom zdá sa smrť ako zánik, zahynutie, ako chladná tmavá mrákota. Je však pri smrti aj iný zjav trúchlivejší, bolestnejší. Videl si už človeka zomierať? Obyčajne ťažká, trápna nemoc predchádza smrť. Nastane chvíľa smrti. Aké to okamihy? Z hrudi sa vydierajú bolestné stony, vzdychy a odstrašujúci chrapot. Človek sa vzpiera smrti. Ako bôľne je zomierať! Po smrti nastáva rozklad, hnitie. Ružové líca opadnú. Telo sa rozpadáva, vydáva zo seba zarážajúci zápach. Hľa, to je smrť! Trápne muky smrteľného zápasu, za smrťou kráčajúci telesný rozklad je trest za hriech. Ale my si vieme predstaviť smrť aj bez bôľu, bez ošklivosti a hrôzy. Všimnime si, ako zomiera kvetinka. Pomaly vädne, uschýňa. Bez bolestných výkrikov klesne. Aká krásna je uschýňajúca príroda na podzim. Koľká záplava farieb. Aj smrť Panny Márie, bolo takéto tiché usnutie v Pánu. Veľmi priliehavé sa vzťahujú na ňu slová Šalamúnove: "Som kvietok na lúčenie, ľalia v údolí som". Najstaršie pomenovanie tohoto sviatku je nie smrť, ale usnutie Panny Márie. Cirkevní otcovia sú toho názoru, že smrť Matky Božej nebola bolestná, ale, že bola strovená pomaly ohňom lásky, a mohla zvolať so sv. Pavlom: "Horím túžbou odobrať sa a byť s Kristom". Vrúcnu túžbu srdca matkinho vyplnil jej milovaný Syn. Počula jemnú hudbu anjelskú, slov sv. Písma: "Poď holubičko má, poď matičko má, budeš korunovaná". Keď sa už bola odlúčila od apoštolov, jej panenské telo prenesené bolo anjelmi do nebeských stánkov. Na nej sa splnily slová kráľovského žalmistu Dávida: "Nezanecháš moje telo v hrobe, a nedáš, aby tvoj svätý videl porušenie". Aj Syn Boží Ježiš Kristus z lásky a vďačnosti k svojej matke, ako hovorí sv. Hieronym, nedopustil, aby jej telo podľahlo rozkladu, ale za jasavého spevu a radosti anjelov, cherubínov a serafínov prenesené bolo do nadhviezdnatých výšin, ako nádej nášho vzkriesenia, aby ako korunovaná kráľovná zaujala miesto pri boku Syna svojho. Milý čitateľ! Panna Mária je oslávená, je u Boha. Boh je aj našim cieľom. Tento život je cesta k Bohu. Život Márie bol životom podľa vôle Božej. A preto sa stala účastnou zasľúbení Kristových, nebeskej blaženosti. Ona môže o sebe hovoriť: "V údolí môjho Boha je moje dedičstvo a v obci plnej svätých moje prebývanie". Matka naša je v nebeskej sláve. Nuž, shoďme so seba naše hriechy a s čistým zrakom sa zahlaďme k jasnému nebu. Tam je náš domov. Kristus Pán hovorí: "V dome môjho otca je mnoho príbytkov". Pustia aj mňa do nich? Tento život je príprava na nebevzatie. Teraz si kladieme základy nášho budúceho šťastia. Nikto nepríde k Bohu, kto sa neusiloval k Nemu. Preto modli sa denne k Matičke, aby si sa ku nej dostal a s ňou sa večne radoval. |