Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Hlasy z domova a z misií |
| Autor : | Jozef Holeksy |
| Rok : | 1946 |
| Číslo : | 12 |
| Názov článku : | Ako hľadíš na manželstvo? |
| Text článku : | Jozef Holeksy: Ako hľadíš na manželstvo? „Dovoľujem si oznámiť, že nášmu sobášu bude požehnané .. .” Ako sa tešia mladí ľudia, dievčatá i chlapci na príchod dňa ich sobášu, keď môžu prípadne rozposlať po známych takéto oznamy. Od radosti a starosti, aby im azda šťastie neutieklo, ani si neuvedomia zhusta, akú dôležitú a svätú vec idú konať. Tie oznamy, vytlačené všetky na jedno kopýtko, nezachycujú ani zďaleka hĺbku kresťanského manželstva. Tam v kostole nebude len požehnané vášmu sobášu. Nie, tam uzavriete sviatosť stavu manželského. Vy sami si udelíte túto sviatosť a prijmete ju. Veru, vy, ty a ona, si ju udeľujete, keď uzavierate smluvu manželskú. Je to smluva, ale svätá, svätosvätá smluva. ktorú od vás odoberie kňaz len ako cirkevný úradný svedok. Mládenec a dievka uzavierajú túto svätú smluvu. Manželstvo ustanovil Pán Boh v raji, keď Adamovi a Eve povedal: „Rasťte a množte sa a naplňte zem!” Pán Ježiš však pozdvihol v Káne Galilejskej manželskú smluvu na sviatosť. Preto hovorím, že uzavieranie manželstva je svätá a svätosvätá smluva, lebo ona je sviatosťou. Jedna zo siedmych sviatostí. Nie načas, ale na celý život. Aj preto je uzavieranie manželstva vec svätá a veľká pred Bohom i pred ľuďmi, že spája na celý život. „Čo-Boh spojil, nech človek nerozlučuje!” povedal Pán Ježiš. A keby človek vedel, na aký život. Keď šťastný, tak by to bola najpríjemnejšia vec. Ale, ale! Poznal som manželský pár, kde manželka 43 rokov ležala chorá. Manžel mi povedal: Manželka mi tri roky po sobáši ochorela na reumu a leží už toľké roky na posteli. Aby som vládal tento kríž uniesť, chodím denne na sv. omšu. O rozvode nemohlo byť ani reči. Koľko hrdinstva si vyžaduje také manželstvo! Láska — potrebný základ stavu manželského. Manželský stav je teda vec ťažká. Ale aby bola, ľudsky povedané, až neznesiteľná, keby mali spolu dvaja ľudia, ktorí sa nikdy nemali radi, alebo by sa dokonca nenávideli. Nech sa teda neberú takí, čo nemajú k sebe lásky. Ženy, ktoré za mak šikujú, povedia: „Však navykneš, len povedz áno. Je bohatý — bohatá!” Veľký omyl! Šikované nič nie je dobré. Ani len — s prepáčením — to prasa. Mladí ľudia sa sami majú nájsť. Nepoviem, kde, ale stalo sa: Dcérka nemala po chuti šťastia. Otec zašiel do susednej obce, kde mal priateľov, a mládenca doviedol hneď. O týždeň už aj bolo prepíjanie, varilo, pražilo sa a už aj do fary. Ako došli na faru, kňaz hneď zbadal, že tu tej lásky nebude mnoho: Jeden hľadel do jedného kúta, druhý do druhého. Keď si mali podať ruky na úradné zasľúbenie, tiež sa akosi odťahovali. Kňaz sa pýta: Z lásky sa beriete? Oni, že áno. Nuž dobre, keď je tak. Ale to bolo také nijaké. Krátko po svadbe už maly medzi nimi aj hrable robotu. Láska je základom stavu manželského. Kde ona je, tam je šťastie, tam si vedia chyby odpustiť a všetko zniesť. Mladi sa berú, nie mamičky sa vydávajú. Tatíčkóvia sa neženia! Rodičia môžu a majú radiť, odporúčať. Nesmú nútiť, tým menej sa vyhrážať. Mladí zase sa majú rodičov poradiť. Nehľadieť len na bohatstvo, na veno, ale na šľachetnosť srdca, na dobré čnosti, povahu a mravy jeho a jej. Nie miešané manželstvo! Mladí majú pozerať aj na to, aby boli jednej mysle a jednej viery! Stav manželský je ťažká vec a na celý život. Ináč budú vždy ťahať: jeden napravo, druhý naľavo. Mladí sa majú brať, keď sú už narozume. Nie, ako koľko- ráz mladucha nemá ešte ani suché pod nosom, a už jej dávajú bremeno muža na krk. Mladí sa majú pred manželstvom poznať. No to neznamená, že má mládenec roky chodiť ,za dievkou. To nie je dobré. Takí si lásku vopred zjedia. Potom budú sklamaní. Ale zase to nemá trvať tak krátko, že sa vôbec nespoznajú. Stalo sa, že jedna išla do mesta do služby. O dva mesiace doviedla matke pytača. Ani ho veľmi nepoznala. Bol to muzikant. Nech len bol — aký bol — nech len by bol — predsa bol. Hlavná vec, že nebola posledná. A mala predsa známosť. A to sa zdá hlavná vec, najmä na dedine. Mladí sa majú poznať. Áno, ale v prítomnosti rodičov, vo dne, nie v noci. Nie po uliciach, kinách, kaviarňach. Poznanie má byť slušné. Nemám zneuctiť nádobu, ktorú na celý život si chcem za svoju vziať. Nemám zneuctiť budúcu matku mojich detí. V manželstve sa ľudstvo udržuje a rastie zákonitým spôsobom, od Pána Boha posvätením. Nie divé výhonky nezákonné, ovocie hriechu. Volím si družku-druha do života, na celý život, nech bude už ten život akýkoľvek. Preto vernosť až po hrob — nie cudzoložstvo, tento páchnuci hrob manželskej lásky, ale vzájomná pomoc v mladosti i v starobe, v šťastí i nešťastí. Také je kresťanské manželstvo — svätá sviatosť. |