Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Smer |
| Autor : | Dr. Pavol Beňuška |
| Rok : | 1942 |
| Číslo : | 4 |
| Názov článku : | Eucharistické učenie svätého Pavla. |
| Text článku : | Eucharistické učenie svätého Pavla. Dr. Pavol Beňuška. U súčasných autorov, píšucich o Eucharistii, veľký dôraz sa kladie na učenie svätého Pavla o tomto predmete. V 1 Kor. 11, 23-25 svätý Pavol prináša opis poslednej večere, ktorý celkom je v súlade s opismi troch synoptikov. Už takto je daný smer, v akom sa črtá eucharistické učenie svätého Pavla. V tom istom Liste sú ešte iné texty, vzťahujúce sa na Eucharistiu. Ich výklad dá nám príležitosť bližšie poznať osobnejší náhľad svätého Pavla na Eucharistiu. Učenie toto však včleňuje sa do celej teologickej sústavy Apoštola národov, ktorú on síce nesystematizoval, ale príležitostne vysvetlil jej jednotlivé články svojim čitateľom. Čerpajúc z jeho Listov, možno sa pokúsiť, a to i s veľkým úspechom, o náčrt teologického systému Pavlovho, do ktorého sa zapojuje aj jeho viera v Eucharistiu. Eucharistia udržuje jednotu s Kristom. V „evanjeliu", ktoré svätý Pavol zvestoval židom aj pohanom, najväčší dôraz kládol na vykupiteľské dielo Kristovo a na jeho blahodarné účinky pre ľudstvo. Vrchol tohto diela je utrpenie Spasiteľovo, jeho krvavá smrť. Opäť a opäť vracia sa vo svojich Listoch k ukrutnej tragédii na Golgote, aby zdôraznil, ako nás Kristus miloval a ako dal seba samého za nás. Svätý Pavol smrť Kristovu výslovne pokladá za obetu. Pripodobňuje ju k obete veľkonočného baránka, nazýva ju obetou novej úmluvy; a ako židia mali na slávny deň Kippurim ročnú obetu zadosťučinenia a zmierenia, tak aj smrť Kristova na kríži je podobnou obetou, lež vo vznešenejšom zmysle. „Boh predstavil Ježiša Krista v jeho krvi ako obeť zmiernu — skrze vieru." Kristus dobrovoľne zomrel, seba samého obetoval za nás, z lásky k nám stal sa žertvou a krvavou obetou v ľúbeznej vôni. Miloval Cirkev a chcejúc ju posvätiť, dobrovoľne sa dal za ňu. Ako však možno mať účasť na blahodarných účinkoch tejto obety Kristovej, ako sa ňou posvätiť? Účasť na vykúpení môžeme mať iba tak, ak sa pripodobníme Kristu a spojíme sa s ním. Toto naše spojenie s Kristom stáva sa už živou vierou v Krista umučeného a osláveného, horúcou láskou voči Kristu, životom vedeným podľa jeho príkladu a učenia. No, spojenie kresťana s Kristom nezastavuje sa tuná; medzi Kristom osláveným a veriacim jestvuje spojenie, jednota nadprirodzená, jednota jedinečná vo svojom druhu oveľa intímnejšia ako jednota mravná alebo právnická, jednota temer fyzická, ktorú — keďže nenachádzajú iného výrazu — nazývajú mystickou. Aká úzka je táto jednota, dosvedčujú silné výrazy svätého Pavla: s Kristom sme „spolu umreli („commortui"), „spolu sme s ním pochovaní" („consepulti"), „spolu sme s ním vzkriesení" (conressuscitati"). Kristus zase prebýva v nás. Krásne to vyjadruje svätý Pavol o sebe v Liste ku Galaťanom: „Lebo ja skrze zákon umrel som zákonu, aby som žil Bohu; s Kristom pribitý som na kríž. Nuž, žijem, už nie ja, ale žije vo mne Kristus." Vnútorné očistenie a preporodenie je podmienkou tohto spojenia, ktoré spôsobuje svia-tostný obrad, krst: „Či neviete, že ktorí sme v Kristu Ježišovi, v jeho smrti sme pokrstení? Veď skrze krst pochovaní sme spolu s ním ako mŕtvi, aby sme, ako Kristus vstal z mŕtvych skrze slávu Otcovu, i my nový život viedli... To vieme, že náš starý človek je spolu ukrižovaný, aby zahynulo hriešne telo tak, žeby sme viac neslúžili hriechu ...." Krstom rodíme sa pre toto mystické telo, spolu tvoríme jeden celok a vo všetkých prebýva jeden Duch. A keďže krstom sme sa takto úzko s Kristom spojili, Eucharistia udržiava túto jednotu, živí mystické telo Kristovo. Takto do apoštolovho „evanjelia" vsunuje sa náuka o Eucharistii. Okrem už vyššie označeného textu 1 Kor. 11, 23-25, v ktorom svätý Pavol opisuje poslednú večeru, tri iné texty z toho Listu vzťahujú sa na Eucharistiu. Apoštol tento List zaslal Cirkvi v Korinte, ktorú sám bol založil, a chcel ním najmä vypudiť omyly a neporiadky, čo sa zahostily medzi tamojších veriacich. Varuje ich pred roztržkami, napomína ich k čistému životu a rozoberá i predloženú mu otázku, týkajúcu sa požívania mäsa zo zvierat obetovaných modlám. V tejto súvislosti píše: „Nechcem bratia, aby ste nevedeli, že všetci naši otcovia boli pod oblakom a všetci cez more prešli a všetci boli od Mojžiša pokrstení v oblaku a v mori, a všetci jedli ten istý duchovný pokrm a všetci pili ten istý duchovný nápoj, pili totižto z duchovnej, sprevádzajúcej ich skaly, a skalou bol Kristus. Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenia, lebo boli porazení (zahynuli) na púšti. Toto stalo sa na obraz pre nás, aby sme neboli žiadostiví zlého .. " Vzácne poznatky možno vyčítať z týchto riadkov. Treba najprv vyzdvihnúť porovnanie, čo apoštol uvádza medzi zdanlivými „sviatosťami púšte" a kresťanskými sviatosťami, ktoré tamtie napred zobrazovaly. Oblak, ktorý sprevádzal a chránil z Egypta utekajúcich Izraelitov, more, cez ktoré prešli, boly ako by vodou krstu, ktorým národ izraelský stal sa ľudom božím, ľudom oddaným zákonu božiemu. Toto symbolizuje v očiach Pavlových novozákonný krst, ktorým veriaci zasväcujú sa Kristu, s ním sa spojujú. Manna zase, ktorá padala s neba, a voda, čo prýštila zo skaly, sú obrazmi dvoch prvkov eucharistických. „Apoštol predstavuje si tieto zázraky ako sviatosti, na ktorých spočívala ekonómia Zákona, sviatosti, ktoré boly symbolmi tých, na ktorých sa zakladá naozajstná a definitívna ekonómia spasenia skrze Krista." Krst a Eucharistia uskutočňujú obrazy Starého zákona, majú teda miesto v pláne božom. Keďže Izraeliti mali pokrm skutočný, nápoj skutočný, a keďže tento pokrm a nápoj mal aj svoje účinky, už z toho by sa mohlo dedukovať na podstatu a účinky Eucharistie. Veď tento obrad pre svätého Pavla nie je nijako menej cenný a menej účinný, ako bol jeho obraz. Duchovný pokrm a nápoj. Ale citovaný text dovoľuje aj priame závery, ktoré možno vyvodiť z toho, že svätý Pavol rozpráva o „duchovnom pokrme" a o „duchovnom nápoji". Prečo ich určuje ako pokrm a nápoj duchovný? Výraz „pneumatikón" môže sa preložiť „prorocký", „napred zobrazujúci, figuratívny". „Tieto pokrmy boly ,duchovné', lebo maly význam duchovný, napred zobrazujúci." Ale tento význam nezahrnuje celý obsah. Pokrm a nápoj boly duchovné, lebo boly duchovného pôvodu a duchovnej podstaty, lebo prýštily z duchovnej skaly. Boly naplnené duchovnými prvkami, duchovnou silou a túto dávaly tým, čo ich požívali. Záver je zrejmý: Eucharistia, nimi napred zobrazená, je pokrm a nápoj duchovný svojím pôvodom aj podstatou, dáva duchovnú a nadprirodzenú silu tým, čo ju prijímajú. Teda je sviatosť. Nie je ešte dôležité poučenie v tom, že voda púšte prýšti sa z duchovnej skaly, ktorou je Kristus? Netreba, azda, uzatvárať, že aj prvky Eucharistie napred zobrazené mannou a touto vodou sú tiež v akomsi zmysle Kristom? Isteže tento výklad nevyplýva priamo z textu. No keď uvážime aj druhé úryvky, v ktorých svätý Pavol rozpráva o eucharistickom chlebe a víne ako o tele a krvi Kristovej, vtedy môžeme tvrdiť, že eucharistický nápoj, predpovedaný v duchovnom nápoji, prýštiacom z duchovnej skaly, a pravdepodobne i pokrm, pochádzajú od Krista, sú samým Kristom. Dobre ešte poznamenať, že svätý Pavol vylučuje koncepciu magickej sviatosti, ktorou aj nehodný by si bol istý svojej spásy. Pravdepodobne proti tejto mienke reaguje apoštol a dokazuje svojim čitateľom, že nadprirodzené obrady ich nechránia ani od pokušenia, ani od hriechu, ani od straty večného spasenia. |