Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Hlasy z domova a z misií |
| Autor : | P. S. Lapšanský |
| Rok : | 1944 |
| Číslo : | 5 |
| Názov článku : | Z Misií |
| Text článku : | Z Misií Misijný úmysel na máj. Modlime sa: Božské Srdce Ježišovo, aby náboženstvo katolícke v Rovníkovej Afrike sa zveľaďovalo a rozširovalo! Keď hovoríme o misijnej činnosti v rovníkovej Afrike, v prvom rade musíme sa zmieniť o Belgickom Kongu. Pracujú tu misionári 18 rôznych mis. spoločností: scheutfeldskí misionári (Nepoškvrneného srdca Panny Márie), jezuiti, redemptoristi, Bieli otcovia, premonštráti, kňazi Srdca Ježišovho, kapucíni, benediktíni atď. Keďže v B. Kongu panuje úplná náboženská sloboda, misijná činnosť na zachraňovaní černochov môže sa plne, nehatene rozvíjať. Vláda aj hmotne podporuje misionárov; a tak vyše 1 milióna domorodcov vyznáva vieru katolícku. V štyroch regionálnych seminároch vychovávajú sa domorodí kňazi. Zakladajú sa aj domorodé misijné kongregácie pre mužov a misijné sestry. Vychádza tiež katolícky týždenník pre domorodcov. Susedná Uganda je pokropená a zúrodnená krvou 25 mladých mučeníkov za krutého prenasledovania r. 1885. Mnohí z nich boli zaviazaní do snopov a zapálení. Ale krv mučeníkov je semenom nových kresťanov. Viera katolícka sa v Ugande bleskurýchle šíri. Tak len v apoštolskom vikariáte Ruvenzori, bolo by treba založiť aspoň 10 nových misií, tak sa hrnú pohania do sv. Cirkvi, ale noví kňazi neprichádzajú pre vojnu. Podobne píše i apoštolský vikár Mons. Biéchy z Francúzskeho Konga. „S úzkosťou pozorujeme udalosti; viac sa modlíme ako obyčajne, a dávame sa modlliť našim dobrým Kongočanom. Naši poctiví černosi neveľmi pochopujú položenie sveta; dopytujú sa nás, prečo už neprichádzajú mladí misionári . . . Veru, veľmi nám chýbajú, lebo tunajší pátri zodierajú sa v priťažkej robote. Ale zato naša apoštolská práca pekne pokračuje. Otvorili sme kláštor v Linzolo s noviciátom pre domorodé sestry. Pekná je i nádej na domorodé kňazstvo; teraz máme päť klerikov v bohosloví, dvaja sa učia filozofiu a so dvadsať je ich v malom seminári.“ Z inej misie zase píšu: „Čo sa týka prostriedkov, máme tmavé výhľady. . ., ale sme v rukách božích. Svoje potreby obmedzujeme na najmenšie . . . Keďže sa nemôže nič dostať zvonku, obzeráme sa po miestnych prostriedkoch výživy a udržania misií. A naši kresťania nám pomáhajú. Apoštolský vikár Masaky, Mon. Kiwanuka (domorodý biskup) sídli teraz v Kitovu, kde mu kresťania postavili krásny biskupský dom. Školy jeho misie vždy krajšie kvitnú .. Domorodci niektorých krajov rovníkovej Afriky boli oddaní ľudožrútstvu a mäso otrokov predávali na verejných trhoch ešte i roku 1890. Misijné dielo preto len pomaly postupovalo u týchto divochov, predsa výsledok húževnatej práce misionárov s roka na rok je pozoruhodnejší a počet obrátených stále vzrastá. Spomienky hodné je, že v Kamerume snúbenice pred uzavretím manželstva sídu sa v ústave, kde pod vedením misijných sestier pripravujú sa na svoj budúci stav, aby sa stály dobrými manželkami a matkami. Viera naša sa šíri a zachraňuje nesmrteľné duše. Dopomôžme jej ku konečnému víťazstvu príkladným životom, horlivosťou v službe božej, modlitbou a obetou! P. S. Lapšanský. |