Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Hlasy z domova a z misií |
| Autor : | Ján Macko - Družbacký |
| Rok : | 1939 |
| Číslo : | 6 |
| Názov článku : | Prečo sa Cirkev stará o domorodé kňazstvo? |
| Text článku : | Ján Macko - Družbacký, kaplán. Prečo sa Cirkev stará o domorodé kňazstvo? Na konci evanjelia sv. Matúša a Marka máme testament, poslednú vôľu P. Ježiša vyjadrenú slovami: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Iďte do celého sveta, ohlasujte evanjelium všetkému stvoreniu " (Mt. 28, 18, Mr. 16. 15.). Na splnenie tohoto tak vznešeného odkazu P. Ježiša potrebujeme vedľa vrúcnych modlitieb a hmotných podpôr všetkých kresťanov-katolíkov predovšetkým mnoho horlivých kňazov misionárov. Cirkev sv. vždy plnila túto sv. vôľu P. Ježiša. Od 2000 rokov veľká armáda apoštolov-misionárov opustila svoj domov, aby získala tie duše pre Krista. Ich jedinou túžbou a cieľom bol prosebný vzdych najväčšieho misionára sv. Františka Xaverského, „Panel daj mi duše!“ Avšak naši misionári na území misií majú aj inú starosť. Nielen pohanov obrátiť na vieru Kristovu, ale aj vychovať domorodných kňazov, farárov, biskupov, zkrátka vychovať a zriadiť domorodú hierarchiu, lebo len pomocou tejto môže byť budúcnosť a nepretržitosť sv. Cirkvi v misiách zaistená aj vtedy, keď sú kňazi prenasledovaní alebo vyhnaní. Domorodý kňaz ani vtedy nestratí spojenie so svojím ľudom, je s ním spojený mnohými sväzkami. Keď slávny františkán. Ján da Monte Corvino. založil v Pekingu Cirkev a zriadil hierarchiu cudzozemských kňazov, dosiahol veľkých úspechov. Keď však vypuklo prenasledovanie cudzincov, zavretý sa čínske múry na viac storočí. Všetko bolo zničené a no svätých misionároch nezostaly stopy. To dobre vedeli už sami sv. apoštolovia a preto všade, kam prišli, postarali sa o vysvätenie domorodých kňazov, o svojich nástupcov. Keď aj opustili taký kraj, aby inému národu zaniesli svetlo evanjelia, týmto spôsobom sa už dostatočne postarali o trvanie nimi založenej Cirkvi. Dobre sa o tom vyslovil nebohý veľký pápež Pius XI. pri ukončení misionárskej výstavy: „Bol to domorodý klérus (kňazstvo), ktorý akoby zázrakom vyrástol pod rukami apoštolov.“ Nutnosť vychovať domorodých kňazov vyplýva zo samej podstaty kresťanstva, ktoré je katolícke čiže všeobecne a preto nemôže vytvárať, nepripustiť k vedeniu a správe sv. Cirkvi žiadne národy. Prednosti domorodého kňazstva. Rozšírenie evanjelia medzi všetkými národmi a v tomto smysle budúcnosť závisí od výchovy domorodého kňazstva. Naši misionári nie sú počtom dostatoční, aby túto ohromnú prácu, rozšíriť vieru Kristovu po celej zemeguli, mohli vykonať. Sú apoštolské vykariáty s nesmiernou rozlohou. ako na pr. Francia, s 10 až 50 miliónov obyvateľov bez železničného spojenia. Misionári pre tieto nedostatky a iné prekážky nemôžu ani zďaleka vykonať tú prácu, čo domorodý kňaz. — Keď konečne misionár po mnohých rokoch ťažkej prípravy k tomu príde, že mu ľud ako-tak porozumie, často sa stane, že v tom čase ochorie, zomre, alebo musí odísť na novourčenému miesto. Naproti tomu činnosť domorodého kňaza je ľahšia a plodnejšia lebo reč, mravy, spôsob smýšlania svojho ľudu dobre pozná. Kňaz, domorodec, ľahšie znáša aj klima, preto jeho život je dlhší. Kdežto našich misionárov, plných nádeje a oduševnenia za dielo misijné, musíme videť často predčasne zomierať. Činnosť domorodých kňazov je ľahšia. Na nich nepozerajú s opovrhnutím a nedôverou. Domorodý kňaz je spoluobčanom, pokrvným, rodinným sväzkom alebo priateľstvom spojený s ľudom. Naproti tomu misionár ostane vždy len cudzincom. Keď prídu horšie časy nepokoja, vyhadzuje sa mu práve cudzozemstvo, ako to posledné roky minulého storočia dosvedčily, kedy Číňania volali: „Osloboďme sa od Európanov, dolu s nimi!“ Čo sa môže stať s misionármi ktoréhokoľvek dňa na tom území, ktoré je pod cudzou nadvládou, keď sa domorodci oslobodia? Misionárov v takom prípade obyčajne vyženú alebo povraždia ako cudzincov-nepriateľov. Tým príde ich mnohoročná práca na zmar. Keď je však cirkevná správa sverená domorodým silám, je o mnoho lepšie postarané o budúcnosť cirkevných pomerov. Duševná schopnosť a zbožnosť domorodcov. Hovorí sa však, že domorodému kňazstvu chýbajú vlohy. O tom však nemôže byť ani reči. Inteligencia Azijčanov nie je menšia ako Európanov, o čom jasne hovoria v Ríme bohoslovecké ústavy aj s ďalekými cudzincami žltej alebo čiernej rasy. Neobstojí ani námietka, žeby domorodci neboli vytrvalými a vernými kresťanmi-katolíkmi, lebo sa preslávili obdivuhodným počtom slávnych svätých mučeníkov. Tak na pr. prvý seminár, v Siame založený, ktorý prijímal klerikov z Francúzskej Zadnej Indie, Číny a z Japonska, dal Cirkvi viacej ako 100 domor. kňazov-mučeníkov. Práve tak aj Afrika preslávila sa mučeníkmi z Ugandy, z ktorých dnes už niektorých aj na oltároch uctieva Cirkev s v. Kongregácia Propaganda Fíde, najvyššie! to správa misijného apoštolátu, založená Gregorom XV. r. 1662, vydala za pápeža Urbana VIII. dôležitý dekrét o výchove domorodého kléru. Tejto tak dôležitej otázke boly venované aj encykliky „Maximum illud“ a „Rerum Ecclesiae“. vydané za Benedikta XV. a veľkého pápeža misií, Pia XI. Teraz o výchovu domorodého kňazstva sa stará výlučne pre to založená ustanovizeň: „Dielo sv Petra apoštola pre výchovu domorodého kňazstva“. To, a mnoho iné tu nespomenuté, dokazuje jasne, akú veľkú starosť mala vztly Cirkev o domorodé kňazstvo. Teraz už máme misionárov, okrem mohamedánskeho Afganistanu, vo všetkých končinách sveta. Cirkev sv. je opravdu tým Kristom predpovedaným stromom, vyrastlým z nepatrneho horčičného semena, ktorý svojimi ratolesťami obklopuje celý svet slúžiac všetkým národom za príbytok. Počet misionárov. Všetkých domorodých kňazov je teraz do 5000, takže spolu aj s cudzozemskými je vyše 18.000 kňazov-misionárov. Tí majú na starosti Áziu, Afriku, niektoré kraje Južnej Ameriky a Tichomorské ostrovy. Keď však uvážime, že len v samej Itálii je 70.000 kňazov svetských a rehoľných, zbadáme, aký veľký je nedostatok misionárov; že žatva (vyše jednej miliardy pohanských duší) je veľká, ale (len 18.000 misionárov) robotníkov je málo. Áno, našou svätou povinnosťou je, aby sme prosili Pána žatvy, aby poslal robotníkov do žatvy svojej. Tí všetci, tak misionári, klerici, rehoľní bratia, učitelia ako, aj sestričky, ktorých všetkých spolu je v misiách do 200.000. odkázaní sú na našu pomoc. Keby sme mali chladné, nesúcitné srdce a ich nepodporili, získajú tie veľké milióny duší, o ktoré sa vedie veľký boj, protestanti alebo pohanské náboženstvá, ktoré až fanaticky pracujú a podporujú tento boj o nesmrteľné duše. O tieto duše chceme a musíme aj my bojovať, aby sme ich získali pre Krista. Veď len On jediný má právo na ne, On je naším Stvoriteľom i Vykupiteľom, ktorý za hriechy celého človečenstva zomrel na potupnom dreve kríža. Buďme preto nielen Kristovými veriacimi, ale aj misionármi, ktorí získavajú duše pre Ježiša Krista. Urobíme tak vtedy, keď sa budeme za misionárov horlivo modliť, aby Boh milostivo žehnal ťažkej ich vznešenej práci. Vedľa modlitby prinášajme na misie i hmotné obety. Pomôžme, hoci posledným halierom chudobnej vdovy v Evanjeliu, tým, ktorí sa celkom obetovali. Modlitbou, dobrými skutkami a obetami na misie staneme sa i my apoštolmi-misionármi a zväčšíme počet duší zvelebujúcich Boha v kráľovstve Kristovom. |