Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolícke noviny |
| Autor : | T. J. Špányík |
| Rok : | 1851 |
| Číslo : | b6 |
| Názov článku : | Iskri náboženstwa. |
| Text článku : | Iskri náboženstwa. XXVI. Jistí predstawení ňikdí maso nejedol, ale swojich poddaních, mnoho od ňích žádajíce, sužowal. Keď jednu wdowu z ďeďíctwa witworil, tá ďeťí na rukí si poberúce k ňemu príšla a mlúwila: „Paňe, ti ňeužíwaš maso mrtwé, ale jíš maso žiwé, lebo skrze ňesprawedlíwé swoje odbíráňi statkow, wšeckích poddaních twojích zežereš. Tu máš zežer aj tíchto mojích dwoch sinow.“ — Čo keď pán počul, do seba wstúpil, nawráťíce jéj wšecko. — Odtúďto wíďíme, že zachowáňí od masa ňíč čloweku osožné nebuďe, keď len člowek nezachowáwá sa od hríchu, a obwzláštňe od utlačowáňá chudobí. — Ňíč osožné neňí čiňené dobré, až sa len zlého nechráňíme, lebo dwe sú stránkí kresťanskéj sprawedelnosťi, jedna: chráň sa zlého; druhá: číň dobré. XXVII. W dwore krála Francuzského dwaja wrstowňíci bolí, z kterích sa jeden welmi obáwal, že ten druhí w hodnosťách jemu zawadzať buďe; abi tehdí na wiššú hodnosť wistúpiť mohel, wrstowňíka swojého na polowce zamordowal a zakopal. Mal zabití pán na polowce se sebú aj psa polowného, kterí z wernosťi k swojému pánowi hrob jeho wartuwal, ale poňewáč hlad naňho prišel, nawrátil sa bez pána do dwora králowského. Spolubratrí pána nazdáwajíce sa, že pes blúďí, rozkázalí mu dať žrať, kterí nažratí odejšel hrob pána swojého wartuwať. Kolkokrát hlad naňeho príšel, tolkorází sa domow nawráťil, a zase odejšel; z čoho — poňewáč pán jeho domow sa ňewracal — na to domňeňí príšli, že on za swojím pánom musí choďiť. Išli tehdí za psom, a najdúce ho na hrobe ležať, — hrob otworili, ťelo pána wzali a na swečné místo pochowalí. Mordár domow sa nawráťíce, jak náhle ho pes uzrel, šťekať a hrízť mordára počal, z čoho podezreňí príšlo, že ten snáď je mordárom pána jeho; čo keď dlhší čas trwalo, a psa ňijakím spúsobom od ňeho odehnať ňemohlí, král pred seba ho zawolajíce, pítá sa, či li on neňí mordárom pána toho? Mordár tajil. Pes ale druhích ňebantujíce, jeďíňe mordára pána swojého raňil. Wíťazstwí psa tohoto nad mordárom pána swojého maluwané bolo w izbe jedacéj králow Francúzskích w Parízi. XXVIII. Pítal sa biskup istého w Klášterí zostáwacicého za príčinu: „Prečo — mlúwí — o mnoho zdráwší a pekňejší wízíráš w klášteri, jako keď si wenku bíwal?“ — Preto“ — odpowedal tento, že tu w klášterí wždí jednako a porádňe žijem; prwné je príčina, že sem zdrawí, druhé, že sem pekní; — we sweťe ale žil sem wšelijako a ňeporádňe, od prwšého pochádzá spata, od druhého ale ňezdrawosť.“ — Pítá sa ho ďálej biskup: „No a čože si jedel dňes?“ — odpowedal: Dosť.“ — „A wčera?“ — „Dosť“ — bola odpoweď. — „Zle odpowedáš, ňepítám sa ťa, kolko si jedel wčera, kolko dňes, ale čo si jedel?“ — „Wčera sem jedel — howorí klašterskí — „hrach a zelené wecí; dňes zelené wecí a hrach; zajtra buďem jest hrach se zeleními wecámí; — potom zelené wecí s hrachom. XXIX. Jistí Indian w krajíňe Gurawít, malého elefanta así štíri mesáce starého, a od matki swojéj zďáleného w bahňe močárowém zahruženého najšel. Wzal ho tehdí k sebe, a opatrujíce ho za peť rokow, rozličné kunštowné wecí ho naučíl. Král elefanta od Indiána požadowal, kterého Indian opusťiť lutujíce, poňewáč pomstwí králowskéj sa obáwal, zuťekal aj s elefantom do hór, domňíwajíce sa, že král po čase toto zapomeňe. Ale žádosť krála elefantom wládnuť ešče na wišší stupen sa wíwíšila, preto dozwedúce sa pokrité místo Indiana, wojákow swojích na rozkaz krála stojících poslal, bi ňeposlušného Indiána aj s elefantom lapilí, a k ňemu dowédlí. Indian aj s elefantom na wisoku skalu sa wídrápal, kameňe hádzajúc odtúď na ňepráťelow. Konečňe obklíčení a Indian se strelkámí poraňení a zabítí bol. Elefant widúce zawrážďeného pána swého, w hňewe ďesať wojákow zabil a toliko poraňil, — ostatňí zuťekajíce, oznámili králowi, čo sa stalo. Za ten čas elefant pána swojého ťelo wzal, a do bidlíska priňesel. Keď už král o mnoho wícej wojákow pre elefanta poslal, nalezlí tohoto kričícého ležať prí ťele pána, a aňí woláňím, aňí s ponukáňím, tím meňej s bítkú sa dal od onébo ťela pána oddáliť. Koňečňe žrať ňechcejíce, prí ťele pána swého werňe zahínul. XXX. Istému chudobnému člowekowi welmi to ťažko prichádzalo, že si ho žáden ňewšíma. On teda abí pozornosť luďí na seba obráťíl, osla, s kterím wládnul, na zeleno si dal zafarbiť. Keď samára takto zafarbeného pres osadu wédel, wšecci luďé sa nanho ďíwali, a nad zelením jeho oslom sa ďíwili. Ďeťí kopa ho nasleduwala. Ale keď samár wicejkrát bol taďe weďení, ďiwících sa luďí ze dňa na ďeň meňej zostáwalo, až koňečňe žáden sa aňí ňeďíwil, aňi ňeďíwal na zeleného jeho osla; z ďetí ho též žádné wícej ňenasledowalo. Tak to bíwa običajňe; swet sa ďíwí nad nowímí wecámí, — časom meňej, až koňečňe keď každoďenňe pred očí mu padajú, aň si jích newšímá. Ku príkladu slúžá w naších časoch železňice a paroloďí. Tak je, milí čítáru, aj s prozretedelnosťú bozskú, ona je síce preďíwná, ale poňewáč je každoďenná, mi si ju ňewšímáme. Ďíwní je wíchod, beh a západ slnečka; ďíwné sú ťisíceré na oblohe hwézdí; ďíwňe sa nám nawracá po zime leto; ďíwňe wichádzajú ze zemí zrostliní atď. — každoďenné sú toto ďíwí prírodzenosťí, které nám zwláštňe a nepochibňe Boha, a jeho wšemohúcnosť preukazujú, ale mí naňho zapomináme. Poňewáč tehdí mi skrze každodenné ďíwí títo prírodzenosťí na Boha sa upozorňiť ňedáme, potrebno je, abi Boh druhé prostrédkí potrebujúc, nás na seba upozornil, čo on číňí skrze ríďeňí prírodzenosťi. Keď lud jeho naňho zapomíná, on pošle mnoho aneb žádného déžďa, pálčíwé slnko, které wšecko wípáli, neb újme ťeplotu slnka, a owocé zrelosťi swojéj ňedójďe; pošle wíchor, krupobiťí a lad, kterí náďej hodnéj úrodí žňíčemňí, aneb úrodu na zboží a owocém už w kweťe zahubí; — pošle hlad, mor, wojnu neb oheň, kterí wípálí, wodu, která zbere atď. — Keď sa skrze každoďenné ďiwí prírodzenosťi na Boha rozpamatať ňemožeme; keď mi každoďenné jeho dobroďeňí zapowrhujeme, títo záhubné musí posílať, jak zjawňe zbudzujíce nás príhoďí, k rozpamatáňú na Boha, a na jeho wšemohúcnosť. T. J. Špányík, kaplán Belskí. __________ |