Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Hlasy z domova |
| Autor : | Upravil Ľudevít Nereča |
| Rok : | 1933 |
| Číslo : | 7 |
| Názov článku : | Ľalia Mohikánov |
| Text článku : | K najkrajším okrasám kresťanskej panenskej čistoty patrí Katarína Tegahkvita z kmeňa Mohavkov v Severnej Amerike. Narodila sa ako dieťa náčelníkovo r. 1656 v Caughnavaga, hlavnom sídle Mohavkov. Jej matka bola kresťankou. Poneváč medzi divými Mohavkami nebolo ešte misionára, dieťa zostalo bez sv. krstu. Keď mala štyri roky, stratila oboch rodičov ;i jediného brata. Jej strýc, pohanský náčelník, vzal si ju k sebe. Poneváč trpela na neštovice, musela sama bývať v tmavej chatrči. Tegahkvita nenavykla na pohanské obyčaje svojho okolia. Keď mala dvanásť rokov, zastavili sa v jej dedine traja misionári. Kňazi boli prekvapení jej veľkou skromnosťou, kým zas príchod a zbožné chovanie misionárov učinily hlboký dojem na nezkazené dieťa prírody. Tegahkvita by bola rada prosila o sv. krst, zdržala ju len jej dievčenská ostýchavosť. Po niekoľkých dňoch misionári cestovali ďalej. Roku 1675 konečne prišiel jeden páter do jej dediny, aby tam založil misijnú stanicu. Tegahkvita s radosťou chodila na vyučovanie a prosila o sv. krst, ktorý po dôkladnej príprave i prijala na Veľkú noc roku 1676. Dostala meno Katarína. Jej pohanský strýc nechcel o krste ani počuť a keď sa 12ročné dievča zdráhalo vydať sa, začal ju kruto prenasledovať. Musela znášať hlad a zimu. V nedeľu nedostala nič jesť, poneváč nechcela na poliach pracovať. Keď raz stála pred vchodom do chatrče, pribehnul k nej mladý Mohavk s vytasenou válečnou sekerou, aby jej zasadil smrteľnú ranu. Katarína sopiala ruky na prsia a sklonila spokojne svoju hlavu, aby obdržala smrteľný úder. Toto chovanie a spokojnosť tak učinkovaly na divého pohana, že spustil zbraň a zahanbený odišiel. Žiadne hrozby nemohly zviklať Katarínino predsavzatie, ostať pannou po celý život. Ona mala len jednu žiadosť: Bohu zasvätiť svoj život a verne mu slúžiť. Keď sa dozvedela, že blízo rieky sv. Vavrinca v Kanade sa nachádza katolícka dedina jej kmeňa, túžila ta ísť. To sa jej i skutočne podarilo. Tu obdivovali jej hlbokú zbožnosť a vytrvalosť v práci. V dobe žatvy poznala iba dve cesty: na pole a do kaplnky. Neskôr složila sľub panenskej čistoty a žila ako mníška. V ctnostiach činila veľké pokroky. Ako poslušné dieťa dala sa viesť svojím duchovním otcom. Seba považovala za malú, nepatrnú. Veľmi sa starala o svoju dušu. Raz jej páter radil, aby šla na poľovku so svojimi súkmeňovci a trochu sa zotavila. Povedala skromne: „O, otče, to je pravda, že telu by sa veľmi dobre vodilo v lesoch, ale duša by hladovala a zomierala. Tu trpí síce trošku telo, ale duša nachádza svoje uspokojenie, poneváč je bližšie k Spasiteľovi. Preto ponechávam svojmu telu hlad a iné muky, aby sa duši dobre vodilo.“ Len 24 rokov žila Katarína Tegahkvita. Zomrela po zbožnom prijatí sv. sviatosti, na ťažkú smrteľnú chorobu. Jej hrob, nad ktorým je vytýčený vysoký kríž, je dnes veľmi navštevované pútnické miesto. Jej súkmeňovci pyšne ju pomenovali „ľalia Mohikánov.“ Upravil Ľudevít Nereča |