Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolícke noviny |
| Autor : | Štefan Matkowčík |
| Rok : | 1851 |
| Číslo : | a1 |
| Názov článku : | Wira katolická |
| Text článku : | Wira katolická uspokojuje celého čloweka. Wíra katolícká w ohled bere a uspokojuje citedlnost, ducha, srdco a wólu čloweka; teda wíra katolícká w ohled bere a uspokojuje celého čloweka. Táto wzňešená wíri našej wlastnost zaslúží, že bi sa o ňej obšírnejšej mluwílo. Wíra katolícká w ohled bere a uspokojuje po 1-we citedlnost čloweka. Citedlnost w čloweku je: porádná a ňeporádná, — tá posledňejšá je ludskej ňemrawnosťí púwod; a preto wíra katolická túto ňeporádnost do porádku priwést sa usiluje. — Z tého ohledu podepríce sa w starém i nowém zákoňe zjewením slowom Božím, učeňú a príkladu swého zakládaťela prímeraňe príkazuje: abi člowek pod strážním okom citedlnost držíce ťelo swoje kroťil; že bi snad na poslušnost zríďená podlejšá částka na místo ríďitelstwa sa ňewimohla, a abi kočiša ze swého místa shoďíce ňezauzďené náramňe koňe za sebú pochiťení wóz ňepolámali, a spolu aj smasáreného ríďítela ňezachwáťili. Wšak ale jako starostlíwá a naproťi swojim ďetom plná láskí matka wďačňe dowoluje aj zábawki a citné radosťí; ňech len ňeprekročá meze slušnosťí a porádnej míri. A zdáliž sa ňeučiňílo, už ono podotknuťí: že jeďiňe w katolíckích krajoch má weselost wlasť swú? — A prečobi aj ňebol katolík weselí? kdiž jeho lós od ňebeského otca wísí, kterí jednakú swú múdrostú Božú a láskú už to jemu uďeľuje, už tam to. Skrze lútost, spoweď a dostučiňeňí odpúšťaju sa mu hríchi. Od Boha napomahaní člowek zákon wíplňít može, a na tolko swého ščasťa zakladatelem je. Bohabojnému smrt je odpočinek po práci; i prečožebí ňebol katolík weselí? Dokud z jednej straní wíra katolická ňeporádnost ukrocuje, dotud z druhej príjemné a osožné zaňeprázňeňí, zdrawú potrawu a blažní cil porádnej citedlnosťi uďeluje, — poťešuje zrak čloweka swojíma k ňebu sa wizdwihujícima, zlatom, stríbrom a mramorem ozdobeníma chrámamí. Dobre zná sice, že ňeňi w stawe zdwíhnút pánowi chrám, kteríbí jeho welebnosťí prímeraní bol, číňi predca tolko, kolko od ňej wistat može, a swet obďíwuje jej spaňílé budowiska. Dobre zná, že Kristus pán chudobní bol, ňemajíce kde bi hlawu skloňil, že Maria blahoslawená matka chudobná bola, že swatí apoštolowe chudobní boli, že každého času znační mužowé w zlaťe, stríbre a drahích kowách mnoho ňezakládali. — Zná spolu aj to: že srdco, kdiž swého wňíterného žiwota krotkost wijewit žádá, ňe pobité hrnce, zapowržené črepí a metliska wikládá na znameňí swej welkodušnosťí, ale radňej drahé kowí wibírá na znak wnitrnej čístotí, a ňepohnutné skalíni na znak swéj stálosťi. Spaňilé chrámi swoje ozdobuje skrz krásné umele schistané obrazí a sochí swatích, kterí swatí (jako o pominulosťí sweta najrozumnejšej káže zemrelí člowek) ze sťen a oltárow jakobí z kazateľňíc zretedlňe k luďom kážú, už napomínaju, už prosá, už powzbudzujú luďí, abi sebe podobníma sa stali. — Ucho kojí rostomilú hudbú, která po sklepeňu chrámow utešeňe sa rozlihá, a keď jiné swetské hudbí skoro člowek zunuje, hudba tá je ňezunowatelná (k.p. Requiem Mozartowé), kaďidla rozkošní zápach siťí cítí woňawosťi. — A to wšecko ňe pre oblíbeňí očí, ucha čloweka, ale abi duch jeho jakobí na krídlách tíchto weci zdwihnul sa k tému, kterí nad hwezdami panuje, a žebi člowek nábožnosťú sa naplňíl, a potom sám ostat model najčisťejšá služba Božá. — — Protestanské službi Bozské len samého ducha čloweka zaňepráznujú, a to welice chibňe, jak to uznal Clausen professor protestanskí, ňepamatajíce na to: že člowek ňe je len čístí Duch. — Katolícké službí Bozské ale zaňepráznujú cití, dušu a srdce čloweka, winasnažujú sa sice predewšeckím učínkowat na ducha a srdco, ale abi sa jim to tím jísťejšej podarilo obchod čiňá, a na oboje skrze cíti čahajú a učinkujú. Protestant Bir za powinnost si držal zjawňe wíznaťí: že ňikdí a ňikďe ňenašel tak oprawďiwej pobožnosťi jako u katolíkow. Štefan Matkowčík. (Pokračowáňi nasleduje) |