Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolícke noviny |
| Autor : | Michal Chlebák kňaz w N. M. |
| Rok : | 1850 |
| Číslo : | 25 |
| Názov článku : | Wiswetleňi obradow(ceremonií) prí sw. omši užíwaních (Pokračowáňí.) |
| Text článku : | Wiswetleňi obradow (ceremonií) prí sw. omší užíwaních od Michala Chlebáka, kňaza w N. M. (Pokračowáňi.) §. 14. Komunia aňeb Prijímáňí. Pri obetách starého zákona zápalno — poďakowních bolo w obíčají, že ešče w ten ístí ďeň meso obetowného zwírata, tí, kterí ho obetowali, jedlí. I Kristus Pán kdíž prewelebnú obetu nowého zákona ustanowil, uríďil spolu i požíwaní obetného pokrmu a nápoja. Prawíl totižto: „Wezmíťe a jedzťe. Wezmiťe a píťe z ňeho wšecci.“ O tomto požíwáňu swojeho ťela a swojej krwí prawí u Jána w kap. 6. „Kdo ji moje ťelo a pije moju krew, buďe mať žiwot weční.“ Skrze toto požíwáňi wiobrazowňe wijewujeme našu pewnu wíru, že Kristus sa za nás obetowal, a že len skrze moc téjto jeho obeti možeme očekáwať naše rozhrešeňí, spaseňí a požehnáňí. K tomuto požíwáňu aňeb prijímáňu kňaz a shromážďená werícá obec sa príprawuje pomocú nasladujících modliteb. Ponajprw sa spíwá: Pater noster, t. j.: „Otče náš“ — tá modlitba, kterú: Kristus Pán naučíl swojích učedlňíkow. Po odspíwaném aňeb odmluweném: „Otče náš," takto sa modli: „Osloboď nás, prosíme ťa Pane, odewšého zlého, minulého, prítomného a budúcého, a na prímluwu blahoslawenéj a slawnéj wždícki Panní, rodičkí Božej Marií, jako i swatích Apoštolow Petra a Pawla i Ondreja a wšeckích swatích, udobrení, uďel pokoja w dňoch našich, abi skrze pomoc smilowáňa twojého, sme bolí wždicki i od hríchow slobodní i od wšeckého proťiwenstwa bezpeční.“ Potom bere kňaz swatú hostiu a ju prelamuje na trí částki, a jednu najmenšu púšťa do kalicha, medzi tím ale mluwí: „Skrze tehože Pána našého Ježíša Krísta, sina twého, kterí s tebú žije a králuje w jednoťe Ducha swatého po wšecké wekí wekow. Pokoj Pána ňech buďe wždícki s wámi, a na odpoweď dostáwá: „I s duchom twojím!“ — A po čas samého puščáňa spomenutej částkí z swatej hostii do kalicha mluwí: „To pomíšáňí a posweceňí Ťela a Krwí Pána našého Ježiša Krista, ňech nám požíwajícím buďe k žiwotu wečnému. Amen.“ Prečo že sa to lámáňi swatéj hostii stáwá? — Z častkí preto, abí bola priprawená k nastáwajícemu jej požíwáňu, wšak wíme, že i sám Kristus Pán pri poslednéj wečerí poswatní chleb lámal, a tak ho dáwal učedlňíkom swojím k požiwáňu, z častkí k wiobrazeňu toho, že Kristus pán na spósob tenučkého chleba sa dal polámať, abi nám mohol biť Mannú a občerstwujícím nápojom na cesťe putowáňa našého k ňebeskému Sionu. A prečo sa púšťá jedna částka swatéj hostii do kalicha, a čo to má znamenať? — To sa číňi k wiobrazeňu powstáňa Ježišowého z mrtwích, skrze které sa Ťelo a Krew Ježiša z nowu spojili. Keď už kňaz skrze rozlámáňí swatú hostiu k požiwáňu príhotowil, slušná je wec, abi i na seba samého ňezabudnul, abi ňepreňechal w sebe zbuďíť oné cíti, které k hodnému prijímáňu tak welebného tajemstwa sú potrebné. Na spósob teda ewanďeličného mítňíka nakloňení, bijúc sa w prsi wzdíchá po trikrát: „Beránku Boží, kterí snímáš hríchí sweta, smiluj sa nad námi!“ a prí treťím wzdichnúťú: „obdaruj nás s pokojem.“ Potom nad oltárom nakloňení, se zloženíma rukami, takto sa modlí: „Paňe Ježíší Kriste, kterí si rekol apoštolom twojím: „Pokoj ňecháwám wám, pokoj moj dáwám wám“ — ňehleď na hríchi moje, ale na wíru církwi twojej, a ju podle wóli twojej ráč upokojowať a sjednocuwať, kterí žiješ a kraluješ Boh, po wšecké wekí wekow. Amen.“ „Paňe Ježiši Kriste, sinu Boha žiwého, kterí z wóli otca, a príčíňeňá Ducha swatého, skrze smrt twoju si swet obžíwil: osloboď skrze to preswaté Ťelo a Krew twojú, mňa od wšech ňepráwosťí mojích i od wšeho zlého a učíň, abích sem sa wždickí twojích pridržowal príkázaňí, a ňedopusť, abí sem sa kedí od ťeba odlúčil; kterí s tím ístím Bohem Otcem a s Duchom swatém žíješ a králuješ Boh po wšecké weki wekow. Amen.“ „Požíwáňí Ťela twojeho, pane Ježiše Kríste, které ja ňehodní prijať sa opowažujem, ňech mi ňebuďe k odsúďeňú a zatraceňu, ale podľa twojej milosťiwosťi nech mi poslúží k upewňeňu míslí i ťela a k lekárstwu; kterí žiješ a králuješ s Bohem Otcem, w jednote Ducha swatého, Boh po wšecké weki wekow. Amen.“ (Záwírka nasleduje.) |