Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolícke noviny |
| Autor : | Michal Chlebák kňaz w N. M. |
| Rok : | 1850 |
| Číslo : | 24 |
| Názov článku : | Wiswetleňi obradow(ceremonií) prí sw. omši užíwaních (Pokračowáňí.) |
| Text článku : | Wiswetleňi obradow (ceremonii) prí sw. omší užíwaních od Michala Chlebáka, kňaza w N. M. (Pokračowaňí.) §. 13. Modlitbi po pozdwíhowáňu. Kňaz skrze konsekrowáňi swoj úrad jako námestňík Kristow wikonal. Wčil pred očami majúc prewelebné tajemstwí, cíťi sa ťahnutého k predkládáňú nowích modliteb, nowích prosbí, které podľa prepisu církwí jak tu nasledujú, odprawuje: „Odtud pane mi služebňici twoji, jako i celí twoj swatí lud, na pameťi majíce tého samého Krista, Sína twojeho, pána našeho swaté umučeňí, z hrobu powstáňí, jako k slawné do ňeba wstúpení, obetujeme preslawnéj twojej Welebnosťi z twojích darow hostíu + čístú, hostiu + swatú, hostíu + ňepoškwrňenú, chleb + swatí žiwota wečného a kalich + spaseňa ňeprestáwajícého. Na které tí príweťíwím a weselím obličajem ráč pohlédnúť; ráč jích príjať, jako si prijal darí služebňíka swého sprawedliwého Abela, jako si príjal obetu arci-otca našeho Abraháma, a kterú ťi obetowal najwišší twoj kňaz Melchisedech, swatú obetu, ňepokalenú hostiu.“ Potom hlboko nakloňení se zepatíma rukami nad oltárem takto sa modli: „Poňižeňe ťa prosíme wšemohúcí Bože, rozkáž, abi této darí, skrze rukí swatého twojeho anďela wíňesené bolí na wísokí oltár twoj, pred oblíčaj Bozskej twojej welebnosťi: abi tolko z nás, z tého tu na oltári obsahu, preswaté Sína twojeho ťelo + a krew + prijímať buďeme, sa nám plnosť wšeho twojeho požehnáňa ňebeského a milosťí dostalo. Skrze téhože Krista pána našeho. Amen.“ Otázka tu powstáwá, kdo je tento anďel, tu w modlitbe spomenutí? Može sa rozumeť sám Kristus pán, kterého prorok Malachiáš w kap. 3. nazíwá: „anďelom umliwi,“ Ján ale w kňíhe Zjeweňa w kap. 8. nám ho predstawuje, jako tého, kterí se zlatú kaďidelňicú stojí pred trónem Boha a modlítbi wšeckích swatích predkládá. To wezmúce ňe ťažko buďe wirozumeť prawí zmísl téjto modlitbi. Kristus pán totižto je prostredňík nás u otca swojeho ňebeského, w kterého i sláwe na prawící jeho sa nachádzá, kde ňeprestajňe zásluhí swojej smrťi krížowéj, téjto obeti za nás, otcu swojemu predkládá. Prosí teda církew, obí pre zásluhí Sína swojeho, Oťec ňebeskí nám wšeho ňebeského požehnáňa a mílosťí uďeliť ráčíl. Dotud w žádnej ešče modlitbe na duše mrtwích ňebolo spomenuto. A wšak smrť tích, kterí w Kristu žijú, ňerozlučuje. Keď i ťelo, ta zastírka duše, sa w prach a popel rozsípuje, ňičméňej predca duše žíwích s dušami zemrelích skrze swatí zwazek láskí w spojeňu ostáwajú. Jakokolwek bi nás to zarmucowalo, keď našich milích do hrobu sprewádzáme, ňejsme predca bez poťešeňa, ťešíme sa s tím, že sa jednúc zase zejďeme, a síce kraju blahoslaweňejšém, kde nás ňikdo wácej ňerozlúči. A tí, kterí sa od nás do wečnosťí odbíraju, to poťešeňí se sebú berú, že na ňich w modlitbách našich pametať ňeprestaňeme, najme prí swatéj omši že to číňiť buďeme, lebo wíra jích učí, že dufam w očisten zustáwajícím, skrze nábožné spomenuťi prí sw. omší sa napomáhať može. — A církew matka naša w skutku na této duše w očistcu ňezapomíná; nakládá ona, abí sa kňaz takto za ňích modlil: „Spomňí tež Paňe, na služebňíkow a služebňice twé, M. a M., kterí nás predešlí se znameňím wírí a spočíwajú we sňe pokoja. (Tu sa modli menowiťe za duše tích, za kterích sa modlíť obwzláštnú má príležitosť.) Jím Pane a wšeckím w Kristu spočíwajícím, místo odpočinku, swetla a pokoja, abí si popráť ráčil, prosíme. Skrze Krista pána našeho. Amen.“ Od dušíček w očistcu, duch náš sa rád powíšuje k príbitkom swatích w ňebesách, níč teda prírodzeňejšého, jako wzdíchnúť k Bohu na spósob nasledující: „Nám tež hríšňíkom, služebňíkom twojím na mnozstwí milosrdenstwa twojeho úfajícím, ňejakú částku a společnosť ráč uďeľit s twojímí swatími apoštolamí a mučedlňíkami, s Jánem, Štefanem, Maťejom, Barnabášem, Ignácom, Alexandrom, Marcelínem, s Petrom, s Feliciásskú, Perpetuú, Agatú, Luciú, Agneškú, Cecíliú, Anastásiú, a se wšeckíma swatíma twojíma, do kterích společnosťí prípusť nás, prosíme ťa, kterí si ňe tak powažowateľ zásluh jako uďelowaťel odpušťená. Skrze Krista pána našeho, skrze kterého Pane to wšecko wždícki dobré tworíš, poswe+cuješ, obži+wuješ, pože+hnáwáš a nám uďeluješ. Skrze ňeho + a s ním + i w ňem + je tobe Bohu Otcu + wšemohúcému, w jednoťe Ducha + swatého wšecká česť a chwála.“ Tu sa kánon dokončuje. (Potračowáňí nasleduje.) ____________ |