Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolícke noviny |
| Autor : | Michal Chlebák kňaz w N. M. |
| Rok : | 1850 |
| Číslo : | 21 |
| Názov článku : | Wiswetleňi obradow(ceremonií) prí sw. omši užíwaních (Pokračowáňí.) |
| Text článku : | Wiswetleňi obradow (ceremonií) pri sw. omši užíwaních od Michala Chlebáka, kňaza w N. M. (Pokračowáňí.) §. 9. Okadzowáňí oltára. — Umíwáňí ruk. — Orate fratres. W starém zákoňe čoďenňe dwakrát ráno a wečer sa zapalná obeta woňacého kaďídla wikonáwala. Jako wšecké obeťi starého zákona, tak i této obetí kaďidlowé bolí predstawné obrazí onej obetí, kterú Ježiš na kríži za nás dokonal. Krístus pán obetujíce sa na kríži, stanul sa woňawím kaďídlom, které sa ňeprestajňe do ňeba wináša; čo sa na oltároch našich obnowuje. I naše čnosťí, naše dobré účínkí, len skrze zásluhí obetí Krístowej, na kríži swojú wóňu Bohu milú dostáwajú; k wiobrazeňu toho slúží i terajšé zapáleňí kaďídla, kterím sa jak obetné darí chleb a wíno, tak i oltár podle predpísaného spósobu okadzúwaju. Ten dwojnásobní zmísel sa wíjewuje i w modlitbách, které kňaz pro okadzuwáňu mluwí. Kdíž obetné darí s kaďídlom obchádzá, takto sa modlí: „zapáleňí toto skrze ťeba požehnané, ňech wistúpi k tobe pane, a ňech zejďe na nás smílowáňi twoje.“ — Chleb a wíno je ta zastírka, pod kterú sa wóňa obetí krížowéj do ňeba winášá, a skrze kterú sa nám mílosť smílowáňa Božého dáwá, a to sa nám skrze obchádzáňí s kaďídlem kolo chleba a wína obetného wiobrázňe predstawuje. Prí okadzuwáňu oltára, modlí sa takto: „Ňech sa obracá pane modlitba moja, na spósob toho kaďídla, k oblíčaju twojému: pozdwihowáňí ruk mojích jako obet wečerná! — Polož pane stráž na jazík moj a zámek kolo ust mojích, abi srdco moje sa ňeschiluwalo k slowám zlosťí, a k wíhowáráňu hríchow.“ — Pri oddáwáňu kaďídlňíci ministrantowi, mluwí: „Ňech zapáli pán w náš oheň swojej láskí a plameň wečného milowáňa. Amen.“ Jak to krásní a spolu i spasitelní winš pre wšeckú prítomnú společnosť. O kdíbi oheň tento láskí pánowéj w nás wždícki horel, a plameň wečného milowáňa w srdcách naších ňikda ňeprestáwal! Nasleduje umíwáňí ruk. — Čo to znamená? Umiwáňi sa zwláštňe koná prí oddáleňú brudu ťelesného, tu ale sa to ňe z téj príčíni stáwá; lebo jako Cyrill Jeruzalemskí powedá, do kostela sme ňezwíkli zabruďení na ťele choďiť. Umíwáňí ale to nám wiobrazuje, že máme biť čístí od wšeckích hríchow a ňepráwosťi. Darmo bí sme umíwalí rukí s wodú, jestli bí sme ňemali srdco od hríchu wíčisťené, jako darmo swoje rukí umíwal Pilat; to ho ňeučinílo ňewínním na smrťí Kristowej. Srdco tehda očístme od ňepráwosťi, a len tak očísťení sa opowážujme prístupowať k stolu pána, k stolu toho najsw. tajemstwa. Kdíž to kňaz wíkonal íďe na prostred oltára, kďe nakloňení se zloženíma rukami takto sa modlí: „Príjmi swatá Trojíca, toto obetowáňí, které ťí prednášáme pre památku umučeňá, z mrtwích wstáňá a do ňeba wstúpeňá pána našeho Ježíša Krísta, a na česť bl. Marií wždíckí panní, a bl. Jána krsťítela, a swatích apoštolow Petra a Pawla, a tíchto a wšeckích swatích, — abí jím poslúžilo k ucťe, nám ale k spaseňu, a oňí abi ráčílí sa za nás primlúwať w ňebesách, kterích mi památku odprawujeme na zemi. Skrze tehože Krísta pána našeho. Amen.“ S túto modlitbú kňaz wiznáwá, že sám w sebe ňič ňenachádzá, čobí mu mohlo slúžiť k spaseňu; celá jeho úfnosť je w zásluhách obetí Krístowej na kríží, preto obetné darí k obnoweňu téjto obetí krížowéj priprawené, Bohu w Trojíci jeďinému prednášá, a pre památku umučeňa, wskríšeňa a do ňeba wstúpeňa Ježíšowého prosí, abí mu táto obeta slúžila k spaseňu; obracá sa í k swatím Božím, o jejích prímluwu a orodowáňí prosí, jakožto kterí skrze té isté zásluhi obetí križowej, osprawedlňeňa a sláwí ňebeskej došlí, a wčíl w dome otca ňebeského sa nachádzajíce učastní sa stáwajú i jeho sláwi, která z odbawowáňa swatej omší pre ňeho wíťeká. Nasleduje: „Orate fratres.“ Obetné darí už sú medzi prosbami na oltár položené, úfnosť na ňekonečné zásluhí obetí krížowej wijewená, i Swatí sú už o prímluwu a orodowáňí u Boha pozwaní, len ešče wípoweď sw. Jakuba apoštola ňeňí wiplňená. On toťižto nás w lisťe swojím w kap. 5. napomíná: „abi sme sa wespolek za seba modlilí, lebo že modlitba sprawedliwého ustawíčná mnoho može.“ Kristus pán nám též túto společnú prímluwu slowem a príkladem porúčal. K tomu, keď kedí, teraz je najlepšá priležitosť, kdíž kňaza prí oltári početních werících weňec obstupuje, medzi kterími sa len ešče i ňewinní a sprawedlíwí najdú, a k tím najme, kňaz — kdíž oltár polibil — ucťíwe sa se zloženími rukami obracá, prosíce jích: „Orate fratres“ — to jest: „modliťe sa bratrí, abi moje a waše obetowáňi príjemním sa stalo u Boha otca wšemohúcého." — Ministrant na to w méňe werících odpowedá: „Ňech príjme pán obetu z ruk twojích na česť a chwálu ména swojeho, jak též i na osožnosť našu a celej církwi swojej swatej.“ (Pokračowáňí nasleduje.) |