Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolícke noviny |
| Autor : | Jozef Kanda, farár |
| Rok : | 1850 |
| Číslo : | 17 |
| Názov článku : | Z Tárnoku, dňa 10-ho Apríla 1850. |
| Text článku : | Z Tárnoku, dňa 10-ho Apríla 1850. Dwojctihodní Pán Skladatel Znameňitá a Srdce werícé ciťitedlňe preňíkajícá pobožnosť sa konala w božem Chráme našém w předešlu ňeďelu. — Jeden a dwacat ďítek naších po prwíkrát prístúpilo k prijímáňú najwelebnejšej Swatosťí oltárňej. Chcejíc pobožních Čítárow „katolickich Nowín“ tej poťechí duchownéj učastních učíňiť, která naše Srdcá při tejto priležítosťi napňila, s príwoleňím Dw. Pána Skladateľa zďelím ten porádek, kterí prí pobožnosťí našej sa zachowáwal. Kdíž uš ces delší čas ďítki we škole sa cwičilí, a srdca jejích ďenglawé k sláwnosťí tej náležiťe sa príprawili, prišla prowodna ňeďela, k uskutečňeňú dáwnej žadosťi wíznačená. Po wikonanej sw. spoweďí okolo oltára Páňe we dwoch radoch se zloženíma rukáma ucťíwe sa postawilí k temu wiwolené ďitkí, - prí schodách na prawem i lawém boku dwe ďewčátka stálí, a na taňírí bilím ručňíkom príkrítém, krásné wenčekí držali. — Po čítanem Sw. Ewangelíum predložílo sa Slowo božé obwzláštňe k téjto slawnosťí prímerané, napominali sa jak ďítki, tak aj prítomní werící, abi se spojenú horliwosťu k Bohu darowateľowi wšeho dobrého a obráťili. — Nasledowala Skúška ďítek z katechismusa, obwzláštňe z otázek sw. Spowedí, a wel. Swátosťi oltárnéj sa tíkajícich. — Kdíž tak zjawňe swedectwi widali swojej hodnosťí a slušnej príprawi, dali sa jím horícé swíčki wiznamenajícé Wíru, Nádej a Lásku jakožto ti čnosťí, které prí takej príležitosťi w srdci každého príjímajíceho weselím plamenom horet mosá Odweďené bolí potom ku krstedelňíci, prí kterej tí ňepreceňitedlné Mílosťi sa jim prednášalí, kterich skrze krst swatí bez wšeckich wlastnich zásluh učastné zostali, a napomínalí sa, abi Odríkáňí Satanášowi, jeho skutkom, a píchí, a to wíznáňí Wíre Kresťanskej, které na místo jejich ňekdí krstní rodicowé zložili, zjawňe obnowíli. — Po obnoweném slubu krstedlném stúpili na wíznačené Místa Swé s horliwú srdca žádosťú očekáwajíce wíborné okamžeňí prwého príjímáná. — Príšlo koňečňe to dáwno tak ďichťíwe očekáwane Okamžeňí w kterém Ježíš milí, Boh a Člowek spolú pod spósobem Chleba oltárného do ňewíních Srdcí jejich wstúpiť sa chistal s otcowskú uprímnosťú zwolajíce: „ňechajťe maličkích ku mňe príjiť, nebo takích je králowstwo nebeské.“ — Po kňazkem príjimáňu mlčal spew organa, na dané znamení pobožňe prístúpúlí mladí ucedeľňíci Ježišowí, krásné perlí církwi katolickej, a prwoťíni. Kresťanstwa k stolú páňe, a kdíž aj prítomní weríci k najwatšej wrúcnosťi ze Srdca pochádzajícíma a jako dwoj ostrí meč. Srdco prerazujícima slowma sa powzbuďili, podala sa prwí krát prijímájícím manna nebeská, pokrm Anďelskí, a záloh budúcej sláwí. — Pod príjímáňim ďewčatka, Anďelow wiobrazujícé, jednému každému ďíťaťi krásní wenček na hlawu položili, na znamení; že skrze príjímáňí wel. Swátosťí oltárnej Ježíš milí s newinnú Dušú príjimajicích sa ze sobášil a ju za newestu swú wiwolil. — Za celu tú Chwílu hlboká pozorliwosť panowala w božem Chráme, — len srdco preníkajíci hlas samotného zwona pobožné wzdícháňi rodičow, príbuzních a inich aj ze susedních Osad sa tu nachádzajících Kresťanow sa slíšalo. — Slze powďačnosťí a ňeobíčajnej pobožnosťí zalálí Očí starších tak jak mladích, a wiďitedlné bolo hlboké pohnutí srdci wšeckích. — Sláwnosť sa dokonala s napomínáňím jak ďítek príjímajících, tak aj obwzlášťňe jejích Roďíčow a príbuzních, chwálospewom, a s Požehnáňím. Bože daj! abí Ďítki, které tento ďen po prwíkrát k stolu Páňe prístúpili, wždicki tak hodňe a tak čístím srdcom príjímalí jako wčil; Bože daj, abi aj prí ostatném žiwota Okamžeňí mili Ježiš w Srdci jejích tak hodní príbítek nalézel, jako wčil! Jozef Kanda, farár. |