Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolícke noviny |
| Autor : | M.Chl. |
| Rok : | 1854 |
| Číslo : | 45 |
| Názov článku : | Kúzlo (Čáry) |
| Text článku : | Kúzlo (čary). Když cholera w departemente Meurth a zwlášte w okolí Naucískom wo Francúzku wypukla, morowá táto rana dosáhla i dedinu M. kde sä istá milosrdná sestra, jako učitelkyňa nachádzala. Ubohú túto strach pochytil, jakskoro sä jej to do uší donieslo. „Moj Bože, teraz bieda!“ — zwolala a wytiahla krížik, který dľa predpisu swojej rehole wždy pri sebe nosiewala, padla na kolená wzdýchala: „O Ježiši! já sä príweľmi bojím; kde že uťeknem pred touto krasnou morowicou, jestliže pri ťebe nenajdem utočište? Môj žiwot ja w rukách twojich, o môj Bože! učiň ty s ním, čo chceš; já pojdem w méne twojom.“ — I šla sestra táto ku prwniemu nemocnému, šla i ku druhému, tretiemu atd. až nebylo koňca. Strach jej prešol. Dní a noci s radosťou tráwila pri nemocných a byla wšetkým od cholery pochyteným z čiastky ratujúcim wždy ale potechu prinášajúcim anjelom. Jednoho času, když tak nemocného na swojich ramenách prenášala, celý wýbuch jeho ríhaniny sä jej do twári dostal, ona ale zertowňe sä mu poďäkowala, twár si utrela a mužne swoju ťarchu niesla ďalej. Milosrdnú sestru túto wšetci žiadali; žiadnebo požehnania w dome, žiadnebo polepšenia w nemoci nemohlo sä čakať, jestliže sä ona neukázala. Dobrá táto duša sä rozumela wšemožným spôsobom rozmnohonásobniť. Sotwa byla w jednom dome, už si ju widel w druhom, jakoby na krýdlach wietorných sä byla prenášala; s práznou wšak rukou netiahla nikdy won a dnu; wačky mala plné skleničkami wätšími meňšími; prostriedky liečiwé, které sä w nich nachádzaly, ona celkom podľa predpisu lekárowého swojim nemocným rozdáwala. Dosť skoro so službou pri nemocných musela konať aj službu hrobársku, lebo príčasto nebylo čloweka, kterýby byl chcel mrtwých pohrebať. Keď prí tak mnohých a neustajnených w službe nemocných prácach sä až ku zpadnutiu z nôh ukonala, powždy wytiahla swôj križíček, a tak detinsky a dúwerňe sä rozmluwala s Ježišom, že po každom takowom rozmlúwaní sä jakoby omladnutá pozdwihla a práce swoje od predu započala. Tím spôsobom panenka táto osem do desäť dedín preputotvala, podľa poriadku, jak která od cholery nawštíwená byla; a to wždy prí dobrej a rownej myslí, tak že na počud byca wšetkým, kterí ju wideli, a pochopiť nemohli, jako sä to stalo, je ona toľkým obtižnosťám nepodlehla. Už priam wiac mesiacow jej w tomto trápeniaplnom žitia spôsobe prešlo, cholera nejedných na mary položila, a mnohí z tých, kterých útroby cholera bolesťamí naplňowala, ku sebe prišli, a sä tešili zo žiwota, ktorého udržanie tejto milosrdnej sestre ďäkowali. Prišlo teraz na to, že i lekárí chcelí ukázať, že jej weľkodušné služby uznáwajú, preto ku jej ucťeniu dali priprawiť jednu welikú hostínu; na tom ale sä medzi sebou srieklí, že nech stojí čo stojí, musia sä doznať o jej tajemstwí; lebo to oni wonkoncom pochopiť nemohl, jako to môže byť, že táto tak slabá osoba tisíckrát nepodlehla toľkým obtížnosťam a nebezpečenstwám, w ktorých ju oni sami za tak dluhú čas postawenú wideli. Když tak pospolu sedeli tešiac sä, že tak každý čas prežili, jeden z lekárow našu milosrdnú sestru počal takto zarýwať: „Ej sestričko, powedzteže nám, kde máte ten talisman (kúzlo) který wás chránil od morowej nákazy; snaď nám len waše tajemstwo odkryjete?“ — Milosrdná sestra sä rozosmiala, a otázku tuto wzala za žart. „Nie sestro, my nežartujeme,“ - ozwalo sä wiac z prítomných, — „my ste musela máť nejaké tajemstwo když ste tak z dediny do dediny tiahla a ste sä wšelikej morowej nebezpečí wystawowala; len won sestríčko s wašim tajemstwom!“ — „Moji Páni! pri wšeckej mojej uctíwosti ku wám, buď wám powedáno, že já newiem o žiadných čaroch; medzitým jako som toľké obtížností wydržala, to já sama neznám teraz pochopiť.“ S touto ale odpoweďou páni doktorí nebyli spokojní. Bez pochody wiacej ich bylo medzi nimi, kterí na náboženstvo neweľa dáwali a preto ani moc jeho nemali znamú; newera weľmi príčasto i u wzdelaných ľudí druží sä s powerou; u takowých prípadoch niet sä čo diwiť, keď sä nečo i na čaroch zakláda. Učení títo páni po tretíkrát útok učínili na našu dobrú sestru: „Nečo len predca musí byť, čo wás od nakazenia uchránilo,“ — prawilí oní, — „nečo len muselo byť, čo wám moc dáwalo, že ste deň pri dňu a noc prí noci na nohách obstáwali. Sestričko tajemstvo waše nám musíte powedeť, ináč sebe wás nebudeme wážiť! — „Nuž dobre,“ — powedela sestra powážne, wytiahla krížik z wáčku a pohliedla naň mluwiac žiwostne: „Tu máťe moji pání, moje čary, ktoré mňa deň a noc chránily, tým jediňe mám udržania môjho žiwota ďäkowať!“ — Páni lekári jakoby oparení hlädeli hneď na sestru, hneď na krížik, poháry w tichostí wypráznili a pokojňe sä rozešli. Nejeden si myslel: „To byla kázeň! Nyní wiem, u koho býwa moc a ochrana!“ M. Chl. |