Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolícke noviny |
| Autor : | M.Chl. |
| Rok : | 1854 |
| Číslo : | 21 |
| Názov článku : | Osem Blahoslawenstwí |
| Text článku : | Osem blahoslawenstwí. (Konec.) A wšak i to ešte není dosť, keď ty sám s druhými aj so zlými k tebe, w pokojí stojíš; — ty, aby si méno oprawdiwe pokojného čloweka zaslúžil, musíš na tom pracowať, aby pokoj i medzi inými prebýwal: — kde widíš, je ho niet, musíš hlädieť ho prinawrátiť. — „Ej! čo mi do toho, — myslíš sebe. — Čo mi do toho, keď si druhí wo wlasoch sedia, keď sä medzi sebou trhajú; nech každý hlädí, jakoby s druhým najlepšie wyšol!“ — Keď táto myšlienka je w skutku twoja, tak ti prosto musím powedeť, že si ešte ďaleko od čloweka pokojomyslného; musím ti powedeť, že wprowádzať pokoj, medzí rozdwojených, prináleží ku powinnosti čloweka kresťanského, aspoň máš prôbu urobiť, čiby sä na twoje múdre pričínenie nedal tam pokoj wprowadiť, kde nepokoj panuje. — Ty ale ďalej powedáš: To sä zriedka kedy wydarí, a obyčajne sä, stáwa, že sebe člowek kroz to len newďäk pritiahne. Já ale odpowedám: dakedy sä len predca to wydarí druhých porownať; a keď sä i nie wše wydarí, tak aspoň si dobrú wôľu ukázal a táto ti iste w knihe žiwote jako dobrý skutok poznačená bude. Newďäk sebe nemáš hore weľmi brať, lebo pre dobrú wec nečo trpeť, to je pred Bohom zásluha. A potom to dakedy i ku powinnosti prináleží na pokoji medzi druhými pracowať. Já len tu pripomínam Abrahama. Když sa medzi jeho a Lothowými sluhami rozepra strhla strany pastwiska a napájania stáda, on to netrpel, ale išol ku Lothowi a predložil mu, žeby si rozdelili pole na dwe čiastky. Pri tej celej weci Abraham tak byl znášanliwý, že Lothowi na wôľu nechal, aby si wywolil stranu kterú chce. „„Pôjde-li na lewú stranu, já zostanem na prawej, chceš-lí ale ísť na prawo, já pôjdem na lewo,“ tak howoril Abrahám ku Lothowi. Hläď, to znamená býť pokojným! Wtom sä ešte nedokončuje obraz čloweka pokojného. K tomu, aby ho oprawdíwe byl pokojný , není dosť, keď i s druhými w pokoji žije, ani tonení dosť, keď i s nepokojnými hľädí pokoj udržať, ani ešte to, keď na uwedení pokoja medzi nepokojnými wšemožne pracuje a je hotowý zo swojej strany ku smiereniu: Ku doplneniu toho obrazu ešte i to je potrebné: „aby pokojný i wtedy, keď na swojej strane má práwo a prawdu, teda keď on je obrazený, aby i wtedy sä neodťahowal prwý krok urobiť ku smiereniu a porownaniu sä so swojim protiwníkom.“ — To nepowedám bez dôwodu. Wečný Syn Boží pre smierenie naše stal sä člowekom, on obrazený za swojích obraziteľow na kríži žiwot swôj položil. Stal sä teda kniežatom pokoja. S celým teba práwom od nás žiada u Matúša w kap. 5. „Obetuješ-li dar twôj na oltári a tu ti napáda, že twôj brat má nečo naproti tebä, tak nechaj dar twôj pri oltári a iď prwej smieriť sä s bratom twojim, a tak prijdúce obetuj dar twôj.“ Slowo to našieho Spasiteľa zachowať a jeho príklad, ktorý sä stal kniežatom pokoja, nasledowať máme; tím si zaslúžime méno Synow Božích, a wieme: že Synow Božich je kráľowstwie nebeské. Blahoslawení teda pokojní, lebo oni Synami Božími nazwaní budú. VIII. Blahoslawení, ktorí protiwenstwie trpia pre sprawedelnosť, lebo jejich jest kráľowstwie nebeské. Majú byť i takowí ľudia, ktorí powedajú, že není wečnosti, a nasledowne že není ani neba, ani pekla. A pri tíchto newercoch najpodiwnejšie je to, že sä za oswicených ľudí držia. Pekná to oswicenosť, která čloweka rOwného činí howädu, které když za nektorý čas tu na zemi pobudlo, potom zdochne, i konec s ním! Starí pohaní zwieratá zbožňowali, a nowí títo pohaní čloweka, na obraz Boží stworeného showädzujú. Keby táto howädská múdrosť prawdu mala, je není wečností, že není neba, ani blahoslawenstwa po tomto časnom žiwote pre nás, tak na ten spôsob ničemné by bylo ono slowo: Blahoslawení, ktorí protiwenstwie trpia, lebo jejich je kráľowstwie nebeské. — Pri tejto múdrosti by iné slowo platnosť malo na swete, totižto to: Blahoslawený, ktorý na swete nezná o žiadnej bolesti o žiadnom trápení, blahoslawený, ktorý zná spôsob a má moc, swôj žiwot sebe ľahký, príjemný a sladký učiniť; blahoslawení, ktorým sä swet klania, ktorí sú bohatstwom obsypaní, ktorí na žiadnej rozkoší a weselosti nedostatku nemajú! — Pri spomenutej múdrosti to slowo by muselo mať platnosť na swete, a zdá sä, jakoby weľmi mnohí tomuto slowu wieru býwali, lebo widíme, jako mnohých mysel je jedine na rozkoše a weselosti tohoto sweta obrátená. Ale čo z toho? Konečne každý uznať musí: že wšetko je márnosť, sama márnosť. To, w čom kdo hlädal tu na zemi swoje ščastie, to ho neučinilo ščasliwého. Pri ružach wždycky sú i bodľaky a kalaky: listy ružowé chytro wädnú a opadujú. a tebe čloweče ostáwa trň, ktorý ta nechce opustiť. A twoja duša neprestajne túži za ščastím, ktorého ale tu nenachádza: — powedz, či si nie biednejší od nerozumného tworu, jestliže by prawda byla, že po tomto žiwote není druhého žiwota, že tu sä wšetko so smrťou dokončuje? O to je neznesitedlná myšlienka, žeby člowek, tento kráľ zeme, ten jediný rozumom obdarený, powedomie sebä samého majúci, — žeby člowek mal ten najnešťastnejší na swete! žeby jeho wšetké túžby po ščastí maly byť ničemné! žeby maly s ním w hrobe zahynúť! — Nie, nie! Člowečí duch s takowým učením sä nemôže spriateliť! On nemôže to weriť! Jemu je milšie a wítanejšie slowo Spasiteľa, ktoré mu predkláda wečnosť, a wo wečností mu ukazuje nebo a peklo; nebo pre bohabojných, peklo pre bezbožných! Bezbožnému síce sä priečí toto učenie, táto wiera o wečnej odplate, a to sä ľahko dá pochopiť, prečo. Bezbožný žije podobne howädu, takowý žiwot ho znepokojuje, strach mu pred wečnosťou naháňa: a preto radnej by chcel mať, žeby nebylo wečností; — ale preto wečnosť neprestane; k wôli bezbožného Boh neprestane byť Bohom, ktorý odplatí jednému každému podľa skutkow jeho. Deň sprawedliwostí príde pre každého; na tento deň odkazuje Spasiteľ wšetkých, když wolá: Blahoslawení, ktorí protiwenstwie trpia pre sprawedeľnosť, lebo jejich je kráľowstwie nebeské. Na swete to widíme, že tu častokrát bezbožnosť panuje, newinnosť ale a sprawedliwosť utlačená a prenasledowaná býwa. Slovo apoštolské:„Prenasledowanie trpia, ktorí deň žiť pobožne na tomto swete“ — slowo toto sä každého času prawdiwým ukazuje, od newinného Abela Kajnom zamordowaného až do Hermanna Wícanyho pre sprawedliwosť w prenásledowaní sä nachádzajúceho Prawoweriaca Církew Kristowá sä na tej ceste nachádza, na ktorej jej božský zakladateľ sä nachádzal. Jako jeho cesta byla krížowá a trňowá, tak podobne i Církew jeho tu nemá o mnobo lepšiu cestu. A to podľa zretedlného predpowedenia Spasiteľowého, ktorý ku swojím učedlníkom prawíl: „Učedlník není nad majstra swojeho; keď mňa swet nenáwidel a prenasledowal, i wás nenáwidieť a prenasledowať bude. Áno prídu časy, když wás zo škôl wašich wyženú, — prenasledowať wás budú, — poženú wás pred súd, — a budú sä domníwať, že s tím službu Bohu wykonajú, jestliže wás zabijú.“ — Hlä, to nám predpowedel Spasiteľ náš, a jak nám predpowedel, tak sä nám i wodí. Či ale preto ponosowať sä, alebo snaď zúfať budeme? O nie! wšak on i to powedel, že cesta krížowá je tá cesta ktorá do neba wedie! On ku swojim w utrápení a w útisku postaweným wolá: „Blahoslawení, ktorí protiwenstwie pre sprawedelnosť trpia, lebo jejich je kráľowstwie nebeské. Blahoslawení ste, keď wám zlorečiť a prenasledowať wás budú a wšeličo zlého o wás mlúwiť, lúhajúce pre mňa: „radujte sä a weseľte sä, lebo odplata waša hojná je w nebi!“ — Nemáme teda príčiny sä rmútiť, keď sä w prenasledowaní wídíme, ale sä máme čo radowať, lebo blahoslawenstwie je wyrieknuté nie na prenasledowníkow, ale na prenasledowaných pre sprawedelnosť, a keď tu máličko s Kristom potrpíme, tak potom i s Kristom korunowaní budeme. Tak by sme byli na koňci w rozjímaní tomto. Cieľ jeho byl ten, aby sme poznali, kde a w čom máme hlädať naše ščastie. Za wôdca sme si wzali k tejto wecí Spasiteľa sweta, Ježiša Krista, ktorý nám je daný, aby sme ho počúwali a nasledowali, lebo krome ména Ježíš není iného, w ktorom by sme mohli spasení byť. Počuli sme, ktorých on wyhlásil za blahoslawených, a čo každému prisľúbil. Toho sä teda pridržujme, a tak cieľ ten, ku ktorému putujeme, nás nemíne. Od falošných ale prorokow, ktorí nám tu na zemí ščastie sľubujú a miesto neho len neščastie rozšírujú, od týchto sä odwráťme. My máme jedného neslawného blažiteľa sweta, ktorého sä musíme pridržowať, — a tento je Ježiš Kristus, ktorého swäté Méno nech bude podchwáleno! Amen. M. Chl. |