Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolícke noviny |
| Autor : | M.Chl. |
| Rok : | 1854 |
| Číslo : | 22 |
| Názov článku : | Potrestaná skúposť. |
| Text článku : | Potrestaná skúposť. Už newiem, kde som čítal o jednej dobromajetnej wdowe. Táto tú mala welikú chybu, že wätšie obľubenie mala wo swojich pokladoch, nežli w Bohu; wjacej ona sä obáwala utratiť swoje bohatstwo, nežli nebesá. Zlato a sriebro, to bol jej Boh, w tých ona zakládala swoje nebesá. Pri tejto mamone srdce swoje jakoby príkowané mala. Na inšie ona aní newedela mysleť, len na to, jako swôj poklad rozmnožiť, alebo ho aspoň w celostí udržať. Ščedrosť by si byl darmo u nej hľädal. Dom jej byl zatworený pocestným a hosťom; chudobný darmo na jej dwere klopal; pre takowých ona nemala nikdy okrušínky chleba alebo ostipky múky. Žobrak tam nikdy nič nedostal, krome twrdé slowá a wýšpinky. Skúposť jej tak ďaleko šla, že si ani služku nedržala. Jako sliepka (kwoka) na wajciach w hniezde, tak ona prí swojich peniazoch wysedáwala. Ešte aní len do kostola nechodila, ačpráwe prí dobrom zdrawí byla a dosť času mala každodenne swätú Omšu slyšať. Strach wšak pred zlodejmi jej to nedopúšťal, — bála sa, žeby ju títo po čas služieb Božích neokradli. Preto doma sedela i wtedy, keď celá obec na službách Božích zhromáždená byla. Nešťastná! zabudla ona na to, že kde Hospodin newartuje dom, že ho darmo wartujú strážnici. Práwe byl wýročný deň Poswiacania chrámu. Celá obec weríceho ľudu nachádzala sä w kostole na službách Božích, tam Bohu wo swátosti prítomnému sä klaňajúc a wdäky mu skládajúc za ono weliké dobrodenie, které sä obci stalo kroz vystawenie a wyswätenie chrámu Božieho w prostred obce tejto. Jedinká spomenutá bohatá wdowa w deň tento ostala doma. „Ej, myslela sebe, — wšak já môžem Bohu i w mojej tichej komôrke tak dobre posúžiť, jako w kostole. Bôh je na každom mieste.“ — Áno, áno, — ale ju doma iný Boh, nie ten, který nebom a zemou wládne, zdržowal — ona to nie Jemu, ale swojemu domácemu Bôžkowi, zlatu a sriebru ku wôľí činila. — Aleže sä popálila so swojim mudrowaním! Naráz, když už na ulici ticho bylo, když žiadneho klopkania nôh nebylo počuť, naráz zadnými dwermi sä dobýwajú zbojníci dnu do domu, nešťastnej wdowe zapchajú ústa a podrezujú jej hrdlo, — čo najšli, berú so sebou a idú preč. Nawracujúci sä z kostola, když sä o tejto ohawností spáchanej dozwedelí, prawilí medzi sebou: „To je súd Boží! Zamordowaná neráz sä posmiewala z tých, kterí pílňujú kostol; nadáwala im do swatúškarow, medzi tím, když sä ona swojemu zlatému božkowi doma klaňala. Keby s námi byla býwala w kostole, nebyla by príšla o žiwot. A kdo zná, čiby sä to bylo w jej dome prihodilo? — Jej rozhlašená skúposť bez pochyby zbojnické očí na ňu obrátila, ona ím ukázala dwere do domu, kde majú čo hľadať. Jak prawdiwé je tu Slowo Spasiteľa: „Čo osoží čloweku, keďby i celý swet získal, jestližiby na duší swojej škodu utrpel?“ — O koľko nešťastia časného a wečného by člowek odwrátil od sebä, keby predowšetkým Kráľowstwie Božie a sprawedlnosť Jeho wyhlädáwal! — M. Chl. |