Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolícke noviny |
| Autor : | M.Schl. |
| Rok : | 1854 |
| Číslo : | 24 |
| Názov článku : | Stále kresťanstva w Japanu. |
| Text článku : | Staw kresťanstwa w Japanu. Když r. 1543 Portugalčan Pinto, wlnobitím morským zahnaný weliký ostrow Japan rečený (w boku Asie) naleznul, a když následkom toho Portugalci hneď nasledujúceho roku loď tam wyslali aby osadu založili a kresťanstwo rozšírowalí: celú tú krajínu počítujúcu w sebe na 25 millionow obywateľstwa rídilo 68 kniežat nad ktorými ale wždy jeden jakožto Liogun čili náčelník panowal. Od druhej polowice 12 weku byla táto hodnosť Liogunstwa (náčelníctwa) w rodu Joritomskom dedičná. Okolo polowice 16 weku rozepra powstala medzi dwoma bratmi z rodu Joritomowho o liogunstwo, i bojowali jeden proti druhému, oba ale w bitke prišli o žiwot a s ními rod Jorítomský wymrel. Po wymretí tohoto panujúceho rodu ostatnie kniežatá začnuli bojowať medzí sebou o hodnosť liogunstwa, z ktorých konečne Nobuanega, knieža omarský, zwítäzil a na liogunský čili panownický trôn wystúpil, na ktorom ho nasledowal Hedejosi, člowek nízkeho rodu. W týchto krwawých bojoch wypuklo r. 1590 prwé prenasledowanie kresťanow, ktoré za celých 10 liet trwalo. Za jediný rok 1590 bylo dľa zpráwy Pussendorfa missionára 20,000 japanských kresťanow obojeho pohlawia postínano, alebo ukrižowáno, alebo zažiwa zpáleno. Wšetci šli radostne k smrti pre wieru, a hrdínská jejích mysel získala kresťanskému učeniu wždy nowých ctiteľow a wyznáwačow. Sotwa že za rok 10,000 kresťanow zamordowáno bylo, hlásilo sä nowých 10,000 pohanow ku kresťanstwu. A swätosť krstu, jako i swátosť birmowania, — jak Jezuita (in lit. Jap. anno 1603) wyprawuje, — s takowou nábožnosťou prijímali, že biskup japansky prawil: Takowej lásky, pobožnosti a úcty k tejto swátostí nenašel som nikde u žiadneho kresťanského národu, jako u Japoncow. Preto i newiditeľná milosť w swátosti birmowania im udelená, obzlášne w nich pôsobila a sily i zmužílostí im dodáwala, tak že i w najukrutnejších prenasledowaniach wieru swoju stále wyznáwali a wšecko trpezliwe znášali, k zapreniu ale swätej wiery, k odpadnutiu od církwe katolickej nič ich nemohlo prinútiť. — Když král Arimský, medzí wšemi kniežatmi prwní započal kresťanom prenasledowať, i nektorých zo swojich kresťanských dworenínow a úradníkow i s jejích rodinámi k zpáleniu odsúdil, prišlo w deň poprawy 15,000 kresťanow z celého okolia do mesta, aby očitými swedkamí wíťäzstwa tíchto mučedlníkow byli. Nad jejich množstwom zďesil sä z počiatku ukrutník, lež oní nebylí ozbrojení, príšli s processiou, nábožné piesne spiewajúcí. Medzi kresťanmi pre wieru odsúdenými byla tiež jedna matka s dwoma dietkama, chlapec mal teprw 11, diewča ale 16 rokow. Wšetci traja, každy na obzláštny kôl — bylí uwiazaní, awšak tak slabo, že pri dosť malom namáhaní — keby byli w bolesťach sebou hádzalí, bylo im možno z kolow sä utrhnúť. Okolo každého, asi 3 stopy ďalej, horel oheň, a katowia stáli po hotowe, aby okamžite oheň uhasilí, jaknáhle by nekto z nich wysloboden byť a pohanským modlám klaňať sä chcel. Lež ani matka, aní jej detí nežiadali to. Len chlapec utrhnul sä od kola a zpadol dolu. Okolostojací kresťani hlasite wykrikli, zläknúce sä, že ten chlapec k odwráteníu od sebä tak welikých muk wieru swoju chce zapreť. Ale jak sä zadiwili, když chlapec prebehnúc plameň, cez oheň, ktorý okolo matky jeho horel, sa prebral a útlocitne sä k nej priwinul. Matka w ukrutných mukách postawená so zaľubením hlädela dolu na swojeho miláčka, a oba skonalí po nekoľko minutách. Diewča trpelo najďalej, konečne odtrhla sä ona od kola, shybla sä k zemi, položila si nekoľko žerawých uhľow jako korunu na hlawu, a opäť wstala zrakom k nebu upreným. Konečne sklesla mrtwá do horiaceho uhlia, — po čem okolostojaci kresťaní upálené mrtwoly jejich wzali a odniesli. Stráž wojenská netrúfala si, prekážku im w tom činiť. — Roku 1598 umrel náčelník Hidejost a zanechal po sebe šesťročného syna, ktorému Ijejas za poručníka byl daný. Ijejas wšak zmocnil sä r. 1615 trônu. Kresťani bezzákonosť túto widiwše — a od Portugalcow, ktorí na ostrowe Kiufiu osadení w celej krajine slobodný obchod prowozowali, podporowaní bywše, powstalí proti bezzákonnému Ijejasowi, ujímajúc sä prawého nástupca. Hollandčaní protestantskí ale z kupeckej a náboženskej záwistí zastáwali stranu Ijejasowú, z čeho boj medzi obomá stranamí wypuknul. W boji ale tomto byli konečne kresťaní premôžení a Portugalcom i ostatním cudzozemcom wšecké prístawy zawrené, a len Hollandčanom za jejich konané služby jako i súsedným Kytajcom ponechaný byl prístup k prístawu Nangasackému na ostrowe Kiufiu k prowozowaniu obchodu. Zwítäziteľ Ijejas s pomstwy žiadosti obnowil hneď na to prenasledowanie kresťanow s neslychanou ukrutnosťou, ktoré od r. 1615 až do r. 1623 trwalo. Počet wymordowaných wtedy kresťanow na nekoľko millionow sä udáwa. Kdo wtedy nejakú nowú trápliwú smrť wymyslel, dostal od prenasledowníkow kresťanstwa i odmenu. Tu sä wytrhowaly kresťanom za žiwa na rukách i na nohách nechty, a za prsty tak poranené byli potom na kôly pribíjaní. Tak pribití a rozpiati wiseli, dokuď w ukrutných mukách neskonali. Obzlášne bylo tiež usmrcowanie jamou mučedlníckou a wodowým mučením. — Naplnila sä totiž 15 stop hluboká jama lejnom (hnojom) a inými ošklíwo páchnúcimi wecmí. Odsúdený sä upewníl na kôl, a když sä mu najprw jedna žila pustila, ostatnie ale žily pewne sä podwiazaly a koža na hlawe krížom krážom sä porezala, powesil sä tak doranený nad túto smradlawú jamu s hlawou dolu a nohama hore. Po kwapkách ubohý z úst krw cedil, oškliwé a jedowaté pary z jamy wystupujúce spôsobowaly jeho telu najbolestnejšie krče a wňutrností zachwacowala ukrutná pálčiwosť. Bylo-li k obáwaniu, že mučený sä zadusí, wytiahli ho won z jamy, dali mu lieky i jedla, a keď sä zotawil, byl znowu do jamy pohrúžený. Mnohý mučenník tieto hrozné muky 14 dní a noci wydržel, nežli mohol umreť. — Druhý spôsob trápenia tak rečené wodowé mučenie, byl ešte ukrutnejší. Odsúdený kresťan by na zem položen, jeho ruky a nohy upewnily sä k zemí, rúra dala sä mu do úst, a lialo sä cez ňu toľko wody do úst, až brucho hrozne sä nadúlo. Potom sä mu položila silná daska na brúcho, a nekoľko ozrutných chlapow wystúpilo na ňu, a tak dluh po ňom skakali, až z mučeného woda s prúdom krwe won sä walila. Na to bylo jeho brucho znowu skrze traktár wodou naplneno a trápenie započato a dotuď opakowáno, dokuď neskonal. Lež obyčajne len štyrikrát wydržali to hrdinskí títo mučedlníci, potom wätším dielom ducha wýpúšťali. Lež wšecké tieto a podobné ukrutnosti nemohly predca wykoreniť kresťanstwo w tejto nešťastnej zemí. Missionári katolickí s nasadením zdrawia i žiwota swojeho nawštiwowalí a wo wiere upewňowali tunajších kresťanow, a konečne r. 1707 wšetci missionári z Japanu wyhnaní byli. Po tomto wyhnaní dwa tamejší rodáci, za náboženstwo kresťansko-katolické horliwe zaujatí, prewzali na seba dielo božie, kresťanow wo wiere upewňowať a w nábožností zachowáwať. Lež nezadluho prezradení, chytení a uwäznení byli, a když štyri roky w ťažkom žalári ztráwilí, hodil sä im prowaz okolo krku a wlečení byli won z mesta na poprawu. Mužowia títo byli otcowia, a každý mal jednoho syna, Tomáša asi dwanásťročného, a Petra, asi sedemročného chlapca. I títo chlapcí mali s otcamí swojimí umreť. Wojáci bylí pre nich poslaní, aby ich na poprawné miesto priwiedli. Oba wšak títo chlapcí byli wýborne wo wiere kresťansko-katolíckej wyučení a w náboženstwi swojem horlíwí. Jaknáhle Tomáš wyrozumel, že má pre swoju wieru na smrť ísť, hneď sä obliekol do najkrajších swojich šiat, wojakow s radosťou nasledowal, a priwedený ma poprawné miesto, otca swojeho s najlubeznejším wytržením objímal. Ponewáč wojáci, ktorí pre druhého chlapca poslaní byli, dlúho neprichádzali, byl Tomáš so swojim otcom, a s oným druhým mužom zťatý. — Malý, sedemročný Peter ale byl u swojeho deduška a práwe spal, když ho wojáci nalezli. Byl zbudený a rieklo sä mu, že by pre wieru w Ježiša Krista i so swojim otcom umreť mal, „O jakú to radosť mne nesete!“ zwolal maličký k zbrojnošom prekwapeným. Netrpezliwe čakal, až sä mu najlepšie jeho šaty obliekly — a teraz chytil jednoho z tích zbrojnošow za ruku, a kráčal ochotne na miesto, kde mal usmrcený byť. W húfoch hrnul sä ľud za nim a pri pohläde na túto tak útlu obetu, mohol sä málo kdo slzí zdržať. Když mladý hrdina na poprawište príšel, prwé čo spatríl, byla mrtwola milého otca, ktorá už w krwi wedľa tích dwoch mrtwol ležala. Tohoto wýjawu nezhroziw sä pristúpil Peter, kläknul wedľa tela swojeho otca, sám si obnažil krk, a newinné ručičky nábožne spínala, pokojne očakáwal smrtonosnú ranu. Pri tomto srdceprenikawom pohläde powstalo medzi diwákmi hluboké wzdýchanie a udušowané kwílenie. Ba i sám kat hluboko dojatý odhodil swôj meč a odwrátil sä so slzawýma očima. Dwa pomocníci pristúpili jeden po druhom, aby krwawé dielo dokonali; lež ani tím nebylo možno, milostnú obetu zabiť. Konečne musel jeden diwoký otrok (rab) priwedený byť, a ten s trasúcou-sä a necwičenou rukou do hlawy a do ramen ticho trpiaceho chlapčeka mnoho ran zasadil, tak že ho miesto zťatia na kusy dosekal. Rod Ijejasow w Japanu posiaľ panuje čili siogunstwo wedie a kresťanstwo sä tam až do dnešného dňa ukrutnými zákonmi potlačuje. Siogun (náčelník) má swoj prestol w tamejšem hlawňom meste, Jeddo zwanom na ostrowe Nipon čili Nison. Mesto toto je weliké, má 5 mil w objemu a na pol druhého miliona obywateľow. W celom ale Japanu žije asi 25 —30 millionow obywateľow, mnoho-lí ale kresťanow medzí nimi jest, newie sä; lebo tí sä tajá a ukrýwajú. Len časom nawštiwí nektorý katolický missionár ukradomky a často s nebezpečenstwom žiwota nektoré tamejšie katolické rodiny. |