Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolícke noviny |
| Rok : | 1854 |
| Číslo : | 14 |
| Názov článku : | Láska a kríž. |
| Text článku : | Láska a kríž. (Historická výprawka z časow krížowých ťahow.) (Pokračowanie.) IV. „Nie, Fatime," tešil ju rytýr, „nič sä neboj; kríž prináša len štästia, a požehnania.“ Spokojne wzala teraz Fatime ten krížik, a prezierala ho s tou najwätšou pozornosťou. „Kdože je to, ktorý tu na ňom pribitý jest? ubohý muž, jak mi ho je ľúto!" „To je Syn Boží, Fatime, to jest Ježiš, ktorý pre nás stal sä člowekom, z lásky k nám trpel, z lásky k nám na tomto kríži zomrel, aby nás so swojim nebeským otcom smeril.“ – „Syn Boží a na kríži? Syn Boží w trápení a mukách?" tázala sä premýšľajúca a s prekwapením; „či je to možno?" Gundekarowi w daní odpowedi príchod Muchtaliho učinil prekážku. „Fatime,“ prawil potichu, „zadrž si ten krížik, a modli sä ku Pánu Ježišu, bo on i za tebä umrel!" Fatime si krížik skowala, a newolne nasledowala Muchtaliho, ktorý hnewiwe na Gundekara zazeral. - Tento ale pozeral za Fatimou, dokuď jej spanilá postawa w palmowom stromoradí nezmizla. „O Ježiši!" prosil wrúcne, „O Ježíši, smiluj sä nad ňou, aby ona tebä a twôj kríž poznala a tebä milowala! smiluj sä nad Omárom i Mosessom, a popraj, by ich twoje swetlo oswietilo!" Gundekar túto noc nemohol mať žiadneho odpočinku; jeho srdce bylo tak radosti plné; on sä w tejto lásky plnej roznicenosti tak blahoslaweným býť cítil, že k wôli Pána hotowý byl wšecko opustiť, a jeho láske wšecko obetowať. Teraz si srdečne žiadal mať krýdla, na ktorých by sä môhol powzniesť, a ta na Golgothu zaletieť, aby onu zem pobozskal, na ktorej Pán Ježiš chodiewal; kläčiawal, a ju swojou swätou krwou a slzami zwlážal. „O ty neskončená láska!" wzdýchal on, „ty si trpel, ty dáwaš silu k milowaniu. Z twôjho kríža weje duch lásky! áno, twôj kríž w twojej láske musí zwíťäziť nad polmesiacom (Mahomedanstwom), a nad studenými tabulami zákona (nad židowstwom). O kebych ťa môhol tak milowať, jako zasluhuješ!" Sladké slzy tiekly po jeho twári; plný túžby rozpial swoje ruky, jakoby chtel dolu ztiahnuť predmet swojej lásky a ho ku swojím horúcim prsám pritisknúť. Lubezným kwetinowým zápachom owlažený wetrík chladne poľúbil jeho horúce líca; jako by byl posel nebes; wždy tichšie a wlhčejšie tma nočnia zpúšťala sä dolu; slabo len ligotaly sä hwiezdičky. Gundekár nemohol nič spať; w myšlienkách lásky pohrúžený pozrel do záhrady, kde Mósessow malý domček stál, a w ňom ešte swetlo horelo, ešte sä swietilo. Tam widí cez tamarindowú krowinu po pri domku Mosessowom jednu tmawú postawu sä hýbať. Gundekar bystrým swojim okom poznal, že je to Muchtali; on tušil hneď, že ten nečo zlého wykonať chce; on dobre poznal Muriňowho potmelušského a pomstwychtiwého ducha, ktorého žid obžalowaním ho nedáwno k žuriwosti popudil. Wo swojem nočňom bielom ruchu, čerwený kríž majúc na prsách, s mečom pod pazuchou ide Gundekar do zahrady, aby Môsessa chránil. Tento ale sedel ešte bez spania wo swojej swetnici plný túžby w srdci; čo mu Gundekar o Kristu a o jeho láske wyprawowal, to sä hlboko do jeho duše wrazilo. On si to teraz wšecko do webna sobral, čo o Kristu a jeho učení počul, a jeho pochybnosť a neistota byla wždy bolestnejšia a trápliwejšia. Pred ním ležalo otworené swaté písmo a čítal práwe to miesto z proroka Isaiaša, w ktorom pán Áchaza na znamenie upozornuje *). On porownáwal a skúmal wšecke tie miesta, ktoré w písme swätom o Messiášowi howoria. Ale wždy byla pomúteňejšia jeho mysel; často powstala túžebnosť, blahá túžebnosť w ňom; ale hneď sä zase rozplynula w kalnej, plnej pochybnosti, neistote. Wždy mu bylo trápliwejšie okolo srdca, z čela mu tiekol pot; oči horely; srdce mohútne tluklo; tak biednym tak opusteným predtím sä ešte nikdy necítil. _______________ *) „Aj! panna počne a porodí syna, a nazwano bude meno jeho Emmanuel." Isai. 7. 14. „Kde jest ten prameň" wzdýchal, ktorý moju žižeň uhasí? kde olej, ktorý moje rany zahojí? o Jehowa, ktorý si Šalamúnowi múdrosť udelil, smiluj sä nado mnou! kde je Messiáš, ten zasľúbený Messiáš? zdáliž už prišiel, či ho ešte očakáwať máme? Či je to ten, ktorého kresťania ctia a ktorý na Golgote ukrižowán byl? O Jehowa, smiluj sä nadomnou! Hlä, mňa mučí a usmrcuje plameň túžebnosti! Wšecko som ti obetowal; newyhlädáwal som rozkoše, nie chwálu, nie bohatstwo; twoje sw. slowá a twoju múdrosť wypátrať, to byla moja práca, moje zamestnania, a rozkoš mojeho srdca. Ubohý a mizerný tu stojím, plný neistoty, a pochybnosti po padesäťročnom skúmaní, jako w onen deň, w ktorom som tebä hlädať započal. Hlboké wzdýchania udusily jeho slowá; on padnul na kolená: Pane! wolal potichu, Pane poď a pomáhaj! Achazowi si znamenia poukázal, Pane nesmiemli já od tebä žiadne žádať? O Messiášu, ty moja láska a nádej, ukáž sä mi, ukáž mi len jednu iskričku twojej sláwy! pohliadnul won, hwiezdičky byly kalné, a wždy bledšie, mesiačik zakryl swôj oličaj pred búrliwými chmárami, ktoré slabým hrmením sprowázané wzhuru tiahly. Wždycky horúcejší plameň túžebnosti a zwedawosti plápolal w Mojžišowom srdci. Tu pozdwihnul swoje bliskajúce oči „čože mám wahať?" wykriknul; mámli snáď i tich málo posledních dní mojeho žiwota w horkosti a trápliwej túžebnosti ztráwiť? nemámli spatriť Messiáša, mojeho a wšech národow wykupiteľa? Ešte w túto hodinu má sä mi jasne preukázať, kdo má prawdu, zwitäzujúci kresťan, čili túžebný žid. a prikročí s lampou ku jednej almárke, z ktorej wyňal jednu flaštičku: ty, ty máš mojemu trápeníu koniec učiniť, a mňa priwiesť ku Jehowi a Messiašowi! Lampu dolu položil a fľaštičku otworil. Ešte ráz pozdwihnul oči swoje k nebesám; ale ale trasúci sä zadržal dýchania, keď mu swetlom lampy oswietené slowá zákona na tabuli žárily: „nezabiješ!“ Celý užasnutý patril na zlaté litery tej tabule, ktorú mu byl woňahdy Saladin dal. „Nezabiješ!" prawil potichu; „nezabiješ ani seba samého, ani jiného.“ Položil flaštičku dolu; wňutrný hlas wolá k nemu: „ty si zachowawal zákon otcow twojich po wšecky dni žiwota twojeho, a w twojej poslednej hodine chceš ho prestúpiť?" jakoby nečo nim zatriaslo, kláťaci sä klesnul na stolicu. „Nezabiješ!", tak prawil potichu sam ku sebe. Nie,- táto smrť mä nepriwedie k mojemu Pánu, já chcem očakáwať, zotrwáwať a trpieť! premyšľajúci sedí na stolici, ruky na prsách križom položené majúc, ktoré žalosť a bolestná túha rozraziť hrozily. „O Messiášu, Messiášu!" tak wzdýchal, nemôzeli mi žiaden anjel priniesť poselstwo od tebä? Áno, já to idem sprobowať, idem anjela od Briah sem dolu na tento swet zwolať; to učiniť ešte som sä nikdy neosmelil; ale jedenkrát môže člowek i anjelom od Briah otázku položiť; já ich idem zawolať, teraz alebo nikdy; aby mi powedeli, zdáliž Messiáš už prišiel? teraz alebo nikdy; – já ich idem wolať, čo mä hneď jejich pohläd usmrti! I otworil knihy Jezirah a Sohar, knihy kabbalističej múdrosti; s tajemnou hrúzou, ktorá ale w jeho neskončenej túžbe hynula, urobil desäť kruhow, kruh koruny a múdrosti; zapálil tajemstwaplné uhlia, hodil do nebo kadidlo, a hneď wyblknul modro zsínalý šerý oheň. Mosseš započal swäté slowá odrikáwať, opakowal ich; oheň wždy wäčmi blednul; dým krúťac sä wystupowal weľmi husto wzhuru; w dýmowých oblakoch widela sä wyobrazowať jedná tmawa postawa, jej twárnosť wždy zretedelnejšia byla. Hroziwe kráčala s plamennýma očima ku židowi, ktorý úzkosti plný a s wšeckou silou swoje premyšľowanie a pamäť dobre zachowal a nepohnutelný w kruhu na ňu oči upieral. Tá postawa wrhla sä teraz na žida, ktorý polozemdlený dolu klesnul, a s takowou wzteklosťou ho pochytila, že mu hneď dýchania prestalo a oči w hlawe sä zwracaly. Ale w tom istom okamžení, w ktorom sa domníwal Mojseš že jest blizko smrti, widí jednu druhú bielo oblečenú, krwočerwený kríž, na prsách majúcu bliskajúcim sä mečom cez dým k nemu pospichať postawu. Černoch trafený jedným silným udrením, zawijajúc wyrutil sä odtúď? W jednom okamženi wšecko bylo w plamení. Moseš cítil, že ho útle a láskawe dwe ramená objaly a won na slobodu wyniesly. Tu ale ztratil swoju sebepowedomosť; on zklesnul do hlbokého zamdlenia. Gundekar, ktorý ohawný Muchtaliho úmysel w čas príhodný zmaril, zobudil chytro Omára a jeho sluhow, títo užasnutí a poläkaní bežali ta, ale dom nebylo možno wiac zachrániť. — Len s welkým namáhaním mohli Mosessa k žiwotu priwiesť, neme a uprete hlädel na plameň, ktorý jeho dom zožieral; na jeho obličaji neležala žiadna bolesť, jeho oči sä ligotaly a trnuly pred nim jako wo snách. Na otázky Omára a Gundekára nedáwal žiadne, alebo celkom opačné odpowede; dobrowoľne dal sä od nich do Omárowého príbytku zawiesť; kde byla pre neho príprawena posteľ, a ochladzujúci nápoj. Gundekar sdelil Omárowi tie podiwu hodné tej noci príhody. Muchtali byl predwolaný, ale drzo a nestydate tajil, žeby on byl so židom nešlechetne nakládať chtel; naproti tomu twrdil, že len jeho starosť o Mosessa wiedla ho tej noci ku jeho domku, ponewáč tam w ňom ešte weľmi neskoro swetlo horelo; on sä hlädel na každý spôsob wymluwiť, a luhal s takowou schytralosťou, že sä jeho účasť w požáru a podiwuhodných tej noci príhodách weľmi pochybnou stala. Od Mosessa samého ešte menej sä mohlo dozwedieť. Ticho a mlčanliwe sedel tam, a ustawične len samotu hlädal. O udalosti tej noci zachowáwal tú najwätšiu mlčanliwosť. Keď mu Gundekar wyprawowal, jako ho on z ruk Muchtaliho a z plameňa wytrhnul, usmiewal sä utrpne a prawil: „já wiem, čo som widel a slyšal." Zdalo sä že každá k tomuto smerujúca otázka neprijemne sä ho dotýkala. On sä modliewal wrúcne; a Omár prekwapil ho jedenkrát, keď si on na pletku tri kríže kreslil. Omár udiwený sä ho tázal, čoby ony mali wyznamenáwať. Moseš pak mu odpowedel: „to jest teraz moje znamenie; Anjel Páne mi to ukázal, on byl krwočerwený na bielom základe!" Saraten krutil skormúcene hlawou, on si myslel, že strach a preläknutia tej noci mysel Mosessowu pomútily. Deň na to žid zmiznul, ani chýru, ani slychu o ňom; Omár a Gundekar, ktorý si ho pre jeho učenosť a šlechetnú mysel welice wážili, starali sä o jeho osud. Na wšecké strany sä poposielali wýslanci, ale žiaden nielen jeho, ale ani len chýru o ňom nepriniesol. (Pokračowanie nasleduje.) Wypráwa Ondrej Rojko, knäz církewný biskupstwa rožnawského, úd dedictwa sw. Jána Nepomuckého w Prahe, sw. Cyrilla a Methoda w Brne, a zakladateľ Matice českej. |