Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolícke noviny |
| Autor : | Štěfan Rúčka |
| Rok : | 1858 |
| Číslo : | 13 |
| Názov článku : | Úwahy o povolaní a koncí člowěka. |
| Text článku : | (Z ruštiny preložil Štěfan Rúčka, kaplán neslušský.) Uvažuj a pomyslí, dušo moja! že žiwot, ktorým oplýwaš, tebě Boh darowal, stworíw Ťa na swôj obraz — bez wšeckej zásluhy z tvojej stránky. Skrze krst swätý Boh ťa prijal za dieťa swoje. On ťa milowal natoľko, nakoľko milowať nemôže žiaden z otcow lepšie, wrúcnějšie. On ťa obdaroval schopnosťami duchownými preto, abys Ho ty poznala, Jeho milowala, Jemu slúžila w tomto žiwotě, a abys sä skrze to naposledy wěčně s Ním sjednotila na nebi. Tak teda, milý Kresťane! ty si sä narodil jedině preto, abys Boha wrele milowal, a o swoje spasenie bedliwě sä staral; a nijako, nikoliw preto, abys sä smyselnosti, tělesným rozkošam oddal, a abys bohatstwá sebě nashromaždíw, wládnul a panowal. Lež pýtaj sä sám sebä w tomto poswätnom čase, či si wšecko podľa powolania twojeho konal, činil? Ach uznáwam, že nie — zlorečený já, prekliaty já preto, že som nie o hlawnom cieli mojom, lež naskrze o inom rozjímal, rozmýšľal! — Ó, Bože dobrotivý, buď laskawým otcom mojim! — prosím wo meno Ježiša Krista — popräj mi, bych započal nowý, swätý a úplně s twojou swätou wôľou sä srownáwajúci žiwot môj! Rozjímaj, Kresťane! jaké hryzenie swědomia, a jak trpký spolužiak pocítiš ty w hodinu smrti, jestli si neslúžil jedině Bohu w žiwotě twojom! Horekowať budeš prí konci dňow twojich, teď skúsiš, že zo wšeckých časných bohatstwí, ktoré si sä namähal tak pilně shromažďowať — zo wšeckých rozkoší tělesných, ktoré si tak obľubowal —a zo sláwy swěta, po ktorej si natoľko dychtil — ničeho ti nezôstalo, krom ích tôně a horko-trpkej spomienky sťa blesk hromu zmiznuwšej. S úžasom uwidíš wtedy, že pre opowržené márnosti, pre malicherné dobro, premrhal si, zapowrhol si milosť božiu, ztratil si dušu — a zbawil si sä spasenia twojeho, i nemajúc času nawracenia-sä na cestu čností a sprawedliwostí, ani nebudeš môcť wynahradiť welikú ztratu túto! — — Ó, wtedy ty poznáš, jak drahý je to čas, ktorýs ty premrhal, ale bude už príweľmi neskoro — za drahú cenu bys chcel onen čas wykúpiť — lež není už možno wiac! — Hľa, jak ťažko to bude pri smrti člowěkowi, ktorý nemiloval Boha, neslúžil Jemu w žiwotě swojom! — Pane nedopusť, by sä to tak so mnou príhodilo, daruj mi milosť, bych od wčuľka len Tebä milowal, a Twoju wôľu najswätějšiu plnil. Uwažuj! jak nemúdro zanedbáwame my naše powolanie! my sä len pohružujeme wo wyhľadáwaní bohatstwa (materialismus, tento neduh wěku našeho, opanowal ľudí), my hľadíme len po hodnošťach a úsilně sä namáhame zaopatriť pre sebä wšecky možné rozkoše swěta tohoto a pri tom zabýwame na Boha, a nestaráme sä o to, abysme sä Jemu zaľúbili, nepomyslíme si na spasenie duše našej, áno dielo wykúpenia, jakoby ono ani hodné nebylo našeho powšimnutia, si málo wážime. Hľa, weliká je to bieda — dôstojná slz! Wätšia časť kresťanow oddáwa sä nerozumným zábawkam, weselosťam, služí, howie zlostným náružiwosťam a sama sebä uwrhuje do pekla. Ó, jestli by ona znala, čo je peklo? Člowěče! koľko trúdow, prác, unowania podujmeš, podstúpiš, abys sám sebä hubil, kazil, a málo kedy, alebo asnáď nikdy sä ucunuješ, abys spolupracowaním týmto twojim sám sebä spasil! — Jak mnohí šťastliwci, šťastím pozemským oplýwajúci, pri konci života swojeho bôlně žalostili nad tým, že oni byli tak prešťastní! — ó, jak mnohí na wysokých prestoloch sediaci, ale žiwot swôj len w časných rozkošach, w tělesnej a w bezuzdnej dušnosti — tráwiwší, záwiděli potom žiwot, a pokoj w samotě žijúcim a pokojným pustowníkom, i oplakáwali swoje zablúděnia! — Lež k čemuže slúža prí smrti bôlne wzdýchania a weliké bědákania? Ony len zweličujú zúfania! A preto jestli nechceš do podobného zúfania upadnúť, člowěče! nauč sä wčuľ z porownania druhých múdrosť a opatrnosť, nauč sä s twojím jedině spasením sä zaoberať. Uwažuj wšecko, čo činíš, — howoríš, že nie na Boha myslíš? O, wtedy je wšecko zmareno! Začniže s Bohom. — Čas tento poswätný, čas pokania, nech premění žiwot, obcowanie twoje. Otwára sä ti brána wěčného neba, alebo pekla, — wywoľ si púť, kam chceš putowať, ku ktorej sä zblížiť? — Wšak si slobodný — alebo či chceš odkladať s pokaním? či chceš ľutowať a želieť za hriechy pri poslednej hodině smrti? — Ach nieže tak. Wtedy bude neskoro k dobrému pokaniu prikročiť. |