Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Kultúra |
| Autor : | Jozef Kačka |
| Rok : | 1933 |
| Číslo : | 11 |
| Názov článku : | Rozpomienka na dr. Jozefa Škultétyho |
| Text článku : | Spolok „Živena" r. 1886 po svojich augustových sväto-martinských slávnostiach mal vychádzku do môjho rodiska pod likavský zámok. Čo treťoročný bohoslovec, ponáhľal som sa i ja odpoludnia pod náš zámok, aby po prvý raz videl som rýdzo slovenskú inteligentnú spoločnosť. Už zosnulý môj spolužiak, Peter Makovický, predstavil ma tam Vajanskému a Hviezdoslavovi. Idúc ďalej medzi spoločnosť, uzrel som muža pevnej, strunistej postavy, kypiaceho mladým ohňom, ako temperamentne debatoval s policajným úradníkom, tam úradne prítomným slúžnym Matiašovským, ktorý veľmi pohoršoval sa nad tým, že mu tento muž vykal. Pýtal som sa Petra, kto že je ten smelý Slovák? Jozef Škultéty, redaktor — bola odpoveď. Vtedy som prvý raz videl nášho milého jubilanta. Baťka Škultétyho. Jeho vtedajšie smelé vystúpenie mňa mladíka veľmi obodrilo a posmelilo. A hrdosť stupňovala sa vo mne, keď sbor tam prítomných účastníkov spieval známu našu pieseň: „Spievajže si spievaj, spevavé stvorenie" a pri sloke: „Zaspievaj, až zhučia hory. doly, polia, kto vie, či ti zajtra spievať už dovolia" — Pavol Mudroň zvolal: „Musia." A hľa, prišiel čas, že veru nielen „museli", ale aj sami boli by „chceli". ale už bolo neskoro! S naším drahým Baťkom potom schádzaval som sa ako kaplán na martinských slávnostiach, kde on aj s nebohým Andrejom Halašom boli dušou sviatočnej spoločnosti. Aj teraz, po toľkých rokoch, mám ho vždy pred očami, ako uradostnene chodil medzi hosťami, dávajúc im rozličné úpravy a rady vo veciach denného programu. Obzvlášť ho tešilo, keď videl okolo seba dôstojne zastúpené katolícke kňažstvo na čele s Andrejom Kmeťom a mladým, už vtedy výbojným Andrejom Hlinkom. Iskrene tešieval sa tomu aj Vajanský, ktorý rád bývaval v našej spoločnosti a milo besedoval s nami. Po prievrate r. 1922 poctil ma prevzácny náš Baťko svojou návštevou v Hájnikách, hosťujúc práve v sliačskych kúpeľoch; odvtedy kedykoľvek zavíta na Sliač, nezameškáme nadviazať nové a nové rozhovory, kypiace sviežosťou a originalitou škultétyovského podania. On každé ráno UŽ o šiestej bol pri hájnickom kostole, tešiac sa pritom z hlaholu nášho 622-ročného, 50 centov ťažkého, v republike azda najstaršieho zvona. — Na svojich vychádzkach z kúpeľov vždy zaujíma sa o národné zvyky nášho ľudu. menovite so záľubou chodí pozerať pálenie ohňa „na Vajana" a počúva ľudové piesne hájnicko-rybárske. Kedykoľvek som ho navštívil na Sliači. — bývava v hoteli „Poľa — vždy som ho našiel čítať alebo písať. Požehnané oči, požehnaná ru Čo jeho starodávny ctiteľ, v deň jeho osemdesiatiny z hĺbky srdca želám mu, aby nám v stálom zdraví a v plnej sviežosti ešte veľa-v rokov žil a už svojou prítomnosťou medzi nami dodával nám vien lepšiu budúcnosť. Potrebujeme tejto viery, ktorej on, milovaný Ba náš, toľko má, ako azda nik iný! Sliač-kúpele. v novembri 1933. |