Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Kultúra |
| Autor : | M. Michalka, bohoslovec |
| Rok : | 1935 |
| Číslo : | 6 |
| Názov článku : | Sociálne Láska |
| Text článku : | Ide o novú náplň slova »láska k bližnému«. Mnohí vzťahujú povinnosť lásky k bližnému len na najbližších jednotlivcov, s ktorými prídu do styku. Alebo najviac na najbližší okruh spoločnosti. To je veľký sociálny omyl. Láska k bližnému vždy žila v Cirkvi, ako nás o tom presvedčujú jej dejiny, bezmála dvadsať storočí. Stretáme sa s ňou na každom kroku. Kresťanom bola vždy príkazom, pohanom predmetom obdivu a úcty. Pre kresťanov prostriedkom zachraňovania duší, pre neveriacich skúšobným kameňom viery. Ale takto žila akosi viac osamotene a neregulovane. Keď aj bola základným bodom mnohých rehôľ, neprenikla celú súčasnú spoločnosť, nebola integrálnou složkou života. Dnes už nestačí takáto láska k bližnému, vzťahujúca sa viac na potreby jednotlivca, ale vyžaduje sa organizovaná činnosť všetkých aj v tejto oblasti. Dnes už nestačí len dobročinnosť, súcit k sociálne slabým a trpiacim, ale prekvasenie všetkých odvetví života sociálnou láskou, t. j. láskou, ktorá sa usiluje, »aby bol vybudovaný zdravý celok a v tomto zdravom celku aby potom jednotlivci bez ťažkostí našli svoje individuálne blaho«. (Dr. B. Vašek: Kfest. soc., I. Život sociálni, 261.) Lebo, ako hovorí slávny pápež Lev XIII., »niet ľudského umenia (dobročinnosť, keď aj vybudovaná štátnymi zákonmi), ktoré by mohlo nahradiť kresťanskú lásku, obetujiicu sa celkom pre cudzie blaho« (»Rerum novarum«). Keď takto hľadíme na lásku k bližnému, ktorá sa vzťahuje na jednotlivca, ako člena spoločnosti, je ona za daných pomerov ešte cennejšia, ako láska individuálna, nakoľko jednotlivec je podriadený celku. Bez nej nemožno budovať nový spoločenský poriadok, založený na kresťanských zásadách. Práve preto nazýva svätý Otec Pius XI. sociálnu lásku »dušou« tejto novej rehole (»Quadragesimo anno«). Keď takto uvážime záväzky, ktoré má jednotlivec voči spoločnosti, dostáva sa láske k bližnému nového objektu, širšieho, než sme boli zvyklí obyčajne rozumieť. A práve bolo aj chybou katolíckej práce, že nerozumela tomuto jej širšiemu obsahu. Preto ani nemohla mať želaného úspechu naša práca a nemohla zabrániť odcudzenie más Kristovi a Cirkvi. Lebo len sociálna láska vie preklenúť všetky spoločenské a záujmové rozdiely. Nič nevie tak spojovať zamestnávateľa a zamestnanca, ako láska. Môže ich pripútať spravodlivá smluva, ale ona usmerňuje len ich materiálne záujmy. Vie odstrániť aj príčiny sociálnych zápasov, ale »nikdy nevie sjednocovať srdce a tvoriť svornosť v smýšľaní« (»Quadragesimo anno«). To dokáže len láska, a to u príslušníkov tejže triedy, aj medzi rôznymi spoločenskými triedami. A keby aj boly odstránené všetky príčiny sporov a nedorozumení, láske vždy zostáva pole veľmi široké. Vytvárať toto nové ovzdušie sociálnej láske je povinnosťou každého katolíckeho inteligenta, aby táto nová láska prenikla celý náš verejný aj súkromný život. M. Michalka, bohoslovec. |