Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Kultúra |
| Rok : | 1926 |
| Číslo : | 11 |
| Názov článku : | BUĎME PRIPRAVENÍ! |
| Text článku : | Nesporné je, že na celej čiare začínajú si nás všímať... Totiž nás, zaznávaných Slovákov a ešte väčšmi zaznávaných katolíkov. Na toto všimnutie nemusíme byť síce veľmi hrdí. Proti nám, Slovákom, stojí jedon dobre organizovaný svet, ktorý nás nenávidí a chce nás podmaniť všetkým možným spôsobom len pre ten náš katolicizmus. Tento nám nepriateľský ideový svet zápasil doteraz v Prahe o všemožúcu samovládu v republike. No dokázal sa byť slabým, vnútorná korupcia a vonkajšia spupnosť podlomily mu nohy: padol. A teraz na posmech celého sveta pomáhajú ho postaviť na nohy jeho nacionálni sokovia, Nemci a Maďari. Hoj! Zvučí nám ešte v ušiach bohorúhavý tón tohoto ducha, ktorý keď bola reč o víťazstve katolicizmu v našej vlasti, zlostne zachrčal: „Prv zahynie republika...!“ No, jestvovanie republiky, zdá sa, že je mu predsa milšie, jako jej zánik, chystaný rozvratnými živlami marxistickými. Preto po miere s národnosťami zjavil sa na obzore aj mier s katolicizmom, teda: so Slovenskom. Politickými deťmi sme už nie, jako to isti páni doposiaľ hlásali po Europe na ospravedlnenie svojho postupu, ale nemôžeme ani tajiť, že do úplnej zrelosti politickej nám ešte veľmi mnoho chýba. Preto, keď nám kynie teraz možnosť, aby sme sa aspoň čiastočne, v rámci daných už politických vymožeností, ujali samosprávy, musíme byť pripravení. Prv, ako by si sa stal strannickym politikom, musíš byť vedeckým politikom! To je hlavné prikázanie politikov. Heslovitou politikou sa robia iba svätojánske ohne, ktoré môžu časom a miestami vzblknuť aj v ohromné vatry národného oduševnenia, ale nemôžu predstavovať systematickú prácu národnú. Nám nepomôžu ťažkosťami prenesené ohníky na rozdúchanie vatier, my potrebujeme ústrednú kriesiareň pre maľučké, ale dobre a istotne svietiacie elektrické žiarovky, ktoré musia stále svietiť a všade svietiť. Táto kriesiareň je veda osvojená presvedčením a vážnosťou. Je veľmi krátkozraký človek, ktorý si mysli, že sa všetko zvrtne len na samej politickej pripravenosti. Politika a hospodársky boj je len fronta bojišťa, nad týmito a za týmito stoji hlavný stán: duševný boj! Porážky a víťazstvá v duševnom boji rozhodujú aj v politickom a hospodárskom boji. Hlavným pôsobišťom dnešného duševného boja je — tlač. A práve v tomto ohľade sa môžeme my, Slováci biť v prsá a hovoriť: mea culpa! Naša slovenská katolícka tlač je vo vedeckej a duševnej inferiorite. Kto však zaostane duševne a duchovne, dostane sa aj hospodársky pod kolesá. Dobre píše jedon chýrny europský štátnik, že „v boji o naše uplatnenie sa vo svete sú literatúra a tlač o moc vážnejšie veci, jako spolkové zástavy, jubilejné dary alebo slávnosti.” Kde sú v našich denníkoch slovenských odborné články, ktoré nechýbajú ani v tých najmenších tlačových podnikoch maďarských a nemeckých?! Kde sú v našich časopisoch tie výchovné novelky, besiedky, verše, ktoré by slúžily našej národnej a katolíckej myšlienke? Kde sú v našich redakciách ti šikovní riporteri, ktorí by pomocou svojej vysokoškolskej vzdelanosti tou najjasnejšou tendenciou opisovali veci v prospech našich idei? Nie je to smiešne, ale zároveň aj tragické, že o našich katolíckych hnutiach musíme sa dočítať a dozvedať z novín indiferentných? Strašne nás musí dojať výsledok tohoto veľkého spytovania svedomia. Alebo sa môžeme uspoliehať azda na náš slovenský spisovateľský tábor? Veď dnes, keď by naša literatúra potrebovala veľkých duchov, ktorí by svojím svetovým vzdelaním a svojou mravnou výškou povzbudzovali mládež ku skutkom hrdinskosti a disciplíny, jedon za druhým vyrastajú spisovatelia, u ktorých sa talent odtajiť nedá, ale ktorí spájajú svojho genia iba s priemernou vzdelanosťou a veľmi nízkym citom spisovnej zodpovednosti. Čo si máme my, úbohí Slováci začať s takou slovenskou mládežou, ktorá nezná inej reči len slovenskej a musí sa v útlosti svojej prispôsobovať mravnej úrovni takých spisovateľov, ktorých ideový kruh neprekročí terén ľudských pohlavných slabosti a proštitúcie? V čom má teda pozostávať tá naša príprava? Musíme mať porozumenie voči všetkým novým katolícko-slovenským tlačovým podnikom. V pokrokových a marxistických kruhoch skoro každý mesiac sa stretávame s novými tlačovými podnikami, kdežto my žiarlime jedon na druhého. Zvlášť máme podporovať a zakladať dnes massové podniky, lebo musíme si byť vedomí toho, že massy musia byť zdolané massami. Massy ľudí totiž massami tlačiv. A dajme všade pocítiť tú našu katolícku superioritu. To plati každému slov. novinárovi a spisovateľovi, ba aj umelcovi. Zvláštny a zkazonosný psychologický zjav sa začína medzi nami šíriť. Katolícky inteligenti majú jednu veľmi citeľnú a slabú stránku, jednu veľmi ľahko raniteľnú Achillesovu pätu. Keď sa chcú zdať inteligentnými, všemožným spôsobom sa chránia niečo napísať o eminentne náboženských veciach alebo aj spomínať náboženské veci, aby ich nedržali za „klerikálnych“. Jednotlivci azda aj preto, lebo sa nevedia vžiť do katolicizmu. Toto by ešte ušlo, ale smutnejšie je to, že na miesto tej pozitívnej katolíckej vedy nemajú čo dať, preto zjalovia ich riadky, stanú sa duchaprázdnymi, — a to pocíti a vycíti aj čitateľstvo. Ostatné noviny nerobia inšie, jako ponúkajú v rôznych odborných článkoch svoj svetový názor — teda nielen politiku! — a my sme bojkovia. Keď nezapreme jednu polovicu duše našej, že sme Slováci, tak otvorme hrdinsky aj tú druhú polovicu, ukážme svetu, že sme aj kresťania-katolici. A môže sa to stať, ba aj má sa stať, v rámci kresťanskej snášanlivosti voči iným konfesiám, či politickým či náboženským, pokiaľ sa to dá. Nie bezfarebná, ostýchavá inteligencia zvíťazí, ale pozitívna a výbojná. Buďme v prvom rade inteligentní katolícki Slováci. A buďme pripravení! Dr. Körper. ======== |