Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolicke noviny |
| Autor : | Alexander Bizay ,kaplán nemecký. |
| Rok : | 1855 |
| Číslo : | 48 |
| Názov článku : | Čo nám treba? |
| Text článku : | Nie jeden raz, keď do wšelijakej wrstwy spoločenského žiwota wstupujeme, čuwame rozdrobowať wyraz ten: Čo nám treba, bysme oswietili rozum a sUŠlechtili srdcia slowenského katolíckeho ľudu? Nás časopis cirkewný „ Ka tolícke Nowiny" pre dom a cirkew, Dôraznú nosí na čele odpowed: „Wiera, nádej a láska." Tyto tri cnosti mušej u žiwo rozpaľowat srdcia naše, jestli chceme na stupeň wzdelanosti nás slowenský katolícky ľud priwiesť. — A po prawde žiadaná wec by bvla, abn biedy a neresti menej medzi ľudmi sa ukazowalo, aby trápenie a zármutok nie tak často ľudi prenasledowal, aby sa i dobrému srdcu, oswietenemu rozumu, poctiwým a šlechetným myšlienkam wzdycky šťastie usmiewalo. Ale Bohu žiaľ, smutnú zkussenosť máme,; lebo práwe tam, kde si cnosť swoje stanowište wystawila, kod je poklad dobrých pojmom a známosti skrytý, že práwe tam zlý dämon (duch) sä osadlit usiluje. Tie najlepšie wyhľady a najwznešenejšie plány (náwrhy) wniwoč prichádzajú; prekážky walia sa na prekážky, hana a nenáwisť podáwajú si ruky a smutná hodina nasleduje druhú A kdo je tomu príčina? nik do druhy, len my sami; lebo kebysme sä my wšeci wospolok prichytili k práci, nás občanský, werejný a súkromný žiwot usporiadali k wyššiemu cieľu, a nie w ľahostajnosti a w newšímawosti len tak žiworili, nuž by nám ináč sošlechťowanie sebä samých a ľudu našeho od ruky s pomocou božou išľo. Wšetko sä hýbe; naši bratia-Nemci a Madari usilujú sä wšemožne i k wyššim pochopom mrawným ich ľud priwiesť; len my Slowáci stojíme pozadu a so zaľoženýma rukama diwame sä na nich. Máme dwa cirkewné časopisy slowenské w Uhorsku, ale delníkow a odberateľow málo*). Túto wec neznám ináč pochopiť, len tak, že mnohi nenáwisťou naplnení proti reči, i wec samu odwrhujú; — my ale z wvššíeho stanowiska wec pochopujeme, a síce reč nám slúži len za prostriedok k weci. nás cieľ má byt wyšší, nás cieľ má byt rozkwet a zdokonaľowanie kresťansko-katolickeho slowenskeho ľudu. Já som uz chwála Bohu Druhý rok, jako delnik wo winici Pána a to medzi samými Nemci; ohlašujem slowo božie a wyučujem katechismus s tou horliwosťou medzi Nemci, s jakou bych i medzi Slowákmi wyučowal, a to preto činím, lebo som sebe powedomy, že som katolíckym kňazom. Čudujeme sä, ze tak málo odberateľow obidwoch časopisom našich, — tam je chyba, ze si sami účinkowanie jejich shnusujeme, ai iných k newôli powzbudzujeme,— každý článoček, áno každú literku posudzowať dobre známe, ale pero do ruky — howoríme, nech si piše a pracuje kdo chce. Moja mienka by byla táto, a w ten čas by sä zaiste i Bohu i katolíckemu slowenskemu ľudu zadosťučinilo, keby sä welebne katolícke slowenské duchowenstwo do práce chytilo, a uz dogmatickými, už mrawnými, už zase werejného a súkromného wychowáwania sä týkajúcimi článkami časopisy tieto láskou swätou nadaté podporowalo. K tomu keby sä pripojili kláštorníci, obzwlášte welební otcowia w Prešpôrku, Trnawe, Frajštáku, Beckowe, Nitre, Kremnici ntb. Títo welební otcowia su napospol Slowáci, mohliby ochotne swojemu slowenskému katolíckemu ľudu s maličkou prácou w našich časopisoch prispieť. Mohol bv mi tu asnád nekdo odpowedat: prečoze ty sám nepracuješ a len Druhý k práci wyzýwať znáš ? Prawda, že já som ešte málo a temer nic na poli obzwlášte tohoto cirkewného časopisu wykázať, ale to, čo som na poli werejneho žiwota wykázal, len teraz ešte widím , že som predca nečo wykázal, ked som byl smutným osudom roku 1848 a 49 zatriasaný. Čeho by mi swedectwo wybaly dwe Súče, Trenčín, Šťáwnica, Pukanec, Krupina. Bzowík, Nemce, Sw. Kríž, Kremnica, Bystrica a iné slowenske mestá a dediny, že som ani wtedy, ked sä nám i zle wiedlo, za náš slowenský katolícky lud pracowať neprestáwal. Teraz ale, ked sä i sám chytám práce a obzwlášte mojich wrstowníkow za wec swätú katolícku pracowať úprimne wywoláwam, prosím každého a wšetkých, ktorí toto moje úprimne slowo čítajú, by sä pohoršenými byt necítili, ale wec tak hore wzäli, jako by sám katolícky slowenský ľud k nim mluwil a o dušewnú podporu ich plačliwe prosil. Písal w Kremnici na deň sw. Rehora diwotworca roku 1855. Alexander Bizay ,kaplán nemecký. * ) Aspoň, čo sa našich „Katolických Nowin" týče, tvto sa pod našou redakciou a expedíciou od jednoho polroka značne jak z ohľadu počtu pretplatitelow tak i z ohľadu dopisow zmohly. Jak hodne je zastúpené dopisowatelstwo, obzwlášte w odwetwi bäsnictwa, w našich Nowinäch, to každý wel. čitateľ z každého ich čísla pozná. Úfame sa, že na buducne to pôjde ešte lepšie, najme ked sami expedíciu w rukách máme, a prísne dohľadáme, aby sa ani najmenšia chyba w rozposielaní ich čísel nikdy nestala. — Ostatne sme welebn, p, dopisowateľowi, ktorého my jako horliwého kňaza a närodowca dobre známe, obzwläštnou wdačnosťou za jeho horlenie a o rozkwet Našich Nowín tak wrúcne zaujatie zawiazaní a prosíme ho, jako i každého cirkwi a národu oddaného, o daľšie ich rozširowanie a o častejšie do nich dopisowanie. Red. |