Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Cyrill a Method čili Katolícke Noviny |
| Autor : | St. Brezanský. |
| Rok : | 1858 |
| Číslo : | 14 |
| Názov článku : | Z oboru hvězdárstva. |
| Text článku : | Kométy čili vlasatice. (Pokračovanie z čísla 7-ho I. a a 4-ho II. pôlstoročia r. 1857.) Dovčuľka sme sä v našom považovaní světa naše bydliště, zem, slunko a měsiac bližej poznať učili. Pozdvihnime už včuľ zrak náš k ligotajúcim sä hviezdam, v ktorých si oko pútnika nočného tak často obľubuje. Kdo vo velkom městě, alebo aspoň v blízkosti tohoto žije, ten môže věděť, čo je to tá illuminácia, a jako to velebně vyhliada, keď k úctě nějakej vznešenej osoby po celom městě tisíc a tisíc malých kahančekov čili lampičiek v stajnom čase zažatých horí. Oko pozorovateľa sä ledvá napásť môže a všade spatrí ono něčo iného, něčo krásnějšieho. Ničmeněj všecka táto velebnosť zemská na žiadny spôsob sä nemôže k onej veľkej nebeskej illuminácii prirovnal, ktorá sä každú mračnami nezahalenú noc k slávě veľkého toho Světapána z nesmiernej vysokosti tak velebně skvěje. „Utešená nebeská obloha — jako sä vyslovuje veľa záslužný národovec náš Lichard — je každodenným našim spoločníkom, protož i málo ktorého člověka, zvláště v slovanskom, přírodu sebě ľubujúcom národu bude, ktorý by aspoň tento aneb jiný obraz hvězdnatej oblohy: kosu, voz, kuriatka, korunu atď. nepoznal; bo ai spôsob točenia-sä oblohy nebeskej mnohým z obecného ľudu len z dluhověkého pozorovania natoľko známy je, že z rozličného položenia týchto najznámějších znamení hvězdnatej oblohy beh času v nočnej době s podivu hodnou istotou zvěstujú. Ale ai týmto našim prostonárodným hvězdárom „para vyjde,“ keď sä jedno z tých mimoriadnych tělies ukáže na oblohe, ktoré od jejich podoby kométami čili vlasaticami nazývame. Tu prestáva všeliká z každodenného (až sä tak vyslovíme) obchodu s hvézdnatým světom pošlá známosť a jej miesto nastupuje obyčajně ťmavá, strachu a hrúzy plná pověra, ktorej sä často i ľudia vzdělanějších vrstiev spoločenských ubrániť nemôžu.“ Nebude tedy od věci, keď v týchto Novinách k závěrke eště něčo o vlasaticiach sdělím. Prejdeme teda včuľ na kométy čili vlasatice. — Kométa taká je pozorovania hodný výjav, keď sä ona naraz nepredtušeně na nebi zjaví, tam zastane, jako to na pr. vlasatica r. 1680, ktorá vätšia vyhliadala oď denničky, alebo vlasatica roku 146 pred Kristovým narodéním, ktorá praj vätšia sä viděla, jako slunko, alebo roku 1769, ktorej chvost byl 40 millionov zeměpisných (geografických) míl dluhý (t. j. cez celú štvrtú čiastku oblohy sähal), alebo, keď sä ai dvé razom zjavia, čo sä už tiež prihodilo. Jakoby chcel Pán Boh něktorého hvězdára oslovil: „Domnievaš sä snáď, že si už hotový, a že už všecky hviezdy nebeské znáš? Hľa, tu je tiež jedna, ktorej si eště nevidel.“ Ostatní ľudia pozorujú tiež tú divnú hviezdu so všetečnosťou a počudovaním, matka ukazuje ju dieťaťu svojemu, a hovorí: „Pozri len, jak predivná je Všemohúcnosť božská.“ Vlasatice ty to nie sú medzi sebou rovné, často tá istá, počas zjavenia-sä na nebi, preměňuje podobu svoju. Ony sú už jasnějšie, už ťmavějšie, už okrúhle, už uhlovité, bližej k slunku, jako zem naša. Iná zas roku 1770 byla 7 ráz ďalej k slunku, jako zem naša. Iná zas roku 1770 byla 7 ráz ďalej od země vzďálená, jako měsiac. Něktoré sú tak ďaleko, alebo tak malé, že ich len hvězdári ďalekohľadom ozbrojeným okom spatriť v stavé sú; nachádzajú sä ai také, ktoré sä ani vidieť nedajú; lebo sú preveľmi od nás vzďálené, alebo keď za dňa na oblohe stojá. Vlasatice sä v tom ohľadě so zemou srovnávajú, že priam tak kolujú vôkol slunca, jako ona. Len že sú ony veľmi zriedka viditeľné — nepozostávajú ony z tak pevnej látky, jako zem — sú pěkným skvějúcim sä chvostom ozdobené. O nich ľudská pověrčivosť to drží, že predzvěstujú voľajaké nešťastie. A síce ponajprv: neukazujú sä tak často, jako zem, alebo dennička, ktoré každý deň na oblohe vychádzajú a zachádzajú; lebo nie sú vždycky tak blízko pri slunku, jako zem. Z nesmiernej vzďálenosti oblohy nebeskej oblohy zpiatkom putujú, ani sä viac na dráhe tejto nevracajú. Takéto vlasatice nemajú uzavrenú dráhu t. j. takú, ktorá by sä po istej době času sama do seba vracala, a jestli ju majú, aspon ona neleží v našej slunečnej sústavě, ktorú patrně a nepochybně len jedenraz navštivujú, aby sä potom s námi na věčnosť rozlúčily. Iné sú zase, ktoré sä točia po dráhe elliptickej, t. j. po takej, ktorá sä po istom čase sama do sebä vracia. Keď sä vlasatica taká 30 alebo 100, alebo viac 100 rokov vždy ďalej a ďalej vzďaľovala, nastúpi zas zpiatočnú cestu, aby sä pri ľubom slunku opäť sohriať mohla; k príchodu svojemu potrebuje ten istý čas, ktorý k odchoďu. Naznačilo sä, že sä jedna vlasatica zjavila roku 1456, jedna v roku 1531, jedna v roku 1607, jedna zas v roku 1682. Poněváč ale od jednoho zjavenia k druhému vždy 76 rokov uplynulo, učený jeden muž, menom Halley, preukázal, že to každý raz tá istá vlasatica byla, a žeby sä ona mala do roku 1759 opäť navrátiť, čo sä ai stalo, tak sä ai roku 1830 ukázala. Najbližší jej návrat pripadne na rok 1906. Tak tiež ukázal iný učený muž, že vlasatica roku 1532 a 1661 je tá istá, a žeby sä mala preto ai roku 1790 zas ukázal, a však ona predca vystala. Po druhé: vlasatica nemá tak pevnú látku, jako zem. Jedny vyzerajú jako číra para, tak, že sä cez ně ai iné hviezdičky spatriť dajú, ktoré sä za nimi nachádzajú. Druhé sú síce o něčo jasnějšie, vyhliadajú predca, jakoby nie všecky čiastočky vospolok pevno držaly, a mnohé prázne miesta na něj byly. Néktorí však učení za to majú, že také vlasatice na svojej dluhej dráhe vždy viac hustnú, až naposledy prírodu a vlastnosti našej země na sebä vezmú. Zem naša tiež kedysi číra paroguľa, mnoho tisíc mil v obvodé obnášajúca byla, len potom neskoršie sä na vodu a potom z čiastky na pevnú púdu obrátila, voda sä od pevnej púdy oddělila; posledně ale tým sä stala, čím je včuľ. Po tretie: vlasatice sú pěkným skvéjúcim-sä chvostom ozdobené, ale nie každá. Jedny majú ku pr. okolo sebä len blesk z papršlekov pozôstávajúci, tak, jakoby žiaracími-sä vlasy opatrené byly. Má-li však hviezda taká chvost, má tedy výhľad pary, ktorá od papršlekov slunečných objasnená je. Môžeme za ňou vždy hviezdy vidieť; chvost ten je vždy něčo sohnutý čili skrivený, už opäť vätší, už menší, už jasnější, už bledší. On nikdy není na strané vlasatice, ktorá je vždy k slunku obrátěná, lež vždy na stránke od slunca odvrátenej. Jedny sú toho domněnia, že je on len odblesk papršlekov slunečných, cez párovú alebo vodnatú vlasaticu prepádajúcich. Medzitým táto podmienka (hypothesis) eště není na bielom dni. Po štvrté. Ľudská povérčivost o vlasaticiach to drží, že predzvěstujú voľajaké nešťastie. Od najdávnějších věkov byly vlasatice za hlásateľov nastávajúcej biedy na zemi považované. Podoba jejích, od známych tělies nebeských tak rozdielna; krátky čas trvania úkazu; světlo jejích rozličnej barvy; podivný, hlavu komiet sprevádzajúci chvost, v ktorom obrazotvornosť ľudská bez mnohej práce „ohnivý meč“ nalezla: všecko to prispievalo k tomu, aby sä pôvěrčivosť všeobecně v ľudskom pokolení rozšírila, že vlasatice vojnu, hlad, povodně, zeměträsenia, nákažlivé choroby, neúrodu, smrť pamätných mužov a iné podobné udalosti predzvěstujú. — Sám cisár Karol V., vidiac kométu roku 1556, svolal: „me mea fata vocant!“ (mňa môj osúd volá); jaké ale dôležitosti hvězdárskym pověrám na dvore kráľa Rudolfa II. v Prahe pripisovano, o tom ani mluviť netreba Svätá tedy rímska stolica, tiež nič iného neučinila, jako čo dľa okolností veku zameškal čili preminúť nemôhla, keď za príčinou kométy roku 1456 zvláštnu modlitbu narídila, spolu s tak zvaným exorcismom, nímžto sä nepríznivá pôsobnosť kométy na beh záležitostí světa odstrániť mala. Spomenutého totiž roku 1456 ležal u srbského Bělohradu sultán Muhamed II., majúc v úmysle posledniu hradbu kresťanstva proti návalu zdivočilosti tureckej dobyť; z druhej strany stál Ján Huňady a pověstný druh jeho, reholník Ján Kapistrán. Tu sä nonadále objaví vlasatica hroznej podoby, a prestraší obě bojujúce stránky: a však sä v sboru kresťanskora, pre patrnú nadvládu stránky tureckej, viac chúlostivosti a málomyseľnosti prejavuje. V týchto pre kresťanstvo trudných okolnosťach narídi pápež K a lixt III. prizvláštnej modlitbě ai exorcisraus, aby tak upadlú myseľ obrancov kresťanstva posilnil. Keď ale veda hvězdárska v najnovějšej době tak ďaleko v svojej dokonálosti pokročila, že sä dráha každej vlasatice vypočíta, ktorá tak dluho na oblohe viditeľná je, aby sä potrebné základy hvézdárskych počtov sosbierat môhly; keď ale včuľ nejednu, ale desat vlasatíc máme, jejíchž dráha tak prísně vyrátaná je, že sä návrat jejích na rok a deň predpovědá; keď sä naposledy pomocou sdokonálených hvézdárskych nástrojov počet spozorovaných vlasatíc tak náramné rozmnožil, že na každý rok viac podobných úkazov nebeských pripadá (na pr. v posledních rokoch: 1853 byty 4, roku 1854 dvě vlasatice spozorované, v predošlých ale něktorých rokoch 5. 6 do roka): zaistě každý rozumnější člověk shodí belmo pověry z očí, a nebude vlasatice pozoroval čo poslov hněvu božieho, sužovanie národov všeobecnými nerestnú predzvěstujúcich. Lebo na šírom tomto světě každého roku bezvýminky - — tu lebo tam — vätšia alebo menšia nehoda panuje. Túto krajinu navštívi neúroda, inú povodeň; tuto sä zjaví země träsenie, tam zase nákazlivá nemoc panuje; tuto zúri vojna, tam krupobitie všecky náděje roľníkov v nič uvede atď. Naleznite nám v dějepise ľudského pokolenia jeden rok, jehožto běhom by sä nikde — ale nikde — žiadna z podobných nešťastných událostí nebyla prejavila? Keď ale tomu tak, zaistě i každá kométa musela s jakým takým sužovaním ľudského pokolenia súčasně pripadnúť. Ovšem teda už včuľ každý z nás uzná v nich dôkazy všemohúcnosti a múdrosti Stvoriteľa, jehož ruka týmto nebeským tělesám tak divnú podobu pritvorila, dráhu ale jejích pri tom všem, že něktoré z nich mnoho tisícov rokov potrebujú, dokuď sä z nesmiernych hlubokostí světa opäť k nám navráťa, predca tak prísně vyměrala, že ostrovtipu slabého člověka dano bylo, tajemstvo běhu jejích vyskúmal a tým samým putá pověry zhodil, ktorá predkov našich márnymi strachy trápila.“ |