logo
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov


Výpis článku


Názov časopisu : Kráľovná svätého ruženca
Autor : Tomáš Vojtaššák.
Rok : 1937
Číslo : 10
Názov článku : Podporujte katolícke misie.
Text článku : Dnes, v dobe upadajúcej mravnosti národov, zneuznávania zmlúv a rozháraných pomerov, krásne sa rozvíja jedna akcia, ktorá si vzala za účel spojovať všetky národy na základe lásky k Bohu a blížnemu. Ale nielen spojiť, ale aj do poriadku priviesť, dajúc národom večnú a nezrušiteľnú zmluvu s Ježišom Kristom. A touto akciou sú katolícke misie.
Iste medzi nami, katolíkmi, niet takého človeka, ktorý by nebol počul o namáhavom, ale aj blahodarnom účinkovaní tejto krásnej akcie. Neviem však, či každý si považoval za mravnú povinnosť ju podporovať. Veď ako každý spolok, každá organizácia, musí mať niekoľko obetavých ľudí, ktorí ho vydržujú, tak aj katolícke misie musí niekto vydržiavať. Väčšina spolkov je vydržiavaná finančne príspevkami svojich členov. Či katolícke misie nemôžu byť podobne vydržiavané? Akoby nie. Ale kto sú ich členovia? Ako vieme, misie rozširujú cirkev Kristovu aj ju zastupujú. A my máme šťastie tiež byť členmi tej ohromnej ustanovizne. Teda sme členmi Cirkvi, a ako takí, máme podporovať katolícke misie.

Prečo treba podporovať katolícke misie?
Lebo to vyžaduje záujem Cirkvi a záujem ľudstva.
Katolícke misie sú nielen akciou šíriacou vieru, ale aj akciou, ktorá bráni majetky a životy. Kde je katolicizmus, tam niet komunizmu, ako to krásne povedal terajší sv. Otec: „Opravdový katolík nemôže byť komunistom." A čo robia komunisti, tá hrozná pliaga ľudstva o tom denne čítavame v novinách. Veď sa len pozrime do Španielska alebo do Ruska, koľko tam nevinných ľudí vykrvácalo. Tisíce a tisíce ľudí hynie v bratovražednom boji len preto, že si ctia, užívajú a hája polia, ktoré zdedili po otcoch a dedoch. Koľkých stihla guľka preto, že nechceli vláčiť ťažké jarmo nového, „moderného" proletárskeho otroctva!
Teda vidíte, katolícke misie chránia vás pred tými červenými diablami (lebo ináč ich ani nemožno nazvať). Misie znemožňujú podobné zúrenia, ako sú v Španielsku a tým hája vaše životy a majetky.
Katolícke misie snažia sa ďalej upevniť na zemi ten pokoj, ktorý tak horúčkovite hľadajú politikovia. Ony totiž všade hlásajú pokoj, ktorý nám zanechal Kristus, hovoriac: pokoj svoj vám zanechávam, pokoj svoj vám dávam. Keby sa každý riadil podľa náuk Kristových, šírených katolíckymi misiami, nemuseli by biedni ľudia dávať miliardy a miliardy na delá, nemuseli by na šachovnicu stavať životy svojich synov. Ale pretože jestvuje na zemi aj kráľovstvo diablovo, popudzujúce ľudí, národy k ustavičnej nesvornosti, niet pokoja. Preto najlepšou a najúčinnejšou prácou za pokoj je zmenšovať, a ak možno čím najviac znemožňovať členov kráľovstva diablovho a priviesť ich do kráľovstva Kristovho. To sa nám veľmi dobre podarí podporovaním katolíckych misií a úzkou spoluprácou s nimi.

Dnes podceňujú všetko, čo nemá s vedou nič do činenia. Ale to nemôžeme tvrdiť o katolíckych misiách, lebo máloktorá spoločnosť toľko vykonala na poli vedy, ako katolícke misie. Sú to najmä rôzne výskumy zemepisné, lekárske, národopisné a rasové. Toho dôkazom sú zvučné mená mnohých misionárov, ktorí tak mnoho vykonali pre vedu. Napr. svetoznámy je P. Šebesta, pochádzajúci z našej republiky a i. Ten preskúmal rôzne černošské kmene, najmä trpasličie. Pravda, tieto výskumné práce vyžadujú úžasnú námahu, trpezlivosť a často aj obetavosť života. Samozrejme, že sa to neobíde ani bez finančných výdavkov. A tu zasa prichodí do popredia vaša povinnosť, hmotná podpora misií.
No najhlavnejším dielom katolíckych misií je práca na spasení duší. Usilujú sa zariadiť život pozemský, ako som už dokázal, ale najmä sa snažia zaistiť život druhý, večný. Tu je ten krásny program misií.

Kultúrni ľudia mali a majú príležitosť poznať, mnohí aj poznali krásne učenie Kristovo, ale ho zavrhli a zamenili za učenie iné, diablovo. Ale keď tí zavrhujú tú božskú náuku, musí sa ona odoprieť iným ľuďom, ktorých nafúkaný „kultúrny" človek považuje za menejcenných? Kristus Pán nám zanechal krásny a bohatý testament a v ňom medziiným nám zanechal príkaz lásky ku blížnemu. Tým blížnym nám má byť každý človek. Teda i ten černoch, indián a i. Prečo by sme mali byť tak sebeckí a odopierali by sme im blaženú večnosť. Veď je to proti príkazu lásky ku blížnemu. Avšak tým, že nepodporujeme katolícke misie, im ju odopierame. Veď bez prostriedkov sa nič nemôže spraviť.

Len sa pozrite, ako naši nepriatelia podporujú svojich spolučlenov. Komunisti svojim červeným bratom v Španielsku poslali 26 miliónov pesiet, okrem hromady materiálu a vojska, ktoré denne tam z Ruska dochádza. Židia hromadne dávajú peniaze na zakupovanie pôdy vo sv. zemi a pod. Teda aj my máme robiť podobne. Veď keď naši nepriatelia sa vedia tak nadchnúť pre podporu svojich cieľov a často sú v tom veľmi obetaví, tým viac my katolíci máme si podporovanie svojich držať za svätú povinnosť. Veď my katolíci nie sme len akoby členmi nejakého spolku. My sme niečo viac. Nás predsa spojuje osobnosť Kristova. My sme a máme byť jeden druhému tak blízki, ako vlastní bratia. A tých sa zdráhate podporovať? Ó, neváhajte, ale s láskou obetujte niekoľko halierov na misie a kto ani to nemôže, nech siahne k niemenej účinnému prostriedku: modlitbe za misie.
Podporujúc kat. misie, dávame možnosť iným poznať krásne pravdy Kristove a nás môže blažiť istota, že raz pred posledným súdom budeme môcť počuť z úst Spasiteľových slová: Čokoľvek ste učinili tým, mne ste učinili, a preto poďte požehnaní od môjho Otca, vládnite kráľovstvom, pripraveným vám od ustanovenia sveta.